Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/183/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným 1/ K. J., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXX, XXX XX V., toho času nachádzajúcemu sa na neznámom mieste, v konaní zastúpenému X.. P. Z., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice II, ako súdom ustanovenou opatrovníčkou, a 2/ A. X., narodenej XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX Y., právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, so sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 3 319,64 € istiny s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Zaväzuje žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi istinu 3 319,64 €, ročný úrok z omeškania vo výške: · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.12.2010 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.01.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.02.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.03.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.04.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.05.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.06.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.07.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.08.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.09.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.10.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.11.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.12.2011 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.01.2012 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.02.2012 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.03.2012 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.04.2012 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.05.2012 do zaplatenia · 9,00 % zo sumy 89,72 € od 11.06.2012 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.07.2012 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.08.2012 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.09.2012 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.10.2012 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.11.2012 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.12.2012 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.01.2013 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.02.2013 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.03.2013 do zaplatenia · 8,75 % zo sumy 89,72 € od 11.04.2013 do zaplatenia

· 8,50 % zo sumy 89,72 € od 11.05.2013 do zaplatenia · 8,50 % zo sumy 89,72 € od 11.06.2013 do zaplatenia · 8,50 % zo sumy 89,72 € od 11.07.2013 do zaplatenia · 8,50 % zo sumy 89,72 € od 11.08.2013 do zaplatenia · 8,50 % zo sumy 89,72 € od 11.09.2013 do zaplatenia · 8,50 % zo sumy 89,72 € od 11.10.2013 do zaplatenia · 8,50 % zo sumy 89,72 € od 11.11.2013 do zaplatenia · 8,25 % zo sumy 89,72 € od 11.12.2013 do zaplatenia,

všetko v mesačných splátkach po 100 €, počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Zaväzuje žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi náhradu trov konania, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 201,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 500,88 €, platbou u zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o. Bratislava, v mesačných splátkach po 30 €, počnúc od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť, vždy do konca toho ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy vo výške 3 319,64 €, kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 45,39 €, úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 3 319,64 € od 14.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 201,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 500,19 €.

Poukázal na skutočnosť, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 medzi postupcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava

- a žalobcom bola žalobcovi postúpená pohľadávka voči žalovaným v 1. a 2. rade.

Postupca dňa 07.12.2006 uzavrel so žalovanými v 1. a 2. rade Zmluvu č. 511926948, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy postupca poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 4 979,09 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 89,72 € vždy k 10. dňu v mesiaci. Podmienky čerpania, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 7 221,86 € a pozostávala z istiny vo výške 6 683,05 €, riadneho úroku vo výške 0,00 €, z úroku z omeškania vo výške 538,81 € a z ostatného príslušenstva vo výške 0,00 € v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej postupca deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 538,81 €, predstavujúcu úrok z omeškania, si žalobca neuplatnil. Žalobca si v konaní uplatnil splátky úveru splatné od 10.12.2010 do 10.12.2013 v počte 37 a v celkovej výške 3 319,64 €. Splátky pôvodne splatné v období od 20.11.2011 do 10.12.2013 sa stali splatnými dňa 13.11.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky samostatne, s tým, že pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 13.11.2011 si žalobca uplatnil úrok z omeškania od tohto dňa. Žalovaní v 1. a 2. rade odo dňa postúpenia pohľadávky do dňa podania žaloby neuhradili na žalobcom uplatňované splátky žiadnu sumu. Uplatňovaná dlžná suma tak pozostáva z 37 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 3 319,64 €, t.j. vo výške rozdielu medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky. Z jednotlivých splátok úveru splatných od 10.12.2010 pôvodne do 10.12.2013, po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru do 13.11.2011, si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 9,00 % ročne, ktorý vyčíslil ku dňu 13.11.2011 spolu vo výške 45,39 €, a ďalej si od nasledujúceho dňa, t.j. od 14.11.2011, uplatnil úrok z omeškania z celkovej sumy neuhradených uplatnených splátok úveru, t.j. zo

sumy 3 319,64 €. Žalobca si uplatnil aj náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 201,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 500,19 €.

Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. - 44 zo dňa 29.01.2014, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania.

Keďže platobný rozkaz sa žalovanému v 1. rade nepodarilo doručiť do vlastných rúk a napriek šetreniu sa súdu nepodarilo zistiť adresu jeho súčasného pobytu, súd predmetný platobný rozkaz uznesením č. k. - 57 zo dňa 02.06.2014 zrušil.

