Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/150/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, pred samosudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou v právnej veci navrhovateľa: L. U., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. Č. XX, Bratislava, zastúpený opatrovníkom: C. R., súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava III, proti odporcovi: D.. S. M., sudca Okresného súdu Bratislava III, Nám. Biely kríž 7, Bratislava, o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a. II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania prikázanom tunajšiemu súdu na prejednanie na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.07.2007, č. k. - 14, podľa § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len "O.s.p." ) z dôvodu vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava III pre zaujatosť, sa navrhovateľ domáhal ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ( ďalej len "OZ" ), a to určenia, že odporca ho v súvislosti s návrhom na predĺženie väzby diskreditoval, zároveň žiadal o uverejnenie ospravedlnenia v týždenníku Plus 7 dní a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150 000 Sk, t. j. 4 979,09 €. Navrhovateľ svoj návrh po skutkovej stránke odôvodnil tým, že v trestnej veci, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod. sp. zn. , odporca, ako vo veci konajúci predseda senátu, návrh na predĺženie väzby adresovanom Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky postupom podľa § 71 ods. 2 zákona č. 141/1961 Trestného poriadku (ďalej len "TP") odôvodnil tým, že navrhovateľ, ako obžalovaný v trestnom konaní, svojim procesným postupom zavinil prieťahy v konaní v dôsledku čoho nebolo možné trestné stíhanie skončiť v lehote dvoch rokov podľa § 71 ods. 1 a prepustením obvineného na slobodu by hrozilo, že vzhľadom na charakter a rozsah trestnej činnosti, z ktorej je obžalovaný, bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, pričom uvedené skutočnosti sa nezakladali na pravde. Rovnako, podľa názoru navrhovateľa, odporca tým, že v návrhu na predĺženie väzby k osobe navrhovateľa uviedol, že sa jedná o opakovane súdne trestanú osobu a neuviedol, že sa na neho hľadí ako by súdne trestaný nebol, postavil navrhovateľa do pozície recidivistu, čím úmyselne zdiskreditoval navrhovateľa s cieľom vytvoriť o navrhovateľa negatívny obraz a dosiahnuť predĺženie väzby o jeden rok. Záverom navrhovateľ uviedol, že návrh na predĺženie väzby bol napísaný účelovo, v konaní nevytváral prieťahy v konaní nakoľko len uplatňoval svoje procesné práva vyplývajúce mu procesných predpisov. Vytýkal, že v návrhu odporca opomenul zohľadniť celkovú dĺžku trvania väzby, v čase podania návrhu na predĺženie väzby sa navrhovateľa mal nachádzať vo väzbe už štyri roky, ktorú, vzhľadom na prejednávané skutky, považoval za neprimerane dlhú. Uvedenými nepravdivými tvrdeniami mal odporca úmyselne zdiskreditovať navrhovateľa a tým vplývať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR o ďalšom trvaní väzby navrhovateľa.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa na začatie konania nevyjadril napriek výzve súdu zo dňa 04.11.2014, ktorá bola odporcovi doručená do vlastných rúk dňa 14.11.2014. Uznesením zo dňa 12.05.2014, č. k. - 63, v spojení s opravným uznesením zo dňa 18.09.2015, č. k. - 85, súd konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 4 979,05 € z dôvodu späťvzatia zastavil a v časti určenia, že odporca diskreditoval navrhovateľa, návrh pre neurčitosť odmietol. Predmetom konania tak zostala žiadosť navrhovateľa o verejné ospravedlnenie odporcu, ktoré požadoval uverejniť v týždenníku Plus 7 dní a náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 0,04 €. Nakoľko v priebehu konania bolo zistené, že navrhovateľ sa toho času na adrese trvalého pobytu nezdržiava a súčasný pobyt navrhovateľa sa nepodarilo zistiť ani šetrením prostredníctvom CEPO, Sociálnej poisťovne, ZVJS ani dopytom na príslušné OO PZ Bratislava, súd podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ustanovil navrhovateľovi opatrovníka pre toto konanie. Súd na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.12.2015 vykonal dokazovanie oboznámením podstatnej časti trestného spisu Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. , v rozsahu čl. 1 017 návrh na predĺženie väzby, čl. 1 025 uznesenie Najvyššieho súdu SR, čl. 1 067 - 1 080 zápisnica z hlavného pojednávania, čl. 1 094 - 1 097 - zápisnica z hlavného pojednávania, čl. 1 132 - 1 139 zápisnica z hlavného pojednávania, čl. 1 164 - 1 178 zápisnica z hlavného pojednávania, čl. 1 192 uznesenie, čl. 1 195 - 1 196 zápisnica z hlavného pojednávania, z čl. 1 200 uznesenie Krajského súdu v Bratislave, čl. 1 202 - 1 205 zápisnica z hlavného pojednávania, z čl. 1 216 - uznesenie, čl. 1 225 uznesenie Najvyššieho súdu SR, čl. 1 240 návrh na predĺženie väzby a čl. 1 241 uznesenie Najvyššieho súdu SR. Z obsahu pripojeného trestného spisu súd zistil, že na Okresný súd Bratislava III bola dňa 28.10.2004 podaná obžaloba pre skutky kvalifikované ako trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a, trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/ a ods. 3, trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, 2, pokračovací trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1, 2, trestný čin podvodu podľa § 250 ods.1, 3 písm. b/ a pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 140/1960 Trestného zákona ( ďalej len "TZ" ). Predmetná trestná vec bola dňa 18.10.2005 pridelená do senátu, ktorého predsedom bol odporca, ako v poradí už štvrtého senátu, potom, čo predchádzajúci predsedovia senátov namietali svoju zaujatosť vo veci na základe konania navrhovateľa (trestné oznámenia, civilné žaloby) a následne boli rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave vylúčení z vykonávania úkonov v trestnej veci navrhovateľa. Z obsahu návrhu na predĺženie väzby zo dňa 25.10.2005 súd zistil, že odporca ako dôvody na predĺženie väzby uviedol práve procesný postup navrhovateľa spočívajúci v podávaní trestných oznámení a civilných žalôb na konajúcich predsedov senátov v dôsledku čoho namietali svoju zaujatosť a následne došlo k ich vylúčeniu ako aj dôvodmi spočívajúcimi v rozsahu a závažnosti trestnej činnosti, z ktorej je navrhovateľ obžalovaný a osobou navrhovateľa, ktorý bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, hoci sa na neho hľadí ako keby odsúdený nebol. Uznesením zo dňa 27.10.2005, sp. zn. , Najvyšší súd SR vyhovel návrhu predsedu senátu a predĺžil väzbu navrhovateľa do 05.11.2006 pričom v odôvodnení uznesenia sa stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol odporca ako predseda senátu v návrhu na predĺženie väzby. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, uskutočnenom dňa 11.01.2006 od 9.00 do 16.55 hod, súd zistil, že po vyjadrení poškodených k otázke nároku na náhradu škody, sa navrhovateľ vyjadroval k všetkým trinástim bodom obžaloby, navrhol doplnenie dokazovania, ktoré bolo z väčšej časti predsedom senátu uznesením, vyhláseným na hlavnom pojednávaní, zamietnuté. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, uskutočnenom dňa 01.03.2006 od. 9.00 do 10.40 hod, súd zistil, že odporca namietal protokoláciu svojej výpovede na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní a súd, na základe sťažnosti navrhovateľa podanej Slovenskej advokátskej komore, zbavil v konaní ustanoveného obhajcu od povinnosti obhajovania z dôvodu závažného narušenia dôvery medzi advokátom a klientom. Súd uložil navrhovateľovi povinnosť oznámiť súdu meno advokáta, ktorého si zvolí ako obhajcu pre ďalšie konanie a odročil pojednávanie z dôvodu podľa § 202 ods. 3 podľa ktorého v prípadoch nutnej obhajoby nemožno konať hlavné pojednávanie bez prítomnosti obhajcu. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, uskutočnenom dňa 12.04.2006 od 9.00 do 17.25 hod, súd zistil, že navrhovateľ si v lehote stanovenej súdom nezvolil obhajcu a bol mu súdom ustanovený nový obhajca a následne vykonal dokazovanie výsluchom svedkov pričom vzhľadom na predchádzajúci priebeh pojednávania súd rozhodol o zaznamenávaní priebehu hlavného pojednávania technickými prostriedkami. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, uskutočnenom dňa 24.05.2006 od 9.00 do 16.15 hod, súd zistil, že navrhovateľ namietal zaujatosť člena senátu - prísediaceho z dôvodu nerešpektovania zásady

