Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-81-2022.pdf
PDF · 94.99 KB
Case nature
Subarea
23Cb/81/2022
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia: DELTECH, a.s., Priemyselná 1, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 225 582, zastúpeného WISE3 s. r. o., Kalinčiakova 33A, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 36 868 604, proti strane: GaMa Slovakia s. r. o., Rostovská 22, Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 47 128 143, zastúpeného JUDr. Jozefom Jeseničom, advokátom, Mýtna 42, Bratislava, o zaplatenie 949 950,- eura s príslušenstvom a o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Súd n e p r i z n á v a strane nárok na náhradu trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia od navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 05. 04. 2022 žiadal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia, aby mu strana uhradila sumu 949 950,- eura s úrokom z omeškania 14 % ročne od 26. 01. 2022 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.
2. Túto žalobu odôvodnil navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia tak, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia a strana uzatvorili dňa 15. 02. 2021 zmluvu o dielo, predmetom ktorej je záväzok navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (ako zhotoviteľa) zhotoviť pre stranu (ako objednávateľa) dielo, spočívajúce v dodávke a montáži technologických zariadení a súvisiace stavebné práce na úseku diaľnice D1 Trnava - Horná Streda, ako aj záväzok strany dielo prevziať a navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia zaplatiť dohodnutú cenu diela. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia splnil svoju povinnosť dodať dielo riadne a včas, čo strana potvrdila svojim podpisom na zápise o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15. 12. 2021, čím potvrdila, že žalobca vykonal práce na základe zmluvy o dielo v požadovanej kvalite, pričom dielo nemalo žiadne vady ani žiadne nedorobky. Na základe tejto skutočnosti vznikol navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia nárok na zaplatenie dohodnutej ceny diela vo výške 949 950,, eura v zmysle časti 3 čl. I bodu 1 zmluvy o dielo. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia si nárok na zaplatenie ceny diela uplatnil u strany faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 22. 12. 2021, splatnou dňa 25. 01. 2022. Strana cenu diela neuhradil, a to ani z časti, napriek opakovaným výzvam navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a jeho právneho zástupcu.
3. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia podal spolu so žalobou návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia tak, aby súd zriadil záložné právo v prospech navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia na práve na vyplatenie peňažných prostriedkov strany, vedených na bankovom účte číslo XXXXXXXXXX v R. R., a.s., IBAN: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, do výšky 1 076 536,06 eura, ktoré sú pohľadávkou strany voči banke na zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia voči strane vo výške istiny 949 950,- eura s príslušenstvom, ktorá vznikla z titulu plnenia v zmysle Zmluvy o dielo "Modernizácia a doplnenie ISD na úseku diaľnice
D1 Trnava - Horná Streda", uzavretej medzi navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia a stranou dňa 15. 02. 2021.“
4. Svoj návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil jeho navrhovateľ tým, že existuje dôvodná obava, že strana bude mariť uspokojenie navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, a to vzhľadom na doterajšie konanie strany (neplatenie, resp. odďaľovanie platenia). V dôsledku toho mal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery strán sporu, keďže v prípade prevodu peňažných prostriedkov na inú osobu alebo iného použitia peňažných prostriedkov môže dôjsť k zmareniu uspokojenia navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia nemal vedomosť, že by strana vlastnila iný majetok, ktorý by bol spôsobilý na zriadenie záložného práva, a ktorý by navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia vedel určiť. Zo spolupráce so stranou nedisponoval navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia žiadnou takou informáciou. Zo zverejnených údajov vo verejnom registri účtovných závierok (www.registeruz.sk) vyplýva, že aktíva strany (majetok) boli ku dňu 31. 