Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozhodnutie_4C-9-2015.pdf
PDF · 107.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/9/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Mikulášom Géczim v právnej veci navrhovateľky X. Z., XX.XX.XXXX, trvale bytom N., Y. XXXX/XXA, štátnej občianky SR, zast. JUDr. Máriou Krahulcovou, advokátkou, so sídlom advokátskej kancelárie Lučenec, Komenského 17, proti odporcovi Kooperativa poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 329,97 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 329,95 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 329,97 Eur od 15.05.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 39,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 198,69 Eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom zo dňa 06,10,2014, súdu doručenom dňa 13.10.2014 domáhala od odporcu náhrady škody vo výške 329,97 Eur s prísl. na tom skutkovom základe, že dňa 22.04.2014 o 12:10 hod. na Y.I. Z. v N. pri areáli spoločnosti R. Z. došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo navrhovateľa značky AUDI A3, EČV: N.. Ku škodovej udalosti došlo pri míňaní sa s oproti idúcim nákladným motorovým vozidlom značky SCANIA G 400, EČV: Q. XXX F.. Spod tohto vozidla bol vymrštený kameň, ktorý zasiahol čelné sklo motorového vozidla navrhovateľky. V dôsledku nárazu kameňa sa na čelnom skle vytvorila prasklina o priemere 40 cm na pravej strane, priamo v zornom uhle vodiča. Navrhovateľka nasledovala motorové vozidlo, ktoré jej spôsobilo škodu a jeho vodič R. N. svoju vinu na škodovej udalosti uznal, nakoľko sa v tom čase na uvedenej ceste nenachádzali žiadne ďalšie motorové vozidlá. Vlastníkom nákladného motorového vozidla (ktoré škodu spôsobilo) je spoločnosť Y. J., E..L.., so sídlom Q., T. XX/X. Predmetné vozidlo má uzatvorené povinné zmluvné poistenie u odporcu. Okamžite po nehode bola spísaná Správa o nehode, v ktorej obaja účastníci nehody potvrdili, že ku škodovej udalosti došlo prevádzkou nákladného motorového vozidla. Navrhovateľka si v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2011 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu prevádzkou motorového vozidla dňa 24.04.2014 uplatnila nárok na náhradu škody na predpísanom tlačive. Výmenu čelného skla realizovala firma E. E. L..C..I.. C. L., ktorá navrhovateľke vystavila faktúre vo výške 329,97 Eur, táto suma bola uhradené dňa 28.04.2014. Odporca podaním zo dňa 15.05.2014 oznámil navrhovateľke svoje stanovisko, že v predmetnej veci nebolo bez pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: Q. XXX F.. S týmto stanoviskom sa navrhovateľka nestotožnila a požiadala o opätovné prehodnotenie stanoviska odporcu, ktorý dňa 19.06.2014 oznámil navrhovateľke, že prešetril správnosť postupu likvidácie škodovej udalosti, avšak zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku.
Navrhovateľka sa opätovne obrátila na odporcu prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s výzvou na plnenie, odporca však naďalej trval na svojom stanovisku.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, čo znamená, že v súlade s § 428 Občianskeho zákonníka sa prevádzkovateľ nemôže svojej zodpovednosti zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zbaví zodpovednosti, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia.
Na základe uvedeného má navrhovateľka má za to, že jednoznačne preukázala vznik škodovej udalosti vymrštením kameňa spod kolies nákladného motorového vozila EČV: Q. XXX F., ktorý následne narazil do čelného skla motorového vozidla navrhovateľky EČV: N. XXX F. a spôsobil na ňom prasklinu o priemere 40 cm s výškou škody za výmenu čelného skla v sume 329,97 Eur. Preto žiadala podanému návrhu vyhovieť, odporcu zaviazať na zaplatenie škody v sume 329,97 Eur spolu s úrokmi z omeškania v súlade s § 517 a nasl. Občianskeho zákonníka počnúc od 15.05.2014 (odo dňa, keď odporca prvýkrát zaslal navrhovateľke zamietavé stanovisko k ňou uplatnenému nároku na náhradu škody) do zaplatenia.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz pod č.k. 9Ro/364/2014-21 zo dňa 10.11.2014, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu podal odporca včas odpor, v ktorom uviedol, že nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: Q. XXX F.. Poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého je poškodený povinný preukázať vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Odporca mal za to, že na jednoznačné preukázanie zodpovednosti poisteného nestačí zhodné vyhlásenie vodiča poisteného a poškodeného o vzniku škody, nakoľko takéto vyhlásenie nemá charakter hodnoverného dôkazu o tom, že čelné sklo na motorovom vozidle poškodeného bolo poškodené v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla poistenca odporcu. Zároveň poukázal na to, že poistený ani vodič, ktorý poistené vozidlo viedol v čase vzniku škodovej udalosti, vznik poistnej udalosti nenahlásil. Odporca ďalej poznamenal že prevádzkovateľ síce v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak Občiansky zákonník v zmysle § 428 škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky rozdeľuje na škody bez možnosti liberácie, ak škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke a škody s možnosťou liberácie, ak škoda nemá svoj pôvod v prevádzke motorového vozidla a ak prevádzkovateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Okolnosti majúce pôvod v prevádzke vozidla sú okolnosti vnútorné a podľa odporcu sa v zásade jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí spojených s vozidlom (napr. zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a pod.). Okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami vonkajšími, ktoré podľa odporcu nesúvisia s prevádzkou motorového vozidla. Odporca má za to, že kameň ležiaci na vozovke je okolnosťou vonkajšou, a teda nemá pôvod v prevádzke. Preto v tomto prípade je možná liberácia prevádzkovateľa zo zodpovednosti za túto škodu. Podľa odporcu poistený vyvinul všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno požadovať, aby zabránil vymršteniu skalky. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať "prekážku" na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd mal odporca za to, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Na základe uvedených skutočností odporca navrhol návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť.
Navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 30.01.2015 reagovala na podaný odpor tým, že podľa nej bol spôsob vzniku škody náležite preukázaný, nakoľko v danom čase sa na vozovke nenachádzali žiadne iné vozidlá, čiže kamienok mohol vyletieť jedine spod kolies protiidúceho vozidla poistníka. Obaja vodiči spísali záznam o vzniku škodovej udalosti, pričom ani vodič nákladného motorového vozidla Scania nemal žiadne pochybnosti, že ku vzniku škody došlo v dôsledku vymrštenia kameňa spod kolies vozidla, ktoré viedol. Skutočnosť, že poistník ani vodič nákladného motorového vozidla vznik poistnej udalosti u odporcu nenahlásili, ho nezbavuje povinnosti uhradiť za poistníka vzniknutú škodu, nakoľko zákon č. 381/2001 z. z. v ustanovení § 12 ods. 1 písm. g) spája s týmto porušením povinnosti poistníka ako sankciu len možnosť poisťovateľa žiadať od poistníka náhradu poistného plnenia. Rovnako má navrhovateľka za to, že jednoznačne preukázala miestnu, časovú ako aj vecnú súvislosť medzi prevádzkou nákladného motorového vozidla poistníka a škodou vzniknutou na jej osobnom motorovom vozidle.
V súvislosti na nemožnosť liberácie prevádzkovateľa zo zodpovednosti za škodu v zmysle § 428 Občianskeho zákonníka navrhovateľka poukázala na Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16.07.2013, ktoré bolo vydané za účelom zjednotenia praxe pri likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla. Podľa tohto stanoviska je podľa Národnej banky Slovenska v prípade škody na čelnom skle vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Svedok R. N., vodič nákladného motorového vozidla Scania, ktorého prevádzkou došlo ku škodovej udalostiam, na pojednávaní dňa 03.12.2015 uviedol, že po vyložení tovaru z nákladného motorového vozidla išiel do závodu mäsokombinátu v N.. Pri závode R. Z. W. Y. Z. U. N. sa míňal s navrhovateľkou, ktorá išla na svojom osobnom motorovom vozidle žltej farby, na ktorého značku a typ si vzhľadom na odstup času už nespomína. Predmetné žlté auto, ktorej vodičom bola navrhovateľka, ho obehlo, na čo svedok zastavil svoje motorové vozidlo. Navrhovateľka mu oznámila, že z nákladného motorového vozidla, ktoré riadil, odletel kameň a došlo k poškodeniu čelného skla jej osobného motorového vozidla. Navrhovateľka následne vypísala "hlásenku škodnej udalosti" (správa o nehode). K správe o nehode sa svedok nevyjadroval, len ju podpísal. Príslušné tlačivo mala navrhovateľka so sebou vo svojom motorovom vozidle. Svedok mal vedomosť o tom, že nákladné motorové vozidlo zn. Scania je poistné u odporcu (poisťovne KOOPERATIVA). Zamestnávateľovi v Q. túto skutočnosť osobitne neoznamoval. Polícia na miesto malej dopravnej nehody nebola volaná. Ku škodnej udalosti došlo v denných hodinách asi v čase od obeda do 12.30 hod. V čase škodnej udalosti sa na vozovke nenachádzalo žiadne motorové vozidlo okrem motorových vozidiel účastníkov nehody. Z uvedeného dôvodu preto svedok uznal tvrdenie navrhovateľky, že odfrknutiu kameňa došlo z jeho nákladného motorového vozidla. Nikto vo veci od neho žiadne písomné ani iné vyjadrenie nežiadal.
