Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10C-578-2015.pdf
PDF · 99.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/578/2015
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: U. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. XXX/XX, D., právne zastúpený: Mgr. Martin Šutka, advokát, AK Nové Zámky, Ernestova bašta 7, proti odporcovi: BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o, Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 o obnovu konania takto
rozhodol:
Súd návrh na obnovu konania z a m i e t a.
Odporcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal voči odporcovi obnovy konania Okresného súdu Nové Zámky 4RO/412/2012 z dôvodov uvedených v § 228 ods. 1 písmeno a), ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení do 22.12.2015 ( ďalej len „ O.s.p.“ ), keď poukázal na skutočnosti, v zmysle ktorých platobným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 4Ro 412/2012-12 zo dňa 28.02.2013 mu mala byť uložená povinnosť zaplatiť odporcovi 1 241,86 eur s príslušenstvom a trovy konania, citovaný platobný rozkaz má mať vyznačenú právoplatnosť a vykonateľnosť a na jeho základe sa má viesť aj exekúcia, hoci označený platobný rozkaz navrhovateľovi v skutočnosti nemal byť účinne doručený. O existencii platobného rozkazu sa mal dozvedieť až 03.09.2014, kedy mu malo byť doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Navrhovateľ napokon namietal, že v skutočnosti s právnym predchodcom odporcu nepodpisoval ani zmluvu o pripojení, ktorú v skutočnosti prvýkrát obdržal až 22.12.2014.
Odporca s návrhom na obnovu konania nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť, namietal predovšetkým skutočnosť, že citovaný platobný rozkaz bol navrhovateľovi riadne doručený, ten však v stanovenej lehote nepodal odpor s odôvodnením a tak platobný rozkaz sa mal stať právoplatným a vykonateľným. Podľa odporcu nie je v súdenej veci daný dôvod obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písmeno a) O.s.p. a napokon mal odporca za to, že návrh na obnovu konania bol podaný po márnom uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty.
Na pojednávanie konané dňa 03.12.2015 sa odporca nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu nežiadal a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením pripojených správ a dokladov, pripojeného spisu tunajšieho súdu 4Ro/412/2012, pripojenej časti spisu tunajšieho súdu vo fotokópii 9Er/32/2014, exekučného spisu súdnej exekútorky JUDr. Dagmar Kováčovej EX49/2014 a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 26.10.2012 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na zaplatenie 1 241,86 eur s príslušenstvom, keď návrh podal BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 proti Františkovi
Bakovi, nar. 20.05.1951, bytom Juraja Holčeka 138/14, Hul a vec bola vedená pod spisovou značkou 4RO/412/2012. K návrhu boli pripojené faktúry, protokol o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok a plnomocenstvo. Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky 4Ro412/2012-12 zo dňa 28.02.2013 bola Františkovi Bakovi, nar. 20.05.1951, bytom Juraja Holčeka 138/14, Hul uložená povinnosť zaplatiť BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 sumu 1 241,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 222,23 eur od 19.11.2008 do zaplatenia, 14,25 % ročne zo sumy 453,18 eur od 20.12.2008 do zaplatenia, 10,50 % ročne zo sumy 154,82 eur od 19.01.2009 do zaplatenia, vo výške 10 % ročne zo sumy 411,63 eur od 10.02.2009 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 239,70 eur (súdny poplatok 74,- eur a trovy právneho zastúpenia 165,70 eur), k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. Citovaný platobný rozkaz obsahuje doložku právoplatnosti a vykonateľnosti s tým, že právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu nastala 26.03.2013, a ďalej obsahuje aj pripojené doručenky, vrátane doručenky adresovanej Františkovi Bakovi, nar. 1951, ktorá doručenka v ľavej dolnej časti určenej pre príjemcu má uvedený ručne vypísaný dátum „8.3.2013“, ako aj nečitateľný ručný podpis „Bako“. Úradný záznam zo dňa 13.10.2014 svedčí o tom, že František Bako, nar. 1951 dňa 13.10.2014 v čase od 9:35 hod. do 9:40 hod. v prítomnosti tajomníčky informačného centra nahliadol do spisu tunajšieho súdu 4Ro/412/2012. Úradný záznam obsahuje aj vlastnoručný podpis Františka Baka, čo napokon potvrdil aj pred súdom. Tieto skutočnosti boli zistené zo spisu tunajšieho súdu 4RO/412/2012. Navrhovateľ konania tunajšieho súdu 10C/578/2015 v priebehu celého konania namietal, že v skutočnosti mu doteraz platobný rozkaz nebol vôbec doručený a že podpis na označenej doručenke nie je jeho vlastnoručným podpisom. Súd sa zaoberal aj ďalšími spismi, a to spisom tunajšieho súdu 9Er/32/2014 a exekučným spisom EX49/2014 súdnej exekútorky JUDr. Dagmar Kováčovej so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14. Ich súčasťou je návrh na vykonanie exekúcie oprávneného BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 proti povinnému Františkovi Bakovi, ktorý bol exekútorke doručený 10.01.2014 (podacia pečiatka) a to na podklade súdneho rozhodnutia, ktoré predstavuje vyššie citovaný platobný rozkaz opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Súdna exekútorka doručila tunajšiemu súdu dňa 16.01.2014 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následne bola poverená vykonaním exekúcie poverením Okresného súdu Nové Zámky 9Er/32/2014-8 zo dňa 10.02.2014. František Bako ako povinný podaniami zo dňa 16.03.2015 a 02.09.2015 požiadal o odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku a zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písmeno b) Exekučného poriadku, keď aj v exekučnom konaní namietal, obdobne ako v návrhu na obnovu konania, že platobný rozkaz mu účinne doručený nebol a rovnako že nepodpisoval ani zmluvu o pripojení s právnym predchodcom oprávneného. O návrhoch povinného doteraz exekučný súd nerozhodol. Súčasťou spisu tunajšieho súdu 9Er/32/2014 je aj zmluva o pripojení zo dňa 21.11.2008 a jej dodatok zo dňa 21.11.2008, ktoré mali byť uzatvorená medzi poskytovateľom Slovak Telekom a.s., Karadžičova 10, Bratislava a Františkom Bakom, teda povinným a ktoré listiny v ľavej dolnej časti obsahujú ťažšie čitateľný ručný podpis „Bako“. Navrhovateľ pred súdom zdôraznil, že podpisy na zmluve o pripojení a jeho dodatku nie sú jeho vlastnoručnými podpismi. V exekučnom spise EX 49/2014 sa nachádza aj upovedomenie o začatí exekúcie EX 49/2014-7 zo dňa 20.08.2014, ktoré podľa pripojenej doručenky malo byť doručené povinnému Františkovi Bakovi 04.09.2014. Ohľadom doručenia tejto listiny navrhovateľ zaujal nejednoznačné stanovisko, pretože podľa návrhu na obnovu konania mu upovedomenie o začatí exekúcie doručené v septembri 2014, no po nahliadnutí na doručenku pred súdom navrhovateľ poprel, že by podpis na tejto doručenke bol jeho vlastnoručným podpisom. Faktom však zostáva, že na poslednej strane upovedomenia o začatí exekúcie a v jeho dolnej časti sa nachádza ručne vypísaný text „osobne prevzal 3.9.2014 Bako“. Exekútorka dňa 20.08.2014 vydala príkaz na začatie exekúcie EX 49/2014-5, ktorým sa prikázalo Sociálnej poisťovni Bratislava vykonávať zrážky z dôchodku povinného. Súdnou exekútorkou bol toho istého dňa vydaný aj príkaz na začatie exekúcie EX 49/2014-6, ktorým bolo prikázané Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava, aby zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu, resp. účtov povinného. Dňa 02.09.2015 exekučný súd upovedomil súdnu exekútorku JUDr. Dagmar Kováčovú, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie, ktorý bol zaslaný oprávnenému na vyjadrenie.
Podľa § 228 ods. 1 O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 229 O.s.p. obnova nie je prípustná proti rozsudkom a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je; b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.
Podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz.
Podľa § 234 ods. 2 O.s.p. ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
Podľa § 230 ods. 1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).
