Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-27-2012.pdf
PDF · 142.2 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4C/27/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica samosudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľa V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X. K. XXX, X. B., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, Železničná 90/12, Považská Bystrica proti odporkyni H. V., nar. XX.X.XXXX, bytom X. K. XXX, X.Ž. B., právne zastúpenej JUDr. Róbertom Faturom, advokátom, Centrum 18/23, Považská Bystrica v konaní o návrhu navrhovateľa o uvoľnenie časti parcele a odstránenie plota, studne, pivnice a vodovodnej prípojky a o vzájomnom návrhu odporkyne o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa zamieta.
Súd vzájomný návrh odporkyne zamieta.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Navrhovateľ svojim návrhom domáhal sa uloženia povinnosti odporkyni uvoľniť časť parcely KN C XXX/ XX orná pôda o výmere 402 m2, k. ú. X. K.Á. a odstrániť plot, studňu, pivnicu, vodovodnú prípojku z parcele KNC XXX/XX k. ú. X. K.. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe rozsudku Okresného súdu v Považskej Bystrici č. k. 8C 65/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.5.2011, sa stal výlučným vlastníkom parcely KN C. XXX/XX orná pôda o výmere 402 m2 k. ú. X. K., ktorá nehnuteľnosť je vedená na LV č. XXXX. Predmetná parcela KN C XXX/XX susedí s parcelami KN C XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2 a KN C XXX/X záhrady o výmere 345 m2, k. ú. X. K., ktoré parcely sú výlučným vlastníctvom odporkyne. Odporkyňa v minulosti bez súhlasu oplotila svoje parcele KN C XXX/X a KN C XXX/X tak, že zabrala časť parcely KNC XXX/XX orná pôda a dokonca okrem plota umiestnila na parcelu aj prípojky a studňu, pričom mala vedomosť, že časť oplotených parciel zasahuje do parcely KNC 460/11. Pre uvedený zásah do vlastníctva je medzi účastníkmi konania dlhodobý problém a sú nezhody avšak parc. KNC XXX/XX, z ktorej odporkyňa vo svoj prospech časť odhradila, bola až do skončenia konania pred Okresným súdom v Považskej Bystrici, 8C 65/2010 v podielovom spoluvlastníctve a preto sa nemohol bez súhlasu iných spoluvlastníkov domáhať voči odporkyni náhrady, resp. len so zvýšeným úsilím. Uviedol ďalej, že odporkyňa aby zlegalizovala zásah do parcely KNC XXX/XX, odkúpila od niektorých spoluvlastníkov ich podiely, ktoré výmerami mali predstavovať výmeru zabratej časti parcely, avšak spoluvlastníci opomenuli jeho predkupné právo a následne tieto zmluvy boli súdom určené za neplatné. V záujme vyriešenia konfliktu požiadal o zrušenie podielového spoluvlastníctva, súd jeho návrhu vyhovel a od 12.5.2011 je výlučným vlastníkom parcely KNC XXX/XX a rozhodne nebude trpieť správanie odporkyne, ktorá bez súhlasu a bezdôvodne užíva časť parcely v jeho vlastníctve a žiadnym spôsobom nemá záujem tento stav zmeniť a vrátiť mu časť parcely, ktorá je jeho, ktorá nikdy odporkyni nepatrila a ktorú užíva bez súhlasu a bez právneho titulu. Po právoplatnosti rozsudku odporkyňu vyzval
písomne, aby vykonala odstránenie plota a stavieb z jeho časti parcely. Napriek tomu, že odporkyňa list obdržala, vec nevyriešila a naďalej pokračuje v proti právnom konaní.