rovnosti strán v trestnom konaní, ktorá bola uznesením vyhláseným na pojednávaní predsedom senátu zamietnutá a následne súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov a zamietol žiadosť navrhovateľa o prepustenie z väzby. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, uskutočnenom dňa 12.07.2006 od 9.00 do 10.20 hod súd zistil, že pojednávanie bolo z dôvodu neprítomnosti člena senátu - prísediaceho, ktorý sa z hlavného pojednávania ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, odročené. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, uskutočnenom dňa 06.09.2006 od 9.00 do 10.55 hod, vyplýva, že navrhovateľ namietal niektoré výsluchy svedkov a vzniesol námietku zaujatosti voči predsedovi senátu a prokurátorke s tým odôvodnením, že mu bránia pri uplatňovaní jeho práva vyjadriť sa k vykonanému dokazovanie podľa § 214 a súčasne oznámil, že na nich podáva civilné žaloby pre diskrimináciu a poškodzovanie práv ako aj na Krajský súd v Bratislave z dôvodu diskriminácie navrhovateľa a spáchania trestného činu na jeho osobe. Následne súd hlavné pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu nevyhnutnosti rozhodnutia o vznesenej námietke zaujatosti. Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 16.10.2006, sp. zn. , súd rozhodol, že odporca nie je vylúčený z vykonávania úkonov v trestnom konaní, ktoré sa vedie voči navrhovateľovi. Návrhom zo dňa 19.10.2006 odporca ako predseda senátu opätovne postupom podľa § 71 ods. 2 podal návrh na predĺženie väzby navrhovateľa do 05.11.2007, ktorý odôvodnil tým, že navrhovateľ bezdôvodne podanými námietkami zaujatosti voči nemu ako predsedovi senátu ako aj voči celému Krajskému súdu v Bratislave vytvára prieťahy v konaní s úmyslom dosiahnuť uplynutie lehoty väzby a prepustenie na slobodu a opakovane poukázal na závažnosť a rozsah trestnej činnosti, z ktorej je navrhovateľ obžalovaný ako aj osobu navrhovateľa, ktorý bol viac krát súdne trestaný má za to, že dôvodu väzby aj naďalej trvajú pričom v konaní bude potrebné vypočuť ďalších svedkov a rozhodnúť o námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom. Uznesením zo dňa 25.10.2006, sp. zn. , Najvyšší súd vyhovel návrhu predsedu senátu Okresného súdu Bratislava III a predĺžil väzbu navrhovateľa do 05.11.2007. Podľa § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa § 104 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich (ďalej len Zákon), za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom súdu zodpovedá štát. Ak štát uhradí náhradu škody na základe rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týka rozhodovacej činnosti sudcu a ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva vyslovil porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo porušenie iných základných práv a slobôd, a to aj v dôsledku konania alebo nekonania sudcu, a zavinenie sudcu bolo právoplatne zistené v disciplinárnom konaní, požaduje od sudcu regresnú náhradu alebo jej časť za podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len ZoZŠ) , štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)nesprávnym úradným postupom. Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému možno uplatňovať nárok na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka je pôvodca neoprávneného zásahu do osobnostných práv. V danom prípade z tvrdení navrhovateľa vyplýva, že k zásahu do jeho osobnostných práv malo dôjsť konaním odporcu ako zákonného sudcu v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III sp.zn. , a to najmä odôvodnením návrhu na predĺženie väzby v trestnom konaní postupom podľa § 71 ods. 2 TP. Ako konštatoval aj Európsky súd pre ľudské práva odôvodnením súdneho rozhodnutia, v tomto prípade návrhu na predĺženie väzby, je možné zasiahnuť do osobnostných práv tak priamo účastníka konania ako aj tretej osoby ( pozri napr. rozsudok ESĽP vo veci I. proti Rakúsku zo dňa 26. 03.1982, sťažnosť č. 8269/78, rozsudok zo dňa 25.03.1983, E. proti Švajčiarsku, sťažnosť č. 8660/79, ). Takéto porušenia,

