Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37C/50/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému J. U., narodenému XX.X.XXXX, naposledy bytom C. X, P., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou C. C., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, o zaplatenie 114,46 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 74,86 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 48,97 eura od 4.10.2011 do zaplatenia a zo sumy 5,99 eura od 4.11.2011 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5,99 eura od 4.12.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5,99 eura od 4.1.2012 do zaplatenia a zo sumy 7,92 eura od 4.2.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 23,30 eura, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal na tunajší súd dňa 2.10.2014 žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 114,46 eura s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej podľa ust. § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., ktorej práva, povinnosti, záväzky a pohľadávky prevzala v dôsledku zlúčenia spoločnosť Slovák Telekom, a.s. a žalovaným, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. za podmienok stanovených predmetnou zmluvou o pripojení, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby žalovanému riadne a včas poskytol a sprístupnil, a na cenu za poskytnuté služby v zmysle zmluvných dojednaní zmluvy o pripojení vystavil a doručil žalovanému: faktúru číslo 7112847286 s dátumom splatnosti do 3.1.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5,99 €, faktúru číslo 7110523178 s dátumom splatnosti do 3.11.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5,99 €, faktúru číslo 7111685772 s dátumom splatnosti do 3.12.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 5,99 €, faktúru číslo 7109124603 s dátumom splatnosti do 3.10.2011, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 48,97 € a faktúru číslo 7200658561 s dátumom splatnosti do 3.2.2012, ktorej dlžná suma ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 47,52 €. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi

spoločnosťou Slovák Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 22.11.2013 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 114,46 € s príslušenstvom postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, so zmluvou o pripojení zo dňa 22.8.2011 a s jej dodatkom, s faktúrami, so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 a s jej prílohou a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

Zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol na základe zmluvy o pripojení zo dňa 22.8.2011 spolu s jej dodatkom, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej telefónnej služby (ďalej len „zmluva“). Na základe týchto zmlúv právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ telekomunikačných služieb zapožičal žalovanému ako užívateľovi mikroprocesorovú SIM kartu a súčasne pridelil žalovanému účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX s účastníckym programom DATA SIM MI 500.

Z faktúry č. 7109124603 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok, poplatok za hovorné a iné telekomunikačné služby za obdobie od 15.8.2011 do 14.9.2011 v celkovej sume 48,97 eura, so splatnosťou dňa 3.10.2011.

Z faktúry č. 7110523178 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok, poplatok za hovorné a iné telekomunikačné služby za obdobie od 15.9.2011 do 14.10.2011 v celkovej sume 5,99 eura, so splatnosťou dňa 3.11.2011. Z faktúry č. 7111685772 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok, poplatok za hovorné a iné telekomunikačné služby za obdobie od 15.10.2011 do 14.11.2011 v celkovej sume 5,99 eura, so splatnosťou dňa 3.12.2011. Z faktúry č. 7112847286 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok, poplatok za hovorné a iné telekomunikačné služby za obdobie od 15.11.2011 do 14.12.2011 v celkovej sume 5,99 eura, so splatnosťou dňa 3.1.2012. Z faktúry č. 7200658561 súd zistil, že právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému mesačný paušálny poplatok, poplatok za hovorné a iné telekomunikačné služby za obdobie od 15.12.2011 do 14.1.2012 v celkovej sume 51,02 eura a to vrátane poplatku za obmedzenie služieb vo výške 16,50 eura, poplatku za prerušenie služieb vo výške 16,50 eura a poplatku za upomienku vo výške 3,50 eura (tento si žalobca neuplatňuje), so splatnosťou dňa 3.2.2012. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 a z jej prílohy súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému z predmetnej zmluvy o pripojení. Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom do 1.11.2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom do 1.11.2011 účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 40 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení platnom do 1.11.2011 podnik poskytujúci verejné služby je povinný najneskôr 15 dní pred začatím poskytovania služieb vydať a zverejniť všeobecné podmienky a v tej istej lehote zverejniť ich zmeny. Všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä a) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, b) druhy poskytovaných služieb, ich opis a kvalitu, c) zmluvné podmienky, d) podmienky predĺženia a ukončenia poskytovania služieb, e) primerané informácie o právach týkajúce sa univerzálnej služby, f) výberové zablokovanie volaní, g) druhy servisných služieb, h) reklamačný poriadok, i) mechanizmus na urovnanie sporov, j) informácie o číslach tiesňových volaní vrátane

