Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/48/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu M. K. Á. R. V. P. N. P. , V. XX, zast. advokátkou JUDr. Erikou Simanovou, , Ulica akademika Hronca 9, Rožňava, proti žalovanému Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky, Komenského 52, Košice, za účasti účastníka Q. S., A. XX/C, T., zast. advokátskou kanceláriou LEGAL IURIS, advokátska kancelária, s.r.o., za ktorú koná konateľ a advokát JUDr. Pavol Krajec, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE- OVBP2-2015/013583 z 25.03.2015, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a účastníkovi Q. S. právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 23.04.2015 podanou na poštovú prepravu dňa 24.04.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OVBP2-2015/013583 zo dňa 25.03.2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods.2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie obce V. XXXX/XXX/XXX zo dňa 23.01.2015 o povolení stavby „Rodinný dom v V.“ na pozemkoch parc.č. K.-E. XXX/X P. XXX/X M. K.. Ú.. V. stavebníkovi Q. S..

Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí konštatoval, že predmetnú stavbu povoľuje podľa § 39a a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v spojenom územnom a stavebnom konaní. Ohľadne umiestnenia predmetnej stavby konštatoval, že bude osadená vo vzdialenosti 54,0 m od miestnej komunikácie, od pozemku parc.č. K. XXX/X vo vzdialenosti 2 m a od pozemku parc.č. KN XXX/X vo vzdialenosti 4,34 m. Umiestnenie stavby stavebný úrad povolil podľa § 6 ods.5 vyhl.č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu na základe stavebníkom doloženého svetelno- technického posudku za účelom posúdenia plánovanej stavby rodinného domu na denné osvetlenie a preslnenie okolitej zástavby. V podmienkach pre uskutočnenie stavby okrem iného určil pod bodom 3, že stavba bude uskutočnená podľa schválenej projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. K námietke žalobcu, aby navrhovaný rodinný dom bol umiestnený od jeho rodinného domu vo vzdialenosti 7,0 m, prípadne aby bola stavba umiestnená 2,0 m od hranice pozemku mimo umiestnenia jeho rodinného domu, stavebný úrad nevyhovel s odôvodnením, že o odstupových vzdialenostiach navrhovanej stavby od susedného pozemku a existujúceho rodinného domu M. K. rozhodol podľa § 6 ods.5 vyhl.č. 532/2002 Z.z. po dokladovaní svetelno-technického posudku stavebníkom. Na výzvu stavebného úradu M. K. nepredložil vlastné vypracovanie svetelno- technického posúdenia povoľovanej stavby, ktoré by preukázalo nevhodné umiestnenie povoľovanej stavby rodinného domu. Stavebný úrad konštatoval, že žalobca napriek výzve v zmysle § 34 ods.3

zákona o správnom konaní v lehote 30 dní od doručenia výzvy nepredložil na podporu svojich tvrdení vlastné dôkazy, t.j. vlastné vypracovanie svetelno-technického posúdenia, ktorými preukázal nevhodné situovanie stavby k jeho existujúcemu rodinnému domu. Stavebný úrad napokon konštatoval, že v spojenom územnom konaní o umiestnenie stavby a v stavebnom konaní zistil, že uskutočnením stavby pri dodržaní uložených podmienok stanovených týmto rozhodnutím nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené, či ohrozené záujmy účastníkov stavebného konania.

Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o povolení stavby stavebný úrad dňa 12.12.2014 uskutočnil podľa § 33 ods.1 Správneho poriadku ústne prejednanie veci, na ktoré bol prizvaný aj spracovateľ svetelno- technického posúdenia stavby za účelom vysvetlenia spracovania tohto posúdenia, kde mohli všetci účastníci konania klásť spracovateľovi otázky k tomuto posudku. Pretože žalobca trval na svojich námietkach týkajúcich sa umiestnenia povoľovanej stavby, bol vyzvaný, aby v zmysle ustanovenia § 34 ods.3 Správneho poriadku v lehote 30 dní predložil na podporu svojich tvrdení vlastný svetelno-technický posudok s upozornením, že po tejto lehote bude vydané stavebné povolenie na predmetnú stavbu. Na predloženie posudku bol žalobca vyzvaný aj listom stavebného úradu zo dňa 12.12.2014, ktorý žalobca prevzal 15.12.2014. Žalobca v stanovenej lehote žiadny dôkazný prostriedok nepredložil a nesplnil si tým procesnú povinnosť účastníka konania v zmysle § 34 ods.3 stavebného zákona.

