Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/11/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému U. M. nar. XX.X.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 3.12.2015, samosudkyňou JUDr. Erikou Jóbovou takto

rozhodol:

Podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku súd obžalovaného

Miroslava M., nar. XX.X.XXXX, bytom P. F., O. XXXX/XX, I. E.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokurátorky v Komárne č. -11 zo dňa 30.1.2014, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona pre skutok, že

- dňa 30.5.2013 v čase okolo 18.40 hod. v Komárne po Ulici biskupa Királya, označenej ako vedľajšia cesta viedol osobné motorové vozidlo značky ISUZU evidenčného čísla F.-J., pričom pri vchádzaní na Špitálsku ulicu, ktorá má charakter hlavnej cesty, vošiel do križovatky a nedal prednosť z pravej strany prichádzajúcej vodičke osobného motorového vozidla Wolkswagen evidenčného čísla M. - M - XXX R. C., nar X.XX.XXXX, v dôsledku čoho táto narazila do pravej zadnej časti vozidla obvineného a utrpela zlomeninu predpriehlavkovej kosti pravej nohy s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 8.7.2013,

nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodených: R. C., narodenú X.XX.XXXX, bytom M., X. XXXX/XX a P. A., narodeného X.XX.XXXX, bytom M., M. XXX/XX s ich nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresná prokurátorka V Komárne podala obžalobu na U. M. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona, pre skutok, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný pri výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že jazdil svojim motorovým vozidlom v Komárne po ulici biskupa Királya a približoval sa ku križovatke, ale si nevšimol dopravnú značku „daj prednosť v jazde“. Jazdil veľmi pomaly a keď prešiel cez križovatku, zaregistroval jemu po pravej strane prichádzajúce biele vozidlo. Rýchlo pridal plyn a myslel si, že už prešiel križovatkou, keď pocítil náraz do pravej zadnej časti svojho auta. Biele auto sa narazilo do jeho auta. Prešiel pár metrov a vystúpil z auta. Išiel sa presvedčiť, či nedošlo k zraneniu. Druhé auto viedla jedna dáma, ktorá vystúpila z auta a

začala sa s ním rozprávať a oznámila mu, že zavolá políciu. Potom, čo prišli policajti, asi po 10 minútach sa začala sťažovať, že jej bolí noha. Následne prišla sanitka a poškodenú odviezli na ošetrenie. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný tvrdil, že dopravnú značku „ daj prednosť v jazde“ videl už asi 60 metrov pred križovatkou a vôbec nevidel prichádzať auto poškodenej. Po náraze poškodená vystúpila z auta a pobehovala okolo auta a stále vyvolávala niekomu. Správala sa hystericky. Len neskôr začali hovoriť o tom, že sa jej zlomila noha. On nepopiera, že nedal prednosť v jazde, ale si myslel, že vec bude vyriešená blokovou pokutou. Pri výsluchu na polícií bol v strese.

Poškodený P. A. uviedol, že o dopravnej nehode nič nevie .Osobné motorové vozidlo, ktorým v deň dopravnej nehody jazdila poškodená, patrí jemu, on motorové vozidlo požičal poškodenej.

Poškodená R. C. uviedla, že jazdila po ulici Špitalská rýchlosťou približne 40 km/h Zrazu pred sebou zbadala od ulice biskupa Királya prichádzať vozidlo čiernej farby, ktoré sa na križovatke nezastavilo, ale pokračovalo v jazde. Na to ona zareagovala brzdením, ale zrážke už nedokázala zabrániť. Jej noha sa zasekla do pedálov. Bola v šoku, keď vystúpila z auta a cítila bolesť v pravej nohe, v chodidle. Ona vlastne s tou zlomenou nohou bežala za druhým autom. Keď prišli policajti potom zistila, že noha sa jej opuchla. Potom bola zavolaná sanitka.

