Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-488-2009.pdf
PDF · 77.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8Er/488/2009
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 308 07 484, pobočka Rožňava, so sídlom Štítnická 12, 048 01 Rožňava, proti povinnému: X. V., K.. XX.XX.XXXX, H.: XXX XXX XX, S. XX, XXX XX Y.Ž., o vymoženie 1 951,50 € s príslušenstvom, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Zuzanou Papcunovou, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 68, 040 01 Košice, o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e,
o trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Poverením č. 5808 022564 zo dňa 04.09.2009 poveril tunajší súd súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 21.08.2009. Exekučným titulom je rozhodnutie oprávneného č. 700-3710210609-GC04/09 zo dňa 25.05.2009.
V priebehu exekučného konania súdna exekútorka predložila dňa 20.03.2015 na Okresný súd Rožňava podnet na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok) z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Na základe výzvy súdu bolo dňa 19.08.2015 na tunajší súd doručené vyjadrenie oprávneného v znení, že so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nesúhlasí. Oprávnený uviedol, že povinný je zamestnaný v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Tiež uviedol, že povinný bol vlastníkom nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, ale v roku 2013 došlo k predaju nehnuteľností.
V zmysle vyššie uvedených skutočnosti zaslal súd súdnemu exekútorovi dňa 14.10.2015 vyjadrenie v znení, že o jeho podnete nebude rozhodovať, nakoľko oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti nesúhlasí.
Dňa 18.11.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie súdnej exekútorky, v ktorom uviedla, že majetkové pomery povinného boli dôkadne zistené a jeho nemajetnosť bola skonštatovaná dôvodne. Súdna exekútorka k svojmu podaniu predložila aj poradie jednotlivých zrážok povinného v ústave na výkon trestu odňatia slobody, z ktorého vyplýva, že sa reálne v budúcnosti povinnému nebude môcť zraziť pohľadávka oprávneného. Ako uviedla, konštatovanie nemajetnosti súdneho exekútora je istou formou čestného vyhlásenia o majetkových pomeroch povinného. V prípade ďalšieho vedenia exekúcie sa nezmyslene zvýšia hotové výdavky, ktoré v konečnom dôsledku bude znášať oprávnený. Tiež
skonštatovala, že v mieste bydliska povinného sa nenachádza majetok povinného. Záverom uviedla, že trvá na dôvodoch nemajetnosti uvedených v návrhu zo dňa 16.03.2015.
Z podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného zo dňa 16.03.2015 súd zistil, že v rámci exekučného konania súdna exekútorka preskúmala majetkové pomery povinného preverovaním vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v centrálnom registri nehnuteľností pričom zistila, že povinný nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Na základe elektronickej súčinnosti so Sociálnou poisťovňou zistila, že povinný nie je poberateľom mzdy ani dôchodku, pričom uviedla, že povinný je v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Ďalej zistila, že nevlastní hnuteľný majetok, ktorý by postačoval na uspokojenie pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie, a ktorý by bol exekučne postihnuteľný. Na základe lustrácie v Obchodnom registri SR zistila, že nie je spoločníkom v žiadnej obchodnej spoločnosti a nemá otvorený účet v banke v SR.
V hore uvedenej exekučnej veci doručila súdna exekútorka na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevlastní žiaden majetok vhodný na exekúciu. Lustráciou povinného súdna exekútorka zistila, že povinný nie je vlastníkom žiadneho majetku, ani poberateľom peňažnej dávky (mzdy), z ktorej by bolo možné vymôcť aspoň časť vymáhanej sumy, čo podrobne rozpísala vo svojich podnetoch na zastavenie exekúcie zo dňa 16.03.2015 a 18.11.2015, ktoré skutočnosti aj zdokladovala príslušnými listinnými dokladmi.
Súd uvádza, že majetkové pomery povinného (nedostatok peňažných prostriedkov, insolventnosť) nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie.
Podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať rôznymi spôsobmi, a to zrážkami zo mzdy a iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.
Preskúmanie majetkových pomerov povinného je vecou súdneho exekútora, ktorý na základe toho určí, akým spôsobom exekúciu vykoná. Ako už bolo vyššie uvedené, exekúciu je možné vykonať rôznymi spôsobmi, nielen zrážkami zo mzdy a iných príjmov. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora.
Zastavenie exekúcie z uvedeného dôvodu nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Keďže v uvedenej exekučnej veci boli s poukazom na citovaný § 58 ods. 1 Exekučného poriadku naplnené podmienky na zastavenie exekúcie aj ex offo, a nielen na základe návrhu povinnej, nedoručeniu návrhu resp. podnetu povinnej (v tomto prípade oprávnenej) na zastavenie exekúcie a jeho nepredloženiu na vyjadrenie sa druhému účastníkovi konania k nemu, ústavný súd
tejto skutočnosti nepripisuje takú relevanciu, aby len na tomto základe bolo možné dospieť k záveru o porušení v sťažnosti označených práv sťažovateľa. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd bol podľa citovaného zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu, mohol tak urobiť aj bez vyjadrenia účastníkov konania, a preto uvedená námietka sťažovateľa nemohla zakladať dôvod na „zrušenie“ napadnutého uznesenia okresného súdu krajským súdom (podobne m. m. I. ÚS 359/2011, II. ÚS 421/2011, III. ÚS 432/2011,IV. ÚS 436/2011).
Súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.), a nie účastníkov konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O. s. p. (viď R 37/1993).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 200 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, majú oprávnený a exekútor nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Z pripojených listinných dôkazov a konštatovaní súdnej exekútorky súd zo správy ústavu na výkon trestu odňatia slobody zo dňa 20.02.2015 zistil, že poradie pohľadávky oprávneného je na mieste č. 24, pričom celková výška dlho v povinného, ktoré boli zaradené do tohto poradia je vyše 127 000,- Eur. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.08.2015 uviedol, že s podnetom súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie nesúhlasí, nakoľko povinný je zamestnaný vo VTOS. Tiež uviedol, že povinný je vlastníkom nehnuteľností, na ktoré bolo zriadené exekučné záložné právo, ale v roku 2013 došlo k predaju týchto nehnuteľností. Súdna exekútorka v podaní doručenom tunajšiemu súdu trvala na svojom návrhu na zastavenie exekúcie, pričom k svojmu podaniu priložila aj oznámenie zo súčinnosti s bankami, z ktorej súd zistil, že povinný nemá vedený účet v žiadnej banke na území Slovenskej republiky. Zo súčinnosti s katastrálnym úradom zo dňa 10.03.2015 súd zistil, že povinný nevlastní žiadny nehnuteľný majetok. Z oznámenia o súčinnosti s Dopravným inšpektorátom PZ SR zo dňa 10.03.2015 súd zistil, že povinný vlastní motorové vozidlo značky RENAULT a motorové vozidlo značky ŠKODA, na ktorom je evidovaných po 26 a 34 blokácii od rôznych súdnych exekútorov.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z podnetov súdnej exekútorky a predložených listinných dôkazov je zrejmé, že z majetku povinného nie je predpoklad ani uspokojenia vymáhanej sumy a ani trov exekúcie, pričom ďalšie úkony súdneho exekútora by znamenali nehospodárnosť konania, teda zbytočné navyšovanie trov exekúcie, ktoré by v konečnom dôsledku znášal oprávnený, keďže podľa oznámenia súdneho exekútora sa majetkové pomery povinného za dobu výkonu exekúcie nezmenili.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, o tom, kto tieto trovy bude znášať a v akej výške (v prípade ich uplatnenia), rozhodne súd osobitným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia, nakoľko súdna exekútorka doposiaľ súdu nepredložila spis EX 154/2009, na základe ktorého by bolo možné rozhodnúť o trovách súdnej exekútorky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
Podľa § 205 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.