Odporca na pojednávaní dňa 03.12.2015 nebol prítomný, svoju neprítomnosť ospravedlnil listom zo dňa 27.11.2015, zároveň súhlasil aby súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti odporcu. Preto súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej právnej zástupkyne, výsluchom svedka R. N., oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a prečítaním návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 06.10.2014, plnej moci zo dňa 04.06.2014, technického preukazu osobného motorového vozidla zn. AUDI A3, EČV: N., správy o nehode zo dňa 22.04.2014, zápisu o poškodení skiel vozidla zo dňa 25.04.2014, faktúra č. 24010064 zo dňa 24.04.2014, príkazu na úhradu zo dňa 28.04.2014, technickej správy zo dňa 25.04.2014, uplatnenia nároku na náhradu škody zo dňa 24.04.2014, oznámenia o riešení škodovej udalosti č. 9559888857 zo dňa 22.04.2014, odvolania voči oznámeniu o nároku na náhradu škody zo dňa 03.06.2014, oznámenia o riešení škodovej udalosti zo dňa 22.04.2014, výzvy na poskytnutie plnenia z poistnej zmluvy zo dňa 07.07.2014, poistnej udalosti zo dňa 30.07.2014, poistného spisu č. 3897/14, odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 24.11.2014, vyjadrenia navrhovateľky k odporu voči platobnému rozkazu zo dňa 30.01.2015, žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania zo dňa 27.10.2015, oznámenia adresy svedka zo dňa 16.11.2015, žiadosti o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, na základe čoho dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.
Súd mal preukázané, že dňa 22.04.2014 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo navrhovateľky značky AUDI A3, EČV: N. XXX F., a to tak, že v uvedený deň okolo obedňajších hodín na Y.Š. Z. v N. bol pri míňaní sa s oproti idúcim nákladným motorovým vozidlom značky SCANIA G 400, EČV: Q. XXX F. spod kolies tohto vozidla vymrštený kameň, ktorý zasiahol čelné sklo motorového vozidla navrhovateľky. V dôsledku nárazu kameňa sa na čelnom skle vytvorila prasklina o priemere 40 cm na pravej strane, priamo v zornom uhle vodiča.
Navrhovateľka obehla motorové vozidlo, ktoré jej spôsobilo škodu. Jeho vodič (svedok R. N.) následne zastavil motorové vozidlo a svoju vinu na škodovej udalosti uznal, nakoľko sa v tom čase na uvedenej
ceste nenachádzali žiadne ďalšie motorové vozidlá. Túto skutočnosť mal súd preukázanú jednak z tvrdení navrhovateľky uvedených v podanom návrhu na začatie konania zo dňa 06.10.2014 a jej výpovede na pojednávaní dňa 03.12.2015, ako aj z výpovede svedka R. N. (vodič motorového vozidla, ktoré spôsobilo škodovú udalosť). Navrhovateľka v podanom návrhu popísala celý priebeh udalosti tak, ako je uvedené vyššie. Svedok R. N. popísal vo svojej výpovedi, že bol na úseku medzi závodom spoločnosti R. Z. a závodom mäsopriemyslu na Y. Z. U. N. zastavený navrhovateľkou, ktorá mu bezprostredne na tomto mieste oznámila, že vymrštením skalky spod kolies nákladného motorového vozidla zn. Scania, ktoré viedol, došlo k poškodeniu čelného skla jej osobného motorového vozidla. Svedok nemal dôvod pochybovať o tom, že škodu spôsobil on svojím motorovým vozidlom, a to odskočením kamienka do čelného skla vozidla navrhovateľky, nakoľko v čase vzniku škodovej udalosti sa na vozovke iné motorové vozidlá okrem vozidiel účastníkov nehody nenachádzali. V konaní neboli predložené iné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť a tento dej vzniku škodovej udalosti vyvrátili. Následný priebeh udalosti bol taký, že navrhovateľka na mieste vyplnila Správu o nehode, ktorú svedok podpísal. Vlastníkom nákladného motorového vozidla (ktoré škodu spôsobilo) je spoločnosť Y. J., E..L.., so sídlom Q., T. XX/X. Predmetné vozidlo má uzatvorené povinné zmluvné poistenie u odporcu. Ďalej z predloženého tlačiva "uplatnenie nároku na náhradu škody" poškodeným v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. (č. l. 10 spisu) mal súd preukázané, že navrhovateľka si dňa 24.04.2014 uplatnila u odporcu náhradu škody za výmenu čelného skla. Podľa predloženého poistného spisu č. 3897/14 navrhovateľka vznik škodovej udalosti preukázala predložením správy o nehode, fotokópie technického preukazu motorového vozidla EČV: N. XXX F. a technickej správy AutaGlass vystavenej E. E. L..C..I.. Výšku škody dokladovala predložením faktúry č. 24010064 zo dňa 24.04.2014 (č. l. 7 spisu), ktorú vystavila spoločnosť E. E. L..C..I.., so sídlom C. L., H. XXX/X, K.: XX XXX XXX. Z predloženej faktúry vyplýva, že oprava vozidla - výmena čelného skla spolu s lepením, montážou lepeného skla a spracovateľského poplatku stála spolu 329,97 Eur. Sumu 329,97 vyúčtovanú faktúrou č. 24010064 navrhovateľka uhradila dňa 28.04.2014. Výška tento škody nebola navrhovateľkou ani odporcom v konaní nijako spochybnená. V oznámení o riešení škodovej udalosti č. 9559888857 zo dňa 15.05.2014 odporca navrhovateľke oznámil, že ňou uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, a to z dôvodu, že svoj nárok na náhradu škody nepreukázala. Navrhovateľa požiadala o opätovné prehodnotenie stanoviska odporcu, ktorý jej dňa 19.06.2014 oznámil, že prešetril správnosť postupu likvidácie škodovej udalosti, avšak zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku. Následne sa navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne opätovne obrátila na odporcu s výzvou na plnenie, odporca však naďalej trval na svojom stanovisku.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 22.04.2014 (ďalej len "Občiansky zákonník"), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
