Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7C-53-2024.pdf
PDF · 91.2 KB
Case nature
Subarea
7C/53/2024
Uznesenie
Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Glemba, správca, Mýtna 50, 811 07 Bratislava - Staré mesto, zapísaný v zozname správcov MSSR č. S1666 konajúci ako správca úpadcu: TAW, s.r.o., so sídlom: Sládkovičova 858/7, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 017 040, proti žalovanému: B.. C. D., M. XXXX/X, XXX XX R., o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Mestský súd Bratislava I dňa 14.6.2024 domáhal sa žalobca proti žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnostiam nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava - Staré Mesto, okres Bratislava I, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to:
- rodinný dom so súp. č. XXXXXX postavený na parc. č. XXXX/X,
- pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 273 m2, parc. reg. „C“,
- pozemok parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 477 m2, parc. reg. „C“,
- pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2, parc. reg. „C“, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že znesením vtedajšieho Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.06.2022, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 28.06.2022, čiastka 124/2022, č. zverejnenia K037951, bolo začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi: TAW, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 858/7, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 017 040. Uznesením vtedajšieho Okresného súdu Bratislava I zo dňa 07.07.2022, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 02.08.2022, čiastka 148/2022, č. zverejnenia K044877, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a zároveň som bol týmto uznesením ustanovený do funkcie správcu. Žalobca v prebiehajúcom konkurznom konaní pri výkone správcovskej činnosti dospel k názoru, že úpadca (v mene ktorého bol oprávnený konať jediný konateľ - žalovaný) za krátke časové obdobie, ktoré sa vtesná do lehoty 1,5 roka pred začatím konkurzu (12.01.2021 až 29.07.2022) v jednotlivých odporovateľných úkonoch uspokojil žalovaného. Jedná sa o nasledovné úkony: Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 18.11.2021 medzi úpadcom a žalovaným v sume 175.379,98,-€, Úhrada sumy 15.000,-€ bezhotovostným prevodom z bankového účtu úpadcu dňa 7.2.2022 ako vrátenie časti krátkodobej pôžičky žalovanému, Úhrada sumy 45.000,-€ bezhotovostným prevodom z bankového účtu úpadcu na účet žalovaného dňa 06.12.2021 ako vrátenie časti krátkodobej pôžičky, Úhrada časti istiny pôžičky žalovanému vo výške 90.379,98 € dňa 18.11.2021, Úhrada časti istiny pôžičky žalovanému vo výške 84.115,-€ dňa 18.11.2021, Úhrada časti istiny pôžičky žalovanému vo výške 30.000,-€ dňa 06.12.2021. Úhrada sumy zádržného žalovanému vo výške 18.964,31€ dňa 18.11.2021, Úhrada časti istiny pôžičky
žalovanému vo výške 15.885,-€ dňa 06.12.2021. Žalobca mal za to, že jednotlivé úkony žalovaného spôsobili úpadok dlžníka a zároveň v čase kedy existovali iné splatné záväzky úpadcu voči veriteľom, ktorí si riadne v konkurze prihlásili svoje pohľadávky úpadca zvýhodnil plnením odporovateľných úkonov žalovaného. Uvedené konanie indikuje, že sa jednalo o úkony, ktoré urobil s úmyslom ukrátiť iných veriteľov a tento úmysel musel byť žalovanému známy. Konanie žalovaného odôvodňuje odporovanie vyššie uvedeným úkonom v zmysle § 59 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ,,ZKR“), podľa ktorého „Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.“ a § 59 ods. 3 ZKR: „Zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka.“. Rovnako tak v zmysle § 60 ods. 2 ZKR: ,,Ak ide o právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.“, a v zmysle § 60 ods. 3 ZKR: ,,Odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania.“. Správca podal voči žalovanému Odporovaciu žaloba o neúčinnosť právnych úkonov a o vydanie peňažnej náhrady v celkovej sume 474.724,27 EUR, pričom spor je vedený na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 71Cbi/2/2023. Správca pri výkone svojej činnosti zistil a považuje za preukázané, že žalovaný mal dispozičné oprávnenia k bankovému účtu úpadcu, ktoré mu boli udelené jediným konateľom úpadcu - Pavlom Kukurom. V dôsledku týchto zistení bol žalovaný listom zo dňa 10.04.2024 vyzvaný na poskytnutie súčinnosti v zmysle § 75 zákona č. 7/2005 Z.z. zákon o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu (ďalej len „ZKR“), a to na poskytnutie informácií v nasledovnom rozsahu: kto mu dispozičné oprávnenie udelil, prečo mu bolo dispozičné oprávnenie udelené, vydokladovanie finančných operácií, ktoré na vyššie uvedenom účte realizoval, kto mu uložil pokyn na vykonanie finančných operácií, vydokladovanie pokynu na vykonanie finančných operácií, forma vykonávania finančných operácií (výber z bankomatov/internetbanking/platby kartou). (ďalej len „výzva na súčinnosť“). Žalovaný si výzvu na súčinnosť neprebral v odbernej lehote a neposkytol správcovi súčinnosť. Keďže rovnaká výzva na súčinnosť bola zaslaná ďalším trom osobám a s uvedenými otázkami bol konfrontovaný aj jediný konateľ úpadcu, žalobca považuje neprebratie zásielky za účelové, nakoľko dovtedy žalovaný (v postavení člena veriteľského výboru) správcovi na výzvy odpovedal a poskytoval mu súčinnosť. Skutočnosť, že úpadca poskytoval správcovi skutočnosť preukazoval napr. zápisnicami zo zasadnutia veriteľského výboru, ktoré boli zverejnené v obchodnom vestníku č. zverejnenia K060030 a K071243. Ďalšie zápisnice zo zasadnutia veriteľského výboru boli rovnako zverejnené v obchodnom vestníku a sú dostupné k nahliadnutiu v registri úpadcov na adrese <https://ru.justice.sk/ru-verejnostweb/pages/obchodnyVestnik/oznamyList.xhtml? konanie Id=76119> . Žalobca podal v zmysle § 75 ods. 12 ZKR na Mestský súd Bratislava III dňa 15.05.2024 Návrh na uloženie pokuty žalovanému za neposkytnutie súčinnosti. O návrhu nebolo rozhodnuté. Žalovaný je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Staré Mesto obec Bratislava - Staré Mesto, okres Bratislava I, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, a to: rodinný dom so súp. č. XXXXXX postavený na parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 273 m2, parc. reg. „C“, pozemok parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 477 m2, parc. reg. „C“, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2, parc. reg. „C“, (ďalej len „nehnuteľnosti“).
3. Žalobca odôvodnil potrebu neodkladnej úpravy pomerov neodkladným opatrením tým, že žalobca má za to, že žalovanému v prípade nariadenia neodkladného opatrenia - zákazu nakladať s nehnuteľnosťou nevznikne vážna ujma na jeho právach, len dôjde k čiastočnému obmedzeniu jeho práva, kým v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia a prípadnému prevodu nehnuteľností, by došlo k vážnej ujme na právach žalobcu. Dočasné obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťou do skončenia konania vo veci samej zabezpečí nerušené rozhodovanie vo veci bez obavy zo zmarenia práva žalobcu alebo žalovaného na prípadnom výsledku konania. Správca je povinný postupovať pri výkone správcovskej činnosti s odbornou starostlivosťou a vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie, podáva na súd tento návrh za účelom vydania uznesenia, ktorým súd zriadi neodkladné opatrenie na vyššie uvedenú nehnuteľnosť - rodinný dom vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu, tak aby žalobca zabezpečil čo možno najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov v konkurze a zabránil zmareniu ich uspokojenia. Žalobca bol toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní) je možné dosiahnuť práve neodkladným opatrením. Potreba úpravy
pomerov účastníkov vyplýva tiež z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania vo veci samej. Je totiž nutné zamedziť takým úkonom žalovaného, v dôsledku ktorých by ani úspech požiadavky uplatnenej žalobou vo veci samej nemohol viesť k reálnej vymožiteľnosti nároku v prípade prevodu nehnuteľností žalovaného na tretiu osobu. Základným účelom opatrenia je, aby sa zabránilo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu. Žalobca mal za to, že obava z možného prevodu majetku nemá charakter len fiktívnej obavy. Navrhované opatrenie je jedinou možnosťou žalobcu ako predísť zbaveniu sa majetku žalovaného s cieľom vyhnúť sa plneniu žalobcovi. Žalobca nemá inú možnosť ako by dosiahol ochranu svojich práv na zabezpečenie v budúcnosti judikovanej pohľadávky. V záujme efektívnosti využitia tohto právneho prostriedku ochrany veriteľa ja potrebné, aby majetok žalovaného neopustil jeho majetkovú sféru a by s ním nebolo nakladané spôsobom znižujúcim jeho hodnotu. Žalobca sa obával toho, že sa žalovaný začne účelovo zbavovať svojho majetku aj z dôvodu, že si prestal preberať poštu a prestal mu poskytovať súčinnosť. Žalobca predložil súdu nasledovné listinné dôkazy: Výpis z Obchodného vestníka K037951, Výpis z Obchodného vestníka K044877, Súčinnosť ČSOB, Neprebratá zásielka, doručenka, Návrh na uloženie pokuty zo dňa 15.05.2024, Obchodný vestník K060030, Obchodný vestník K071243.