Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7C-6-2013.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-7C/6/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: V. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. Q. XX, N. V. N. M., štátny občan SR, o zaplatenie 119,10 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 28.11.2012, domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 119,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 119,10 eur od 16.12.2006 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že v konaní uplatnený nárok predstavuje pohľadávku voči odporcovi vyplývajúcu zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa, ktorú navrhovateľ nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Navrhovateľ si z tejto pohľadávky uplatňuje neuhradené dlžné splátky vo výške žalovanej sumy spolu so zákonným úrokom z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky s tým, že odporca uvedený záväzok uznal v Dohode o uznaní záväzku.
Odporca sa k podanému návrhu ani na výzvu súdu nevyjadril.
Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom na začatie konania, Zmluvou o prenájme č. XXXXXXXXXX, všeobecnými obchodnými podmienkami prenájmu poskytované spoločnosťou Quatro, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok a jej prílohou, oznámením o postúpení pohľadávok, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pokusom o zmier, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Pôvodný veriteľ, spol. Quatro, a.s. uzavrel s odporcom dňa 17.04.2001 Zmluvu o prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky prenájmu poskytované spoločnosťou Quatro, a.s., na základe ktorej veriteľ odporcovi poskytol do prenájmu telefón zn. Motorola T2288 s kartou EASY v hodnote 151,96 eur ( 4.578,- Sk ) a odporca, ktorý tovar prevzal, sa zaviazal zaplatiť počiatočnú platbu 30%, tj. 32,86 eur ( 990,- Sk) a zvyšok splácať v 12 mesačných splátkach po 9,92 eur ( 299,- Sk) a to vždy do 10. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po podpísaní zmluvy. Účelom zmluvy bolo umožniť nájomcovi za úhradu trvalé užívanie predmetu prenájmu, ktorý si sám vybral a to po dobu 13 mesiacov vo vlastníctve prenajímateľa s tým, že po skončení prenájmu prejde tento predmet do vlastníctva nájomcu. Z obsahu zmluvy vyplýva, že ide o formulárovú zmluvu, v ktorej v hlavnej časti sa uvádzajú údaje o osobe dlžníka a podmienky poskytnutia a splácania poskytovanej pôžičky a na rube sú Všeobecné obchodné podmienky (ďalej ako VOP), s ktorými sa odporca, ako vyplýva z predtlačeného vyhlásenia uvedeného v zmluve, oboznámil, prejavil s nimi súhlas a nemá proti nim žiadne výhrady. Súčasne odporca podpisom zmluvy potvrdil, že tovar prevzal.
Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca si neplnil povinnosti zo zmluvy, čím sa dostal do omeškania s platením dohodnutých splátok a jeho dlh predstavuje žalovanú sumu.
S účinnosťou od 01.01.2006 došlo k zániku spol. Quatro, a.s. jej zrušením bez likvidácie a podľa výpisu z Obchodného registra SR sa právnym nástupcom stala spol. spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok. Táto spoločnosť podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006, postúpila pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa. Príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok obsahuje údaje o pohľadávke, medzi iným sa tu uvádza, že odporca uhradil dňa 17.04.2001 povinnú počiatočnú platbu v sume 990,- Sk a následne už neuhradil nič, pričom dátum posledného predpisu splátky bol 20.04.2002, pohľadávka je v čase postúpenia na navrhovateľa premlčaná.
Podľa tvrdenia navrhovateľa odporca z dlžnej sumy dodnes neuhradil nič. Po postúpení pohľadávky na navrhovateľa, uzavreli účastníci konania dňa 16.06.2010 Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku.
Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral úžitky.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu
Podľa § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252352'&ucin-k-dni='30.12.9999'> uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.04.2004) sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252353'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 54 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252354'&ucin-k-dni='30.12.9999'> tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252355'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252357'&ucin- k-dni='30.12.9999'> tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.04.2004, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti; spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim podnikateľ, 4) ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.
Podľa § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).