12. 2021 vo výške (netto) 1 814 358,- eura, avšak z toho predstavujú hnuteľné veci (netto) 100 082,- eura, peniaze a účty v bankách spolu 88 009,- eura a krátkodobé pohľadávky vrátane pohľadávok voči spoločníkom 1 616 466,- eura. Strana nie je vlastníkom akejkoľvek nehnuteľnosti. Vzhľadom na prakticky nemožnosť viesť budúcu exekúciu na hnuteľné veci (čo potvrdzuje prax exekútorov) zostáva jedinou nádejou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia zaistiť úhradu jeho nároku prostredníctvom pohľadávok strany, ktoré môžu byť žalovanému uhradené iba prostredníctvom jeho bankového účtu (už len vzniknutý úrok z omeškania prevyšuje sumu peňazí strany). Bezprostredne hroziaca ujma spočíva práve v hrozbe zníženia hodnoty majetku strany, resp. disponovania s majetkom spôsobom, ktorý znemožní uspokojenie nároku navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, a preto existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia nárokov navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia voči strane je ohrozená. Navyše je strana tzv. jednoosobovou eseročkou, t.j. má jediného spoločníka a jediného konateľa, ktorým je tá istá osoba. Podľa údajov na webstránke www.finstat.sk má strana jediného zamestnanca (https:// finstat.sk/47128143 ), ktorým je pravdepodobne taktiež tá istá osoba (spoločník/konateľ). Strana má základné imanie vo výške 5 000,- eura a dosahuje zisk (priemer za roky 2019, 2020 a 2021) vo výške 24 000,- eura ročne (ale napr. v roku 2018 stratu vo výške -31 000,- eura). Strana nevlastní (vysoko pravdepodobne) okrem pohľadávok žiaden relevantný majetok, ktorý by prichádzal do úvahy ako dostatočná garancia na budúcu úhradu pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a z pohľadu výšky hodnoty iného majetku to ani vôbec neprichádza do úvahy. Doterajšie tržby strany rovnako naznačujú obavu z budúceho vymoženia/exekúcie pohľadávky - celkové tržby strany sú vo výške nižšej ako je dvojnásobok celkového záväzku voči navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia (priemer za roky 2019, 2020 a 2021). Činnosť strany nariadením zabezpečovacieho opatrenia nebude ochromená ani dotknutá, nakoľko sa majú zabezpečiť peňažné prostriedky, ktoré sú určené výlučne na úhradu záväzku navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia, resp. v danej výške, pričom tento záväzok je už dlho splatný, neuhradený a teda ich zabezpečenie na účte sleduje iba účel uspokojenia nároku navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, pričom strana cenu za dielo od svojho objednávateľa už mal obdržať. Aj podľa dostupných informácií zverejnených na internete bol (mal byť) predmetný projekt „Modernizácia a doplnenie ISD na úseku diaľnice D1 Trnava - Horná Streda“ dokončený koncom roku 2021, resp. začiatkom roku 2022 odovzdaný Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. (NDS) a od 01. 02. 2022 spustený do plnej funkčnosti (viď napr. článok: https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/nds-na- useku-d1-trnava-horna-streda-spustado-plnej-funkcnosti-informacny-system-dialnice/zdroj informácie: SITA). Z uvedenej informácie (pochádzajúcej od vedúcej oddelenia komunikácie NDS U. Ž.) vyplýva napríklad aj to, že „v rámci modernizácie západnej D1 vybudovali nové operátorské pracovisko v Trnave a že bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky pomáha udržiavať pod kontrolou 58 kamier, pomocou ktorých vedia operátori omnoho rýchlejšie reagovať na situácie vznikajúce na diaľnici.“ Uvedené presne zodpovedá aj dielu, ktoré dodal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia strane. Je preto úplne zrejmé, že argument strany o nedodaní „druhej časti“ diela nie je korektný, keďže celé dielo (nielen to, ktoré zhotovil navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia) bolo po jeho testovaní spustené do plnej funkčnosti od 01. 02. 