Súd pribral do konania znalca z odboru cestná doprava Ing. Gabriela Belobrada. Z jeho znaleckého posudku, ako aj z výpovede znalca vyplýva, že technika a spôsob jazdy obžalovaného bola nesprávna v tom, že nesledoval dostatočne situáciu pred sebou a v dôsledku toho nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu, ktoré viedla poškodená. Technika a spôsob jazdy poškodenej bola správna. Na danú situáciu reagovala včas. Z technického hľadiska príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy obžalovaného a to v tom, že nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu poškodenej, ktoré prichádzalo po hlavnej ceste. Znalec v závere svojho posudku poznamenal, že tvrdenie poškodenej, že jej noha sa zasekla do pedálov, je po technickej stránke neprijateľné. Zranenie pravej nohy poškodenej nekorešponduje s rozložením pedálov vo vozidle, do ktorých sa noha mala zaseknúť. K tomuto záveru dospel po konzultácií znalcom MUDr. Štefanom Kovácsom. Uviedol ešte, že maximálne mohlo dôjsť k skĺznutiu nohy z pedálu, nie však k zaseknutiu medzi pedálov.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia MUDr. Štefana Kovácsa vyplýva, že u poškodenej bola diagnostikovaná zlomenina 5. ´predpriehlavkovej kosti pravej nohy. Bola naložená sádrová fixácia nohy. Práceneschopnosť poškodenej trvala od 30.5.2013 do 8.7.2013. Táto doba liečby je adekvátna. Takéto zranenie môže vzniknúť aj priamym, aj nepriamym spôsobom a to priamym pôsobením sily na končatinu alebo vyvrtnutím členka, prenesením sily na túto oblasť. Bola to úplná zlomenina bez posunutia úlomkov. Poškodená bola obmedzená v každodennom živote a samozrejme bola tam aj bolesť. Súd ešte raz vypočul znalca, a to po vypracovaní znaleckého posudku znalcom Ing. Belobradom. MUDr Kovács uviedol, že Ing. Belobrad skutočne s ním konzultoval pred vypracovaním svojho znaleckého posudku. Ing. Belobrad mu ukázal nehodový dej, hlavne rýchlosť vozidiel, že prakticky vozidlá stáli a preto prikláňa sa k tomu, že viac je pravdepodobné, že k zraneniu poškodenej došlo nepriamym pôsobením. Takéto zranenie môže vzniknúť, keď voľakto urobí zlý pohyb. Je to alúzna zlomenina.

Súd pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie chirurgia, MUDr. Petra Stráňovského. Zo znaleckého posudku a z výpovede znalca vyplýva že k zlomenina 5. predpriehlavkovej kosti nemohla vzniknúť zakliesnením nohy poškodenej medzi pedálov. Je to typická zlomenina. Mechanizmom vzniku takejto zlomeniny je dostúpenie na vonkajšiu malíčkovú stranu nohy a následná plná záťaž takto vytočenej nohy celou váhou tela. Vtedy dochádza ťahom šľachy, ktorá sa upína na hrot 5. predpriehlavkovej kosti k odtrhnutiu a odlomeniu bázy tejto 5. predpriehlavkovej kosti , tak, ako to bolo aj v tomto prípade. Takáto zlomenina nevznikne iným spôsobom. Je viac ako pravdepodobné, že poškodená po dopravnej nehode utrpela šok, vystúpila z auta a následne pri nekoordinovanom obiehaní v šoku, zle postúpila na vonkajšiu stranu pravej nohy a takto jej až po dopravnej nehode vznikla popísaná zlomenina. V žiadnom prípade nemohla táto zlomenina vzniknúť zakliesnením v interiéri motorového vozidla.

