Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/14/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: I. I., X. T. XXX, Y., o zaplatenie 293,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -83 zo dňa 23.1.2015 a dopĺňaciemu rozsudku č.k. -117 zo dňa 13.4.2015 jednomyseľne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Nepriznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

Ruší dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Dopĺňacím rozsudkom vyhlásil za neprijateľnú zmluvnú podmienku vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o. a žalovanou dňa 6.11.2009 pod bodom č. 17. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca podal návrh v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrhom sa domáhal proti žalovanej zaplatenia 293,- eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 293,- eur od 25.7.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 293,- eur od 8.10.2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 0,98 eur. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 6.11.2009 na zmenkovú sumu 293,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.7.2010. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 6.11.2009 na sumu 293,- eur, pričom do jej textu bol pojatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 25.7.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľka doteraz nezaplatila nič. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca je podľa výpisu z Obchodného registra Mestského súdu v Prahe zapísaný pod č. C81616 s dňom zápisu 24.1.2001 v predmete činnosti okrem iného v činnosti ekonomických poradcov a sprostredkovateľskej činnosti.

Obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka 23636/B zapísaná s dňom vzniku 14.3.2001 v predmete činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Dňa 6.11.2009 uzavrela žalovaná s obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,- eur s tým, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, celkove sumu 396,- eur v 12-tich mesačných splátkach po 33,- eur počnúc dňom 20.12.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. V spodnej časti formulárovej zmluvy žalovaná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy; nemá k ním žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa čl. 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru nazvaného Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúcej z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Žalobca predložil originál zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 6.11.2009 na zmenkovú sumu 293,- eur, pričom sa zaviazala aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 25.7.2010. Indosonovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Podľa originálu predloženej zmenky, táto v pravom hornom rohu obsahuje údaj, a to číslo zmluvy XXXXXXXXX a za miesto splatenia je určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa, a to spoločnosti Pohotovosť, s.r.o..

Žalovaná vo výpovedi uviedla, že v roku 2009 brala úver od Pohotovosti, a to tak, že na základe tohto jej L. O. jej dala raz 100,- eur, potom aj jej mama zobrala 100,- eur s tým, že mali túto sumu splácať po 33,- eur mesačne. Žalovaná chodila k L. O. splácať úver tak, že každý mesiac jej zaplatila 33,- eur za seba i za mamu. Uviedla, že ak by nemala vyplatený celý úver, prečo by jej bola zaslaná zo strany Pohotovosti, s.r.o. ponuka na tzv. anjelský úver s tým, že popri ňom môže vyhrať aj 5.000,- eur. Pokiaľ išlo o zmenku, uviedla, že v čase podpisu mala choré dieťa a L. O. jej dala podpísať zmenku, keďže v tom čase nemohla úver splácať. Pokiaľ jej bola predložená k nahliadnutiu zmenka, potvrdila svoj podpis na nej. Nerozumie však tomu, čo zmenka znamená. Poukázala na to, že prax je taká, že ak zoberie úver a nemá ho ako splatiť, ponúkne sa jej ďalší úver a z tohto úveru sa stiahne dlžná suma, takže potom už vlastne ani nevie koľko má na úver zaplatiť. Potvrdila, že má ukončené základné vzdelanie, po ňom nastúpila na učňovskú školu v Sabinove na profesiu kuchár- čašník, ale po roku otehotnela a školu neukončila.

Súd prvého stupňa ďalej v dôvodoch rozsudku uviedol, že predmetom nároku žalobcu, ktorý ho uplatňuje v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je nárok vyplývajúci z vistazmenky a žalobca sa domáha, aby súd predmetný právny vzťah výlučne podľa zásad zmenkového práva. Keďže sa však ide o spotrebiteľský právny vzťah, bolo potrebné sa vyporiadať s otázkou platnosti uzavretej zmluvy o úvere, ktorá bola kauzálnym vzťahom na vystavenie zmenky ako blankozmenky. Zmluva o úvere bola uzavretá za účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pričom podľa § 4 tohto zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného podľa písm. k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok, je priemerná hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Podľa § 4 ods. 3 tohto zákona, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje tento údaj, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade je evidentné, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. uzavrela so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorom chýbala táto podstatná náležitosť zmluvy, následkom čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Blankozmenka,

