Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-41-2022.pdf
PDF · 83.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-15T/41/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného U. A.Č., E.. XX.X.XXXX, stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 11.10.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný: U. A., E.. XX.XX.XXXX K. A., trvale bydliskom A. bez prihlásenia,
j e v i n n ý, ž e
dňa 24.06.2021 v čase o 15:40 hod. v Myjave na ul. 1. mája, na chodníku pri predajni Billa po predchádzajúcej slovnej potýčke fyzicky napadol poškodeného P. L. takým spôsobom, že ho najmenej jeden krát' udrel vlastnou hlavou do oblasti tváre, do oblasti úst, následne oprel poškodeného o budovu predajne Billa, kde poškodeného opakovane päť až desať krát udrel rukami zovretými v päsť do oblasti tváre a hlavy, čím poškodenému P. L. spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové ošetrenie v Nemocnici s poliklinikou v Myjave, bez potrebnej doby liečenia a bez obmedzenia v bežnom spôsobe života,
t e d a
dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 27.4.2022 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 541/21/3304 - 12 zo dňa 25.4.2022 na obžalovaného U. A. stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.
Súd vo veci vydal dňa 2.5.2022 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Proti trestnému rozkazu podal v zákonnej lehote obžalovaný odpor, z ktorého dôvodu súd nariadil termín hlavného pojednávania.
Obžalovaný U. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.10.2022 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal : c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno
Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky „áno“ a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného prečinu.
Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 269 ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný čin odsúdený.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
V intenciách základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovaného ako druh trestu trest odňatia slobody a to vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný tam má 7 záznamov, 6 krát bol odsúdený za spáchanie rôznorodej trestnej činnosti, z toho dva krát v Českej republike. Naposledy bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/40/2019 zo dňa 18.9.2019, právoplatným dňa 9.12.2019 na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za násilnú trestnú činnosť. Trest vykonal 9.3.2021. Absolvoval aj ústavné protialkoholické liečenie. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupov a registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný bol 5 krát postihnutý za priestupky dopravné aj proti občianskemu spolunažívaniu. Z oboznámenej lekárskej správy vyplýva, že obžalovaný sa aktuálne lieči na chronickú hepatitídu C, v súčasnosti je v liečbe, ktorú berie tabletovou formou. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval a ďalej podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom príslušnému orgánu a to v štádiu súdneho konania súdu, keďže obžalovaný svojím vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v podstate odbremenil súd od dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR č. 5/2017). U obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený, pričom na toto odsúdenie súd prihliadal, jednalo sa o odsúdenie za úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru. Obžalovaného súd odsúdil za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, preto mu ukladal trest podľa odseku 1, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí od 0 mesiacov do 36 mesiacov. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 2:1, znižovala sa postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Trestného zákona zákonom ustanovená horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej sadzby po úprave predstavovalo trestnú sadzbu 0 mesiacov až 24 mesiacov. Súd pri konečnom rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy (§ 34 ods. 4 Trestného zákona) ako nevyhnutný aj vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za obdobnú trestnú činnosť a už vykonávané nepodmienečné tresty považoval trest odňatia slobody a to nepodmienečný. Pri určovaní konkrétnej výmery trestu súd
ako dostačujúci a napĺňajúci tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu považoval pri prihliadnutí aj k priznaniu obžalovaného, oľutovaniu trestného činu a vyhláseniu viny na hlavnom pojednávaní, prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, zdravotnému stavu obžalovaného trest vo výmere 6 mesiacov. Súd prihliadol aj k tomu, že obžalovaný sa poškodenému v krátkom časovom úseku po spáchaní trestného činu za tento trestný čin sám dobrovoľne ospravedlnil, čo uviedol nielen obžalovaný na hlavnom pojednávaní ale aj poškodený vo svojej výpovedi. Uvedený trest považuje súd za nielen zákonný ale aj v súlade so zásadou individualizácie trestu. Takto uložený trest plní zároveň funkciu generálnej ako aj individuálnej prevencie. Pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. S predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, keďže taký nárok si voči obžalovanému v prípravnom konaní nikto neuplatnil, a preto ani výroková časť rozsudku neobsahuje výrok týkajúci sa náhrady škody.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.