Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-9P/15/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a samosudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou vo veci starostlivosti o maloletého C. Š.Q., F.. XX. XX. XXXX, T.: XXX XX R. F. P. Č.. XXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: matky R. J., S.. J., F.. XX. XX. XXXX, T.: XXX XX R. F. P. Č.. XXX, zastúpenej: JUDr. Antonom Kupšom, advokátom, Moyzesova 34, 022 01 Čadca a otca I. Š., F.. XX. X. XXXX, T.: XXX XX R. F. P. Č.. XXX v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky a určenie výživného, takto

rozhodol:

Súd z v e r u j e , maloletého C. Š., F.. XX. XX. XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky R. J., F.. XX. XX. XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Otec I. Š., F.. XX. X. XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého C. Š., F.. XX. XX. XXXX sumou vo výške 150 € mesačne počnúc od 1. 1. 2013 vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.

Zameškané výživné za obdobie od 1. 1. 2013 do 3. 12. 2015 v sume 2444,52 € s a otcovi p o v o ľ u j e splácať v splátkach vo výške 15 € mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky pod sankciou straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich počnúc právoplatnosťou rozsudku.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 2. 3. 2015, sa matka domáhala zverenia maloletého dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a určenie výživného.

Podľa oznámenia o narodení maloletého C. Š. zapísaného v knihe narodení Matričného úradu Č. ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXXX sa maloletý C. Š. narodil dňa XX. XX. XXXX a ako matka maloletého C.Á. Š. je v oznámení o narodení zapísaná R. J., F.. XX. XX. XXXX a ako otec je zapísaný v oznámení o narodení maloletého C. Š., I. Š..

Podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd konal v neprítomnosti matky maloletého a kolízneho opatrovníka maloletého. Termín pojednávania bol právnemu zástupcovi matky oznámený na pojednávaní 19. 10. 2011. Právny zástupca matky súhlasil, aby bolo pojednávanie v neprítomnosti matky. Kolízny opatrovník prevzal termín pojednávania na vedomie na pojednávaní dňa 19. 10. 2015. Ku dňu pojednávania kolízny opatrovník nedoručil

ospravedlnenie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Preto súd konal v neprítomnosti matky a kolízneho opatrovníka maloletého. Prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, oboznámení listín dôkazov, najmä návrhu na začatie konania (čl. 1, 2), oznámením o narodení maloletého (čl. 4), odpoveďou na lustráciu v sociálnej poisťovni (čl. 6, 7, 8), oznámením H..I.-G. J..S..Z.. (čl. 20), mzdovým listom zamestnanca za rok 2014 (čl. 21-23), správou Obce R. F. P. o majetkových pomeroch matky a otca (čl. 24), správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca (čl. 25), správou daňového úradu (čl. 27), a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:

Matka maloletého vo svojej výpovedi uviedla, že je na materskej dovolenke, poberá materský príspevok z Českej republiky, ktorý po prepočte na eurá podľa kurzu je vo výške 150 - 155 € a dvakrát ročne jej zo Slovenska doplácajú 20,- €, tzv. vyrovnávaciu dávku. Otec maloletého prispieva zhruba 100 € mesačne. Matka ďalej uviedla, že cez leto brigáduje v lese, z čoho má príjem približne 200,- €. S maloletým býva v dvojgeneračnom dome s babkou, dedkom a bratom. Náklady na domácnosť má 55,- € na elektrickú energiu, 20,- € internet, strava 200,- € a náklady na vitamíny, ktoré musí maloletému zakupovať vo výške 15,- €. S maloletým chodieva na logopédiu. Maloletý potrebuje vitamíny na rozvoj reči a motoriky. Maloletý bude mať štyri roky, do materskej školy ešte nechodí. Matka náklady na svoj zdravotný stav nemá. Otec maloletého keď prišiel, tak jej poslal 12000,- Kč za obdobie od decembra 2014 do marca 2015. Za toto ďalšie nasledujúce obdobie jej otec na výživu maloletého neposlal nič. Otec platil výživné na maloletého, dostávala však peniaze tak trikrát do roka. Suma, ktorú matke platil vychádza zhruba tých 100,- € na mesiac. Prvý rok sa o dieťa zaujímal, teraz však už nie. Za maloletým bol naposledy pred Vianocami, teraz už nie.