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného súdneho poriadku ( ďalej len CSP) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 330 ods. 2 CSP ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
11. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení CSP je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
12. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť neodkladnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v ustanovení § 324 a nasl. CSP. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorý sa domáha jeho nariadenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva medzi stranami sporu), ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je súčasne osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého zo strán sporu ohrozené. V každom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
13. Ak aj strana osvedčí existenciu nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, je nutné, aby boli splnené aj nasledovné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia: a) neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha (princíp efektívnosti); b) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality); c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav.
14. Z pohľadu princípu efektívnosti je nutné, aby uložením konkrétnej povinnosti na základe neodkladného opatrenia súdu bolo skutočne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha. Preto je dôležité, aby formulácia povinnosti či obmedzenia - ktoré strana navrhuje uložiť v návrhu na neodkladné opatrenie - bola objektívne spôsobilou k ochrane osvedčeného práva (nároku).
15. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia; ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. Podľa rozhodovacej praxe súdov platí, že pri rozhodovaní súdu o tom, či neodkladným opatrením zakáže nakladať s určitou vecou, súd musí zohľadniť aj to, či týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strany.
16. V prípade nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým sa strane uloží, aby nenakladala s nehnuteľnosťou predstavuje zásah do vlastníckeho práva, je potrebné správne posúdiť, aké obmedzenie vlastníckeho práva by bolo primerané a sledovalo by účel, ktorý sa zamýšľa neodkladným opatrením docieliť a ktoré by naopak už predstavovalo neprimerané obmedzenie vlastníka.
17. V dnom prípade navrhovateľ neodkladného opatrenia žiadal, by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v katastrálnom území Staré Mesto, obec Bratislava - Staré Mesto, okres Bratislava I, zapísanými na liste vlastníctva č. XXXX, a to: rodinný dom so súp. č. XXXXXX postavený na parc. č. XXXX/X, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 273 m2, parc. reg. „C“, pozemok parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 477 m2, parc. reg. „C“, pozemok parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 162 m2, parc. reg. „C“, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 123 OZ je vlastník v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Žalobca navrhol neodkladné opatrenie, ktorým by malo byť uložené žalovanému zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou, spadalo by do toho napr. aj užívanie nehnuteľnosti na bývanie vlastníka. V konkrétnej situácii by však mohlo byť dostatočné na ochranu nárokov strany, ktorá uloženie neodkladného opatrenia navrhuje, ak by súd uložil vlastníkovi zdržať sa prevodu nehnuteľnosti a jej zaťaženia právami tretích osôb. Súd v danom prípade dospel k záveru, že navrhované neodkladné opatrenie je neprimerané, v rozpore so zásadou proporcionality, preto návrh na jeho nariadenie zamietol.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vo veci nemal úspech žalovanému u trov y nevznikli, súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.