Žalovaný reagoval na námietku týkajúcu sa odstupových vzdialeností povoľovanej stavby od existujúcej stavby rodinného domu žalobcu. Uviedol, že navrhovaná stavba spĺňa požiadavky v zmysle ustanovenia § 6 ods.5 vyhl.č. 532/2002 Z.z. vzhľadom na to, že iné riešenia vzdialenosti rodinných domov ako sú stanovené v odseku 3 a 4 tohto ustanovenia, sú možné na základe výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa ods.1 alebo podľa územného plánu zóny. Pretože územným plánom zóny obec V. nedisponuje, bol predložený svetelno-technický posudok vypracovaný autorizovaným architektom Ing. V. Y.. V tomto posudku sú zhodnotené podmienky zmeny denného osvetlenia a preslnenia vplyvom navrhovanej novostavby rodinného domu. Podľa predloženého posúdenia je navrhovaná stavba rodinného domu navrhnutá v súlade so znením platnej STN 73 0580-1. Podľa záverov posudku v žiadnej miestnosti s trvalým pobytom osôb v susednej nehnuteľnosti nedôjde vplyvom výstavby rodinného domu k prekročeniu povoleného ekvivalentného uhla vonkajšieho zatienenia 30° , čo je preukázané výpočtom. Umiestnenie predmetnej stavby 2,2 m od spoločnej hranice bude spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické a požiadavky na zachovanie pohody bývania a nebude ovplyvňovať existujúcu susednú stavbu odvolateľa. Žalobca nie je oprávnený spochybňovať vypracovanie svetelno-technického posudku, za ktorého správne vyhotovenie a dodržiavanie platných STN je zodpovedná odborne spôsobilá osoba oprávnená na projektovú činnosť. V prípade pochybností mal odvolateľ možnosť v lehote stanovenej stavebným úradom predložiť na podporu svojich tvrdení vlastný svetelno-technický posudok vypracovaný odborne spôsobilou osobou.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Predovšetkým namietal, že obidve rozhodnutia boli vydané v dobe, keď sa povoľovaná stavba nachádzala v stave rozostavanosti, teda boli vydané až po začatí stavby. Tvrdil, že stavebník umiestnil stavbu a postavil základy vrátane základovej platne po začatí stavebného konania ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a takýto skutkový stav existoval v čase rozhodovania žalovaného. Preto obidva správne orgány nesprávne aplikovali § 66 stavebného zákona, pretože mali postupovať podľa § 88a stavebného zákona a rozhodovať o dodatočnom povolení stavby. Na preukázanie tohto tvrdenia predložil fotografie z miesta stavby. Žalovanému vytýkal, že vo svojom rozhodnutí neuviedol, z akého skutkového stavu vychádzal a na základe akých dôkazov a úvah prijal záver, že je potrebné aplikovať na daný skutkový stav § 6 ods.5 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a prečo nie je možné aplikovať § 6 ods.3 tejto vyhlášky. Tvrdil, že stavebníkom predložený svetelno-technický posudok je dôkazom splnenia požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie, ale nie je dôkazom splnenia ďalších požiadaviek, najmä zachovania pohody bývania zvlášť za situácie, ak priestorové možnosti a výmera stavebného pozemku umožňujú stavebníkovi aj iné riešenie. Prvostupňovému rozhodnutiu vytýkal, že umiestnenie povoľovanej stavby nie je vyznačené v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Podľa žalobcu prvostupňové správne rozhodnutie je nezákonné aj z dôvodu, že ho vydal a podpísal „zastupujúci starosta obce“. Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení takúto funkciu neupravuje.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.06.2015 navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že stavebný úrad v konaní dal žalobcovi dostatočnú možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a predložiť vlastné dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, čo však žalobca nevyužil, a na výzvu stavebného úradu nereagoval. Preto stavebný úrad vyhodnotil túto skutočnosť ako nesplnenie dôkaznej povinnosti a neunesenie dôkazného bremena na strane účastníka konania. Pokiaľ účastník konania svoje tvrdenia nepodporí dôkazom, dôkazné bremeno neuniesol a nepriaznivá dôkazná situácia postihuje jeho samotného.