2022. Uvedené svedčí v prospech tvrdení navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a rozporuje tvrdenia strany. Do tejto situácie zapadá aj zmluva zo dňa 21. 12. 2021 medzi MDaVSR a NDS zverejnená na https://crz.gov.sk/zmluva/6135915/, týkajúca sa poskytnutia nenávratného príspevku pre NDS (zmluva je k dispozícii na linku https://crz.gov.sk/data/ att/3120569.pdf ). Strana okrem toho napr. vôbec nespochybňuje, resp. naopak potvrdzuje riadne dodanie celej prvej časti diela, ktorá tvorí väčšiu časť diela navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia (z pohľadu ceny), ale aj platba zaň je v súčasnosti ohrozená. Strana pritom nebola zhotoviteľom
celého projektu „Modernizácia a doplnenie ISD na úseku diaľnice D1 Trnava - Horná Streda“ pre NDS, a teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia má sťaženú pozíciu v úsilí dopátrať sa napr. informácie, či mal za dielo zaplatené a kedy. Za podstatnú skutočnosť odôvodňujúcu nariadenie zabezpečovacieho opatrenia treba považovať to, že dielo, ktoré bolo navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia dodané strane (a aj vyfakturované), bolo takisto zo strany strany ďalej odovzdané jeho odberateľovi (ACP AuComp, s.r.o.), vyfakturované a odberateľ mal celú sumu strane uhradiť údajne už v mesiaci február 2022. Argumenty strany o nedostatkoch či iných vadách teda sú zjavne v rozpore s tým, ak bolo dielo (takéhoto rozsahu) uhradené v celom rozsahu a strana sleduje svojimi podania iba oddialenie nutnosti platenia, hoci peniaze na účte na zaplatenie navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia má (mala), keďže od jej dodávateľa ich obdržal. Strana nikdy explicitne neuviedla, že by ona za dielo nedostala zaplatené a kvôli tomu nezaplatí navrhovateľovi zabezpečovacieho opatrenia. Ďalšou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie bezodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia relevantným spôsobom osvedčil tiež existenciu jednej zo základných zákonných podmienok pre zriadenie sudcovského záložného práva zabezpečovacím opatrením, a to existenciu obavy z ohrozenia exekúcie. Samotná existencia sporu medzi stranami vyplývajúceho z rozdielneho názoru strán na skutkové a právne okolnosti dodania diela zakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia kvalifikovaným spôsobom osvedčil ním tvrdenú hrozbu zníženia hodnoty majetku strany a najmä v konaní osvedčil dôvodnosť jeho žalovaného nároku čo do dôvodu aj výšky. Je zrejmé, že ak sú majetkom strany najmä pohľadávky, iba bezodkladným konaním bude možné z tohto majetku uspokojiť nárok navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, obzvlášť, ak strana mala k 31. 12. 2021 podľa účtovnej závierky peniaze vo výške 88 009,- eura (z toho na bankovom účte 40 836,- eura) a k 31. 12. 2020 (t.j. rok predtým) vo výške 204 166,- eura (z toho na bankovom účte 200 486,- eura). Od vydania platobného rozkazu strana už nijako s navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia nekomunikuje ohľadom úhrady a zjavne nemá záujem svoje záväzky konštruktívne riešiť. Pokiaľ strana obdržala peniaze za predmetné dielo a tieto sa nachádzajú na jej účte, je nevyhnutné bezodkladne v danej veci konať. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle ust. § 343 ods. 1 C.s.p. nemôže byť založená len na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade z doterajšieho konania ako aj z konania strany naplnené bolo.
5. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia pripojil ako dôkazy nasledovné listiny: zmluvu o dielo zo dňa 15. 02. 2021, zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 15. 12. 2021, faktúru č. XXXXXXXX, pokus o zmier zo dňa 07. 03. 2022, predžalobnú výzvu zo dňa 15. 03. 2022, list právneho zástupcu strany zo dňa 31. 03. 2022, účtovnú závierku strany ku dňu 31. 12. 2021, portál finstat.sk https://finstat.sk/47128143, článok https://www.webnoviny.sk/nasadoprava/nds-na-useku-d1- trnava-hornastreda-spusta-do-plnej-funkcnosti-informacny-system-dialnice/, zverejnenie zmluvy zo dňa 21. 12. 2021 medzi MDaVSR a NDS - https://crz.gov.sk/zmluva/6135915/ a výpisy z obchodného registra spoločností navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia a strany.
