Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/118/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov: matky P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX/ A, I. a otca H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. U. XX, W., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

Maloletý B. S. L., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Otec je povinný prispievať na výživu maloletého B. S. výživným vo výške 140 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom 23.07.2021.

Zročné výživné za obdobie od 23.07.2021 do 30.09.2022, na maloletého B. S. vo výške 2 065 Eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky spolu s bežným výživným v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 60 Eur počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že v prípade omeškania so zaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celé plnenie.

Styk otca s maloletým sa ponecháva neupravený.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého podala na tunajší súd dňa 23.07.2021 návrh, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal na platenie výživného vo výške 300 Eur mesačne, splatných do 10. dňa v mesiaci na bankový účet matky. Žiadala zaplatiť aj zameškané výživné za mesiac jún a júl do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého dieťaťa boli partnermi vyše dvoch rokov. Nadviazali spolu vzťah koncom mája roku 2019. V tom čase bol otec maloletého ženatý a z manželstva mal dve maloleté deti vo veku 6 a 5 rokov. Nakoľko v manželstve otca maloletého dlhodobo pretrvávali problémy s manželkou rozhodol sa pre vzťah s navrhovateľkou, s ktorou začal bývať v jednej domácnosti v júli 2020. O necelý mesiac nato navrhovateľka zistila, že je tehotná. Ďalej navrhovateľka uviedla, že obdobie tehotenstva bolo pre ňu náročné, nakoľko od partnera nedostavala dostatočnú podporu, ktorú tehotná žena má mať. Približne začiatkom februára 2021 podal otec maloletého návrh na rozvod a zverenie maloletých detí výlučne do jeho starostlivosti. Odvtedy žila navrhovateľka s otcom maloletého a jeho maloletými deťmi v jednej domácnosti v W. na W. X. Po narodení maloletého sa medzi navrhovateľkou a otcom maloletého stupňovali hádky, až po neúspešných pokusoch o urovnanie vzťahu sa navrhovateľka

rozhodla vzťah s otcom maloletého ukončiť. S otcom maloletého sa snažila navrhovateľka ohľadom výživného mimosúdne dohodnúť, žiaľ neúspešne. Niekoľkokrát sa jej otec cez sms vyhrážal, aby na výživné zabudla, že od neho neuvidí ani cent. Vyjadroval sa tak, že ho maloletý nezaujíma a že jediný, kto uvidí nejaké peniaze sú jeho dve deti z predošlého vzťahu. Navrhovateľka nemá vedomosť o hlavnej pracovnej činnosti otca maloletého, nakoľko tento stále tvrdil, že je SZČO a chystá sa otvárať prevádzku obuvi v obchodnom centre R. W.. Tak isto jej tvrdil, že dostáva vyplácané peniaze za predaj rúšok pre Univerzitnú Nemocnicu L. L. v W.. Otec maloletého ďalej navrhovateľke tvrdil, že vlastní byt na W. ulici v W., rodinný dom na O. ulici v W. a tak isto ďalší rodinný dom v T. N. na okraji W.. Čo sa týka automobilov navrhovateľka má vedomosť, že vlastnil T. X. triedy U., T. X. triedy R. a jeho manželka mala T. X. triedy H.. Ešte jej tvrdil, že vlastní nehnuteľnosť vo Francúzsku v B., kde má aj reštaurátorskú firmu odkiaľ dostáva peniaze na účet. Všetky peniaze, ktoré otec maloletého dostáva, mu chodia na účet jeho dcéry P.. Navrhovateľkiným jediným príjmom je materská vo výške 14,85 Eur na deň, ktorú dostáva zo Sociálnej poisťovne a rodinné prídavky vo výške 25,50 Eur mesačne od ÚPSVAR. Navrhovateľka vlastní v W. byt na Y. O. XX, ktorý musela dať do prenájmu, keďže má hypotéku a tú by z materskej nedokázala platiť. Nájmom z bytu predstavuje sumu 550 Eur mesačne. Medzi výdavky, ktoré platí z materskej patrí: umelé mlieko značky X., dojčenský čaj, kozmetika pre bábätká, plienky, oblečenie pre maloletého, vitamíny a probiotiká. Navrhovateľka momentálne žije u svojej mamy, ktorej prispieva na nájomné a stravu. Tak isto má navrhovateľka aj svoje výdavky na oblečenie, drogériu, lieky, ošetrenia lekármi a pod.

3. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril (č.l.40) s tým, že so zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasí. Uviedol, že má pochybnosti, či je maloletý jeho dieťa a žiadal vykonanie testov DNA. Uviedol, že ak sa potvrdí, že je otec, je ochotný posielať max. 40-50 Eur výživné, keďže je nezamestnaný a príjem nemá a musí živiť svoje dve deti. Uviedol, že to čo napísala navrhovateľka o jeho osobe, je klamstvo. Poukázal na neustále hádky s matkou. Matka maloletého odišla pre konflikt s jeho dcérou. S matkou maloletého prestal komunikovať, v júli 2021 sa vrátil k svojej manželke. Ospravedlnil sa, že nemôže prísť na tunajší súd, nakoľko nemá prostriedky na cestovné, ak bude treba príde jeho právny zástupca. Súd v tejto veci poznamenáva, že otec maloletého si v priebehu konania právneho zástupcu nezvolil, súdu nebolo doručené splnomocnenie na zastupovanie otca v konaní.

4. Podľa súd rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletých detí, ktorý pri výsluchu pred dožiadaným súdom výslovne súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti.

5. Súd sa oboznámil s návrhom a vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu a listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: rodným listom maloletého, komunikáciou matky s otcom a otcovou matkou, odpoveďami na lustráciu účastníkov v Sociálnej poisťovni a registri obyvateľov, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 07.04.2021 o priznaní materského, potvrdeniami o transakciách na účte matky (nájom, náklady na byt), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 29.11.2021, kontrolným preukazom otca vydaným ÚPSVaR oddelenie služieb pre občana, odpoveďami na lustráciu otca v obchodnom registri a výpisom zo živnostenského registra, lustráciou otca a matky v katastri nehnuteľností, potvrdeniami Sociálnej poisťovne a ÚPSVaR o poberaných dávkach a o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie, potvrdeniami o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa za rok 2021 a 2022, správou dopravného inšpektorátu zo dňa 20.09.2022, odpoveďami na lustrácie účtov otca a matky v bankách, výpočtom čistej mzdy z portálu https://www.podnikajte.sk/, pracovnými ponukami z portálu www.profesia.sk a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

6. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 29.11.2021, úrad vykonal rozhovor s otcom maloletého. Otec maloletého uviedol, že s matkou maloletého žili v spoločnej domácnosti asi rok a potom partnerka odišla kvôli jeho deťom. Po narodení malého B., boli vzťahy medzi deťmi a matkou maloletého narušené, partneri sa kvôli tomu hádali a koncom mája opustila matka maloletého spoločnú domácnosť. Podľa slov otca bola jeho partnerka pohodlná, lenivá a nič v domácnosti nerobila. Po rozchode partnerov bol v júni 2021 otec za matkou maloletého v X., aby vzťah urovnali, ale k zmiereniu nedošlo. Otec uviedol, že neskôr zistil, že celý ich vzťah bol len o klamstve a podvodoch. Maloletého B. videl naposledy, keď bola matka s dieťaťom v W.. Otec údajne podnikol právne kroky k tomu, aby zaprel otcovstvo, pretože sa dozvedel od známych, že matka maloletého mala v predmetnom čase viac intímnych partnerov. Jeho vzťah k dieťaťu je chladný. Súhlasí, aby bol maloletý Noah Christopher zverený matke, ale výšku výživného rázne odmieta. Ak by sa preukázalo, že je otcom dieťaťa, tak

navrhuje sumu maximálne 50,-€ mesačne. Doposiaľ poslal matke maloletého cca 500,-€, čo vie aj zdokladovať. Odmieta obnovenie vzťahu s matkou maloletého, nakoľko obnovil spolužitie so svojou manželkou, stiahol voči nej všetky obvinenia a spolu s manželkou vychovávajú ich maloleté dcéry P. K., nar.. a W. I., nar. XX.X.XXXX. Spolu očakávajú tretie dieťa. Manželka je v druhom mesiaci gravidity. Z prešetrovania pomerov v rodine v inom konaní má úrad informácie, že rodina spolu žije na adrese W. X, čo potvrdil pri rozhovore na úrade aj otec. Ide o 3- izbový byt, ktorý má rodina v prenájme. Byt je plne zariadený, hygiena v domácnosti na veľmi dobrej úrovni. Maloleté deti majú samostatnú izbu s poschodovou posteľou, vstavanou skriňou a poličkovou stenou s hračkami. Domácnosť rodičov je vhodná na výchovu maloletých detí.

7. Lustráciou otca maloletého v obchodnom registri SR súd zistil, že otec maloletého nie je vedený v žiadnych záznamoch obchodného registra SR. Z výpisu zo živnostenského registra bolo zistené, že otec maloletého ukončil ku dňu 29.06.2010 podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania (nákladná cestná doprava do 3,5 t., nepravidelná osobná cestná doprava).

8. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 19.09.2022 matka maloletého poberá mesačne rodičovský príspevok vo výške 383,80 Eur a 30 Eur prídavky na dieťa. Otec maloletého bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 12.10.2021 do 14.03.2022, z ktorej bol vyradený z dôvodu nespolupráce s úradom, nepoberá žiadne štátne sociálne dávky. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 07.04.2021 matke bolo priznané materské vo výške 14,8443 Eur za deň od 15.03.2021. Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice zo dňa 19.09.2022 matka maloletého poberala v roku 2021 materskú dávku, ktorá jej bola vyplatená spolu v sume 3 845,10 Eur. Otec maloletého nemá vyplácané žiadne dávky sociálneho poistenia.

9. Lustráciou v katastri nehnuteľností ku dňu 13.09.2022 bolo zistené, že matka a rovnako aj otec maloletého nevlastnia žiadne nehnuteľnosti na územní Slovesnej republiky. Podľa lustrácie účtov v bankách vykonanej ku dňu 13.09.2022 matka má v Slovenskej sporiteľni, a.s. účet s účtovným zostatkom 39.741,19 Eur, na ostatných účtoch matky neboli zistené väčšie zostatky. U otca bol zistený len jeden účet s účtovným zostatkom - 11,91 Eur.

10. Podľa oznámenia dopravného inšpektorátu PZ v Košiciach zo dňa 20.09.2022 je otec maloletého vedený ako držiteľ dvoch motorových vozidiel, obe továrenskej značky Škoda s viacerými exekútorskými blokáciami.

11. Pri výsluchu na pojednávaní matka uviedla, že v súčasnosti býva u svojej matky, jej partnera a býva s nimi aj jej brat. U matky býva s maloletým od mája 2021. Jej príjmom je materská a prídavky na dieťa, čo spolu predstavuje sumu 480 Eur mesačne. Náklady na maloletého sú okolo 250 - 300 Eur mesačne: 30 Eur umelé mlieko, 30 Eur plienky, 15 - 20 Eur vlhčené utierky, kojenecký čaj 30 Eur, probiotiká 15 Eur, značné náklady súd aj na oblečenie a mimoriadne náklady ako napr. autosedačka. Otec na výživu maloletého pravidelne neprispieva. Od podania návrhu na súd poslal navrhovateľke síce sumu 100 a 250 Eur, ale to boli peniaze pre ňu a nie výživné pre maloletého. Začiatkom júla 2021 kúpil maloletému nejaké oblečenie. Na výživnom sa dohodnúť nechcel. Majetkový pomery otca sú ako uviedla v návrhu, avšak možno je to písané na inú osobu - jeho mamu. Otec má ďalšie dve dcéry. Keď žili spolu boli v jeho faktickej starostlivosti. K svojim výdavkom navrhovateľka uviedla, že má bežné náklady, prispieva matke na stravu. Motorové vozidlo nemá, vlastní byt v Košiciach s tým, že prostriedky, ktoré získa z nájomného používa na náklady na byt a splátku hypotéky. Začala študovať externe na vysokej škole, kde platí asi 160 Eur mesačne. Maloletý je zdravý. Otec sa o maloletého prestal zaujímať a prestal s navrhovateľkou komunikovať. Otec maloletého má dve dcéry P. K., nar. XX.XX.XXXX a W. I., nar. XX.XX.XXXX.. Na ďalšom pojednávaní doplnila, že nastala u nej zmena v tom, že predala v apríli 2022 byt. Zostatok na účte, to sú peniaze, ktoré zostali z predaja bytu po vyplatení hypotéky a ostatných dlhov. Zatiaľ žije stále u rodičov. Poberá rodičovský príspevok, zatiaľ žiaden iný príjem nemá. Pomáhajú jej rodičia. Otec s matkou komunikoval vo februári 2022, kde sa k synovi priznal. Žiadne výživné jej otec od podania návrhu na súd na maloletého neposlal. Otec sa pred matkou prezentoval tak, že je dobre zabezpečený, podnikal, disponoval väčšou hotovosťou, užíval drahé auto Mercedes. Aktuálnu životnú úroveň otca matka nepozná, otec sa však vždy dobre obliekal. Aj matka má záujem na zmene priezviska maloletého vzhľadom na postoj otca. Nezáujem otca o maloletého pretrváva.

12. Otec vo svojich podaniach adresovaných dožiadanému súdu dňa 09.05.2022 a 01.06.2022 a ako ja pri výsluchu vykonanom dňa 24.06.2022 dožiadaným súdom uviedol, že je nezamestnaný, bol vedený na úrade práce od septembra 2021, v máji 2022 ho z evidencie uchádzačov o zamestnanie vylúčili, z dôvodu konfliktu medzi ním, zamestnávateľom (nevedel ho kontaktovať, išlo o schránkovú firmu) a úradom práce, opäť požiadal o zapísanie. Ďalej uviedol, že nemá žiadny príjem, nemá úspory, nepoberá žiadne príspevky od štátu, nie je majiteľom žiadnej firmy, nevlastní žiadny majetok a na svoje meno má od roku 2018 vyhlásený bankrot. Prácu nemá od roku 2020, predtým pracoval vo firme jeho mamy ako vodič dodávky, ktorú prenajímal aj na sťahovacie účely. Firma sa zaoberala promo akciami - organizovanie svadieb, požičovňa automobilov a stavebnými prácami. Po tom čo začala pandémia, firma vyhlásila bankrot. Prácu si hľadá. Má dlhy v zdravotnej poisťovni, kde požiadal o splátkový kalendár. V súvislosti so svojím zdravotným stavom uviedol, že nemá žiadne zdravotné problémy. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou, je držiteľom vodičského oprávnenia skupiny B. Žije s manželkou a ich dvomi dcérami. Svoje mesačné výdavky spolu s manželkou vyčíslil na sumu 1000 Eur (300 Eur náklady na bývanie, 500 Eur strava a výdavky na maloleté deti). Jeho manželka zarobí 700-900 Eur, zvyšok výdavkov nepokrytý príjmom manželky im pomáha platiť otec manželky a jeho mama. Od rodiny tiež dostávajú osobné potreby, oblečenie a iné. So svojou manželkou Ľudmilou Propperovou majú dcéru P. K. L. nar.. a dcéru W. I. L., nar. XX.XX.XXXX.. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Nemá doklad o plnení vyživovacej povinnosti k maloletému. Peniaze posielal do dňa, keď si myslel, že je to jeho syn. Matka sa vyhovára, že nemá peniaze, peniaze jej dávajú rodičia. Poukázal na to, že odkiaľ má matka peniaze na tetovanie, obočie, vlasy, náplň pier. S matkou a jej synom nechce mať nič spoločné, syna nenavštevuje. Žiadal, aby matka maloletého zmenila maloletému priezvisko z Propper na jej rodné priezvisko. Ďalej uviedol, že s matkou maloletého nemá žiadny kontakt. Žiadal vykonanie testov DNA na určenie otcovstva.

13. Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že viaceré tvrdenie otca považuje za účelové a zavádzajúce. Otec žiadne úhrady výživného súdu nepreukázal, preto by nemali byť započítané otcovi do zročného výživného. Výšku výživného navrhol minimálne v sume 100 Eur mesačne, otec podľa všetkého má možnosti a schopnosti, nepreukázal súdu zhoršený zdravotný stav. Súhlasil so zverením maloletého do starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje fakticky starostlivosť o maloletého, ako aj aby styk bol neupravený. Spochybňovanie otcovstva je podľa neho účelové. Návrh na zapretie otcovstva nebol podaný.

14. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

19. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

22. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

23. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

24. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

25. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

31. Prihliadajúc na záujem maloletého a k stabilite výchovného prostredia dospel súd k záveru, že je namieste zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky. Maloletý je vo faktickej starostlivosti matky, otec sa o maloletého nijako nezaujíma. Keďže mal súd za preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú a starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, zveril maloletého do starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Napriek zvereniu maloletého do starostlivosti matky, rodičovské práva a povinnosti zostávajú otcovi v plnom rozsahu zachované a je naďalej spolu s matkou zákonným zástupcom maloletého. Oprávnenie rodičov zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok zo zákona náleží rovnako obom rodičom, pričom

zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine.

32. Čo sa týka vyživovacej povinnosti, vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

33. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého, výkon osobnej starostlivosti matky o maloletého a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletého, teda povinného ako aj matky maloletého. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

34. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

35. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

36. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

37. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletého a jeho aktuálne odôvodnené potreby a tendenciu zvyšovania jeho životných nákladov v budúcnosti, má súd za to, že výška výživného 140 Eur mesačne je primeraným výživným a zodpovedá zistením schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a ich životnej úrovni. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletého, vyplývajúcich z vyčíslenia nákladov na maloletého uvedených matkou a ďalších bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletého. Súd matkou uvádzané náklady akceptoval a stanovil výšku odôvodnených nákladov na maloletého mesačne v priemere okolo 250 Eur, keď na stravu považoval za primeranú sumu 100 Eur mesačne, na hygienu 50 Eur mesačne (plienky, vlhčené obrúsky, iná drogéria), oblečenie 50 Eur mesačne, zároveň je zrejmé, že so starostlivosťou o maloletého sú spojené aj ďalšie

náklady, a to na zdravotnú starostlivosť, prepravu maloletého, hračky a iné mimoriadne náklady (napr. matkou uvádzaná kúpa autosedačky), kde na tieto ostatné náklady súd zarátal sumu 50 Eur. Náklady na bývanie (pomernú časť) matka súdu nešpecifikovala, keďže býva u matky, ktorá jej pomáha. Maloletý má 1,5 roka, ide teda o dieťa v útlom veku, ktoré si vyžaduje zvýšené náklady na hygienické potreby a výmenu ošatenia, maloletý je zdravý a matka mu poskytuje celodennú starostlivosť. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť plní v podstatnej miere výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, ktorá je postavená na roveň finančnému plneniu, keďže sa o maloletého celodenne stará a jej jediným príjmom sú tak rodičovský príspevok a prídavok na dieťa.

38. Matka aktuálne podľa potvrdení ÚPSVaR mesačne poberá rodičovský príspevok vo výške 383,80 Eur a prídavok na dieťa vo výške 30 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemá. Otec je zdravý muž v produktívnom veku, má vyživovaciu povinnosť k ďalším dvom deťom, a to k maloletým dcéram P. K. L. nar. XX.XX.XXXX a W. I. L., nar. XX.XX.XXXX., o ktoré sa otec aj osobne stará. Otec mal v minulosti živnostenské oprávnenie v predmete podnikania - nákladná a osobná cestná doprava. Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený žiadny zamestnávateľ otca. Otec nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, z evidencie bol vyradení z dôvodu nespolupráce s úradom, otec nepoberá žiadne štátne dávky ani dávky sociálneho poistenia, nevlastní ani žiadnu nehnuteľnosť. Podľa tvrdenia otca v minulosti pracoval v obchodnej spoločnosti svojej matky ako vodič dodávky.

39. Otec maloletého si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť dlhodobo riadne neplní, celú starostlivosť o maloletého, a to aj po finančnej stránke zabezpečuje výlučne matka. Otec síce tvrdil, že na výživu maloletého zaslal matke sumu spolu 500 Eur. Dôkaz o tom však súdu nedoložil. Súd preto vychádzal z tvrdenia matky, že otec si voči maloletému svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť od podania návrhu neplní. Otec sa s maloletým nestretáva ani iným spôsobom nekontaktuje, nezaujíma sa o neho, matke so starostlivosťou žiadnym spôsobom nepomáha. Otec si musí uvedomiť, že plnenie si vyživovacej povinnosti voči všetkým jeho deťom je jeho prvoradá povinnosť a musí vynaložiť potrebné úsilie o dosahovanie dostatočného príjmu na to, aby si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plnil a za tým účelom vykonával zárobkovú činnosť zodpovedajúcu jeho schopnostiam a možnostiam.

40. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého platiť stanovené výživné. Súd pri stanovení výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ).

41. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení výšky výživného z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd určil výživné s ohľadom na príjem otca, ktorý je podľa názoru súdu otec schopný dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, vzdelanie a situáciu na trhu práce v lokalite, kde otec žije. Z portálu profesia.sk zverejňujúcom ponuky práce súd zistil aktuálne ponuky práce (z 11.10.2022) pre vodičov dodávky do 3,5 t (práca ktorú otec v minulosti vykonával), a to napr. ponuka práce od L. O. s.r.o. 1000 - 1300 Eur brutto, od X..sk a.s. 7-10 Eur/hodina brutto (1500-2000 Eur mesačne); ponuka od O., spol. s r.o. v priemere 1000 - 1600 Eur brutto; ponuka od G., s.r.o. 1300 Eur brutto. Preto súd ustálil, že je v možnostiach otca

- muža v produktívnom veku, dosahovať príjem na úrovni okolo 1000 Eur mesačne v čistom (pri hrubej mzde okolo 1300 Eur). Pri takto zistenom skutkovom stave považoval súd za primerané výživné tak, ako ho určil a je toho názoru, že je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca súdom určené výživné platiť.

42. Tvrdenia matky o nadštandardnej životnej úrovni otca, neboli v konaní preukázané, matka v tomto smere nepredložila súdu žiadne dôkazy a ani súd vykonaným dokazovaním nezistil, že by životná úroveň otca odôvodňovala priznať vyššie výživné. Priznanie výživného vo vyššej výške, ako súd určil,

by nezodpovedalo zistenej životnej úrovni a príjmu otca, z ktorého súd pri určení výživného vychádzal, s ohľadom na počet vyživovacích povinností otca spolu k trom deťom. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré na maloletého matka poberá, zabezpečia, aby základné potreby maloletého boli primerane uspokojené.

43. Súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletého od podania návrhu na súd, preto musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 23.07.2021 do 30.09.2022. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 2 000,65 Eur a pozostáva z alikvotnej časti výživného za mesiac júl 2021 vo výške 40,65 Eur (140/31 x 9 dní) a výživného za obdobie mesiacov august 2021 až september 2022 vo výške 1960 Eur (14 mesiacov x 140 EUR). Keďže otec nepreukázal súdu žiadnu úhradu výživného za obdobie od podania návrhu na súd do vyhlásenia rozsudku, vychádzal súd pri vyčíslení zročného výživného z tvrdenia matky, že otec na výživu maloletého v rozhodnom období neprispel žiadnou sumou. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani matka žiadne nešpecifikovala, pre ktoré by bolo dôvodné priznať výživné spätne aj za obdobie pred podaním návrhu na súd, preto bolo zročné výživné v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súdom priznané odo dňa začatia súdneho konania.

44. Podľa ust. ods 1. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

45. Súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach vo výške splátky 60 Eur pod stratou výhody splátok, a to najmä s ohľadom na výšku zročného výživného a príjem otca, z ktorého súd vychádzal ako aj počet vyživovacích povinností otca, pričom výšku splátky stanovil tak, aby dlh na zročnom výživnom bol splatený v primeranom čase v súlade so súdnou praxou, podľa ktorej by mal byť splatený najneskôr do 36 mesiacov.

46. Styk otca s maloletým súd ponechal bez úpravy, tak ako to žiadala matka maloletého. Otec rovnako o úpravu styku nežiadal, o maloletého nejaví žiaden záujem. Aktuálne za daného stavu preto akákoľvek úprava styku nie je namieste. Kolízny opatrovník s tým, aby bol styk neupravený, súhlasil.

47. Otec maloletého počas konania spochybňoval otcovstvo k maloletému a vyslovil žiadosť o vykonanie testov DNA na zistenie jeho otcovstva k maloletého. Súd v tejto súvislosti uvádza, že v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností súd vychádzal zo zápisu v rodnom liste maloletého. Otcovstvo k maloletému bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov. Konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nie je konaním, kde by súd mohol rozhodnúť o zapretí otcovstva k maloletému, preto súd nemal dôvod vykonávať otcom navrhované dokazovanie, DNA testy za účelom vyvrátenia resp. potvrdenia jeho otcovstva. Ak je otec toho názoru, že nie je otcom maloletého, môže podať návrh na zapretie otcovstva k maloletému, kde takéto dokazovanie bude namieste. Konanie o zapretie otcovstva je však konaním výlučne návrhovým, to znamená, že súd nemôže začať takéto konanie z úradnej moci. Je teda v dispozícii otca maloletého, aby si takýto návrh sám podal. Ku dňu rozhodnutia súdu takýto návrh na Okresný súd Malacky podaný nebol. Súd je v zmysle zákona viazaný stavom, ktorý tu je v čase vyhlásenia rozsudku, teda že otcovstvo k maloletému je určené a ako otec je v v rodnom liste maloletého zapísaný H. L..

48. Podľa ust. § 52 C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

49. Podľa ust. § 55 C.m.p., súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

50. Matka navrhla, aby súd zavial otca na náhradu trov konania, súd však napriek tomu rozhodol v súlade s generálnou klauzulou formulovanou v ust. § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd je toho názoru, že neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 55 C.m.p. Predmetné ustanovenie predstavuje tzv. materiálny korektív a výnimku zo všeobecného pravidla a jeho aplikácia musí byť náležite odôvodnená. Matka nijako svoju požiadavku na priznanie náhrady trov konania nezdôvodnila. Súd nemal zo strany matky za preukázané ani sám nezistil žiadne výnimočné okolnosti prípadu odôvodňujúce použitie ust. § 55 C.m.p., teda že by s ohľadom na okolnosti prípadu považoval za spravodlivé priznať matke nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na vyššie uvedené,

keďže súd nezistil skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu ust. § 55 C.m.p., o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Okrem toho z obsahu spisu žiadne trovy konania, ktoré by matke vznikli, nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).