Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-20-2015.pdf
PDF · 106.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-7P/20/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: S. S., Y.. W.Á., K.. XX.X.XXXX, O. V. XX, občianka SR, zast. JUDr. Jánom Pekarom, advokátom, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica proti odporcovi: W. S., K.. XX.X.XXXX, O. V. XX, občan SR, zast. advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, AK so sídlom Námestie sv. Martina 3A, Holíč, o návrhu na rozvod manželstva a úprave práv a povinností k mal. deťom: P. S.Č., K.. XX.X.XXXX a P. S., K.. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky S. S., Y.. W., K.. XX.X.XXXX a odporcu W. S., K.. XX.X.XXXX , uzavreté dňa XX.XX.XXXX B. Z., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu tohto znenia:
„Mal. P. K.. XX.X.XXXX a mal. P., K.. XX.X.XXXX sa zverujú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú oprávnení počas svojho výkonu tejto starostlivosti zastupovať maloletých a spravovať ich majetok.
Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať takto:
Matka aj otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o mal. P. a mal. P. striedavo v týždňových intervaloch, pričom prvú nedeľu prvého párneho kalendárneho týždňa nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku preberá maloleté deti do osobnej starostlivosti matka.
Matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti so začiatkom v prvú nedeľu prvého párneho kalendárneho týždňa o 18:00 hod. s tým, že v tomto čase začne styk detí s matkou a končí s otcom. Otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti so začiatkom v nedeľu nasledujúceho nepárneho kalendárneho týždňa o 18:00 hod. s tým, že v tomto čase začne styk detí s otcom a končí s matkou.
Rodičia si budú maloleté deti odovzdávať v stanovenom čase v mieste trvalého bydliska maloletých detí, s ich osobnými vecami, školskými potrebami a riadne ich pripraviť.
Každý nepárny rok v čase vianočných sviatkov je matka povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 24.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod. Každý párny rok v čase vianočných sviatkov je otec povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 24.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 17:00 hod.
Súd určuje, že matka maloletých detí je oprávnená poberať rodinné prídavky na deti i počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
Súd určuje, že otec maloletých detí je oprávnený poberať daňový bonus na deti i počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
Súd ukladá povinnosť obom rodičom vzájomne spolupracovať pri starostlivosti o maloleté deti, vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a školských výsledkoch maloletých a poskytovať si všetky úradné doklady týkajúce sa maloletých počas osobnej starostlivosti a to tomu rodičovi, ktorý má určený styk s deťmi.“
Otec je povinný prispievať na výživu mal. P. sumou 60 eur a na mal. P. sumou 40 eur mesačne splatnej k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 07.04.2015 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode manželstva.
Navrhovateľka a odporca dospeli ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k deťom k rodičovskej dohode okrem otázky platenia výživného. Odporca žiadal neurčiť výživné žiadnemu z rodičov a navrhovateľka žiadala i napriek striedavej osobnej starostlivosť určiť otcovi povinnosť platiť jej výživné na deti a to na P. po 100 eur mesačne, na P. po 80 eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, sobášnym listom, rodnými listami detí, správou obce V., správami kolízneho opatrovníka, potvrdeniami o príjme rodičov, písomným vyjadrením odporcu, vyčíslenými mesačnými výdavkami navrhovateľky, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 14.10.2000.U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Navrhovateľka i odporca sú slovenskej štátnej príslušnosti. Z ich manželstva sa narodili dve deti, ktoré sú doposiaľ maloleté. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: V. Č.. XX. Ani jeden z účastníkov nemá inú vyživovaciu povinnosť.
Navrhovateľka mala preukázateľne za posledných 12 mesiacov netto mesačný príjem 402,11 eur, odporca mal preukázateľne za posledných 12 mesiacov netto mesačný príjem 1.006,32 eur. Účastníci konania spolu nehospodária. Navrhovateľka ako dôvod rozpadu manželstva uviedla, že odporca požíva alkoholické nápoje a jej to vadí a to je aj dôvod, pre ktoré jej city k odporcovi ochladli. Podľa odporcu k rozpadu manželstva prispela nevera navrhovateľky. Odporca potvrdil, že si dáva 1-2 pivá v pohostinstve, ktoré je oproti domu. Podľa jeho vyjadrenia ak je leto a horko, ide do pohostinstva aj každý deň.
Navrhovateľka býva s deťmi v rodinnom dome, ktorý je v jej podielovom spoluvlastníctve ( 1/2-ca). Jej mesačné výdavky s bývaním v dome predstavujú na elektrinu cca 70 eur mesačne a podľa tvrdenia navrhovateľku elektrinu doposiaľ platí odporca. Druhú polovicu vlastní jej brat, ale tento v dome nebýva. Potvrdila, že pracuje ak obchodný zástupca pre AVON a ORIFLAME, ale z tejto činnosti podľa jej tvrdenia príjem nepovažuje ani príjem.