Otec súhlasil, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti matky. Navrhol, aby bolo výživné určené vo výške 150,- € mesačne a aby bolo určené od 1. 1. 2013. Pokiaľ ide o zameškané výživné, otec navrhol, aby zameškané výživné mohol splácať v splátkach vo výške 10,- € mesačne. V tej spoločnosti, kde bol zamestnaný H..I.-G., J..S..Z.., pracoval ako stavebný robotník, príjem mal zhruba 12000 až 13000 Kč v čistom. Keď bola dobrá stavba, tak aj viac. Otec uviedol, že je nezamestnaný, na úrade práce však nie je evidovaný. Nezamestnaný je približne 4 mesiace. Predchádzajúci pracovný pomer ukončil z dôvodu, že mu zamestnávateľ nevyplatil to, čo mu bolo sľúbené. V súčasnosti pracuje v lese, po stavbách, brigáduje. V lese brigáduje už asi mesiac. Najskôr tam chodil iba ako výpomoc, má dohodu, pracovnú zmluvu nemá. Dostáva tam 5,- € ako zálohu na deň a potom peniaze mu majú dať, keď to vyfaktúrujú. Sľúbili mu 200,- €. Vyučený nie je. Žiaden nehnuteľný majetok nevlastní. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a otcom. Náklady so zdravotným stavom nemá. S maloletým sa skoro vôbec nestretáva. Terajší príjem má zhruba 200,- €. Matke po bratovi poslal sumu 12000,- Kč, to bolo poslané zhruba pred 6 mesiacmi a potom jej poslal ešte zhruba 120,- €. Okrem toho jej už nezaplatil nič. Hračky maloletému nezakupuje.

Zo mzdového listu I. Š., F.. XX. X. XXXX predloženého jeho zamestnávateľom H..I.-G. J..S..Z.. vyplýva, že otec maloletého mal priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od januára do decembra roku 2014 vo výške 8497,- Kč. Za obdobie od januára do marca 2015 mal čistý príjem vo výške 6535,- Kč.

Zo správy Obce R. F. P. zo dňa 15. 5. 2015 vyplýva, že matka s maloletým býva v rodinnom dome starých rodičov, kde obýva jednu izbu spoločne s maloletým synom a bratom. Poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Nie je platcom dane z nehnuteľnosti a nevlastní žiaden majetok. Otec maloletého býva v rodinnom dome, v spoločnej domácnosti s rodičmi a súrodencami. Pracuje v ČR ako robotník. Na dieťa prispieva sporadicky. Nie je platcom dane z nehnuteľnosti a nevlastní žiaden majetok.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, zo dňa 15. 5. 2015 vyplýva, že matka maloletého je poberateľkou rodičovského príspevku z ČR vo výške 4300,- Kč a prídavku na dieťa v sume 500,- Kč. Zo SR dostáva vyrovnávací príspevok k rodičovskému príspevku raz za pol roka 25-30 €. Podľa pohovoru s matkou ÚPSVaR zistil, že otec sa s maloletým ku dňu podania správy za posledný pol rok nekontaktoval. Na výživu dieťaťa za posledný mesiac neprispel, avšak predtým matke dával raz za 3-4 mesiace 12000,- Kč.