ktorá bola vyplnená pôvodným veriteľom zabezpečovala záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je špeciálnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade spotrebiteľských zmlúv Občiansky zákonník a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú . Otázku vystavenej blankozmenky bolo treba posudzovať podľa § 10 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch, podľa ktorého, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané okrem, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Podľa § 11 zákona, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom. Podstatou blankozmenky je dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve, ktorú súčasne s vystavením listiny uzatvára vystaviteľ blankozmenky s nadobúdateľom. Dohoda nemusí mať písomnú formu a dôkazom jej uzavretia môže byť aj jednostranne formulované vyhlásenie dlžníka o udelení vyplňovacieho práva. Na základe tejto dohody získava majiteľ istiny právo doplniť nehotovú listinu na zmenku za vopred určených kritérií. Ide o osobitné majetkové právo, ktoré je spojené s listinou. Vyplňovacie právo vzniká dohodou strán a zaniká predovšetkým jeho využitím. Pokiaľ bola listina vyplnená inak, než ako bolo dohodnuté, svedčí dlžníkovi námietka protizmluvného doplnenia blankozmenky. Ak bola doplnená vyššia suma, než ako bolo dohodnuté, je v tejto nesprávnej sume obsiahnutá i správna suma nižšia. Do výšky sumy zodpovedajúcej dohode o porušenie dohody nejde a námietka by v tejto časti nemala úspech. Aby sa touto námietkou mohol brániť dlžník proti novému majiteľovi, musí okrem iného dokázať, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo pri nadobúdaní zmenky sa previnil hrubou nedbanlivosťou. V zlej viere koná ten, kto vedel o dohode o vyplňovacom práve, s ktorou je text zmenky v rozpore a zmenku napriek tomu nadobudol. V hrubej nedbanlivosti koná ten, kto sa pri zachovaní základného úsilia a starostlivosti mohol dozvedieť o vadnom doplnení blankozmenky a neurobil tak. Nadobúdateľ zmenky má s náležitou starostlivosťou zistiť obsah dohody. Pokiaľ mohol bez väčších prekážok zistiť obsah dohody o vyplňovacom práve a napriek tomu tak neurobil, koná pri nadobúdaní zmenky v hrubej nedbanlivosti a možno proti nemu uplatniť príslušnú námietku dlžníka. Pokiaľ pôvodný majiteľ blankozmenky vyplnil údaje v rozpore s dohodou, mala by byť námietka dlžníka braná do úvahy v každom prípade. Zatiaľ čo článok I § 17 sa obmedzuje na námietky interpartes, teda na námietky z vlastných vzťahov medzi konkrétnym veriteľom a dlžníkom, je úprava námietok u blankozmenky pojatá všeobecne a zásadne s účinnosťou pre všetkých zmenkových dlžníkov, ktorí sa vedome so súhlasom majiteľa podpísali na blankozmenku. Navrhovateľ sa dovolával abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti, ale keďže táto zabezpečuje spotrebiteľský záväzok, neplatí s ohľadom na ustálenú európsku spotrebiteľskú legislatívu všeobecne uznávaná teória o tom, že súdy nie sú povinné skúmať kauzu zmenky a majú postupovať len z hľadiska dodržania predpisov zmenkového práva. Odklon od tejto všeobecnej teórie je prezentovaný v náleze Ústavného súdu Českej republiky č. , v ktorom sa konštatuje, že zmenky, ktoré zabezpečujú spotrebiteľské záväzky, musia byť prístupné na preskúmanie kauzy zmenky z hľadiska ochrany spotrebiteľa v záujme zachovania ich práva tak, aby nedošlo k zneužitiu neznalosti prísne formalistických zákonných zmenkových ustanovení veriteľmi v neprospech spotrebiteľov. Právna úprava zmeniek nie je všeobecne známou ani prevažne odborne právnicky zdatnému okruhu účastníkov, medzi ktorých spotrebitelia bez týchto znalostí určite nemôžu patriť. Dňa 18.7.2013 vydal Ústavný súd Českej republiky nález pod sp.zn. , ktorým potvrdil názor na postavenie spotrebiteľa ako slabšej strany v oblasti zmenkového práva, ktorému je potrebné poskytnúť ochranu, viacmenej však túto ochranu nemožno dosiahnuť prostredníctvom legislatívnych zásahov do úpravy zmenkového práva ale pomocou výkladu práva všeobecnými súdmi v konkrétnych prípadoch ich rozhodovacej praxe. Z predložených listinných dokladov je evidentné, že ustanovenia o Dohode o vyplnení zmenky sú uvedené na druhej strane formulárovej zmluvy. Na prvej strane, ktorá je spotrebiteľom podpísaná, a ktorá by mala byť rozhodujúcou pre deklarovanie najdôležitejších zmluvných ustanovení, nie je o zabezpečení záväzku blankozmenkou ani zmienky. Drobné písmo, ktorým je aj bod 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, písaný, je nepriehľadný a táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a je zrejmé, že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tým došlo k skutočnosti, že takéto zmluvné dojednanie je potrebné považovať za neprimeranú zmluvnú podmienku a v rozpore ako s dobrými mravmi tak aj poctivým obchodným stykom. Navyše prvý nadobúdateľ zmenky, obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vyplnila zmenku v rozpore so skutočnou dlžnou sumou, ktorá ku dňu vyplnenia blankozmenky pre neho vyplynula z uzavretej zmluvy o úvere vzhľadom na to, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera nákladov, a týmto nárok prvého nadobúdateľa zmenky mohol v zmenke obsahovať iba sumu poskytnutého úveru bez poplatkov a bez úrokov. Keďže nadobúdateľ zmenky, v tomto spore žalobca, nadobudol rubopisom práva zo zmenky, nie práva zo zmluvného vzťahu, vznikla nepochybne pre dlžníka nepriehľadná situácia, kedy nebolo