Odporca doposiaľ býva v dome navrhovateľky, pritom uviedol, že sa bude sťahovať k svojej matke do jej domu. Deklaroval svoje mesačne výdavky za životné poistenie 50 eur, elektrická energia 70 eur, mobil 5 eur; ročne: za poistenie auta 74 eur, palivo na vykurovanie 380 eur, daň z nehnuteľnosti 5,40 eur, komunálny odpad 48 eur, daň za psa 3 eurá, plynová bomba 16,50 eur 6 x ročne. Ako ďalšie náklady uviedol pr.: na stravu 300 eur mesačne, hygienické potreby 40 eur mesačne, ošatenie 40 eur, benzín 25 eur mesačne, cestovné do práce 16 eur mesačne, strava v práci 35 eur mesačne, deťom strava v škole 2 x 20 eur, pôžička na rekonštrukciu po 120 eur mesačne.
Mal. P. U. P. nemajú zdravotné problémy. P. navštevuje 8. roč. ZŠ a P. 4. ročník ZŠ. P. sa stravuje v škole, s čím má matka mesačné výdavky cca 20 eur a na cestovné 10 eur mesačne. Podľa vyjadrenia
matky sa s deťmi učieva nie len ona ale aj odporca, v závislosti od toho, kto z nich má akú pracovnú zmenu. P. sa tiež v škole stravu, s čím má matka mesačné výdavky 20 eur a platí mu za školskú družinu.
Zo správ kolízneho opatrovníka detí mal súd zistený stav domácností matky detí a starej matky detí ( otcova matka). Matka žije s deťmi v rodinnom dome, obývajú vrchné poschodie. Stará matka detí ( otcova matka) býva vo vlastnom rodinnom dome. V rodinnom dome bývajú v samostatných izbách dvaja ujovia detí. Ide o väčší rodinný dom, ktorý je udržiavaný. V dome býva aj teta detí, ktorá je vydatá a aktuálne sa sťahuje na Moravu. Deti majú u starej matky k dispozícii izbu po svojej tete, pričom v izbe je dostatok priestoru pre deti, dve váľandy a písací stôl.
Kolízny opatrovník detí v záverečnom vyjadrení uzavrel, že pri šetrení pomerov v domácnosti matky detí a starej matky detí ( matka odporcu) nezistil nedostatky v domácnosti, pri navrhovateľke ani vo výchove a starostlivosti o deti. Súhlasil s navrhnutou rodičovskou dohodou, s úpravou styku. Kolízny opatrovník mal ale výhrady voči tomu, aby sa otcovi neurčilo žiadne výživné vzhľadom na jeho výšku príjmu značne vyššiu než je príjem matky. K rodinnému domu matky uviedol, že ide o staršiu nehnuteľnosť, ktorá potrebuje náklady na údržbu. Matka mu uviedla, že by aj predala túto nehnuteľnosť, ale jej brat ako podielový spoluvlastník tohto domu nemá o predaj záujem. Matka má v súvislosti s bývaním v dome náklady na kúrenie a iné poplatky, ktoré musí sama znášať. Poukázala na to, že naopak otec bude bývať v dome, v ktorom bývajú viaceré osoby, ktoré sa môžu podieľať na nákladoch na dom. Z tohto dôvodu podľa jej názoru otec bude mať nižšie výdavky na bývanie ako matka a preto navrhol určiť výživné otcovi na deti aj pri striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č.36/2005 Z. z. súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2, veta druhá zákona č.36/2005 Z.z. pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený do § 24 ods. 2 Zákona o rodine novelou č. 217/2010 Z.z. Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozvodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako desaťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. I. ÚS 48/04).
Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991 Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18
ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.
Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 62 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Počas manželstva vznikali nezhody majúce pôvod v rozdielnosti názorov na spoločný život, vedie domácnosti. Súd ako ďalší dôvod vyhodnotil to, že účastníci nie sú ochotní jeden druhého akceptovať, sú si úplne citovo odcudzení. Ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že ho nemožno obnoviť. Ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k deťom rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu okrem výživného. Predmetná dohoda je v záujme detí, preto ju súd aj schválil v zmysle ich návrhu. Po dohode rodičov súd zároveň určil, že matka detí je oprávnená poberať rodinné prídavky na deti a otec daňový bonus na deti aj počas realizácie striedavej osobnej starostlivosti.
Nakoľko sa rodičia nedohodli na výživnom pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, súd sa touto otázkou vyporiadal sám vychádzajúc z zisteného skutkového stavu, listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov.
Navrhovateľka žiadala pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti, aby súd určil otcovi výživné vo výške 100 eur na P. a vo výške 80 eur na P.. Jej právny zástupca vychádzal z značného rozdielu v zárobkových pomeroch rodičov. Poukázal na to, že zárobok odporcu je minimálne dvojnásobný oproti zárobku navrhovateľky.