6. Podľa ust. § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
8. Podľa ust. § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
9. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa ust. § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
11. Podľa ust. § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Inštitút zabezpečovacieho opatrenia predpokladá rovnako ako inštitút neodkladného opatrenia naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami konania zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa za predpokladu, že je to potrebné so zreteľom na účelnosť a vhodnosť takejto úpravy. O návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia takéhoto záložného práva je povinný súdu preukázať, prípadne osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia je povinný predložiť súdu dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odvoláva v zmysle ust. § 344 a § 326 ods. 2 C.s.p.
14. Predpokladom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je, aby boli osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že by bol výkon súdneho rozhodnutia v dôsledku správania strany GaMa Slovakia s. r. o., IČO: 47 128 143 ohrozený. Návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia preukázať fakt, že bez zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia (exekúcia) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia budúceho výkonu takéhoto rozhodnutia musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Existencia dlhu alebo samotnej povinnosti ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U strany GaMa Slovakia s. r. o., IČO: 47 128 143 by mohlo byť takýmto dôvodom jej konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne znižuje hodnotu jej vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt.
15. Keďže navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia svojím návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, pretože nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom podľa ust. § 343 ods. 1 a § 326 ods. 2 a nasl. C.s.p., že zo správania strany GaMa Slovakia s. r. o., IČO: 47 128 143 možno vydedukovať okolnosti odôvodňujúce obavu, že by výkon navrhovateľom uplatnenej pohľadávky mohol byť ohrozený z dôvodu takéhoto správania sa strany GaMa Slovakia s. r. o., IČO: 47 128 143 voči jeho v tomto súdnom konaní požadovanému právu. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia existenciu dôvodov na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktoré by osvedčovali, že by strana GaMa Slovakia s. r. o., IČO: 47 128 143 svojim konaním ohrozovala výkon súdnych rozhodnutí vo veci tak, ako to uvádzal navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia vo svojom návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia nepreukázal.
16. Navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvádzané skutočnosti, že „bezprostredne hroziaca ujma spočíva práve v hrozbe zníženia hodnoty majetku strany, resp. disponovania s majetkom spôsobom, ktorý znemožní uspokojenie nároku navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, a preto existuje dôvodná obava, že prípadná exekúcia nárokov navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia voči strane je ohrozená, nakoľko má strana nízky majetok“, a preto je potrebné zriadiť ním navrhované zabezpečovacieho opatrenie súd neakceptoval, pretože navrhovateľom zabezpečovacieho opatrenia uvedené tvrdenie nemôže mať za následok samotné zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, najmä keď nebolo súdu jednoznačne a hodnoverne zo strany navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia preukázané, že strana GaMa Slovakia s. r. o., IČO: 47 128 143 v súčasnosti prikročila realizovaniu právnych úkonov, majúcich za následok zníženie jej majetku, alebo tak mieni urobiť.
17. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia týmto podľa názoru súdu dostatočne nepreukázal obavu, že bez ním navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia by bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom takže súd jeho návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako nedôvodnený.
18. Podľa ust. § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
19. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Podľa ust. článku 4 ods. 1 C.s.p. ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
23. Podľa ust. článku 4 ods. 2 C.s.p. ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
24. Súd musel pri rozhodovaní o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia riešiť otázku trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko zákonodarca v ust. § 251 až § 262 C.s.p. absolútne opomenul riešiť otázku trov konania o návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, súd použil ust. článku 4 ods. 1 a 2 C.s.p., na základe ktorého s odkazom na ust. § 145 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť ku dňu 01. 07. 2016, ale ktoré danú situáciu riešili jednoznačne (podľa neho „súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov“) sa konajúcemu súdu javilo „prejednať a rozhodnúť právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ (článok 4 ods. 2 C.s.p.) spravodlivo a v zmysle doterajšej ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít za zákonné, že o náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., pričom strane prislúchala náhrada trov konania ako úspešnej strane v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p., pričom o výške náhrady trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia strany súd nebude rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 C.s.p., nakoľko strane v konaní o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia žiadne trovy nevznikli.
25. Z uvedeného dôvodu a s poukazom na ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. strane teda vznikol nárok na náhradu trov konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.