Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_26Co-96-2021.pdf
PDF · 104.66 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/96/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci navrhovateľky: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX, právne zastúpená: JUDr. Marián Ševčík, CSc., advokát, so sídlom Nezábudková 22, Bratislava, o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 27Vyd/1/2021-80 zo dňa 06.12.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti odmietnutia podania navrhovateľky doručeného súdu prvej inštancie dňa 21.09.2021 r u š í a v časti odmietnutia podania navrhovateľky doplneného osobne dňa 23.09.2021 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podanie navrhovateľky doručené tamojšiemu súdu dňa 21.09.2021, doplnené osobne dňa 23.09.2021, odmietol.
Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 359d ods. 2, § 359c ods. 2, § 359e ods. 1, § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, § 127 ods. 1, § 129 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku.
Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že súdu prvej inštancie bolo dňa 21.09.2021 doručené elektronicky (bez zaručeného podpisu) a následne osobne doplnené dňa 23.09.2021 podanie navrhovateľky, v ktorom sa domáhala vydania potvrdenia o vydržaní parc. č.158, na LV č. XXX, k. ú. C. D. E. dňom 20. apríla 1969 vydržala nehnuteľnosť, vedenú na LV č.XXX, parc. č.158 o celkovej výmere 574 m2 na ktorej je postavený rodinný dom č. XXX, LV č. XX, parc. č.158, vedenú ako nádvorie a zastavané plochy o výmere 689 m2, parc. č.157 vedenú ako záhrady o výmere 864 m2 všetko, v celosti / celkom 1 553 m2 - príloha 13/, a to dňom 20. apríla 1969. Ako skutkové odôvodnenie navrhovateľka uviedla, že jej právni predchodcovia v obci C. D. E. do vlastníctva podľa právneho poriadku platného v prvej polovici 50. rokov minulého storočia nadobudli nehnuteľnosť - pozemok, na ktorom si dobromyseľne postavili, následne skolaudovali a užívali ako celok postavený rodinný dom, zastavané plochy nádvoria a záhradu. Až v dôsledku úmrtia rodičov, a následného dedičského konania zistila, že List vlastníctva č. XX v katastrálnom území obce C. D. E. neobsahuje kompletne zosumarizovanú nehnuteľnosť, ktorú jej rodičia dobromyseľne nielen užívali, ale aj podľa vtedajšieho občianskeho zákonníka spracovali a zveľaďovali až do stavu, že k existujúcej pôvodnej zástavbe pristavili aj hospodárske budovy. Uznesením tamojšieho súdu zo dňa 18.10.2021 č. k. 27Vyd/1/2021-74 bola navrhovateľka vyzvaná na odstránenie vád svojho podania v lehote 10 dní od doručenia, nakoľko nespĺňalo náležitosti a to tak, že označí účastníkov konania, pravdivo a úplne opíše rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním (genéza nadobudnutia vlastníckeho práva podrobne opísať - nástup do
užívania - kto a na základe akého titulu, na základe čoho bol postavený dom súp. č. XXX na parcele č. 158 vednej na LV č. XXX, ktorú nevlastnili), doplní jednoznačný a určitý vykonateľný petit uznesenia, ktorého vydania sa domáha, a to špecifikáciou nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností, ktoré sú predmetom vydržania vlastníckeho práva a napokon že doplní podanie o zákonnú náležitosť, ktorou je podpis (vlastnoručný alebo zaručený elektronický podpis) a dátum podania. Na túto výzvu reagovala navrhovateľka podaním zo dňa 26.10.2021, doručeným tamojšiemu súdu v rovnaký deň, v ktorom doplnila skutkové