vytýkané vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia, je však nutné hodnotiť s ohľadom na funkciu tohto odôvodnenia, najmä s ohľadom na to, aby bolo súdu umožnené vykonávať jeho funkciu, a teda presvedčivo, zrozumiteľne a podrobne vysvetliť, aký skutkový stav bol v danom prípade zistený a aké je jeho právne posúdenie. Z tohto dôvodu je možné, vo vzťahu k odôvodnení súdneho rozhodnutia resp. návrhu, uvažovať o prípadnom neoprávnenom zásahu do osobnostných práv len úplne výnimočne, čo platí najmä v tých prípadoch, kedy sa jedná o súdne rozhodnutie adresované tretím osobám (k otázke zásahu do osobnostných práv odôvodnením rozsudku pozri bližšie nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.11.2006, sp. zn. dostupnom na V..F..K..B. ). Je nesporné, že je výlučne na obžalovanom v trestnom konaní akú si zvolí taktiku obhajoby a uplatňovanie procesných prostriedkov, vrátane vznášania námietok zaujatosti podľa § 30 TP, a to aj účelovým spôsobom sledujúc uplynutie maximálnej povolenej dĺžky lehoty väzby a prepustenie na slobodu a tieto práva mu nemožno upierať. Obžalovaný nie je povinný zľahčovať prácu orgánom činným v trestnom konaní ani konajúcemu súdu a príkladne spolupracovať. Je povinnosťou súdu prípadné procesné námietky obžalovaného vybavovať so zvýšenou rýchlosťou a dôrazne uplatňovať všetky ústavne súladné prostriedky voči obžalovanému, v prípade ak dospeje k závere, že iba zneužíva svojich procesných práv. Rovnako je možné od súdu dôvodne očakávať skrátenie bežných časových úsekov medzi jednotlivými úkony osobitne ak sa jedná o väzobnú vec, v ktorej je súd povinný v zmysle § 71 ods. 1 konať prednostne a urýchlene. Uvedené však neznamená, že s prípadným zneužívaním procesných práv by neboli pre zneužívajúcu procesnú stranu spojené aj nepriaznivé dôsledky napr. v podobe dlhšie trvajúceho trestného konania alebo dlhšie trvajúcich dôvodoch väzby, neaplikovaní ustanovení trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania alebo nemožnosť domáhať sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej dĺžkou konania. Zneužívanie procesných práv obžalovaným je jedným z faktorov svedčiacich o procesnej zložitosti trestného konania ( porovnaj Q. proti Českej republike zo dňa 27.9.2005, č. 75455/01, a Stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. Cpjn 206/2010 zo dňa 13.4.2011, časť IV, otázka procesnej zložitosti), ktoré je jedným z kritérií posudzovania otázky primeranej dĺžky konania, keď aj v prípade dlhšie trvajúceho súdneho konania nemusí Ústavný súd SR alebo Európsky súd pre ľudského práva konštatovať prieťahy v konaní vzhľadom na procesný postup účastníkov konania a zavinenie prieťahov na ich strane. Z obsahu zápisníc vyplýva, že po podaní obžaloby navrhovateľ podal trestné oznámenia a civilné žaloby na troch konajúcich predsedov senátov, ktorí následne namietali svoju zaujatosť a o ktorých bolo potrebné rozhodnúť. Následne navrhovateľ podal sťažnosť na v konaní ustanoveného obhajcu v dôsledku čoho súd zbavil obhajcu povinnosť obhajovať navrhovateľa a pričom v lehote stanovenej súdom, napriek vyhláseniu navrhovateľa, že tak urobí, si nezvolil obhajcu sám a v konaní mu bol ustanovený nový obhajca. Rovnako navrhovateľ namietal zaujatosť člena senátu ako aj predsedu senátu a konajúcej prokurátorky a Krajského súdu v Bratislave s odôvodnením o porušovaní procesných práv navrhovateľa v trestnom konaní. Zaujatosť odporcu videl navrhovateľ aj v tom, že ako predseda senátu zamietol návrhy navrhovateľa na vykonanie dôkazov a neumožnil navrhovateľovi vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, t.j. v postupu predsedu senátu pri vedení pojednávania. Úlohou predsedu senátu, vyplývajúcou mu z § 203 ods. 1 a nasl. TP, hlavné pojednávanie vedie a všetky opatrenia smerujúce na zabezpečenie jeho riadneho priebehu nariaďuje predseda senátu. Pritom prihliada na oprávnené záujmy strán. Predseda senátu je povinný dbať na to, aby hlavné pojednávanie nebolo zdržované výkladmi a prejavmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, a aby bolo zamerané čo najúčinnejšie na objasnenie veci v rozsahu nevyhnutnom pre spravodlivé rozhodnutie. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý, kto je obvinený z trestného činu, má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe. To znamená, že výkon tohto práva musí rešpektovať zásadu rovnosti a fair procesu, ktorý je riadiacou zásadou celého čl. 6. Uvedené však na druhej strane neznamená povinnosť súdu vykonať všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol. Súd je povinný a súčasne oprávnený zvažovať, v akej fáze konania ktoré dôkazy je potrebné vykonať, či a nakoľko je potrebné doterajší stav dokazovania doplniť a či je určitý dôkazný prostriedok spôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť. Pokiaľ predseda senátu nevyhovie návrhom procesných strán, či už prokurátora alebo obžalovaného, na vykonanie dôkazu, je súd povinný v rozhodnutí vo veci samej náležite odôvodniť, z akých dôvodov navrhnuté dôkazy nevykonal, resp. pre základ svojich skutkových zistení neprevzal., inak dochádza

pri jeho rozhodovaní nielen k vadám spočívajúcim v porušení všeobecných procesných predpisov, ale súčasne súd postupuje v rozporu so zásadami trestného konania vyjadrenými v čl. 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Takzvané opomenuté dôkazy, teda dôkazy, o ktorých v konaní nebolo súdom rozhodnuté, prípadne dôkazy, ktorými sa súd bez adekvátneho odôvodnenia nezaoberal, preto takmer vždy zakladá nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť, nie však zaujatosť sudcu, ktorý na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov nepripustí v konaní vykonávanie dôkazov, ktoré nepovažuje za nevyhnutné pre náležité objasnenie skutkového stavu. Námietku spočívajúcu v nevykonaní navrhovaných dôkazov ako aj prípadnom porušení práva obžalovaného na spravodlivý proces má navrhovateľ možnosť uplatniť v prípadnom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, prípadne sa domáhať svojich práv cestou ústavnej sťažnosti. Spôsob vedenia konania predsedom senátu, ktorý nezodpovedá predstavám obžalovaného, nie je sám o sebe dôvodom na jeho vylúčenie pre zaujatosť. Skutočnosť, že odporca, ako zákonný sudca vo veci, nepripustil rozsiahle dokazovanie, ktoré by podľa jeho úvahy v zmysle neviedlo k náležitému zisteniu skutkového stavu veci, v čom nemožno vidieť dôvody zaujatosti odporcu voči navrhovateľovi. Na uvedené upozornil navrhovateľa aj Najvyšší súd SR keď v uznesení zo dňa 25.10.2006, sp. zn. uviedol, že : "stav, že trestné stíhanie obžalovaného nebolo skončené v dvojročnej lehote trvania väzby ako to má na zreteli § 71 ods. 2 do určitej miery zavinil sám obžalovaný. Jeho obviňovanie sudcov rozhodujúcich vo veci z korupcie, podanie občianskoprávnej žaloby v súvislosti s rozhodovaním v trestnej veci a pod. mali totiž za následok deklarovanie zaujatosti sudcov rozhodujúcich v trestnej veci a následne začatie konania na súde od základu vždy iným sudcom. Tento spôsob konania obžalovaného ide na jeho úkor, lebo pre existenciu dôvodov väzby prepustenie na slobodu nie je reálne a konanie musí byť preto vykonávané počas obmedzenia jeho osobnej slobody. Uvedené skutočnosti zároveň predstavujú dôležitú okolnosť brániacu skončeniu trestného stíhania obžalovaného v základnej povolenej lehote trvania väzby." Procesná zložitosť konania spočívajúca v opakovane vznášaných námietkach zaujatosti zo strany navrhovateľa bola aj nosným dôvodom na podanie návrhov na predĺženie väzby pričom z obsahu návrhu odporcu ako predsedu senátu nevyplýva, že by tvrdenia boli zavádzajúce alebo nepravdivé a skutočnosť, že predseda senátu vznesené námietky vyhodnotil ako účelové nemožno považovať za nesprávny úradný postup, ktorým by došlo k zásahu do osobnostným práv navrhovateľa ale predstavuje úvahu súdu založenú na vlastnom posúdení procesnej situácie vyplývajúcej zo zápisníc z hlavného pojednávania. Je nesporným faktom, že rozhodnutiu vo veci samej musí predchádzať definitívne vyriešenie otázky vylúčenia namietaného sudcu, resp. sudcov senátu, ktorý je vo veci povolaný na také rozhodnutie. Je totiž neodňateľným právom obžalovaného, aby o obžalobe, ktorá bola na neho podaná, rozhodol samosudca alebo senát v predpísanom zložení sudcov, u ktorých nie sú žiadne pochybnosti o ich zaujatosti. Takýto právny stav, deklarujúci nevylúčenie sudcu z vykonávania úkonov trestného konania, nastáva až okamihom rozhodnutia nadriadeného súdu o podanom opravnom prostriedku proti uzneseniu