V priebehu konania, po vykonanom znaleckom dokazovaní, odporkyňa podala v tomto konaní vzájomný návrh, ktorým sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - časti parcele č. 461/11 orná pôda k. ú. Považská Teplá zapísanej na LV č. 5277 zameranej Ing. Jozefom Polkom a zakreslenej na znaleckom nákrese, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 13/2012, vyhotoveného dňa 30.6.2012 šráfovane označenej medzi existujúcim oplotením a skutočnou hranicou medzi pozemkami parcelou č. XXX/X a XXX/X k. ú. X. K., na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve odporkyne a parcelou č. XXX/XX k. ú. X. K., na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Svoj vzájomný návrh odôvodnila tým, že sa domnieva, že sú splnené všetky zákonné podmienky vydržania, na základe ktorých sa stala výlučnou vlastníčkou časti parcely XXX/XX k. ú. X. K. označenej znalcom, keďže túto časť pozemku ona a jej právni predchodcovia už viac ako 10 rokov užívajú ako svoju vlastnú a vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy zo dňa 11.11.1987 od svojich rodičov. K právnym vzťahom týkajúcich sa sporných parciel č. XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X T. XXX/X k. ú. X.Q. K. uviedla, že začiatkom 20. storočia sa do Považskej Teplej prisťahovalo 7 rodín z Terchovej, ktoré sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. X. K. zapísaných v pozemnoknižných vložkách č. 101 - 105 a 140 a ktoré nadobudli od pôvodného vlastníka X.. U. prostredníctvom I. Brnianskej banky. V roku 1936 až 1937 došlo k reálnej deľbe medzi spoluvlastníkom pozemkov, avšak v pozemkovej knihe nedošlo k zmene zápisov vlastníckych práv, v dôsledku čoho ostali v katastri nehnuteľností zapísaní podieloví spoluvlastníci z viacerých rodín aj pri nehnuteľnostiach, ktoré výlučne užívala konkrétna rodina resp. niektorá z jej vetiev. Mužskí potomkovia po F. F. (prastarom otcovi odporkyne) F. F., F. F. a Š. F. sa rozhodli zabezpečiť svojich synov tak, že im postavia domy. F. F. daroval resp. kúpil svojmu synovi P. F. parcely č. XXX/X T. XXX/X k. ú. X. K., a Š. F. daroval resp. kúpil svojmu synovi Š. F. ml. parcely č. XXX/X a XXX/X. F. F. prenechal svojim trom synom F., P. a A. parcelu č. XXX/XX, ktorej pôvodná šírka bola cca 9 metrov, F., P. a A. sa dohodli tak, že predmetnú parcelu budú reálne užívať tak, že každý z bratov sa bude vlastnícky správať k tretine parcely tak, že F., ktorý zároveň vlastnil parcelu č. XXX/ X a XXX/X, si ponechá tri metre šírky parcely XXX/XX susediacej s parcelami XXX/X a XXX/X, A. bude užívať časť parcely trojmetrovej šírky v susedstve parciel XXX/XX a XXX/XX a P. stredný pás o šírke cca 3 metre. Keďže však mal F. F. ešte jedného syna V. ( otca navrhovateľa), tomuto zabezpečil pozemky pod rodinný dom na parcele č. XXX/XX a XXX/XX. Začiatkom 80-tych rokov tu V. so svojim synom V. postavili rodinný dom. S A. F. sa dohodli, že tento V. prenechá svoju časť parcely č. XXX/XX tak, aby si V. F. mohol zväčšiť svoje parcely XXX/XX a XXX/XX, čo sa aj stalo a oplotenie sa postavilo už na parcele XXX/XX. Pár rokov predtým staval rodinný dom a ohrádzal svoje pozemky aj F. F. ( otec odporkyne), ktorý si za účelom výstavby vodovodnej prípojky prihradil z parcely č. 460/11 1,2 metra po celej dĺžke tejto parcely, keďže mal za to, že táto časť mu v zmysle dohody medzi ním a jeho bratmi P. a A. bezpochyby patrí. F. F. tak ako aj jeho dcéra - odporkyňa, boli od toho času v presvedčení, že z parcely 460/11 im patrí ešte ďalších cca 1,8 metrov dĺžky. Tento stav je jednoznačne viditeľný aj na kópii mapy z hliníkovej fólie, na ktorej sú zreteľne označené pôvodné hranice parcely č. 460/11 ako aj jej nové hranice, pričom zjavne boli prihrádzané z oboch strán, t.j. od V. F. aj od F. F., resp. odporkyne, avšak väčší kus bol prihradený zo strany od V. F.. Odporkyňa ďalej uviedla, že meranie uskutočnené v tomto konaní Ing. Polkom nepreukázalo väčší posun hranice medzi pozemkami XXX/XX a XXX/X a XXX/ X. Neskôr vykonané prihradenie zo strany V. F. aktuálna mapa nezohľadňuje a preto vznikol nesúlad medzi súčasnou reálnou výmerou parcely XXX/XX, ktorá je na základe meraní uskutočnených Tiborom Melišom 322 m2 a výmerou zapísanou na LV č. XXXX k. ú. X. K., tj. 402 m2. Pretože ide o zložité osobné aj právne vzťahy, ktoré v reálnom čase pôvodní vlastníci neformalizovali vykonaním vkladov resp. zmeny zápisov v katastrálnom operáte, je možné sa v rámci dokazovania opierať takmer výlučne o svedecké výpovede osôb, ktoré si jednotlivé dohody medzi účastníkmi týchto právnych vzťahov pamätajú.