tvrdenia a uviedla, že jej právni predchodcovia - starí rodičia, sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy. Stavba rodinného domu bola riadne skolaudovaná a riadne nepretržite užívaná. Predmetom vyššie uvedenej kúpnej zmluvy je nehnuteľnosť parc. č. 156 vložka č. 89, výmera 142 siah v celosti, vložka 139, parc. č. 157 vo výmere 130 siah, všetko obec (t. č. k. ú.) C. D. E. za obapolne zjednanú kúpnu cenu Kčs 1360. Na základe predložených listín v Pozemkovej knihe bolo: 1. vo vložke 69 odpis nehnuteľností parc. č. 1256, roľa vo výmere 142 siah a prenáša sa do novoutvorenej vložky 523 tejto knihy, 2. vo vložke č. 139 odpis nehnuteľnosti parc. č. 157, roľa o výmere 130 a prenáša sa do novoutvorenej vložky č. 523 tejto knihy, 3. v novoutvorenej vložke č. 523 tejto knihy sa zapisuje nehnuteľnosť parc. č. 156, odpísaná z vložky č. 89, a nehnuteľnosť parc. č. 157, odpísaná z vložky č. 139, a na tieto parcele sa vkladá vlastnícke právo: a./ F. G., polovice a b./ H. G., I. J.. Z uvedených listín je jednoznačne preukázané vlastníctvo jej starých rodičov ako právnych predchodcov. Následne jej rodičia ako bezprostrední právni predchodcovia K. B. (nar. XX.XX.XXXX) a K. B. I. G. (nar. XX.XX.XXXX) sa stali vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností na základe Uznesenia býv. Štátneho notárstva v Trnave, sp. zn. D 883/67-9 zo dňa 15.06.1967, postupne jej matka K. B. I. G. v 1 / 2 - ine po svojej matke, teda jej starej matke a jej otec na základe Notárskej zápisnice NZ 445, N 450/67 zo dňa 15.06.1967, reg. 15.06.1967, s právnymi účinkami dňom 15.06.1967. Nastal stav, že jej matka bola vlastníčkou v rozsahu 3/4 - iny a otec v rozsahu 1/4 - ine. Predmetom vydržania je z dôvodu odstránenia pochybností, či pisárskej nepresností pri vyhotovení dedičského rozhodnutia po jej matke len parc. č. 158, k. ú. C. D. E., na ktorej je riadne postavený rodinný dom, ktorý v celosti zdedila. Uviedla, že ako vlastníčka na základe dedičských rozhodnutí a výkonu vlastníckych práv svojich predchodcov nepretržite a dobromyseľne od roku 1955 fakticky užíva a chová sa ako nerušená vlastníčka celkovej výmery 1553 m2 vrátane zastavaných plôch, teda aj plochy na ktorej je postavený dom č. XXX. Ako uvádza právnu neistotu spôsobuje porovnanie dedičských rozhodnutí jej rodičov, ako aj následne vypracovaný geometrický plán. Na LV XX je bodom 1 uvedené zlúčenie parciel 156 a 157 a toto zlúčenie predstavuje výmeru 979 m2. Geometrický plán vykazuje výmeru 979 m2. Z uvedeného vyplýva, že rozdiel 115 m2 patrí správne zapísať na parcelu 158 pod postavený rodinný dom č. XXX a táto výmera aby bola spôsobilá na zapísanie do katastra nehnuteľností, tiež z dôvodu, že dedičské po jej mame uvádza, že rodinný dom nemá vykázanú parcelu, na ktorej stojí, pre odstránenia tejto nezrovnalosti patrí do predmetu vydržania, ako uvedené v návrhu petitu. Preto navrhuje, aby predmetom vydržania bola parc. č. 158, k. ú. C. D. E. o výmere 574 m2, orná pôda, LV XXX, k. ú. C. D. E., pričom vydržanie sa nedotýka vlastníckych práv iných osôb a zároveň odstrániť počtársku chybu pri LV č. XX, keď sa nesprávne uvádza výmera zlúčenie parciel č. 156, 157, k. ú. C. D. E., keď podľa skutočnosti a geometrického plánu je 864 m2 správne je výmera 979 m2 (rozdiel je 115 m2, t. j. zastavaná plocha vrátane všetkých prístavieb), výmera parc. č. 158 má správne znieť na 574 m2 a nie ako je uvedené v Geometrickom pláne 689 m2 a skutočnosti v teréne.
Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že navrhovateľka podaním zo dňa 26.10.2021 mienila doplniť a opraviť svoje skoršie podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 21.09.2021 elektronicky (bez zaručeného podpisu) a následne osobne doplnené dňa 23.09.2021, avšak toto doplnenie a oprava nie sú v súlade s uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 18.10.2021 a navrhovateľka ním vytýkané vady neodstránila, pričom ide o také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať. Navrhovateľka síce doplnila skutkové zdôvodnenie svojho návrhu, avšak naďalej neoznačila ďalších účastníkov konania. Navrhovateľka taktiež neodstránila vady petitu, ktorého vydania sa domáha, a to špecifikáciou nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností (presná špecifikácia parciel registra). Napokon nebol doplnený ani podpis pôvodného návrhu, keď podanie bolo najskôr súdu doručené dňa 21.09.2021 elektronicky (bez zaručeného podpisu) a následne doplnené dňa 23.09.2021 osobne bez vlastnoručného podpisu. Na základe uvedeného súd prvej inštancie podanie navrhovateľky odmietol, keďže napriek výzve a poučeniu neodstránila vady konania, pre ktoré nemožno vec prejednať.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie navrhovateľka. V odvolaní uviedla, že súdu pravdivo a v konkrétnej časovej osi opísala skutočné a dlhoročné, nikým nerušené, jej dobromyseľné užívanie nehnuteľností, doložila nespochybniteľné listinné dôkazy. Súd svojim rozhodnutím opomína, že uvedený užívací vzťah má dlhodobý charakter, ktorý nikto nespochybnil a na uvedený stav dlhodobo riadne platí komunálne dane. Jej podanie bolo podané elektronickým zaručeným podpisom advokáta, ktorého riadne podanie súd v elektronickej odpovedi riadne potvrdil. Svojim podaním sa domáha dať do súladu faktický stav. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vydá rozhodnutie v zhode s jej písomným podaním.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. b) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že navrhovateľka v odvolaní použila zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 379 Civilného sporového poriadku) a bez viazanosti dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti odmietnutia podania navrhovateľky doručené tamojšiemu súdu dňa 21.09.2021 zrušiť (§ 389 ods. písm. d) Civilného sporového poriadku) a v časti odmietnutia podania navrhovateľky doplneného osobne dňa 23.09.2021 potvrdiť (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením správne v súlade so zákonom odmietol podanie navrhovateľky pre nedostatok, pre ktorý nemožno v konaní pokračovať, v danom prípade pre neoznačenie všetkých účastníkov konania, nedoplnenie petitu návrhu a podpisu navrhovateľky.
Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľka doručila dňa 21.09.2021 elektronickými prostriedkami na súd prvej inštancie návrh, ktorým žiadala o vydanie potvrdenia, že navrhovateľka aj so započítaním doby dobromyseľného a nerušeného užívania parc. č.158, na LV č. XXX, k. ú. C. D. E. dňom 20. apríla 1969 vydržala nehnuteľnosť, vedenú na LV č.XXX, parc. č.158 o celkovej výmere 574 m2 na ktorej je postavený rodinný dom č. XXX, LV č. XX, parc. č.158, vedenú ako nádvorie a zastavané plochy o výmere 689 m2, parc. č.157 vedenú ako záhrady o výmere 864 m2 všetko, v celosti / celkom 1 553 m2 - príloha 13/, a to dňom 20. apríla 1969. Dňa 23.09.2021 navrhovateľka doručila osobne na súd prvej inštancie totožný návrh s prílohami. Uznesením č. k. 27Vyd/1/2021-74 zo dňa 18.10.2021 súd prvej inštancie vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia podanie doručené tamojšiemu súdu dňa 21.09.2021, doplnené osobne dňa 23.09.2021, doplnila a odstránila jeho vady tak, že označí účastníkov konania, pravdivo a úplne opíše rozhodujúce skutočnosti, doplní jednoznačný a určitý vykonateľný petit uznesenia, ktorého vydania sa domáha a doplní podanie o zákonnú náležitosť, ktorou je podpis. Uznesenie č. k. 27Vyd/1/2021-74 zo dňa 18.10.2021 bolo doručené dňa 20.10.2021 právnemu zástupcovi navrhovateľky. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.10.2021 navrhovateľka doplnila návrh o opísanie rozhodujúcich skutočností a uviedla, že predmetom vydržania je výmera 115 m2, ktorá patrí do LV č. XX, k. ú. C. D. E., parc. č. 158, orná pôda, po jej zlúčení s parc. č. 157.
Podľa § 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 1). Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (ods. 2).
Podľa § 25 Civilného mimosporového poriadku v návrhu na začatie konania sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 125 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe (ods. 1). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (ods. 2).
Podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 129 Civilného sporového poriadku, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní (ods. 1). V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť (ods. 2). Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať (ods. 3).
Podanie je úkon určený súdu. Písomné podanie je možné uskutočniť nielen v listinnej, ale aj v elektronickej podobe. Pri elektronickom podaní je zásadne potrebné rozlišovať, či je urobené elektronickou poštou prostredníctvom e-mailovej správy, alebo či je urobené prostredníctvom elektronických schránok podľa zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). Na účely súdneho konania sa tak rozlišuje komunikácia prostredníctvom elektronickej pošty jednoduchou e- mailovou správou bez autorizácie alebo autorizovanou správou. Autorizovanou správou sa pritom podľa ustanovenia § 23 zákona o e-Governmente rozumie správa so zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. Elektronickou podobou podania je aj elektronický formulár pre elektronické podanie sprístupnený v module elektronických formulárov. Návrhy na začatie konania sa podávajú prostredníctvom portálu eŽaloby výlučne využitím na to určeného elektronického formulára. Podanie v elektronickej podobe vo veci samej je potrebné autorizovať podľa ustanovenia § 23 zákona o e-Governmente. Podanie vo veci samej v elektronickej podobe bez autorizácie je potrebné dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe s autorizáciou v lehote desať dní. Táto lehota je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté, skončené, ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom vôbec nerozhoduje. Súd k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva.
Každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritéria správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti návrhu vo veci samej, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolania. Ak podanie nemá predpísané náležitosti, potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak, ako
sú uvedené v ustanovení § 127 Civilného sporového poriadku. Pri podaniach adresovaných súdu sa skúma predovšetkým ich úplnosť a zrozumiteľnosť ako vlastností písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.
Ak podanie adresované súdu nespĺňa kritériá správnosti, úplnosti a zrozumiteľnosti a nemá všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom, príp. neobsahuje listinné dôkazy, na ktoré sa účastník konania v návrhu na začatie konania odvoláva, sudca alebo poverený zamestnanec súdu má uznesením vyzvať účastníka konania na odstránenie vád takéhoto podania a na jeho doplnenie. Súčasťou takejto výzvy je aj poučenie o spôsobe, rozsahu a potrebe opravy alebo doplnenia. Na záver súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu mohlo byť podaním vo veci samej, musia byť súčasne splnené viaceré predpoklady, t. j. výzva súdu prostredníctvom uznesenia, náležité poučenie, uplynutie určenej lehoty na opravu alebo doplnenie podania, pasivita alebo chybný postup účastníka konania pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledkom je nemožnosť súdu pokračovať v konaní. Náležitosti, ktoré podanie vo veci samej musí obsahovať, sú presne špecifikované v ustanoveniach § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, § 25 Civilného mimosporového poriadku
Vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská je zjavné, že súd prvej inštancie nepostupoval pri odmietnutí podania navrhovateľky doručeného súdu prvej inštancie dňa 21.09.2021 správne. Je nesporné, že podanie navrhovateľky doručené súdu prvej inštancie dňa 21.09.2021 je podaním vo veci samej urobené elektronickými prostriedkami, ktoré však nespĺňalo zákonom stanovené náležitosti tohto druhu podania, pretože neobsahovalo zaručený elektronický podpis navrhovateľky, resp. právneho zástupcu navrhovateľky. Vo vzťahu k uvedenému podaniu navrhovateľky tak súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenie § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku, pretože pri nedostatku zaručeného elektronického podpisu procesný predpis spája priamy následok spočívajúci v neprihliadnutí súdu na takéto podanie. Keďže navrhovateľka svoje podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 21.09.2021 nedoplnila v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu v lehote desiatich dní, potom nemal súd prvej inštancie naň prihliadať. V konečnom dôsledku to znamená, že zaslanie výzvy právnemu zástupcovi navrhovateľky na podpísanie uvedeného podania a následne vydanie uznesenia o odmietnutí tohto podania bolo právne bezvýznamným.