Keďže pobyt žalovaného v 1. rade súdu nie je známy, súd mu v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) ustanovil za opatrovníčku X.. P. Z., vyššiu súdnu úradníčku Okresného súdu Košice II, ktorá ho v konaní zastupovala.

Voči platobnému rozkazu zároveň žalovaná v 2. rade podala v zákonnej lehote odpor, ktorým oponovala právnemu názoru žalobcu, nakoľko usudzovala, že tento účelovo argumentoval neprípustnosťou posúdenia Zmluvy o splátkovom úvere č. 0511926948 zo 07.12.2006 ako spotrebiteľskej zmluvy v intenciách neprijateľných zmluvných podmienok a súladu s dobrými mravmi. Podaným odporom žalovaná v 2. rade súčasne namietala neprijateľné zmluvné podmienky, a to v rozsahu ustanovenia Zmluvy, v zmysle ktorého sa oboznámila so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením; ďalej ustanovenia oprávňujúceho právneho predchodcu žalobcu postúpiť svoje pohľadávky; a tiež ustanovenia umožňujúceho právnemu predchodcovi žalobcu vyvolať okamžitú splatnosť úveru. Ďalej poukázala na skutočnosť, že žalobca doposiaľ nepreukázal, kedy jej oznámenie o postúpení predmetnej pohľadávky bolo doručené, a teda kedy sa postúpenie pohľadávky vo vzťahu k jej osobe stalo účinným, ani že vôbec boli splnené podmienky predčasného zosplatnenia úveru tak, ako tieto vyplývajú zo Všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na uvedené žalovaná v 2. rade žiadala, aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu ako zjavne nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol a rozhodol o priznaní práva na náhradu všetkých trov konania žalovanej v 2. rade.

Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti.

Opatrovníčka žalovaného sa k podanej žalobe napriek výzve súdu a procesným poučeniam nevyjadrila, na nariadenom pojednávaní sa napriek riadnemu predvolaniu nezúčastnila a svoju neúčasť nijakým spôsobom neodôvodnila.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Na základe uvedených skutočností súd prejednal vec v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v neprítomnosti žalobcu a opatrovníčky žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej v 2. rade a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a predloženými účastníkmi konania, pričom zistil nasledovné:

Žalobca trval na tom, že v danom prípade išlo o obchodno-záväzkový vzťah, a to aj napriek tomu, že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , zo dňa 27.03.2013, podľa ktorého zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom. Žalobca ďalej poukázal na právnu úpravu postúpenia pohľadávky obsiahnutú v ustanovení § 524 ods. 1 a 2 a § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka a opätovne zdôraznil, že zmluvou o postúpení pohľadávky a jej príslušenstva došlo v zmysle citovanej zákonnej úpravy k jej platnému postúpeniu, a

teda naňho prešli aj všetky práva s ňou súvisiace s tým, že postúpením pohľadávky sa sám žalobca stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie dlžníka záväzkového vzťahu. Doplnil, že v prípade, ak by aj nedošlo k doručeniu oznámenia o postúpení, na čo poukazovala žalovaná v 2. rade, neznamená to, že by nedošlo k postúpeniu pohľadávky, ale iba, že by žalovaní v 1. a 2. rade mohli plniť pôvodnému veriteľovi. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru potom predstavuje právo veriteľa požadovať splatenie svojej pohľadávky. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že ako nový veriteľ pohľadávky sa vyhlásením mimoriadnej splatnosti domáhal len svojho zákonného práva na splatenie dlžnej sumy žalovanými v 1. a 2. rade. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom postúpenia bola vyššia pohľadávka, než si v konaní uplatnil, nakoľko v konaní si uplatnil len sumu pozostávajúcu zo splátok nepremlčaných ku dňu podania žaloby. Zdôraznil, že žalovaní v 1. a 2. rade svojimi podpismi na Zmluve súhlasili so Zmluvou a jej súčasťami - VOP, Úverovými podmienkami, Sadzobníkom a podmienkami určenými Zverejnením. Zastával názor, že žalovaná v 2. rade neuviedla skutočnosti ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy, preto žiadal, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby.