Po odcitovaní ustanovenia § 6 ods.1 vyhl.č. 532/2002 Z.z. žalovaný konštatoval, že zachovanie pohody bývania v zmysle tohto ustanovenia je z veľkej časti podmienené naplnením všetkých požiadaviek uvedených v § 6 ods.1. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených požiadaviek a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, napr. narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu a pod. treba postupovať podľa ustanovenia § 137 stavebného zákona. K aplikácii ustanovenia § 6 ods.5 citovanej vyhlášky uviedol, že v rámci splnenia požiadaviek vymedzených v ustanovení § 6 ods.1 vyhlášky mal stavebný úrad pochybnosť len v bode týkajúcom sa preslnenia, ktoré boli odstránené vykonaným znaleckým posúdením. Aplikovateľnosť ustanovenia § 6 ods.5 je možná v stiesnených podmienkach, ktoré je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu ku konkrétnej lokalite a vlastnostiam stavebného pozemku v zmysle ustanovenia § 5 citovanej vyhlášky. Stiesnené pomery v tomto prípade vyplývajú z nevhodnej polohy pozemku a jeho základových pomerov. K takémuto návrhu na umiestnenie stavby sa vyžadujú podrobné výpočty a merania z iných hľadísk, najmä požiarneho, len ak to vyplýva zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy alebo ak sú pochybnosti o správnosti konkrétneho riešenia. Určenie potreby meraní a výpočtov závisí najmä od stanovísk príslušných dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy v zmysle osobitných predpisov. K žalobnej námietke, podľa ktorej so stavbou bolo začaté ešte pred vydaním právoplatného stavebného povolenia, žalovaný uviedol, že zápisnica z opakovaného ústneho konania a miestneho šetrenia, na ktorom bol prítomný aj žalobca, neobsahuje žiadnu zmienku žalobcu o tom, že by bolo začaté so stavbou ešte pred vydaním právoplatného stavebného povolenia. Skutočnosť existencie začatej stavby bez právoplatného stavebného povolenia neuvádza ani vo svojej sťažnosti zo dňa 02.01.2015 doručenej žalovanému 07.01.2015, dokonca ani v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového stavebného úradu. Žalovaný konštatoval, že v predloženom spisovom materiáli až do podania žaloby na súd sa nenachádza žiadne tvrdenie ani dôkaz preukazujúci rozostavanosť stavby v štádiu postavenia základov vrátane základovej platne už v čase rozhodovania tak prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu. K žalobnej námietke týkajúcej sa nedostatku právomoci prvostupňového orgánu pri vydávaní rozhodnutia uviedol, že mu neprináleží skúmať podpisové právo štatutárnych zástupcov prvostupňových správnych orgánov.

Uznesením č.k. -24 zo dňa 02.11.2015 bol do súdneho konania pribratý ako účastník konania stavebník Q. S.. Žalobou napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a v plnej miere sa stotožnil s vyjadrením žalovaného zo dňa 18.06.2015. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu, podľa ktorého umiestnil stavbu a postavil základy stavby pred vydaním stavebného povolenia. Uviedol, že začal stavať predmetnú stavbu v súlade so zákonom až po vydaní stavebného povolenia. Na námietku žalobcu týkajúcu sa nezabezpečenia pohody bývania v dôsledku povoľovanej stavby uviedol, že z vykonaného dokazovania v konaní a ani zo svetelno-technického posudku nevyplýva, že by predmetná stavba negatívne ovplyvňovala rodinný dom žalobcu a žalobca nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, z ktorého by ním tvrdená skutočnosť vyplývala. Napokon uviedol, že rozhodnutie stavebného úradu - obce V. podpísal pán T. S., ktorý bol obecným zastupiteľstvom v V. poverený zatupovaním funkcie starostu obce od 17.12.2014 až do nových volieb starostu. V tejto súvislosti predložil aj fotokópiu zápisnice so zasadnutia obecného zastupiteľstva v V. zo dňa 17.12.2014 a výpis z uznesenia obecného zastupiteľstva č.14/2014 zo dňa 17.12.2014.

Súd v konaní podľa § 247a nasl. O.s.p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení sa s administratívnym i spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 39a ods.1 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia.

Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny (§ 39a ods.4 stavebného zákona).

Podľa § 66 ods.1 stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Podľa § 6 ods.1 vyhl. č. 532/2002 Z.z. vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a pozemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.

Podľa § 6 ods.3 citovanej vyhlášky ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.

Podľa § 6 ods.4 citovanej vyhlášky v stiesnených územných podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých časti stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenosti od spoločných hraníc pozemkov podľa ods.3.

Iné riešenia vzdialenosti rodinných domov, ako sú ustanovené v odsekoch 3 a 4 možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny (§ 6 ods.5 vyhl.č. 532/2002 Z.z.).

Podľa § 33 ods.1 zákona o správnom konaní účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods.3 zákona o správnom konaní).

Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa v správnom konaní postupovali v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami.

Zo zápisnice stavebného úradu z opakovaného ústneho konania a miestneho šetrenia, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.12.2014 vyplýva, že k dohode medzi účastníkmi konania nedošlo ani po telefonickom spojení sa so spracovateľom svetelno-technického posudku, pričom stavebný úrad stanovil žalobcovi lehotu 30 dní na predloženie vlastného svetelno-technického posudku. Žalobca trval na tom, aby povoľovaná stavba bola situovaná vo vzdialenosti 7 m od steny existujúcej stavby jeho rodinného domu, prípadne aby bola umiestnená 2 m od hranice pozemku mimo umiestnenia jeho rodinného domu. Stavebný úrad uvedenú výzvu zopakoval aj písomnou formou - listom zo dňa 12.12.2014, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 15.12.2014. Podľa časti projektovej dokumentácie schválenej rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. E.1.1 Architektonicko-stavebné riešenie, výkres Situácia - osadzovacia predmetná stavba je osadená od hranice parc. č. K. XXX/X (účastník konania

- stavebník Q. S.) P. W..Č.. K. XXX/X (vlastník žalobca) vo vzdialenosti 2,00 m až 2,22 m. Existujúca stavba rodinného domu žalobcu sa nachádza od spoločnej hranice týchto pozemkov vo vzdialenosti 0,6 m. Podľa schválenej projektovej dokumentácie - výkres Pôdorys prízemia a pôdorys podkrovia sa na stene povoľovanej stavby priľahlej k spoločnej hranici nenachádzajú okná obytných miestností (v tejto časti povoľovanej stavby sa nachádzajú miestnosti skladu a garáže).

Zásadnou žalobnou námietkou, ktorá podľa žalobcu spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, je námietka týkajúca sa umiestnenia povoľovanej stavby od spoločnej hranice pozemkov žalobcu a účastníka - stavebníka Q. S..

Správny orgán prvého stupňa ako aj žalovaný odôvodnili umiestnenie povoľovanej stavby ustanovením § 6 ods.5 vyhl.č. 532/2002 Z.z. Toto ustanovenie rieši situácie, keď stavebný pozemok, na ktorom sa umiestňuje stavba, trpí takými obmedzeniami, ktoré neumožňujú aplikovať ustanovenie § 6 ods.3 ani ods.4 citovanej vyhlášky pokiaľ ide o dodržanie v nich uvedených odstupových vzdialeností. V prípade aplikácie ustanovenia § 6 ods.5 citovanej vyhlášky sa pri umiestnení povoľovanej stavby posudzuje splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti uvedené v ods.1 tohto ustanovenia výlučne na podklade výpočtov a meraní. Rozsah potrebných meraní a výpočtov závisí predovšetkým od stanovísk príslušných dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré chránia verejné záujmy podľa osobitných predpisov, ale aj od námietok uplatnených účastníkmi konania. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby (stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, vykonanie dôkazov potrebných pre rozhodnutie o námietkach účastníkov konania) určuje stavebný úrad (§ 32 ods.2 veta druhá zákona o správnom konaní), pričom stavebný úrad je viazaný zákonnou povinnosťou presne a úplne zistiť skutkový stav veci.