súdu, ktorý rozhodol v prvom stupni o vznesenej námietke zaujatosti. ( stanovisko Najvyššieho súdu SR č. Tpj 15/06 dostupné na V..J..G..sk ), a navrhovateľ si musel byť vedomý, že rozhodovanie súdov o námietkach zaujatosti predĺži celé konanie. Rovnako tvrdenie navrhovateľa o zamlčaní skutočnosti zo strany odporcu, ako zákonného sudcu vo veci, že predchádzajúce odsúdenia navrhovateľa sú zahladené, a teda sa na neho hľadí ako by nebol odsúdený, nie je pravdivý, keďže v oboch návrhoch odporcu na predĺženie väzby sa nachádza poznámka o zahladení predchádzajúcich odsúdení. Aplikujúc uvedené závery na prejednávaný spor a odôvodnenie návrhu predsedu senátu na predĺženie väzby postupom podľa § 71 ods. 2 je potrebné vychádzať z účelu odôvodnenia návrhu, jeho obsahových náležitostí a preskúmania pravdivosti v ňom tvrdených skutočností, ktoré vyplývajú z doterajšieho priebehu trestného konania. Najvyšší súd SR o návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby navrhovateľa rozhodol uznesením sp.zn. zo dňa 25.10.2006, pričom samostatne vyhodnocoval existenciu dôvodov na predĺženie lehoty väzby a nebol viazaný návrhom odporcu ako predsedu senátu v trestnej veci a pri rozhodovaní vychádza z obsahu celého trestného spisu. V danom prípade odporca, nie ako súkromná fyzická osoba, ale zákonný sudca vo veci sa podieľal na rozhodovaní ako predstaviteľ súdnej moci, ktorý je podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v osobitnom vzťahu k štátu. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci je totiž výsledkom výkonu súdnej moci súdnictva, t.j. výkonu verejnej moci. Pasívne vecne legitimovaným subjektom v prípade žaloby na ochranu osobnosti, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená odôvodnením návrhu na predĺženie väzby je štát konajúci prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky podľa § 3 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len "ZoZŠ" ). Ak pasívne legitimovaným subjektom v

konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci orgánmi verejnej moci je v zmysle zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci (ďalej len ZoZŠ) štát, potom analogicky je štát pasívne legitimovaným aj v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných práv orgánmi verenej moci pri výkone tejto moci. Rovnako analogicky pri uplatňovaní takéhoto nároku koná za štát Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky zo dňa 26.09.2012, sp. zn. dostupnom na V..J..G..sk,). Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci je výsledkom výkonu súdnej moci - súdnictva, t. j. výkonu verejnej moci, preto pasívne legitimovaným subjektom v konaní o ochranu osobnosti je štát. Súd nepovažoval za potrebné postupovať podľa § 43 O.s.p. a vyzývať navrhovateľa na odstránenie vád návrhu, ktorý by mala spočívať v nesprávnom označení odporcu nakoľko z obsahu návrhu nevyplývalo, že by navrhovateľ mal v úmysle žalovať štát a teda nedošlo k logickému rozporu medzi v návrhu uvádzanými skutkovými okolnosťami, označením odporcu a petitom návrhu, v dôsledku čoho by bol návrh nezrozumiteľný pre jeho neurčitosť a zmätočnosť, prípadne k vade v označení štátu ako odporcu podľa 79 ods. 1 O.s.p. ( pozri napr. správu o zhodnotení ďalších poznatkov súdov o účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., prejednanej občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu ČSSR 15.1.1980, Cpjf 145/78, publikovanou pod č. 20 v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1981, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2014, sp. zn. a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2009, sp. zn. dostupných na V..J..G..sk ). Poučovacia povinnosť súdu v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. sa nevzťahuje na hmotnoprávne otázky, medzi ktoré patrí aj otázka pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na uvedené citované ustanovenia súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal nakoľko však odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd, s poukazom na § 151 ods. 2 O.s.p, odporcovi ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, dvojmo, na tunajší súd. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.