V zmysle § 428 Občianskeho zákonníka, sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu 22.04.2014 (ďalej len zákon č. 381/2001 Z. z."), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
V zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky,
V zmysle § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
Odporca v konaní namietal, že poškodený si nesplnil svoju povinnosť v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., a teda nepreukázal vecnú a časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom. Odporca ďalej poukázal na ustanovenia § 427 a § 428 Občianskeho zákonníka, zmysle ktorých za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ, avšak mal za to, že škoda bola spôsobená okolnosťami vonkajšími, ktoré nemajú pôvod v prevádzke, a preto v tomto prípade je možná liberácia prevádzkovateľa zo zodpovednosti za túto škodu. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou, faktickú nemožnosť rozpoznať "prekážku" na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd mal odporca za to, že od prevádzkovateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, preto je zbavený zodpovednosti za škodu.
Pokiaľ ide o zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla, súd poznamenáva, že predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: 1/ udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti (bez ohľadu na zavinenie), nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa prevádzkovateľ svojej zodpovednosti nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik takejto škody.
V súvislosti so škodami na čelnom skle Útvar dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zaujal k likvidácii škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla stanovisko (č. l. 40 spisu), podľa ktorého vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda udalosť
- škoda na čelnom skle - bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu zaňho nahradiť.
Z vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že navrhovateľka si riadne a včas uplatnila u odporcu svoj nárok s poukazom na vyššie citované právne normy, ktorý zároveň dostatočne preukázala. Preto odporca nemal kvalifikovaný právny dôvod na odmietnutie poskytnutia náhrady škody navrhovateľke, keďže ani v oznámeniach o riešení škodovej udalosti (oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 15.05.2014, oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 19.06.2014, vyrozumenie k oznámeniu poistnej udalosti z poistnej zmluvy zo dňa 30.07.2014), ktorými odmietol poskytnúť náhradu škody a ani počas súdneho konania nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by toto jeho stanovisko preukázal. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie škody v sume 329,95 Eur.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá veta, ods.2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Tým je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v zmysle zákona č. 586/2008 Z. z., ktorým došlo k zmene Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. (ďalej len "NV č. 87/1995 Z. z."). Podľa § 3 ods. 1 NV č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
O úroku z omeškania súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania v súlade so zákonným ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy od 15.05.2014 (dňom nasledujúcim po oznámení odporcu o riešení škodovej udalosti) až do zaplatenia.
Súd rozhodol o trovách konania v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov konania, ktoré spočívali v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 39,50 Eur a trov právneho zastúpenia vyčíslených jej právnou zástupkyňou, ktoré boli priznané v sume 198,69 Eur nasledovne: -04.07.2014 prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom ......... 24,90 Eur -07.07.2014 výzva odporcovi na poskytnutie plnenia (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z.) ............................................................................................................................ 24,90 Eur -06.10.2014 návrh ba vydanie platobného rozkazu ..................................................... 24,90 Eur -02.02.2015 vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu ...................................... 24,90 Eur -02.12.2015 ďalšia porada s klientom (od 15:00 do 16:10 hod. - § 13a ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. ) ........................................................................................................... 24,90 Eur -03.12.2015 účasť na pojednávaní od 12:30 do 13:10 hod.......................................... 24,90 Eur
- 3 x režijný paušál za rok 2014 po 8,04 Eur ............................................................... 24,12 Eur
- 3 x režijný paušál za rok 2015 po 8,39 Eur ............................................................... 25,17 Eur Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované v súlade s vyhláškou č. 585/2013 Z.z. a priznané boli právnej zástupkyni navrhovateľky v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. l O.s.p.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke istinu spolu s príslušenstvom a trovami konania v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 písm. a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Podľa § 221 ods. l O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.