Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1365-2014.pdf
PDF · 77.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1365/2014
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného BL Telecom debt, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi S.. Y.B. X., Y.. E. XXX, I. T., Š. N. T. o vymoženie 63,90 eura s príslušenstvom vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Dagmar Kováčovou, Šoltésovej 14, Bratislava pod sp. zn. EX 4254/2014 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, na povolenie odkladu exekúcie a o jeho námietkach proti predbežným trovám exekúcie takto
rozhodol:
I. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie z a m i e t a.
III. Námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený dňa 30. 5. 2014 podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 63,90 eura spolu so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1,66 eura od 06. 03. 2008 do zaplatenia, s 10,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 62,24 eura od 06. 02. 2009 do zaplatenia, trov súdneho konania v sume 16,50 eura a trov právneho zastúpenia v sporovom konaní v sume 58,16 eura. Exekúciu žiadal vykonať na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 15. 10. 2012, č. k. 3Cb/23/2012-51, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 8. 2013 a vykonateľnosť dňa 30. 8. 2013. Súdna exekútorka bola dňa 25. 8. 2014 poverená vykonaním exekúcie.
Súdna exekútorka dňa 20. 10. 2014 vydala upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 3. 11. 2014. Podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 7. 8. 2015 sa povinný domáhal vyhlásenia exekúcie za neprípustnú z dôvodu, že súd mal v sporovom konaní návrh navrhovateľa zamietnuť vzhľadom na existenciu minimálne jedného právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré zakazovalo túto zmluvnú podmienku uplatňovať. Mal za to, že konajúci súd nesprávne využil moderačné právo, keďže podľa rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-618/10 zo dňa 14. 6. 2012 vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej zmluvnej podmienky. Z týchto dôvodov zároveň podáva návrh na odklad exekúcie, keďže jej vykonanie by bolo v rozpore so zákonom. Odvolal sa aj voči trovám exekúcie, ktoré činia viac ako 150% vymáhanej čiastky. Podotkol, že v exekučnom príkaze chýba poučenie o možnosti odvolania sa proti trovám exekúcie a preto ho treba považovať za neplatný. Súd podanie oprávneného, posudzujúc podanie podľa jeho obsahu (§ 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 41 ods. 2 O. s. p.) považuje za návrh na zastavenie exekúcie a súbežne za návrh na povolenie odkladu exekúcie. V časti týkajúcej sa trov exekúcie ide o námietky proti predbežným trovám exekúcie.
Oprávnený sa k podaniu povinného vyjadril tak, že návrh na odklad exekúcie je podaný účelovo s úmyslom zbaviť sa povinnosti plniť svoje záväzky zo zmluvy.
Súdna exekútorka poukázala na skutočnosť, že povinný podal námietky proti predbežným trovám exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty. Inak trvala na tom, že predbežné trovy exekúcie boli určené správne.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 159 ods. 1 O. s. p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa odseku 2) citovaného ustanovenia výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa odseku 3) citovaného ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 161 ods. 1 O. s. p. rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Podľa § 201 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia častník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 55 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to potrebné, predseda senátu. Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu tiež predĺžiť.
Podľa § 57 ods. 1, 2, 3 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
K návrhu povinného na zastavenie exekúcie:
Otázka hmotnoprávnej aktívnej a pasívnej legitimácie, t. j. otázky, či oprávnenému prislúcha nárok voči povinnému, bola predmetom posudzovania v sporovom konaní, v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu. Právoplatný rozsudok súdu sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v § 159 ods. 3 O. s. p. odzrkadľuje právnu zásadu ne bis in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu.
Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: "Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)."
Exekučný súd v zmysle uvedeného nie je oprávnený revidovať skutkové a právne závery súdu, ktorý rozhodoval v sporovom konaní. Len pre úplnosť súd dodáva, že z predloženého exekučného titulu vyplýva, že konajúci súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodnoprávny, vychádzajúc zo skutočnosti, že na oboch stranách vystupovali subjekty s oprávnením na podnikanie. Táto skutočnosť zároveň znamená, že uzavretú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú. Spotrebiteľkou zmluvou je len zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, t. j. s fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších zmien a doplnkov). Súd z uvedených dôvodov návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
K návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie:
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku možno povoliť odklad exekúcie, ak je dostatočne pravdepodobné, že sú dané dôvody na zastavenie exekúcie. Ako to vyplýva z odôvodnenia výroku č. I. tohto uznesenia, súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie, preto návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie ako nedôvodný zamietol.
K námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie:
Povinný vo svojom podaní namieta opodstatnenosť vymáhania trov exekúcie uvedených v exekučnom príkaze v sume 366,- eur, ako aj to, že exekučný príkaz neobsahoval poučenie o možnosti podať voči nemu odvolanie. S touto námietkou povinného sa nemožno stotožniť, pretože odvolanie ani iný opravný prostriedok v tomto prípade nie je prípustný. Súdna exekútorka výšku predbežných trov exekúcie ustálila upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 20. 10. 2014. Povinný má možnosť podať námietky aj čo do určenia výšky predbežných trov exekúcie, a to v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Pokiaľ námietky v uvedenej lehote nie sú podané, predbežné trovy exekúcie sa považujú za ustálené a môžu byť vymáhané niektorým zo spôsobov vykonania exekúcie. V štádiu vydania exekučného príkazu už teda nie je daný priestor na preskúmanie správnosti určenia výšky predbežných trov exekúcie.
Z doručenky tvoriacej súčasť spisu súdnej exekútorky JUDr. Kováčovej súd zistil, že povinnému bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené do vlastných rúk dňa 3. 11. 2014. Podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku mal teda povinný dať námietky proti predbežným trovám exekúcie na poštovú prepravu najneskôr dňa 17. 11. 2014 (piatok). Z podacej pečiatky na obálke, v ktorej boli námietky zaslané súd zistil, že podanie bolo odoslané dňa 7. 8. 2015. Je nesporné, že námietky boli podané po uplynutí zákonnej lehoty. S ohľadom na túto skutočnosť súd námietky povinného proti predbežným trovám exekúcie zamietol ak oneskorené.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v troch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu do Banskej Bystrice.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Proti druhému a tretiemu výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.