S ohľadom na vyššie uvedené právne posúdenie odvolací súd konštatuje, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti odmietnutia podania navrhovateľky doručeného súdu prvej inštancie dňa 21.09.2021 nebolo vydané v súlade s ustanovením § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku a z tohto dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti odmietnutia podania navrhovateľky doručeného súdu prvej inštancie dňa 21.90.2021 podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku zrušil, keďže nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané neexistovali s tým, že súd na podanie navrhovateľky doručené súdu prvej inštancie dňa 21.09.2021 nedoplnené zaručeným elektronickým podpisom v zákonnej lehote nebude prihliadať.
Iná situácia však nastala vo vzťahu k podaniu navrhovateľky doručenému súdu prvej inštancie dňa 23.09.2021, ktoré podanie urobila navrhovateľka písomne v listinnej forme a doručila ho súdu prvej inštancie osobne. Uvedené podanie, ktoré je totožné s podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.09.2021, na ktoré sa ale neprihliada (viď vyššie), je tak rovnako podaním vo veci samej, hoci urobeným v inej podobe a doručeným súdu prvej inštancie o dva dni neskôr.
V danej veci z obsahu podania navrhovateľky doručeného súdu prvej inštancie dňa 23.09.2021 vyplýva, že nie je podpísané právnym zástupcom navrhovateľky, prípadne samotnou navrhovateľkou. Všeobecnou náležitosťou každého podania adresovaného súdu je podpis, ktorý v danom prípade absentoval a ktorý navrhovateľka nedoplnila ani po výzve súdu v určenej lehote. Navrhovateľka síce doručila dňa 26.10.2021 elektronickými prostriedkami súdu prvej inštancie doplnenie návrhu na začatie konania, avšak opäť bez autorizácie zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací súd sa preto stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o odmietnutí podania
navrhovateľky doručeného súdu prvej inštancie dňa 23.09.2021, ktoré je podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, keď súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval, že uvedené podanie navrhovateľky má nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať a tieto neboli odstránené ani na výzvu súdu po postupe podľa ustanovenia § 129 Civilného sporového poriadku a poučeniu o následkoch neodstránenia vád podania. Navrhovateľka síce v odvolaní tvrdila, že podanie bolo urobené so zaručeným elektronickým podpisom jej právneho zástupcu, avšak toto tvrdenie sa nepreukázalo, keďže uvedené podanie urobila navrhovateľka v listinnej podobe (nie v elektronickej podobe) a doručila ho súdu prvej inštancie osobne. V podaní navrhovateľky doručenom súdu prvej inštancie dňa 23.09.2021 stále absentuje podpis, ktorý je jeho obligatórnou (povinnou) náležitosťou, nedostatok ktorej bráni pokračovaniu v konaní. Nedostatok návrhu na začatie konania spočívajúci v absencii podpisu teda navrhovateľka jednoznačne neodstránila a z právneho hľadiska je zjavné, že jej podanie doručené súdu prvej inštancie dňa 23.09.2021 potom nespĺňa požiadavky správnosti a úplnosti.
Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, keď podanie navrhovateľky doručené súdu prvej inštancie dňa 23.09.2021 odmietol a preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti odmietnutia podania navrhovateľky urobeného osobne dňa 23.09.2021 v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.
Pre úplnosť odôvodnenia odvolací súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni navrhovateľke v uplatnení si svojich práv na súde novým podaním (návrhom), ktoré bude spĺňať všetky zákonné náležitosti. Za týmto účelom má navrhovateľka naďalej možnosť využiť právne služby advokáta, ktorý je odborne spôsobilý na vypracovanie takéhoto podania a aj na prípadné zastupovanie v konaní pred súdom.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).