Žalovaná v 2. rade trvala na posudzovaní predmetnej zmluvy ako spotrebiteľskej, pričom klauzulu o aplikácii Obchodného zákonníka (obsiahnutú v zmluve) považovala za neprijateľnú podmienku majúcu za cieľ oslabiť jej postavenie ako spotrebiteľky. Doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky, respektíve to, kedy sa tak malo stať, považovala žalovaná v 2. rade zo strany žalobcu za nepreukázané, v dôsledku čoho spochybnila, že žalobca dňa 25.10.2011 disponoval hmotnoprávnou legitimáciou na to, aby mohol jednostranným úkonom zosplatniť úver. Žalovaná v 2. rade zastávala názor, že predčasné zosplatnenie úveru neprebehlo zákonným spôsobom, nakoľko zmluvné podmienky umožňujúce vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru sú neprijateľné, keďže popierajú odbornú starostlivosť samotného dodávateľa, sankcionujú neurčitý okruh povinností a vytvárajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalovanej v 2. rade ako spotrebiteľky. Žalovaná v 2. rade zároveň poukázala na svoje súčasné sociálne a majetkové pomery. Uviedla, že je nezamestnaná a sociálne odkázaná, preto pre prípad, že by ju súd zaviazal na úhradu nejakej sumy, požiadala o priznanie splátok, nakoľko v hotovosti by to nevedela uhradiť. Pri trovách konania navrhla použiť ustanovenie § 150 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na svoju zlú sociálnu situáciu a skutočnosť, že finančné prostriedky z uvedeného úveru prevzal žalovaný v 1. rade, ktorý ich bez jej súhlasu použil na vlastné účely, ako aj so zreteľom na to, že v danom prípade ide o formulárovú žalobu, ktorú dáva žalobca vo viacerých obdobných prípadoch, a teda po právnej stránke sa pre jeho právneho zástupcu nejedná o náročnú právnu vec.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo dňa 28.09.2011 a výňatku z jej Prílohy č. 1 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovaným v 1. a 2. rade v celkovej výške 7 221,86 €, a to vo výške 6 683,05 € istiny a vo výške 538,81 € úroku z omeškania.

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0511926948 zo dňa 07.12.2006 (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorú uzavrel postupca so žalovanými v 1. a 2. rade, vyplýva záväzok postupcu poskytnúť žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 150 000,00 Sk (4 979,09 €) s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 12,00 % ročne v deň uzatvorenia Úverovej zmluvy, s poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 3 000,00 Sk (99,58 €) pri uzatvorení Úverovej zmluvy, s poplatkom za správu úveru vo výške 60,00 Sk (1,99 €) mesačne, s výškou splátky vo výške 2 703,00 Sk (89,72 €) v počte 84 splátok, so splatnosťou prvej splátky 10.01.2007, s mesačnou periodicitou splátok a splatnosťou splátok k 10. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 10.12.2013 a s ročnou percentuálnou mierou nákladov 14,48 %.

Súd sa ďalej oboznámil aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami, Oznámeniami postupcu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2011 adresovanými žalovaným v 1. a 2. rade, listom žalobcu - Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - zo dňa 25.10.2011 adresovaným žalovanému v 1. rade a Pokusmi žalobcu o zmier zo dňa 28.10.2013 adresovanými žalovaným v 1. a 2. rade.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne, v časti uplatnenej istiny a jej príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania v zákonnej výške samostatne zo

sumy každej z jednotlivých žalobcom uplatnených splátok úveru, dôvodná tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a preto jej v tejto časti vyhovel. V prevyšujúcej časti, t.j. v časti žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, presahujúcich ich zákonnú výšku, a požadovaných, na základe predčasného zosplatnenia úveru, odo dní predchádzajúcich dňom splatnosti jednotlivých žalobcom uplatnených splátok, bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu rozporu ich výšky s príslušnou právnou úpravou a skutočnosti, že žalobca v konaní nepreukázal účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru.

Nárok žalobcu vo vyhovujúcej časti sa opiera o oboznamovanú Zmluvu o splátkovom úvere č. 0511926948 zo dňa 07.12.2006 a ustanovenia § 497 až § 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31. decembra 2008, t.j. v čase uzavretia Úverovej zmluvy (ďalej len „“).

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka:

(1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

(2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka:

(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré žalovaní v 1. a 2. rade žalobcovi včas, ani do dnešného dňa nevrátili, čím sa dostali do omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na posledných tridsaťsedem žalovanými v 1. a 2. rade neuhradených splátok úveru, ktorých výška a termín splatnosti vyplýva zo súdu predloženej Zmluvy o splátkovom úvere č. 0511926948 zo dňa 07.12.2006. Vzhľadom na uvedené, má žalobca nárok na úhradu dlžnej sumy, preto bolo potrebné žalobe v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie uplatnenej istiny vo výške 3 319,64 €, vyhovieť.

