Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7C-47-2014.pdf
PDF · 78.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7C/47/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast. JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcom: 1) Z. V., nar. XX.XX.XXXX a 2) T. V., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T., O. XX/X, resp. T., U. XXX/XX, t.č. obaja na adrese T., Š. XX, o zaplatenie 653,90 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 425,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 28.07.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Odporcovia v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 49,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť mu sumu 653,90 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 653,90 Eur od 28.07.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 19,80 Eur za jeden mesiac omeškania, a to za júl až november 2012, spolu 99,- Eur, všetko titulom nesplateného úveru, poskytnutého odporcom na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.11.2011. Súčasne uplatnil náhradu trov konania.
Podľa ustanovenia § 115a ods. 1 OSP na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa ustanovenia § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa ustanovenia § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom na to, že v tomto konaní ide o drobný spor, tunajší súd vyvesil na úradnej tabuli oznam o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku na deň 03.12.2015.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.220112742, predžalobnej upomienky-výzvy k úhrade dlžnej sumy, oznámenia o zosplatnení záväzku, oboznámil poštové podacie hárky, obchodné podmienky poskytovania úveru a ďalší spisový materiál a zistil tento skutkový stav.
Dňa 17.11.2011 uzavreli účastníci zmluvu o úvere na sumu 600,- Eur za odplatu 228,- Eur. Zmluvou sa odporca ako dlžník zaviazal celkovú sumu vo výške 828,- Eur uhradiť v 3 mesačných splátkach po 3,- Eur a v ďalších 10 splátkach po 81,90 Eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky bol veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20% z istiny.
Odporcovia sa dostali do omeškania so splácaním jednotlivých splátok, preto im navrhovateľ oznámil zosplatnenie záväzku ku dňu 27.07.2012. Celková dlžná suma k uvedenému dňu bola vo výške 653,90 Eur. Navrhovateľ uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 99,- Eur a zákonný úrok z omeškania.
V zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi, ďalej len "OZ"), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
V zmysle § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). V zmysle § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, účinného v čase uzavretia zmluvy. Na základe tejto navrhovateľ poskytol dočasne peňažné prostriedky odporcovi na kúpu tovaru, a tento sa zaviazal vrátiť celkovú dlžnú sumu, ktorá je súčtom výšky úveru a úroku.
V zmysle § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.
V zmysle § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je aj povinnosť spotrebiteľa.
Súd ďalej posudzoval, či uzatvorená typová spotrebiteľská zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzoval svoj nárok uplatnený v tomto konaní neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by na škodu odporcov vystupujúcich pri uzatvorení statuse spotrebiteľa zakladali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporcovia z dlžnej sumy 600,- Eur (t.j. sumy poskytnutého úveru) uhradili sumu v celkovej výške 174,10 Eur. Celková dlžná suma, ktorú sú odporcovia povinní zaplatiť navrhovateľovi tak činí sumu 425,90 Eur. Ide o rozdiel medzi sumou, ktorá bola odporcom reálne titulom úveru poskytnutá a tým, čo odporcovia doposiaľ uhradili.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 cit. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd priznal navrhovateľovi zákonné úroky z omeškania v zmysle citovaných ustanovení.
Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol s poukazom na skutočnosť, že v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 7C/177/2011, v rozsudku zo dňa 09.07.2012 bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý úrok). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poplatok za správu úveru nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú navrhovateľom, a teda nemôže predstavovať dojednanie týkajúce sa ceny. Správa úveru nie je službou pre spotrebiteľa a podľa názoru súdu táto je výhradne v záujme veriteľa, ktorý prostredníctvom svojho vnútorného vedenia sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.09.2012. Vzhľadom k už uvedenému právnemu posúdeniu súd v danom prípade už k vysloveniu neprijateľnosti uvedeného dojednania nepristúpil.
Rovnako za neprijateľnú podmienku súd vyhodnotil aj dojednanie v zmluve o úvere týkajúcu sa zmluvnej pokuty o tom, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 19,80 Eur za každý kalendárny mesiac až do zaplatenia. Obe tieto dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto sú absolútne neplatné.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 Ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V danom prípade mal navrhovateľ v konaní úspech v 65% a odporcovia v 35%. Navrhovateľovi tak patrí z uplatnených trov konania náhrada vo výške 30%.
Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok vo výške 45,- Eur a právny zástupca si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,38 Eur ( v tom odmena za dva úkony právnej pomoci po 41,50 Eur, dvakrát režijný paušál vo výške 7,81 + 20% DPH). Spolu so zaplateným súdnym poplatkom predstavujú trovy navrhovateľa sumu 163,38 Eur, z toho 30% predstavuje sumu 49,- Eur, ktorú majú odporcovia povinnosť zaplatiť.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že § sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, § ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, § účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, § v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, § sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, § rozhodoval vylúčený sudca, § súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, § konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, § súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), § rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.).