jednotného európskeho čísla tiesňového volania "112", k) informáciu o možnosti zobrazenia identifikácie čísla volajúcej stanice a utajenia zobrazenia jej identifikácie.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žalovaný ako užívateľ nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu ako poskytovateľovi telekomunikačných služieb cenu za službu poskytnutú podľa zmluvy o pripojení zo dňa 22.8.2011 (bez poplatku za obmedzenie služieb vo výške 16,50 eura a poplatku za prerušenie služieb vo výške 16,50 eura) v celkovej výške 74,86 eura, ktorú mal žalovaný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu na základe resp. po predložení dokladov o vyúčtovaní, a to vyššie uvedených faktúr. Žalovaný teda porušil povinnosť ustanovenú v § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z.. Z tohto dôvodu mu vznikla povinnosť podľa ustanovenia § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnutú službu v celkovej výške 74,86 eura s príslušenstvom.

Z faktúr ďalej vyplýva, že žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 48,97 eura dňa 3.10.2011 (na základe faktúry č. 7109124603), sumu 5,99 eura dňa 3.11.2011 (na základe faktúry č. 7110523178), sumu 5,99 eura dňa 3.12.2011 (na základe faktúry č. 7111685772), sumu 5,99 eura dňa 3.1.2012 (na základe faktúry č. 7112847286) a sumu 7,92 eura dňa 3.2.2012 (na základe faktúry č. 7200658561).

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.11.2013 a z jej prílohy má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469 ako postupca postúpila žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému zo zmluvy o pripojení zo dňa 22.8.2011 vo výške 114,46 eura eura s príslušenstvom.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Žalobca určil lehotu splatnosti svojej pohľadávky vo vyššie uvedených faktúrach. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu dňom nasledujúcim po lehote splatnosti uvedenej v predmetných faktúrach. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 4.10.2011 a k 4.10.2011 1,5%, k 4.12.2011 1,25%, k 4.1.2012 a k 4.2.2012 1%.

Súd teda žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy vo výške 74,86 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 48,97 eura od 4.10.2011 do zaplatenia a zo sumy 5,99 eura od 4.11.2011 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 5,99 eura od 4.12.2011 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5,99 eura od 4.1.2012 do zaplatenia a zo sumy 7,92 eura od 4.2.2012 do zaplatenia.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb vo výške 16,50 eura a poplatku za prerušenie služieb vo výške 16,50 eura, t.j. 33,- eur + 20% činí 39,60 eura spolu s príslušenstvom, súd konštatuje, že daný zmluvný vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci z predmetnej zmluvy o pripojení je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a to s ohľadom na zákonné kritériá obsiahnuté v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv je veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. U tohto druhu zmlúv sa dopĺňajú údaje o jednom z účastníkov zmluvy - o spotrebiteľovi.

Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach (ďalej len „smernica 93/13“) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah (rozsudky Súdneho dvora EÚ zo dňa 27. 6. 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98, až C-244/98, ako aj z 26. 10. 2006 Mostaza Claro, C-168/05 Zb. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/ Korčovská).

Súd poznamenáva, že predmetná zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou listinou, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Predmetné poplatky boli vopred zo strany žalobcu naformulované bez možnosti ich zmeny zo strany spotrebiteľa resp. neboli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu individuálne dojednané. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).

