Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-272-2015.pdf
PDF · 94.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-5C/272/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Alenou Blaškovou, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V. IČO: 560 07 043 so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ:1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o. so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47234679, adresa na doručovanie: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany proti odporcovi: E. L., O.. XX.XX.XXXX, V. Z. X, XXX XX M. O. X., občan SR, o zaplatenie sumy 2543,89 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Dňa 07.07.2015 doručil navrhovateľ tunajšiemu súdu návrh na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 2543,89 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 143,07 eur, úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2543,89 eur od 29.06.2015 do zaplatenia a trov konania na tom základe, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Home Credit Slovakia a.s. Piešťany IČO: 36 234 176, postúpil predmetnú pohľadávku na navrhovateľa, pričom právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 19.04.2002 s odporcom úverovú zmluvu č.5111187392 na poskytnutie revolvingového úveru a o vydaní a používaní platobnej karty YES pri výške úverového rámca 995,81 eur /30000 Sk/ pri mesačnej splátke 39,83 eur /1200 Sk/. Uplatnený nárok pozostáva z istiny 2270,91 eur, úroku 6,63 eur, poistenia platobnej karty 1,50 eur, poplatku za výber z bankomatu 4,58 eur, poplatku za výpis z účtu 5,96 eur, úroku za hotovostné transakcie vo výške 254,20 eur, úroku za poistné vo výške 0,08 eur úroku za nevyužitú GP- poistné 0,03 eur spolu 2543,89 eur.
Súd konal v neprítomnosti účastníkov podľa § 101 ods.2 OSP, zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil, odporca svoju neprítomnosť neospravedlnil.
Z písomnej revolvingovej zmluvy č. 5111187392 zo dňa 19.04.2002 č.l.24 spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi platobnú kartu a dohodol úverový rámec 995,82 eur /30000 Sk/ a výšku mesačnej splátky 1200 Sk, iné náležitosti zmluva samotná zmluva neobsahuje, len odkazuje na úverové podmienky, v bode l § 1 ktorých sa uvádza, že ide o zmluvné podmienky v zmysle § 273 Obchodného zákonníka.
Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.12.2014 č.l.20-21 spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa postúpil pohľadávku na navrhovateľa podľa § 524 Občianskeho zákonníka.
Z výpisu z revolvingového účtu č.l.36-42 spisu vyplýva, že odporca vyčerpal od 19.04.2002 do 29.05.2014 celkom sumu 6034,27 eur a zaplatil sumu 8162,13 eur.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods.6 a 7 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy. Pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.
Ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy tohto zákona.
Podľa § 4 ods.2 písm. g/, h/, ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 451 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl.6 ods.1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V prejednávanej veci dospel súd po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere dňa 19.04.2002 (č.l. 24 spisu), pričom sa dohodli na poskytnutí úveru v sume 30000 Sk (995,82 eur ), ktorý odporca aj postupne splácal a na základe revolvingovej zmluvy, ktorá okrem úverového rámca a mesačnej splátky 1200 Sk /39,83 eur / žiadne iné individuálne dojednanie neobsahuje, navyše je písaná drobným takmer nečitateľným písmom. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na odporcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah navrhovateľa a odporcu založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv. Na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. Pre odporcu ako spotrebiteľa je nepochybne výhodnejšia právna úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku, teda pri dualite práva súd vychádza z ustanovení občianskeho práva, ktoré sú pre odporcu ako spotrebiteľa priaznivejšie.