Súd preskúmal Zmluvu o splátkovom úvere uzavretú medzi predchodcom žalobcu a žalovanými v 1. a 2. rade aj v súvislosti s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, zákona 258/2001 Z.z., § 101 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o premlčaní a dospel k záveru, že uplatnená istina nebola premlčaná, nakoľko žaloba bola podaná 25.11.2013 a pri použití

trojročnej premlčacej lehoty každá priznaná splátka úveru splatná 11.12.2010 a neskôr, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, nebola premlčaná a preto na túto námietku súd nemohol prihliadnuť. Súd zdôrazňuje, že v zmysle Zmluvy o splátkovom úvere konečná splatnosť úveru bola k 10.12.2013 a teda žalobca si neuplatňoval žiadne nároky, ktoré by presahovali trojročnú premlčaciu dobu napriek skutočnosti, že Zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka.

Výrok o úrokoch z omeškania sa opiera o ustanovenie § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) v spojení s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Úrok z omeškania zo splátok, ktoré si žalobca uplatnil, súd priznal žalobcovi za obdobie odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej jednotlivej splátky, keďže žalovaná v 2. rade namietala účinnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a žalobca v konaní predložením žiadneho listinného dôkazu nepreukázal, že by jeho list - Výzva k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru - zo dňa 25.10.2011, ktorý bol adresovaný (len) žalovanému v 1. rade, bol žalovanému v 1. rade alebo žalovanej v 2. rade aj skutočne doručený, a teda, že by z jeho strany došlo k účinnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, a to vo výške v súlade s platnou právnou úpravou. V prevyšujúcej časti uplatneného príslušenstva pohľadávky bolo z uvedených dôvodov potrebné žalobu zamietnuť.

Výrok o povolení splátok dlžnej sumy sa opiera o ustanovenie § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná v 2. rade v konaní uviedla, že je nezamestnaná a sociálne odkázaná. Vzhľadom na jej majetkové a sociálne pomery súd dospel k záveru, by nebolo v jej schopnostiach a možnostiach dlžnú sumu uhradiť jednorázovo v kratšej lehote, a preto umožnil žalovaným v 1. a 2. rade dlžnú sumu splatiť v mesačných splátkach po 100,00 € a trovy konania v mesačných splátkach po 30,00 € pod hrozbou straty výhody splátok nezaplatením ktorejkoľvek splátky.

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva zakladá aj neúspech len v pomerne nepatrnej časti veci. Pomerne nepatrná časť sa môže týkať nároku na príslušenstvo či časti uplatneného nároku, ktorá podľa súdnej praxe neprevýši 5 až 10% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch. V prejednávanej veci bol žalobca neúspešný len v časti o zaplatenie časti ním uplatneného príslušenstva (úrokov z omeškania), čo pri úspechu v časti o zaplatenie celej uplatnenej istiny a prevažnej časti uplatneného príslušenstva predstavuje neúspech žalobcu v pomerne nepatrnej časti uplatneného nároku, a preto súd v zmysle citovaného ustanovenia priznal žalobcovi právo na plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 201,50 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 500,88 €, ktoré v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení pozostávajú z tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby, písomné podanie na súd - vyjadrenie k podanému odporu zo dňa 16.03.2015) po 131,13 €, z dvoch režijných paušálov za rok 2013 po 7,81 €, z jedného režijného paušálu za rok 2014 vo výške 8,39 € a z DPH vo výške 20 %.

Len pre úplnosť súd dodáva, že pri rozhodovaní o trovách konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko na jeho použitie nebol daný žiaden dôvod. Žalovaní v 1. a 2. rade boli ku dňu vyhlásenia rozsudku v omeškaní s úhradou úveru (najstarších zo žalobcom uplatnených splátok) takmer päť rokov. Žalobca si ani neuplatnil celú postúpenú sumu nesplateného úveru, ktorá bola vyššia ako žalovaná suma. Ich nedisciplinovanosť v splácaní poskytnutých peňažných prostriedkov viedla žalobcu k nutnosti uplatnenia jeho nároku na úhradu svojej pohľadávky súdnou cestou, pričom v súvislosti s iniciovaním konania pred súdom mu v danej veci vznikli opodstatnené

a celkom oprávnené trovy. Za danej situácie nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním, ktoré svojím správaním vyvolali žalovaní v 1. a 2. rade, znášal sám, najmä ak súd, zohľadniac sociálnu situáciu na strane žalovaných umožnil týmto zaplatiť žalobcovi samotnú dlžnú sumu a jej príslušenstvo v splátkach. Sociálne pomery, odôvodňujúce prípadné použitie ustanovenia § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd zohľadnil vo výroku, ktorým žalovaným v 1. a 2. rade umožnil uhradiť v splátkach (okrem žalovanej pohľadávky) aj samotné trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.