Podľa § 230 ods. 3 O.s.p. navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok ustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná; jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje, dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť; po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p. Obe lehoty (subjektívna i objektívna) sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predĺžiť ani skrátiť. Konanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania procesne prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd buď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu na obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní
(§ 221 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), a ďalej možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní (§ 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). V oboch prípadoch je procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhol vykonať dokazovanie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011, sp. zn. 3 Cdo 98/2011). Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci, stačí, ak sa javí byť pravdepodobným, že môže pre účastníka privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. 8. 2009, sp. zn. 6 Obo 57/2009). Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania sú: spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, o ktorý sa návrh musí opierať, lehoty, počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá k podaniu návrhu, osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Splnenie, resp. nesplnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. 1. 2010, sp. zn. 3 Obo 138/2009). Je predpokladom obnovy konania podľa ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., aby dôkazy, ktoré tu v dobe pôvodného rozhodovania už existovali, nemohol účastník bez svojej viny použiť. Použitie dôkazu zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu uloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O.s.p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania predovšetkým tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Okolnosť, či súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje rozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní. Pri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. by sa totiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho konania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy (právom či neprávom) nepovažoval za rozhodujúce a preto ich nevykonal. Takto by obnova konania plnila účel dovolacieho konania. Každý z týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je však Občianskym súdnym poriadkom upravený odlišne, i keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 2. 2010, sp. zn. 4 Cdo 18/2010).
V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh na obnovu konania nie je dôvodný. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že návrh na obnovu konania musí smerovať proti právoplatnému súdnemu rozhodnutiu, vrátane právoplatného platobného rozkazu podľa § 228 ods. 1, ods. 2 O.s.p.. Oboznámením spisu tunajšieho súdu 4Ro/412/2012 bolo zistené, že vyššie citovaný platobný rozkaz je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti a teda aktuálne má charakter exekučného titulu. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že to ešte nemusí znamenať, že označený platobný rozkaz v skutočnosti nie je právoplatný a vykonateľný, ak sa preukáže opak. Každopádne však súd v konaní o obnove konania nie je oprávnený skúmať s konečnou platnosťou, či napadnutý platobný rozkaz bol alebo nebol navrhovateľovi účinne doručený. Navrhovateľ v priebehu celého konania namietal, že platobný rozkaz mu doručený nebol, čím vlastne má za to, že nemohol nadobudnúť právoplatnosť a ani vykonateľnosť, čo už samo o sebe je dôvodom na zamietnutie návrhu na obnovu konania. Pre súd nie je celkom jasné, prečo navrhovateľ nezvolil iný postup, napríklad prečo nepožiadal riadnym spôsobom o doručenie platobného rozkazu do vlastných rúk, ktorý následne mohol napadnúť odporom. V ďalšom priebehu pôvodného konania by sa súd musel vysporiadať s otázkou účinnosti doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi dňa 08.03.2013 v zmysle už oboznamovanej doručenky. K predpokladom návrhu na obnovu konania, ktoré sú vymedzené v predchádzajúcej časti odôvodnenia sa poznamenáva, že v terajšom štádiu konania Okresného súdu Nové Zámky 4Ro/412/2012 treba mať za to, že platobný rozkaz je právoplatný a vykonateľný, pretože je opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, pričom doteraz nebol navrhovateľom preukázaný opak. Niet pochýb o tom, že navrhovateľ je osoba spôsobilá na podanie návrhu na obnovu konania, ktorý obsahuje zákonom vyžadované náležitosti a že Okresný súd Nové Zámky je príslušný k prejednaniu návrhu na obnovu konania. Na druhej strane však nie sú splnené dva zostávajúce predpoklady návrhu na obnovu