zrejmé, aký nárok vlastne voči nemu uplatňuje Pohotovosť, s.r.o. z titulu uzavretej úverovej zmluvy a aký nárok a z akého dôvodu uplatňuje žalobca. Keďže súd v zmysle ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka a Smernice 93/13/EHS má poskytnúť spotrebiteľovi ochranu jeho spotrebiteľských práv ex offo konštatoval, že v danom prípade došlo ako zo strany Pohotovosti, s.r.o., tak aj zo strany žalobcu k nerešpektovaniu základných zásad ochrany spotrebiteľa podľa ustálenej európskej spotrebiteľskej legislatívy. Oba subjekty konali vedome na škodu dlžníka. Nový nadobúdateľ zmenky mal s odbornou starostlivosťou žiadať o poskytnutie všetkých údajov týkajúcich sa uplatnenia vyplňovacieho práva blankozmenky a rovnako tento nárok posúdiť s ohľadom na ochranu práv spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov nárok žalobcu ako nedôvodný súd zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keďže žalovaná bola v konaní úspešná, avšak náhradu trov konania nežiadala, preto jej táto priznaná nebola.

Dopĺňacím rozsudkom súd vyhlásil zmluvnú podmienku vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve č. XXXXXXXXX uzavretej medzi Pohotovosťou, s.r.o. a žalovanou dňa 6.11.2009 pod bodom č. 17 za neprijateľnú. Súd tak rozhodol v zmysle § 152 ods. 1, 2, § 166 ods. 1 až 3 O.s.p. a § 153 ods. 4 O.s.p.. Mal za to, že ustanovenie zmluvy o úvere obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto nebola individuálne dojednaná, t.j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, pričom toto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Spotrebiteľ v čase uzavretia dotknutej zmluvy o úvere nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky. Dotknuté zmluvné dojednanie narušuje rovnováhu výhod poskytovaných dodávateľovi a spotrebiteľovi. Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná, súd mal za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a tým uplatniť nárok z tejto zmenky na súde.

Proti rozsudku vo veci samej i proti dopĺňaciemu rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Pokiaľ ide o vec samú, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť, pokiaľ išlo o dopĺňací rozsudok, navrhol tento zrušiť. Žalobca podal odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie, okrem iného oboznámením sa s úverovou zmluvou, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi, avšak žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ustanovenia § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca súdu predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej nariadením. Súd z vlastnej iniciatívy a bez návrhu žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukazovalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal podľa neho z nesporných skutočností. Súd za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. uzatvorila zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou a že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ.

Uvedené, údajne nesporné skutočnosti, však neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za nesporné. Žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, pretože je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovanej, a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Na zdôraznenie svojich tvrdení poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. s dôrazom, že zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Aj súdna prax dôvodila, že tzv. zabezpečovacia zmenka ako prostriedok zabezpečenia je samostatným nárok nezávislým dokonca na existencii zabezpečovanej pohľadávky. Žalobca považoval za potrebné sa vyjadriť aj k záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov a v tejto súvislosti poukázal na to, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť využívaná.

V odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku poukázal na to, že neboli naplnené zákonné podmienky rozhodovania podľa § 166 ods. 1 O.s.p. a ani podľa § 153 ods. 2 O.s.p.. Poukázal na to, že v tejto veci nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, že v konaní sa prejednáva spor zo zmenky ako cenného papiera a ak súd sám vykonal dôkazy spotrebiteľskou zmluvou bez možnosti žalobcu sa k nim vyjadriť, nie je možné uzavrieť, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Podotkol, že súd vyhlásil za neplatnú zmluvnú podmienku používanú spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania.

Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec, v medziach ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 212 ods. 3 O.s.p. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vady, na ktoré poukazuje vo svojom odvolaní žalobca nie sú také, aby mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Tento záver je v zhode so spoločným stanoviskom občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015. Podľa tohto, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje. Pre uvedené konanie je z hľadiska právnej úpravy spoločné to, že návrh bol uplatnený podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V návrhu z hľadiska hmotného práva je uplatnené právo zo zmenky podľa Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb.. Z vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalovaná je v danom právnom vzťahu spotrebiteľom. Z pohľadu procesného práva je relevantným, že na prebiehajúce konanie sa aplikuje nariadenie, ktoré je právnym predpisom EÚ s priamym účinkom. Cieľom nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre veriteľov a dlžníkov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch bez ohľadu na povahu súdu, ak celková hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase doručenia žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory, v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade písomné, ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii nariadenia tak možno konštatovať, že toto nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky procesno- právne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku. Predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Z nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z článku 4 bod 4 nariadenia. Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle uložených lehôt podľa nariadenia. Súd môže konať aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje, ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že medzi žalovanou a Pohotovosťou, s.r.o. bola uzavretá zmluva o úvere, a to dňa 6.11.2009 s tým, že za obchodnú spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. vystupoval ako mandatár L. O.. Podľa tejto úverovej zmluvy, ktorá údajne bola poskytnutá za účelom výkonu povolania, veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 200,- eur, zvýšený o príslušný poplatok vo výške 196,- eur, teda žalovaná mala zaplatiť sumu 396,- eur, a to v 12-tich mesačných splátkach po 33,- eur. Z jej výpovede, a nakoniec aj z obsahu zmluvy, vyplýva, že táto zmluva bola uzavretá ako spotrebiteľská zmluva a z hľadiska časovej pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch podľa § 4 ods. 6 platilo, že v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Z predmetnej zmenky vyplýva, že na tejto je uvedené číslo XXXXXXXXX, pričom to isté číslo je uvedené aj na zmluve o úvere. Rovnako zmluva o úvere bola uzavretá 6.11.2009 a zmenka bola vystavená takisto v uvedený deň, a to na sumu 293,- eur, čo nezodpovedá limitu stanovenému v § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Aj z tohto dôvodu teda nebolo možné uplatňovať nárok z tejto zmenky.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia dohody o vyplňovacom práve, odvolací súd považuje za potrebné uviesť to, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej, zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa uniknú. Pokiaľ tak napriek tomu dodávateľ koná, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a

takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Dohoda o vyplňovacom práve v zmluve uzavretej adhéznym spôsobom, ktorá odkazuje na podmienky uvedené mimo vlastný text zmluvy je platná len, ak slabšia strana s doložkou a jej významom bola oboznámená a ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Ak nemá spotrebiteľ žiadnu možnosť v procese uzatvárania dohody o vyplňovacom práve zakomponovanej do všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa podieľať určitým spôsobom na tvorbe jej obsahu, lebo celá zmluvná situácia je postavená kategoricky na závere, že je tu pre spotrebiteľa len jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne uvedenú dohodu, potom možno mať za to, že sú tu naplnené podmienky na ochranu spotrebiteľa. V skutočnosti by totiž išlo o podnikateľom predom nastavené kritéria vo vzťahu spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať sa na obsahu dojednania takejto dohody, čo do dôsledkov by išlo o stav obdobný ako je to pri formulárových zmluvách. Súd v takomto prípade musí starostlivo posudzovať, či takáto dohoda zakomponovaná do všeobecných obchodných podmienok nie je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým mravom.

Súd prvého stupňa správne poukázal aj na odklon od všeobecne akceptovaných výkladových pravidiel týkajúcich sa zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera, avšak aktuálne Ústavný súd ČR vo svojom rozhodnutí sp.zn. vychádzajúc z obsahovo totožnej zmekovo-právnej úpravy ako v Slovenskej republike konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť aj k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov potom všeobecné súdy nesmú prehliadať ich špecifické záujmy a postavenie a pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Tu je potrebné tiež akcentovať vyslovené pravidlo v náleze Ústavného súdu ČR sp.zn. , že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.

Napokon pre prípad, že v konaní nebudú žalovaným vznesené kauzálne námietky, nepôjde o zmenku tzv. spotrebiteľskú a ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotou aktivitou súdu prieskumom ex offo podľa okolností prípadu posúdiť aj nárok na zmenkový úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi. Súd má právo a povinnosť vyhodnotiť v akej miere je dohodnutý úrok primeraný. V danom prípade je zmenkový úrok 91,25 % ročne, čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, pretože výška úroku sa rovná takmer istine uvedenej v zmenke.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo veci samej potvrdil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. však odvolací súd zrušil dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa, keďže mal za to, že v danom prípade neboli naplnené podmienky ustanovenia § 153 ods. 4 O.s.p.. Jednak v danej veci nešlo o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a jednak v danom prípade išlo o vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorá bola dohodnutá medzi inými subjektmi než sú účastníci tohto konania. Vzhľadom na to, že súd o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozhodol bez návrhu účastníkov, nebolo treba vec vrátiť na ďalšie konanie.

V odvolacom konaní bola žalovaná úspešná, avšak trovy jej nevznikli, preto ich náhrada jej priznaná nebola.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.