Z projektovej dokumentácie povoľovanej stavby (už uvedený výkres Situácia - osadzovacia) boli žalobcovi a účastníkovi Q. S. ako stavebníkovi nesporné známe stiesnené územné podmienky, v ktorých sa povoľovalo umiestnenie stavby rodinného domu stavebníka, ako aj osadenie existujúcej stavby rodinného domu žalobcu od spoločnej hranice (šírka parcely Č.. XXX/X je 22,09 m a vzdialenosť existujúcej stavby rodinného domu žalobcu od spoločnej hranice 0,6 m). Preto skutočnosť, že stavebný úrad vo svojom rozhodnutí takto podrobne nešpecifikoval stiesnené územné podmienky, podľa názoru súdu nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

Stavebný úrad v konaní vzhľadom na stiesnené územné podmienky v súlade s ustanovením § 6 ods.1 vyhl.č. 532/2002 Z.z. sa zaoberal predovšetkým otázkou, či vzájomné odstupy stavieb budú spĺňať požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie. Splnenie tejto požiadavky mal za preukázané výpočtami uvedenými v svetelno-technickom posudku vypracovaným autorizovaným architektom J.N.. V. Y.. Žalobca v konaní nepredložil odlišné výpočty a merania, ktoré by preukazovali nesplnenie požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie, a to aj napriek tomu, že stavebný úrad mu na to dal dostatočný časový priestor. Potreba výpočtov a meraní, ktoré by preukázali splnenie ostatných požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa ods.1 zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy a námietok účastníkov konania nevyplynula.

Žalobca v podanej žalobe namietal, že v konaní neboli vykonané ďalšie dôkazy na splnenie ďalších požiadaviek, z ktorých konkretizoval iba požiadavku zachovania pohody bývania. Nesplnenie tejto požiadavky odôvodňoval iba vzájomnými odstupovými vzdialenosťami. Stavebný úrad ako správny orgán prvého stupňa sa touto námietkou v konaní nemohol zaoberať, pretože nebola uplatnená. V tomto smere súd poukazuje na striktné vymedzenie koncentračnej zásady v územnom a stavebnom konaní, ktorá bola v rozhodovacej praxi súdov opakovane zvýrazňovaná ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. zo dňa 24.04.2008: „Pokiaľ teda na základe vyššie uvedeného je možné námietky a pripomienky k navrhovanej stavbe uplatniť len koncentrovane, t.j. pri nariadenom ústnom pojednávaní a miestnom šetrení alebo v stanovenej lehote (§ 36 ods.1,2 stavebného zákona) a neskôr nie je možné na ne prihliadať, nie je možné ich účinne uplatniť ani v odvolaní. Uvedená koncentračná zásada platí aj pre správny orgán odvolací, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti prvostupňovému správnemu orgánu v rozsahu vznesených námietok pred prvostupňovým správnym orgánom.“)

Ako nedôvodnú hodnotí súd žalobnú námietku, podľa ktorej predmetná stavba rodinného domu už bola rozostavaná v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia, a preto stavebný úrad mal o nej konať podľa ustanovenia § 88a stavebného zákona. Tvrdenie o existencii už začatej stavby bez právoplatného stavebného povolenia neuviedol do zápisnice z ústneho konania a miestneho šetrenia, v ďalších svojich podaniach adresovaných stavebnému úradu a ani v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Žalobcom predložené fotografie spolu so žalobou bez uvedenia dátumu ich vyhotovenia toto tvrdenie nepotvrdzujú, pretože z nich nie je zrejmé, kedy boli vyhotovené.

Podľa podmienky č. 3 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa schválená projektová dokumentácia je súčasťou tohto rozhodnutia. Umiestnenie stavby nesporne vyplýva z už uvedeného výkresu Situácia

- osadzovacia, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie. Ustanovenie § 39a ods.1 druhá veta stavebného zákona správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí týmto rešpektoval.

Rozhodnutie správny orgán prvého stupňa vydal a podpísal zástupca starostu obce V. pán T. S., ktorý bol na tento právny úkon oprávnený v zmysle § 13b ods.3,4 zákona č. 364/1990 Zb. o obecnom zriadení. Preto aj táto žalobná námietka je nedôvodná.

Pretože žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom, súd žalobu podľa § 250j ods.2 O.s.p. zamietol.

Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.1 O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi. Pribratému účastníkovi konania podľa § 250 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania nemožno priznať. Tento právny názor opakovane judikoval Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach (napr. rozsudok č.k. zo dňa 13.11.2012, uznesenie z 29.04.2014, č. zo dňa 21.08.2014 a ďalšie). Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.