Podľa § 111 Občianskeho <aspi://module='KO'&link='KO40_1964SK%2523111'&ucin-k- dni='30.12.9999'/> zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva, ktorej predmetom bol prenájom spojený s následným nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, ktorú súd, posudzujúc ju podľa obsahu hlavných záväzkov, posúdil ako kombinovanú nájomnú a kúpnu zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a súčasne na ňu nahliadal ako na zmluvu spotrebiteľskú, keďže právny predchodca navrhovateľa pri jej uzatváraní a plnení z nej konal ako vyplýva z jeho výpisu z obchodného registra, v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, zatiaľ čo odporca ako fyzická osoba, nepodnikateľ. Z formy a obsahu zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený formulárovou, t.j. typovou, (štandardizovanou) zmluvou, ktorej text bol právnym predchodcom navrhovateľa vopred pripravený za účelom jeho použitia vo viacerých prípadoch, a ktorej obsah odporca ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.
Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tak, že bol okrem iného doplnený o zhora citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo strany
povinného vznesená námietka premlčania). Nakoľko právna úprava týkajúca sa premlčania je vo svojej podstate procesnoprávneho charakteru (aj keď je uvedená v hmotnoprávnom predpise) a nakoľko vo vzťahu k novoprijatému ustanoveniu § 5b <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.%25235b'&ucin- k-dni='30.12.9999'> zákona č. 250/2007 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.'&ucin-k- dni='30.12.9999'> o ochrane spotrebiteľa zákonodarca neprijal žiadne prechodné ustanovenie, je potrebné od 01.05.2014 vo všetkých konaniach týkajúcich sa nárokov voči spotrebiteľom ex offo prihliadať na námietku premlčania. Z uvedených dôvodov sa preto súd v súdenom prípade, ktorého predmetom sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, a v ktorom odporca v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu, zaoberal otázkou premlčania a aj bez návrhu prihliadal na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi, resp. na oslabenie jeho nároku vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie.
Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť (premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).
Keďže prejednávaná vec má občianskoprávny charakter a ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, bolo namieste aplikovať na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú tieto upravené v Občianskom zákonníku. Podľa vyššie citovaného všeobecného ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka, vzťahujúceho sa na tento prípad, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal plnenia zo zmluvy o úvere, v ktorej sa odporca zaviazal uhrádzať 12 mesačných splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po podpísaní zmluvy a to vždy do 10. dňa v mesiaci, pričom zmluva bola uzavretá dňa 17.04.2001. Z uvedeného vyplýva, že prvá splátka bola splatná dňa 10.05.2001 a posledná dňa 10.04.2002, pričom premlčacia trojročná doba na uplatnenie nárokov z predmetnej zmluvy plynula odo dňa splatnosti jednotlivých splátok, a celá pohľadávka bola premlčaná najneskôr v deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky úveru, teda dňa 10.04.2005. Návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 28.11.2012, teda je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil právo na súde po uplynutí premlčacej doby, a z tohto dôvodu súd návrh zamietol. Súd tak urobil napriek tomu, že navrhovateľ ako listinný dôkaz doložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.06.2010, podpísanú odporcom, ktorý dôkaz však súd vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon. Vychádzal pritom z poznatkov získaných v obdobných súdnych konaniach, kde sa navrhovateľ domáha od dlžníkov plnenia aj na základe označeného právneho úkonu, ktorého vznik býva iniciovaný navrhovateľom a ktorý dlžníci podpisujú pri absencii základných náležitostí právneho úkonu akými sú vážnosť a sloboda vôle (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Tento dokument, majúci charakter formulárovej zmluvy, obsah ktorej spotrebitelia nemôžu ovplyvniť, obsahuje okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach (význam ktorého je dlžníkom zvyčajne pri jej podpise prezentovaný a ktorý v zásade ako jediný spadá do sféry záujmu spotrebiteľa), aj pre spotrebiteľov zjavne nevýhodný (napr. s ohľadom na navrhovateľom vopred naformulované vyhlásenie o vedomosti spotrebiteľa o premlčaní dlhu a následkoch) jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne interpretovaný nie je. Vzhľadom na uvedené súd Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vyhodnotil ako neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a ktorého vznik bol iniciovaný nekalou obchodnou praktikou navrhovateľa (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa), a preto na ňu neprihliadal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol, a preto v spore úspešným účastníkom bol odporca, avšak keďže tento si žiadne trovy konania neuplatnil, súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.