Zo záznamu z dopravnej nehody , zo zápisnice o ohliadke miesta cestnej dopravnej nehody z fotodokumentácie vyhotovenej políciou a z fotografií vyhotovených obžalovaným vyplýva ,že k dopravnej

nehode došlo v Komárne na križovatke ulíc Špitalská a biskupa Királya okolo 18.40 hod. Viditeľnosť bola dobrá, povrch vozovky bol mokrý. Križovatka je priesečná-štvorramenná.Pri zrážke došlo k poškodeniu predného nárazníka a prednej skupine svetiel motorového vozidlo, ktoré riadila poškodená a pravého zadného blatníka motorového vozidla, ktoré riadil obžalovaný. Z fotografií predložených obžalovaným vyplýva, že poškodená po dopravnej nehode bola schopná chôdze. Zo správ o povesti vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, ani priestupkovo stíhaný.

Súd hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutok sa síce stal, ale nie je trestným činom. Je nepochybne preukázané, že obžalovaný v predmetný deň jazdil svojim vozidlom v Komárne po ulici biskupa Királya a pri vchádzaní na Špitálskú ulicu, ktorá má charakter hlavnej cesty, nedal prednosť osobnému motorovému vozidlu, ktoré riadila poškodená a zapríčinil tým zrážku vozidiel. Porušil tým dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona./ §20 odsek 1, zák č. 8/2009 Z.z./ Obžalovaný sa priznal k tomu, že nedal prednosť vozidlu poškodenej, čo potvrdzuje aj poškodená vo svojej výpovedi, ale vplýva to aj zo znaleckého posudku znalca Ing. Belobrada ako aj zo zápisnice o ohliadke z miesta cestnej dopravnej nehody.

Čo sa týka zranenia poškodenej, prihliadnuc na znalecké posudky vypracované v tomto konaní, ako aj na výpovede znalcov na hlavnom pojednávaní, možno jednoznačne konštatovať, že vznik zranenia poškodenej nie je v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Zlomenina nohy poškodenej nevznikla pri dopravnej nehode, ale po dopravnej nehode. Znalci vylúčili možnosť vzniku zlomeniny nohy pri zrážke vozidiel zakliesnením nohy medzi pedálov v motorovom vozidle, ako to tvrdila poškodená. Zlomenina nohy poškodenej je typickou zlomeninou, ktorá vzniká len pri zlom dostúpení na vonkajšiu malíčkovú časť nohy a následnej prudkej záťaži takto vytočenej nohy celou váhou tela. K zlomenine nohy poškodenej teda došlo po dopravnej nehode a mimo interiéru vozidla. Z uvedeného vyplýva, že zranenie nohy poškodenej nemohol spôsobiť obžalovaný a jeho konanie nie je možné kvalifikovať ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Konanie obžalovaného je však možné kvalifikovať ako priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1/ písmeno g/ zákona číslo 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Keďže súd zistil, že obžalovaný sa nedopustil trestného činu, ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, mal by vec obžalovaného postúpiť príslušnému orgánu na prejednanie podľa § 280 odsek 2/ trestného poriadku.

Podľa § 20 odsek 1, zákona o priestupkoch, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky, nemožno tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jeho zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia. Podľa odseku 2, uvedeného §-u do uplynutia lehoty podľa odseku 1 sa nezapočítava doba, počas ktorej sa pre ten istý skutok viedlo trestné stíhanie.

Podľa § 96b zákona o priestupkoch ustanovenie § 20 odsek 2, v znení účinnom od 1. februára 2014 sa vzťahuje na priestupky spáchané po 1. februári 2014.

V danom prípade súd zistil, že obžalovaný priestupku sa dopustil dňa 30.5.2013, teda pred účinnosťou ustanovenia §20 odsek 2, zákona o priestupkoch a preto jeho konanie nie je možné prejednať ako priestupok, lebo od spáchania už uplynuli viac ako dva roky. Preto súd nemohol postúpiť vec obžalovaného príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupku. Nakoľko žalovaný skutok nie je trestným činom, súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písmeno b, Trestného poriadku.

Poškodení si v adhéznom konaní uplatnili svoje nároky na náhradu škody. Vzhľadom však nato, že súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, súd poškodených so svojimi nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie v zmysle § 288 odsek 3, Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná- menia na tomto súde.