Odporca nesúhlasil s určením mu výživného na deti odvolávajúc sa na príjem matky z Oriflame a Avonu. Právny zástupca odporcu sa odvolal na lepšie majetkové pomery navrhovateľky, lebo vlastní spoluvlastnícky podiel k rodinnému domu. Taktiež dal súdu do pozornosti, že navrhovateľka v návrhu uvádzala mesačné náklady na deti vo výške 200 eur. Apeloval na to, aby výživné pre deti neuspokojovalo nepriamo potreby iných ľudí. Pritom odporca nemá problém podieľať sa na zvýšených výdavkoch na deti.
Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na určenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( detí) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného ( otca). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletých detí je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.
Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak na starne matky ako i na strane otca na základe vykonaného dokazovania. Súd vychádzal z všeobecnej premisy, že dieťa má znášať životné pomery rodičov a zároveň posudzoval zárobkové a majetkové pomery rodičov. Súd mal listinnými dôkazmi preukázané, že matka má netto mesačný príjem cca 402,11 eur. Býva v rodinnom dome, ktorého je podielovou spoluvlastníčkou staršieho rodinného domu v 1/2- ci a mesačné výdavky s domom má na elektrike cca 70 eur. Má vlastnú vodu, nemá plyn, kúri tuhým palivom, ktoré musí kupovať. V dome býva len s deťmi, nikto iný ( po odchode otca detí) sa s ňou nebude podieľať na výdavkoch s bývaním v dome. Druhú polovicu domu vlastní jej brat, ktorý v dome nebýva. Mal. P. a P. sú žiakmi základnej školy, obaja sa stravujú v škole, pritom na jedného predstavuje strava v škole cca 20 eur. P. chodí do školskej družiny, ktorá je platená. Nemajú zdravotné problémy.
Otec má netto mesačný príjem 1.006,32 eur mesačne, poberá na deti daňový bonus. Po porovnaní príjmov rodičov súd zistil, že otec má príjem o sumu 604,21 mesačne vyšší oproti matke. Otec nie je vlastníkom žiadne nehnuteľnosti, matka vlastní polovicu nehnuteľnosti. Z tvrdení otca mal súd preukázané, že po rozvode bude bývať v domácnosti svojej matky spolu s ňou a jeho dvomi plnoletými bratmi. Z toho si súd ustálil, že pôjde o domácnosť, na ktorej financovaní energií sa bude otec podieľať menšou mierou ako napríklad matka, ktorá musí v svojom dome platiť všetky poplatky s bývaním v dome, aby deťom vytvorila vhodné životné podmienky. Súd porovnávajúc majetkové a zárobkové pomery dospel k záveru, že sú porovnateľné - na jednej strane má otec dvojnásobný plat ako matka a na druhej
strane matka vlastní polovicu nehnuteľnosti. Rozhodnou okolnosťou , pre ktorú súd nakoniec dospel k záveru, že určenie určitého výživného otcovi je dôvodné, bolo to, že otec bude mať v skutočnosti mať nižšie výdavky s bývaním ako matka, lebo v domácnosti jeho matky sa budú výdavky deliť medzi štyri plnoleté osoby. Súd prihliadal na to, že ani jeden z rodičov nemá okrem P. U. P. iné maloleté deti.
Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na určenie výživného otcovi a to i napriek skutočnosti, že súd zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti. V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje v rozmedzí cca 20 % z čistého príjmu otca deleno počet detí. Keďže má otec netto mesačný príjem cca 1006,32 eur, 20 % z toho predstavuje sumu 201,264 eur, zaokrúhlene 200 eur na dve deti mesačne. Súd prihliadal na to, že v zmysle SOS každý z rodičov bude mať deti v starostlivosti po dobu 2 týždňov v mesiaci, preto vydelil sumu 200 eur dvomi a dospel k záveru, že suma výživného 100 eur na dve deti bude pre otca objektívnou. P. X. R. P. staršia, matka má s ňou vyššie výdavky aj v spojení s zvýšenou hygienou, preto súd sumu výživného 100 eur rozdelil tak, že určil otcovi výživné na P. vo výške 60 eur a na P. v sume 40 eur mesačne. Súd vychádzajúc z príjmov a výdavkov rodičov, ich majetkových a zárobkových pomerov, skutočnosti že otec má dvojnásobný príjem ako matka a povinnosti k žiadne nehnuteľnosti, bude mať u svojej matky podstatne menšie výdavky s bývaním, dospel súd k záveru, že výživné 60 eur a 40 eur na deti je nateraz primerané veku a odôvodneným potrebám detí. Otec si musí uvedomiť, že deti majú znášať životnú úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 144 prvá veta O.s.p., nakoľko nezistil odôvodnené okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, pre ktoré by mal niektorému z účastníkov právo na náhradu trov konania priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky, jej právneho zástupcu a opatrovníka deti, pretože sa účastníci vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení.
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie zo strany odporcu do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.
Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti ( Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. ), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )