Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Ecud/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

G. súd L., sudca T.. F. N., v právnej veci navrhovateľky B. P., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom podľa OP: L. 5, L., trvale bytom E., XXXX U. Z., Q. D. XXX XX, M. T., E., t. č. bytom B. XXX, zastúpenej T.. L. F., advokát so sídlom S.K. XX, L., v konaní o uznanie rozsudku vyššieho súdu v M. T. V. súd: G. rodinného práva, okres P. zo dňa XX.XX.XXXX spis. FD-XX-XXX-XX, ktorým bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom B. P., nar. X.X.XXXX a B. P., nar. XX.XX. XXXX takto

rozhodol:

P. rozsudok F. súdu v M. T., V. súd: G. rodinného práva, okres P. /P. K. of M. T. K. division N. part P. K., R. M. - E.: spis č. FD-XX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatný dňa XX.X.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom B. P., nar. XX.XX.XXXX a B. P., nar. XX.XX.XXXX sa uznáva na území P. republiky.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom došlým súdu dňa 15.12.2014 domáhala uznania cudzieho rozhodnutia rozsudku Vyššieho súdu v New Jersey, Ekvitný súd: Oddelenie rodinného práva okres Somerset zo dňa 18.6.2014, spis č. FD-18-501-14, ktorým bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k mal. deťom Karin Soročinovej, nar. 2.5.2009 a Katie Soročinovej, nar. 17.12.2002 a to z dôvodu, že dňa 13.4.2002 uzatvorila manželstvo s Milanom Soročinom, nar. 28.12.1979. Na základe rozhodnutia Vyššieho súdu v New Jersey okr. Somerset, spis č. FM-18-1111-14, bolo ich manželstvo rozvedené. Návrh na uznanie tohto rozhodnutia bol podaný na príslušný Krajský súd v Bratislave, o ktorom sa vedie konanie pod sp. zn. .

Uviedla, že z manželstva pochádzajú 2 deti, a to Karin Soročinová, nar. 2.5.2009 a Katie Soročinová, nar. 17.12.2002. Rozsudkom Vyššieho súdu v New Jersey z 18.6.2014 bola mal. Karin zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky /matky/ a mal. Katie bola zverená do osobnej starostlivosti odporcu /otca/. Predmetný rozsudok navyše upravil, že mal. deti Karin a Katie /Katarína/ strávia spolu leto 2014 na území Slovenskej republiky, navštívia a budú bývať u starých rodičov z otcovej a rovnako aj z matkinej strany. Skutočnosť však bola taká, že rozsudok sa nevykonával tak, ako bol vydaný, obe maloleté deti bývali počas leta 2014 u starých rodičov otca a ako sa navrhovateľka dozvedela, že otec zmenil trvalý pobyt maloletých detí do Jovse, kde sú prihlásené z jeho iniciatívy a bez vedomia matky aj do základnej školy. Z uvedeného bolo zrejmé, že otec maloletých detí nemal záujem na riadnom plnení vydaného rozhodnutia a toto zrejme nerešpektuje. Situácia sa však vyhrotila, pretože otec mal. detí nielenže nerešpektuje rozhodnutie Vyššieho súdu v New Jersey z 18.6.2014, spis č. FD-18-501-11, ale bránil vôbec styku navrhovateľky s obidvoma deťmi, t.j. aj s dieťaťom, ktoré jej bolo zverené, čo možno považovať za únos dieťaťa zo strany otca. Otec detí sa správa agresívne, násilím vtrhol do

rodičovského domu navrhovateľky, o čom bolo podané trestné oznámenie. Otec mal. detí mal u seba v držbe protiprávne aj cestovný pas mal. Karina hrozí, že odcestuje s oboma dcérami na neznáme miesto.

Súd vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku a overenej kópie Vyššieho súdu New Jersey, Ekvitného súdu: Oddelenia rodinného práva okres Somerset zo dňa 18.6.2014 spis č. FD-18-501-14, súd zistil, že obe strany sa budú spoločne podieľať na starostlivosti o mal. deti, narodené počas tohto manželstva, Karin Soročinovej, nar. 2.5.2009 a Katie Soročinovej, nar. 17.12.2002, maloleté dieťa oboch strán Katie Soročinová sa zveruje do osobnej starostlivosti odporcu a maloleté dieťa oboch strán Karin Soročinová sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, mal. deti z tohto manželstva Katie Soročinová a Karin Soročinová spolu strávia leto 2014 na území Slovenskej republiky. Navštívia a budú bývať u starých rodičov z otcovej a rovnako aj z matkinej strany a obe strany si rozdelia všetky náklady na letenky pre maloleté na Slovensko rovnakým dielom.

Z rozhodnutia Vyššieho súdu v New Jersey sp. zn. FD-18-501-14 zo dňa 18.6.2014 bolo zistené, že toto bolo opatrené vyšším overením - apostille.

Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.3.2015 sp.zn. -73 súd zistil, že Krajský súd v Bratislave uznal rozhodnutie Vyššieho súdu v New Jersey, Ekvitný súd: Oddelenie rodinného práva okres Somerset USA, zo dňa 30.7.2014 spis č. FM-18-1111-14, právoplatné dňom 30.7.2014, ktorým bolo rozvedené manželstvo Kataríny Soročinovej, rod. Bauerovej, nar. 26.7.1983 v Košiciach a Milana Soročinu, rod. Soročina, nar. 28.12.1979 v Sobranciach, uzavreté dňa 13.4.2002 v Klokočove, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu vo Vinnom vo zväzku 4, ročník 2002 na str. 2 pod por. č. 3 na území Slovenskej republiky. Zároveň súd konanie o zmenu priezviska navrhovateľky zastavil.

Uznesením Okresného súdu Michalovce zo dňa 28.5.2015 sp. zn. -84 bola uložená povinnosť Milanovi Soročinovi nar. 28.12.1979 bytom Jovsa 146, aby sa písomne vyjadril či s uznaním cudzieho rozhodnutia súhlasí /§ 68e ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom/ a sa písomne vyjadril k návrhu na začatie konania, ktorý je prílohou uznesenia, zároveň bolo podané poučenie, že ak k predmetnému návrhu nepodá do 15 dní od doručenia návrhu námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd nemusí nariaďovať pojednávanie /§ 68e ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb./

Z písomného vyjadrenia odporcu k návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia došlého súdu dňa 25.6.2015 súd zistil, že údaje, ktoré popísala matka vo svojom návrhu sú tendenčné a nepravdivé. Otec detí namietal právomoc súdu, ktorý rozhodol vo veci starostlivosti o mal. deti, pretože v zmysle Haagskeho dohovoru majú deti účastníkov konania obvyklý pobyt na území Slovenska. Je nepochybnou skutočnosťou, že deti sa narodili na území SR a na tomto území žili až do júna 2012, navštevovali predškolské zariadenie, mal. Karina tiež základnú školu mal. Katarína a majú aj trvalý pobyt. V júni 2012 rodičia s deťmi vycestovali za prácou do USA na prechodný čas s tým, že prekročili povolenú dobu pobytu v USA. Manželstvo rodičov bolo v USA rozvedené a títo sa predbežne pred súdom dohodli, že staršia dcéra zostane v starostlivosti otca a mladšia v starostlivosti matky. Jednalo sa však iba o dohodu na prechodný čas, pokiaľ sa deti aj rodičia natrvalo nevrátia na územie SR. Dňa 23.6.2014 obaja rodičia podpísali súhlas na vycestovanie detí na územie SR v sprievode inej osoby /Ladislava Buraľa/. Rodičia sa dohodli, že mal. deti budú pokračovať v návšteve predškolského zariadenia a školy na území SR /zatiaľ v opatere starých rodičov/ a následne sa rodičia vrátia na Slovensko po ukončení pobytu v USA. Medzitým matka detí uzavrela manželstvo s občanom USA a na Slovensko sa vrátil iba otec detí. V žiadnom prípade teda nemožno hovoriť, že deti majú obvyklý pobyt na území USA, keďže sa narodili na území SR, kde do júna 2012 žili, navštevovali predškolské zariadenie a školu, mali svojich priateľov a zžili sa s týmto prostredím po každej stránke . Opustenie SR na krátke obdobie, keď ich rodičia tam pracovali ešte neznamená, že došlo k zmene obvyklého pobytu. Naviac ak došlo v lete 2014 k ich návratu na Slovensko a následne k pokračovaniu ich predchádzajúceho životného režimu na území SR. Dňa 6.6.2014 sa rodičia dohodli, že deti opustia USA a vrátia na Slovensko a do tých čias Karin bude bývať s matkou, Katarína s otcom. Na Slovensku budú bývať na adrese Jovsa 146, kde budú navštevovať školu. Táto dohoda rodičov bola podpísaná pred notárom dňa 6.6.2014. V zmysle tejto dohody sa rodičia zúčastnili aj konania pred Vyšším súdom v New Jersey, pred ktorým dňa 18.6.2014 uzavreli dohodu. Jednalo sa iba o dočasnú dohodu. Na základe dohody sa otec detí vrátil na územie SR, kde deti v tom čase už navštevovali predškolské zariadenie a základnú školu. V

mesiaci december 2014 pricestovala na územie SR matka detí, bez súhlasu otca uniesla mal. Karin a vycestovala s ňou do USA i napriek predchádzajúcej dohode rodičov, že deti budú trvale bývať a žiť na území SR. Poukázal na neodmysliteľnú súčasť základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, že je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z rozhodnutia Vyššieho súdu štátu New Jersey z 18.6.20014 vyplýva, že toto neobsahuje žiadne odôvodnenie, iba formálny zápis o dohode účastníkov o starostlivosti o maloleté deti, pochádzajúce z ich manželstva. Následne potom táto dohoda medzi nimi bola korigovaná tak, že deti vycestujú z USA na územie Slovenska, kde aj natrvalo zostanú, a kde začali navštevovať aj predškolské a školské zariadenia. Tým, že matka bez súhlasu otca vycestovala do USA s mal. Karin, porušila dohodu rodičov, narušila vzájomné vzťahy medzi súrodencami, následkom čoho môže dôjsť k psychickej traume spôsobenej vzájomným odlúčením. Otec zdôraznil, že dňa 30.12.2014 podal na OS Michalovce návrh, ktorým sa domáhal zveriť deti Katarínu a Karin Soročinové do jeho osobnej starostlivosti a matku detí zaviazať na platenie výživného, kde konanie bolo vedené pod sp. zn. , ktoré ešte nebolo ukončené. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody otec detí nesúhlasil s návrhom na uznanie rozsudku Vyššieho súdu v New Jersey s poukazom na jeho dočasnosť a zmenu pomerov, ku ktorému medzitým došlo.

Vzhľadom k námietke otca proti uznaniu cudzieho rozhodnutia súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 3.12.2015. Na uvedenom pojednávaní z vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky súd zistil, že trvá na podanom návrhu a právny zástupca otca trval na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu predložené 25.8.2014. K tomuto vyjadreniu sa právny zástupca navrhovateľky vyjadril v tom zmysle, že nemožno s ním súhlasiť, mal za to, že preukázané je, že miestom obvyklého pobytu detí sú Spojené štátny americké, tak tomu bolo aj v čase vydania rozhodnutia Vyššieho súdu v New Jersey, ktorého uznanie je predmetom tohto konania. Odporca podal na tunajší súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia, kde sa viedlo konanie pod sp. zn. , ktorý bol zamietnutý a v odôvodnení uznesenia na strane 4 bolo venované sa otázke, ktorú namietal odporca vo svojom vyjadrení, že v danom prípade nebola preukázaná potreba rýchlo a dočasne upraviť pomery účastníkov konania, pretože úpravy rodičovských práv a povinností k mal. deťom už bolo rozhodnuté rozsudkom Vyššieho súdu v New Jersey, Ekvitným súdom: Oddelením rodinného práva okres Somerset, spis FM-18-1111-14, pod jurisdikciu mal. deti patria, keďže ich obvyklým pobytom sú USA. Podľa čl. 5 ods. 11 podpísanou SR 1.6.1999 právomoc prijímať opatrenia na ochranu dieťaťa alebo majetku majú justičné alebo správne orgány zmluvného štátu, kde má dieťa svoj obvyklý pobyt. Z vyššie uvedeného vyplýva, že mal. deti majú obvyklý pobyt na území USA a keďže tunajší súd nemá právomoc v danej veci konať a rozhodovať, návrh otca na vydanie predbežného opatrenia v celom rozsahu aj tunajší súd zamietol. Samozrejme, že tak obidvaja rodičia ako aj obidve maloleté deti v čase, kedy vydal svoje rozhodnutie Vyšší súd v New Jersey mali obvyklý pobyt v USA, obidvaja rodičia sa tam zdržiavali, deti tam chodili do školy. Čiže niet akýchkoľvek pochybností o tom, že súd v New Jersey vydal takéto rozhodnutie, v podstate bola to aj vzájomná dohoda a súhlas obidvoch rodičov. Od podania návrhu došlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci uznania rozsudku o rozvode, ktorý vydal Krajský súd v Bratislave, takže mal za to, že sú splnené v podstate všetky podmienky pre to, aby súd mohol vo veci rozhodnúť a uznať toto cudzie rozhodnutie. Do spisu zabezpečil rozsudok s vyšším úradným overením apostile, kde s takýmto označením rozsudok môže byť bez nejakého bližšieho skúmania uznaný.

Z prednesu právneho zástupcu otca súd zistil, že zotrval na dôvodoch, ktoré uviedli v písomnom stanovisku, poukázali na podstatné okolnosti, mali za to, že sú takými dôvodmi, že obvyklý pobyt deti je na území SR, a preto právomoc súdu amerického v danej veci nebola na mieste. Poukázal na to, že pokiaľ súd rozhodoval o tejto záležitosti, rozhodoval iba o dočasnej úprave pomerov na obdobie predtým, než deti mali aj spolu s rodičmi vycestovať na územie SR, a tam bola vlastne prejavená akurát tá dohoda medzi rodičmi, s ktorou obidvaja súhlasili, že do čias, pokiaľ deti vycestujú na územie SR, budú zverené do výchovy rozdielne, staršia do výchovy otca a mladšia do výchovy matky. Zároveň zhodnotil samotnú úroveň a formu amerického rozhodnutia, že sú tam vyškrtané veci a že takéto má súd ako schváliť, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré by malo prináležiť v takej závažnej veci, ako je zverenie deti tomu-ktorému z rodičov. Jednalo sa iba o úpravu týchto práv a povinností k mal. deťom na krátky čas, a to na obdobie, dokiaľ deti natrvalo nevycestujú na územie Slovenska. Predložili súdu dohodu, že deti vycestujú na územie Slovenska podpísanú rodičmi pred príslušným notárom.

Z predloženého potvrdenia o návšteve školy mal. Karin právnym zástupcom navrhovateľky súd zistil, že mal. Karin navštevuje školu v USA. Právny zástupca navrhovateľky uviedol, že tento doklad svedčí o tom, že mal. Karin študuje v USA, od apríla tohto roku a niet absolútne žiadnych pochybností o obvyklom pobyte tohto dieťaťa. Z rozhodnutia, ktoré súdu predložili s prekladom nevyplýva tvrdenie otca, že sa jedná o nejakú dočasnú úpravu, a napokon tá úprava korešponduje s rozsudkom o rozvode, ktorý bol uznaný, takže mal za to, že sa jedná o normálnu úpravu. Nekomentoval štruktúru a formu rozsudkov v USA, uviedol, že jednoducho takéto rozsudky sú, sú overené apostile a čo sa týka toho, že deti mali byť ďalej na území Slovenska nie je pravdou, pretože v rozsudku sa konštatuje, a tam je to jasne napísané, že mali stráviť leto na území SR a s tým súhlasila aj navrhovateľka a to striedavo tak u starých rodičov, ako u jedného rodiča, tak aj u druhého, čo sa samozrejme neudialo a boli podávané trestné oznámenia, pretože druhá strana bránila styku detí s navrhovateľkou.

Z prednesu právneho zástupcu otca súd zistil, že sa v podstate jedná iba o schválenie dohody, ktorou sa dohodli rodičia detí na dočasnej úprave práv a povinností k mal. deťom, súd do toho nezasahoval, z obsahu celého tohto rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o dohodu medzi účastníkmi, teda rodičmi, nič iné súd neskúmal, ďalšie eventuálne dôvody, ktoré by mali existovať pre zverenie mal. detí tomu-ktorému z rodičov. Podotkol, že existuje súdne rozhodnutie európskeho súdu, ktoré obdobným prípadom ako je tento, pokiaľ deti vyrastali v podmienkach, v akých vyrastali aj tieto deti, narodili sa a žili na Slovensku, a prechodne odišli na 2 roky, keď rodičia odišli za prácou do USA, v takomto prípade nemožno hovoriť, že sa jedná o zmenu obvyklého pobytu.

Z výpovede otca detí súd zistil, že v roku 2012 spolu s navrhovateľkou vycestovali do USA za prácou, ako aj maloletými deťmi, pretože si chceli zarobiť na dom a byt na Slovensku odpredali. Deti prihlásili do školy v USA, pričom víza mali na dobu 3 mesiacov. Po prekročení lehoty deti naďalej navštevovali školu, on pracoval, manželka mala slabšiu robotu, takže zabezpečovala starostlivosť o ich deti, k rozvodu došlo z dôvodu, že manželka si našla milenca, chodila k nemu a deti ostávali u švagrinej. Pred Vianocami 2013 mu oznámila, že má nového priateľa a požiadala o rozvod manželstva. S rozvodom súhlasil v tom zmysle, že deti prídu na Slovensko. Bývalá manželka podala návrh na súd, aby jedno dieťa bolo zverené do jeho starostlivosti a druhé do jej starostlivosti. Bolo to po vzájomnej dohode, pokiaľ nevycestujú na Slovensko. Ďalej uviedol, že bola podpísaná dohoda u notára, v ktorej je jasne uvedené, že deti majú navštevovať po lete školu na Slovensku a majú navštevovať starých rodičov z jednej aj z druhej strany. K starej matke zo strany matky deti nechodili, pretože po prílete mali časový posun, zle to znášali a babka im dala antidepresíva.

Podľa § 68a písm. c), prvá veta zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, na konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom je príslušný okresný súd, ktorý je príslušný na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak nie je daná jeho príslušnosť podľa písmena b).

Podľa § 68b zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, konanie o uznaní cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, na ktorý je oprávnený ten, kto je v cudzom rozhodnutí označený ako účastník. Účastníkmi konania sú navrhovateľ a tí, voči ktorým sa má cudzie rozhodnutie uznať. Ak ich navrhovateľ neuvedie, účastníkmi konania sú aj tí, ktorí sú v cudzom rozhodnutí označení ako účastníci.

Podľa § 68e ods.1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ak žiadny z účastníkov konania nepodá do 15 dní od doručenia návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia námietku proti uznaniu cudzieho rozhodnutia, súd nemusí nariaďovať pojednávanie.

Podľa § 68h ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, ustanovenia týkajúce sa konania o uznaní cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom sa použijú primerane aj na konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia osobitným výrokom za vykonateľné alebo nevykonateľné na území Slovenskej republiky.

Podľa § 64 zákona o MPS cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak a) uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov alebo orgán cudzieho štátu by nemal právomoc rozhodnúť, ak by sa na posúdenie jeho právomoci použili ustanovenia slovenského práva,

b) nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané, c) nie je rozhodnutím vo veci samej, d) účastníkovi konania, voči ktorému sa má rozhodnutie uznať, bola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať pred týmto orgánom, najmä ak mu nebolo riadne doručené predvolanie alebo návrh na začatie konania; splnenie tejto podmienky súd neskúma, ak sa tomuto účastníkovi cudzie rozhodnutie riadne doručilo a účastník sa proti nemu neodvolal alebo ak tento účastník vyhlásil, že na skúmaní tejto podmienky netrvá, e) slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie v tej istej veci, ktoré sa uznalo alebo spĺňa podmienky na uznanie, f) uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tejto veci je príslušný na rozhodovanie o uznaní rozhodnutia cudzieho súdu a to súdu USA. Bolo preukázané, že Vyšší súd v New Jersey, Ekvitný súd: Oddelenie rodinného práva okres Somerset vydal dňa 18.6.2014 spis č. FD-18-501-14 rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Karin Soročinovej, nar. 2.5.2009 a Katie Soročinovej, nar. 17.12.2002 a to tak, že maloletá Katie bola zverené do osobnej starostlivosti otca a mal. Karin bola zverená do osobnej starostlivosti matky. Taktiež bolo rozhodnuté, že mal. deti spolu strávia leto 2014 na území SR, navštívia a budú bývať u starých rodičov z otcovej a rovnako aj z matkinej strany. V tomto rozhodnutí je uvedené, že obe strany vyjadrili súhlas s formou a záznamom tohto príkazu a z oprávnených dôvodov. Toto rozhodnutie bolo overené vyšším overovaním a to apostillom,. Otec detí bol uznesením doručeným dňa 10.6.2015 vyzvaný, aby sa písomne vyjadril k návrhu, kde vo svojom vyjadrení nesúhlasil s uznaním rozsudku a to z dôvodu, tento bol vydaný len dočasne, deti mali vycestovať natrvalo na Slovensko. Súd tieto skutočnosti nemohol zobrať v úvahu a ani námietky druhého účastníka, čiže otca detí ohľadne formy rozhodnutia súdu USA, ako aj skutočnosti, že rozhodnutie nie je odôvodnené, pretože pri uznávaní rozhodnutia súdu cudzieho štátu súd neskúma formu cudzieho rozhodnutia, ale skúma, že toto rozhodnutie je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Ak ide o rozhodnutie o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo o úprave styku s ním, zákon vyžaduje povinné uznanie takéhoto rozhodnutia /§67 ods. 2 a 68a písm.b/ osobitným výrokom Okresného súdu v prípade, že ide o tzv. preventívne uznanie. Inak sa cudzie rozhodnutie uznáva v rámci jeho výkonu. Cieľom preventívneho uznania je riešiť budúce situácie sporov rodičov v súvislosti s realizáciou daného rozhodnutia. Pre iné ako dve kategórie rozhodnutí vo veciach rodičovských práv a povinností ZMPS neupravuje osobitný postup, teda pre ich uznanie platí § 67 ods. 3 /uznanie bez osobitného výroku/, s možnosťou voliteľného konania o uznanie /§ 67 ods. 4/.

Okresný súd Michalovce, ako súd, ktorý má rozhodnúť, či sa cudzie rozhodnutie vo veciach zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo v styku s dieťaťom uznáva, skúmal či predložené cudzie rozhodnutie vyhovuje podmienkam, ktoré pre také rozhodnutie ustanovuje zákon č. 97/1963 Zb. v platnom znení a dospel k záveru, že tieto podmienky v danej veci sú splnené.

K uznaniu predloženého cudzieho rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2014, nebráni žiadna z prekážok, uvedených v zákone č. 97/1963 uvedených v § 64, nakoľko právoplatné cudzie rozhodnutie uznania, ktorého sa navrhovateľka domáha vyhovuje podmienkam, ktoré pre uznanie cudzích rozhodnutí vo veciach zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti alebo styku s dieťaťom ustanovuje zákon č. 97/1963 Z.z. v znení neskorších predpisov a navrhovateľka splnila všetky zákonom požadované náležitosti potrebné pre jeho uznanie, preto súd návrhu v celom rozsahu vyhovel.

Nakoľko tu ide o osobitné konanie, účastníkom súd náhradu trov konania nepriznal /§ 150 O.s.p./.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde vo dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podania podľa § 42 ods. 3 O.s.p., to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.