Úverová zmluva predstavuje tzv. typovú zmluvu, teda zmluvu vrátane jej úverových podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať zákonom stanovené obligatórne náležitosti a to údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods.2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z., ktorá náležitosť v zmluve absentuje, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Je pravdou, že v danom prípade sa jednalo o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť RPMN, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných údajov / výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu a jednotlivé splátky/, pretože úver sa môže priebežne čerpať a dopĺňať a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN. Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. účinný v čase uzavretia zmluvy stanovuje, že ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov podľa § 3 ods.6 cit. zákona, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Podľa odseku 7, ak veriteľ ponúka spotrebiteľský úver tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č.l. vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č.2 zákona a tieto podmienky predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby nesplnil, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov pre absenciu tejto obligatórnej náležitosti, pričom odporca a ani jeho právny predchodca splnenie tejto obligatórnej zákonnej náležitosti nepreukázali. Navrhovateľovi preto patrí len výška bezdôvodného obohatenia. Súd z obsahu predloženého výpisu z účtu revolvingového úveru zistil, že odporca čerpal sumu 6034,27 eur a zaplatil navrhovateľovi sumu 8162,13 eur, teda zaplatil viac ako mal. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/180/2012 zo dňa 12.06.2013 a Krajského súdu Prešov sp. zn. 11Co/368/2012 zo dňa 11.01.2013 v ktorých súdy poukázali na formálnu nedostupnosť úverovej zmluvy spôsobenú drobným a len veľmi ťažko čitateľným písmom v kombinácií s množstvom neprehľadných povinností ukladaných odporkyni ako úverovému dlžníkovi, ktorá zmluva predstavuje nekalú praktiku v zmysle smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 ako aj v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľom uplatňované nároky pozostávajúce z poistenia PZK 1,50 eur, poplatku za výber z bankomatu 4,58 eur, poplatku za výpis z účtu 5,96 eur, úroku za hotovostné transakcie vo výške 254,20 eur, úroku za poistné 0,08 eur, úroku za nevyužitú GP vo výške 0,03 eur považuje na nedôvodné, lebo neboli individuálne dojednané priamo v spotrebiteľskej zmluve podľa § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a v rozpore s čl.3 ods.1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 lebo zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Systém ochrany spotrebiteľa bol zavedený do práva Európskych spoločenstiev smernicou 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách , vychádza z toho, že v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom je v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom služby teda odporcom bez toho, aby navrhovateľ ako spotrebiteľ mohol ovplyvniť ich obsah. Táto možnosť bola priznaná súdu a bola posúdená ako nevyhnutná, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä z ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením / rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostara Claro proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05/. Predpisy na ochranu spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy nepredstavuje teda len zákon č. 258/2001 Z. z o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia, ale v čase uzavretia zmluvy o úvere muselo byť nepochybné, aby sa na takúto zmluvu nazeralo inak ako na zmluvu spotrebiteľskú, zmluva o revolvingovom úvere je formulárovou zmluvou, ktorá je s poukazom na č.l.6 ods. l a článok 3 ods. l smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores C240/98 až C-244/9 absolútne neplatným právnym úkonom, lebo uzatvorením tejto formulárovej zmluvy písanej drobným a pre spotrebiteľa nezrozumiteľným a ťažko čitateľným písmom, pričom odporca podpisom tejto zmluvy vzhľadom na jej obsah nemohol získať informácie o tom aké skutočné náklady bude platiť predchodcovi navrhovateľa a či je pre neho tento úver výhodný alebo nevýhodný. V danom prípade predchodca odporcu v spotrebiteľskej zmluve žiadne poplatky nedojednal, tieto neboli individuálne dojednané v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 a § 4 ods.5 zákona č. 258/2001 Z. z., teda nestačí len sadzobník poplatkov vyhotovený dodávateľom bez toho, aby bol s ním odporca ako spotrebiteľ oboznámený a bez toho, aby tieto poplatky neboli individuálne dojednané, preto v súdnom konaní možno priznať len tie poplatky, ktoré sú zmluvne individuálne dojednané, inak ich nemožno od spotrebiteľa požadovať, preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý bol v spore úspešný náhradu trov konania nepriznal, lebo mu žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Partizánske na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu, rozhodol senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier - § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.) - odvolacím dôvodom sú len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak odporca nesplní povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť domáhať sa jej splnenia podaním návrhu na vykonanie exekúcie.