konania, ktorými sú zákonný dôvod obnovy a zachovanie lehoty počas ktorej musí byť návrh na obnovu konania podaný. Navrhovateľ vymedzil zákonný dôvod obnovy v § 228 ods. 1 písmeno a) O.s.p., čo znamená, že sú tu skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd je toho názoru, že skutočnosť, že citovaný platobný rozkaz navrhovateľovi doteraz nemal byť účinne doručený, nemožno zaradiť pod uvedený dôvod návrhu na obnovu konania rovnako tak ako ani pod ďalšie dôvody uvedené v § 228 ods. 1 písmeno b) až f) O.s.p. . Súd len opakuje, že pokiaľ by sa preukázala opodstatnenosť uvedeného namietaného dôvodu, teda účinného nedoručenia platobného rozkazu navrhovateľovi Františkovi Bakovi, v skutočnosti by uvedený platobný rozkaz nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a tým pádom podľa § 228 ods. 1, 2 O.s.p. by ho nebolo možné napadnúť návrh na obnovu konania. Dalo by sa uvažovať nad inou skutočnosťou, ktorou je zmluva o pripojení a jej dodatok nachádzajúce sa v spise tunajšieho súdu 9Er/32/2014, keď obe sú zo dňa 21.11.2008 a pri ktorých navrhovateľ opakovane potvrdil, že neobsahujú jeho vlastnoručný podpis. Navrhovateľ však túto skutočnosť pre súd z neznámych dôvodov nenamietal ako dôvod obnovy konania. Okrem toho sa ale poznamenáva, že upovedomenie o začatí exekúcie EX 49/2014 bolo bezpochyby doručené navrhovateľovi (povinnému) v septembri 2014, čo aj sám uviedol v návrhu na obnovu konania a pritom nie je podstatné, či tomu bolo 3.9.2014 (podpis na upovedomení o začatí exekúcie), alebo 4.9.2014 (podpis na doručenke). Ďalej z úradného záznamu tunajšieho súdu je nepochybné, že navrhovateľ sa oboznámil so spisom Okresného súdu Nové Zámky 4Ro/412/2012 dňa 13.10.2014. Návrh na obnovu konania bol podaný až dňa 02.09.2015, teda oneskorene a po márnom uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty uvedenej v § 230 ods. 1 O.s.p.. Tento záver by platil aj v prípade, ak by skutočnosťami na obnovu konania mali byť zmluva o pripojení a jej dodatok, ktoré sú podrobne špecifikované v predchádzajúcej časti odôvodnenia, pretože navrhovateľ pred súdom jednoznačne uviedol, že mu vznikol problém vtedy, keď mu sociálna poisťovňa začala vykonávať zrážky z dôchodku, čo bolo ešte v roku 2014. Ak by aj prvá zrážka z dôchodku bola vykonaná v decembri 2014 a návrh na obnovu konania bol podaný dňa 02.09.2015, tak aj v tomto prípade je nutné konštatovať, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pretože návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene, a zároveň ani neobsahoval spôsobilý dôvod obnovy konania.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi, resp. nemusí zaviazať účastníka, ktorý spôsobil vznik trov svojim zavinením alebo náhodou, aby tieto trovy nahradil druhému účastníkovi. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatnenia práva na súde a ich postoj v konaní ( rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3M Cdo 5/2006 ) Okrem toho sa musí prihliadať aj na to, či účastník, ktorému sa má priznať náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone , ktorý mu patril. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy vo všetkých prípadoch, v ktorých má byť náhrada trov konania priznaná, s výnimkou ustanovenia § 144 O.s.p..
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a odporcovi úspešnému v konaní nepriznal náhradu trov konania. Dôvody vhodné osobitného zreteľa, ktoré musia mať vždy výnimočný charakter boli vzhliadnuté jednak v celkových pomeroch navrhovateľa a jednak v charaktere pôvodného konania tunajšieho súdu 4Ro/412/2012. Podľa navrhovateľom predloženého tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ako aj rozhodnutia centra právnej pomoci zo dňa 28.05.2015 spisovej značky 1404/2015-KaNR je navrhovateľ poberateľom starobného dôchodku vo výške 320,20 eur, má záväzky voči Slovenskej sporiteľni a.s. a spoločnosti Proficredit, je slobodný, no predovšetkým je občanom zdravotne ťažko postihnutým, keď jeho zdravotný stav si vyžaduje aj kúpeľnú liečbu. Ohľadom pôvodného konania tunajšieho súdu 4Ro/412/2012 sa uvádza, že ide o vzťah spotrebiteľský a v ktorom František Bako vystupoval v postavení spotrebiteľa a BL Telecom debt v pozícii dodávateľa. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti treba mať za to, že pôvodné konanie treba posudzovať ako konanie s účastníkom - spotrebiteľom, ktorý nebol natoľko odborne zdatný, aby mohol riadne, včas a správne zareagovať v prípade nesúhlasu s vyššie citovaným platobným rozkazom, či už v pôvodnom konaní, alebo v exekúcii. V exekúcii tak urobil až
dodatočne potom, čo mu rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Nitra bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou 40,- eur a ktoré procesné návrhy sú špecifikované vyššie. Pre súd tieto okolnosti a skutočnosti bezpochyby majú charakter výnimočnosti, ktoré mali za následok rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.