Zo správy Daňového úradu Žilina zo dňa 19. 5. 2015 vyplýva, že otec nepodal daňové priznanie za rok 2014.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd potrebu úpravy pomerov rodičov k maloletému dieťaťu preukázanú, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, rodičia maloletého C. spolu nežijú. Matka spolu s maloletým dieťaťom žije v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve starých rodičov. Otec žije spolu so svojimi rodičmi. Zároveň z vykonaného dokazovania súd nemal zistený žiaden nedostatok v starostlivosti matky o maloleté dieťa. Matka sa o maloleté dieťa riadne stará, zabezpečuje mu riadnu starostlivosť a stabilné prostredie potrebné k jeho zdravému vývoju. Preto je súd toho názoru, že je v najlepšom záujme maloletého, ako aj na už vytvorené citové väzby k prostrediu a osobám, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, aby bol zverený do starostlivosti matky. So zverením maloletého do starostlivosti matky súhlasil i otec a kolízny opatrovník. Súd preto maloleté dieťa zveril do starostlivosti matky, ktorá ho bude súčasne zastupovať a spravovať jeho majetok.

Keďže s konaním o otázke výchovy a starostlivosti je spojené konanie o úprave vyživovacej povinnosti. Preto ďalej súd konal a rozhodol o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine dieťa má právo spolupodieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a rodičia majú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Výživné má zodpovedať potrebám maloletého dieťaťa a súčasne musí zodpovedať aj schopnostiam a možnostiam rodičov, ktorí majú obaja povinnosť podieľať sa na jeho výžive.

V súlade s § 24 ods. 3 Zákona o rodine, autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je až druhoradým riešením, pokiaľ medzi rodičmi nedôjde k dohode o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, resp. ak uzavretá dohoda nie je v záujme maloletého dieťaťa a súd ju neschválil. V danom prípade k uzavretiu rodičovskej dohody nedošlo.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri komplexnom zhodnotení pomerov maloletých detí a ich rodičov, a to nielen ako súhrnu a súčtu príjmov, ale i osobných a majetkových pomerov v širšom zmysle slova i s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby k rodičom, príbuzným, prostrediu, jeho vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletého je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok z ČR vo výške 4300 Kč a prídavok na dieťa v sume 500,- Kč. Otec maloletého je v súčasnosti nezamestnaný, nie je však evidovaný na úrade práce, s predchádzajúceho zamestnania za obdobie od januára do decembra 2014 mal priemerný čistý príjem vo výške 8497,- Kč, od januára do marca 2015 6535,- Kč. V súčasnosti brigáduje po stavbách, v lese, jeho súčasný priemer je zhruba 200,- € mesačne. Maloletý nechodí do materskej školy. Maloletý však chodí ku logopedičke, má náklady na vitamínové doplnky na rozvoj reči vo výške 15,- € mesačne.

S prihliadnutím k takto preukázaným pomerom na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov súd dospel k záveru, že výživné na maloletého C. vo výške 150,-- € mesačne zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa z hľadiska jeho veku, nákladom na jeho zdravotný stav a nákladom na uspokojovanie jeho základných životných potrieb, ako je strava, oblečenie, bývanie a pod. a zároveň výška výživného je i v schopnostiach a možnostiach otca ako povinného rodiča, nakoľko samotný povinný rodič, otec maloletého, súhlasil s určením výživného vo výške 150,- € mesačne. Preto mal súd za to, že plnenie výživného vo výške 150,- € mesačne na maloletého je v jeho schopnostiach a možnostiach. Preto súd otca maloletého dieťaťa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu maloletého C. sumou vo výške 150,- € mesačne počnúc od 1. 1. 2013 vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

Zameškané výživné na maloletého C. za obdobie od 1. 1. 2013 do 3. 12. 2015 vrátane súd vyčíslil vo výške 2444,52 € ako rozdiel medzi zvýšeným výživným za uvedené časové obdobie vo výške 5264,52 € (januára 2013 - november 2015, t. j. 35 mesiacov x 150,- € + pomerná časť za mesiac december 2015 v sume 14,52 €) a otcom v uvedenom časovom období už zaplateným výživným tak, ako uviedla matka vo výške 2820,- € (januára 2013 - marec 2015 = 27 mesiacov x 100,- € + 120,- €). Toto zameškané výživné súd otcovi s prihliadnutím k jeho pomerom povolil splácať v splátkach vo výške 15,- € mesačne pod hrozbou sankcie straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej z nich.

Vo výroku o trovách konania súd rozhodol v súlade s § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré je možné začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier), b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.