Uvedené súd konštatuje aj z toho dôvodu, že zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojení týkajúce sa predmetných poplatkov považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o také poplatky, ktoré obstoja v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je názoru, že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný poplatkami len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že žalobca ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako neovplyvňuje, aby bol náležite opatrný a dôsledný aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako sú poplatky. Len týmto spôsobom sa efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Z. z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Neprijateľnú zmluvnú podmienku súd nemodifikuje. Nič by neodradzovalo nečestného dodávateľa od pokračovania v používaní neprijateľnej zmluvnej podmienky, keďže by súd zmenou zmluvnej podmienky vlastne udržiaval nečestnú obchodnú prax (porov. rozsudok Súdneho dvora vo veci C-618/10; rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2012, sp. zn. )

Súd má za to, že nárok na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačních služieb je odôvodnený, je v súlade so zákonom, žalovanému boli poskytované telekomunikačné služby, za ktoré nezaplatil riadne dohodnutú cenu, čím sa dostal do omeškania od splatnosti jednotlivých faktúr, preto v tejto časti súd návrhu vyhovel a žalobcovi priznal i príslušné úroky z omeškania, ktoré boli uplatnené v súlade so zákonom a príslušným vykonávacím predpisom s výnimkou nárokov uvedených nižšie.

V rámci telekomunikačných služieb žalobca požadoval aj zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb a poplatku za prerušenie služieb v celkovej výške 39,60 eura spolu s príslušenstvom. Súdu však nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by takéto poplatky z uvedených dôvodov a v uvedených výškach boli medzi účastníkmi v zmluve výslovne dohodnuté. Súd poukazuje na definíciu pojmu služba v predložených všeobecných podmienkach, kde z pohľadu súdu upomienku, obmedzenie a odpojenie nemožno považovať za službu, z ktorej by mal spotrebiteľ určitý prospech a za ktoré by teda bol žalovaný povinný platiť. Čo sa týka poplatkov za odpojenie a obmedzenie, treba poukázať na to, že samotné odpojenie a obmedzenie je nepochybne určitým nástrojom žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu mu ďalších služieb do úhrady záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Odpojenie a obmedzenie je teda výlučne nástrojom určitej ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného. Z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol návrh v týchto častiach žalovanej istiny, t.j. v časti požadovaného poplatku za obmedzenie služieb a poplatku za prerušenie služieb v celkovej výške 39,60 eura a vzhľadom na nepriznanie nároku na ich zaplatenie nepriznal žalobcovi ani nárok na úroky z omeškania požadované z týchto súm, nakoľko pokiaľ nie je dané právo na zaplatenie samej istiny, nemožno priznať ani požadované príslušenstvo takej istiny.

Súd považuje poplatok za obmedzenie služieb a poplatok za prerušenie služieb v zmluve o pripojení za neprijateľné zmluvné podmienky a teda za neplatné v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Na základe vyššie uvedeného, súd v prevyšujúcej časti nároku žalobcu na zaplatenie poplatku za obmedzenie služieb a poplatku za prerušenie služieb v celkovej výške 39,60 eura spolu s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 39,60 eura od 4.2.2012 do zaplatenia, podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu absolútnej neplatnosti ich dojednania žalobu zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení § 142 ods. 1 a 2 O.s.p., nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 65,40% k 34,60% úspechu žalovaného a priznal mu preto pomernú náhradu trov konania vo výške 30,80% zo sumy 75,64 eura, ktorá pozostáva z náhrady zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eura a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eura, teda celkovo náhradu trov konania vo výške 23,30 eura (30,80% zo sumy 75,64 eura).

Podľa ustanovení § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb patrí advokátovi za úkon prevzatia a prípravy

obhajoby odmena vo výške 16,60 eura a za úkon podania návrhu na začatie konania odmena vo výške 16,60 eura a podľa ustanovenia § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. patrí advokátovi režijný paušál za 2 úkony po 8,04 eura, teda odmena spolu 49,28 eura + 20% dph činí 59,14 eura.

Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).