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 4C/27/2012-92 súd uložil odporkyni povinnosť odstrániť z parcele KN C č. XXX/XX orná pôda o výmere 402 m2 k. ú. X. K. zapísanej na LV č. XXXX oplotenie zakreslené v prílohe číslo 1 znaleckého posudku č. 13/2012 Ing. Jozefa Polku, červenou čiarou v časti tvoriacej spojnicu bodov 3,2,1 a uvoľniť časť parcely KN C XXX/XX vyznačenej v prílohe č . 1 znaleckého posudku č. 13/2012 Ing. Jozefa Polku hnedou šráfovanou čiarou od bodu 3 po bod 1. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň súd zamietol aj vzájomný návrh odporkyne.
Proti zhora uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ ako aj odporkyňa. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 9.1.2014 sp. zn. 17Co/52/2013-114 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa sa zaoberal hodnotením jednotlivých dôkazov a vyslovil záver, že v konaní nebolo sporné, že v minulosti došlo k zámene (nejakého) pozemku medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a odporkyne, ako aj, že zo strany otca odporkyne došlo k prihradeniu časti KNC parcely č. XXX/XX v k. ú. X. K., ktorý záver vyplynul z výpovede viacerých svedkov. Zároveň však konštatoval, že pokiaľ sa jedná o súhlas ostatných spoluvlastníkov parcely č. XXX/XX, resp. dohody o prihradení časti tejto parcele otcom odporkyne, nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že by otec odporkyne zväčšoval svoju parcelu na základe jednoznačného súhlasu ostatných súrodencov, resp. spoluvlastníkov a vyslovil názor, že títo zrejme len tolerovali takéto jeho konanie. Z uvedeného vyvodil, že otec odporkyne nemohol byť dobromyseľný v tom, že mu časť parcely č. XXX/XX, ktorú si prihradil, patrí a následne z tohto dôvodu nemohla byť dobromyseľná ani odporkyňa. Na základe uvedeného uzavrel, že odporkyňa síce užívala tieto nehnuteľnosti tak, ako boli oplotené, avšak k tomu, aby došlo skutočne k vydržaniu, jej jednak chýbal titul nadobudnutia, ako aj dobromyseľnosť, ktoré sú základnými podmienkami pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a preto odporkyňa v súčasnosti užíva túto časť parcele neoprávnene.
Odvolací súd sa s vyššie uvedeným názorom prvostupňového súdu nestotožnil, keď mal za to, že tieto závery súdu nevyplývajú z jeho skutkových zistení. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v minulosti došlo k reálnej deľbe nehnuteľností v k. ú. X. K. medzi právnymi predchodcami účastníkov konania, ktorá reálna deľba nebola premietnutá do pozemkovej knihy. Tak tomu bolo nepochybne aj v prípade parciel, na ktorých je postavený rodinný dom odporkyne, preto tieto parcely nemohli byť v r. 1987 predmetom darovania spolu s rodinným domom, pretože tieto pozemky neboli vlastnícky usporiadané. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že rovnaký režim zdieľali aj ostatné nehnuteľnosti, a teda je predpoklad, že aj na súčasnej KNC parcele č. XXX/XX, boli zapísaní viacerí spoluvlastníci v pozemkovej knihe a že aj táto parcela bola predmetom reálnej deľby. Z predložených dôkazov sa javí, že vlastníkom tohto pozemku v minulosti sa stal právny predchodca navrhovateľa - jeho starý otec F. F., ktorý mal pozemok zameniť s bratom otca odporkyne A. F. za pozemok, na ktorom mal byť následne postavený rodinný dom brata navrhovateľa, čo v konaní pred súdom prvého stupňa potvrdili viacerí svedkovia. Z vykonaného dokazovania však nie je zrejmé, či pozemok, ktorý bol zamenený, mal nadobudnúť len A. F., pretože túto skutočnosť okresný súd nezisťoval a táto zámena zrejme nebola zanesená do pozemkovej knihy. Z tvrdenia odporkyne, ako aj z výpovede svedka D.. V. F. však vyplýva, že v tom čase (po zámene pozemku) malo dôjsť k dohode medzi bratmi A., P. a F. (otcom odporkyne), podľa ktorej časť tohto zameneného pozemku si mal prihradiť otec odporkyne F. k svojim pozemkom (súčasnej KNC parcele č. XXX/X a XXX/X), a to so súhlasom ostatných súrodencov a zvyšnú časť užíval A. F. až do svoje smrti, čo zodpovedá aj tvrdeniu odporkyne, ktoré uviedla už v konaní o neplatnosť osvedčenia o vydržaní parcely č. XXX/XX navrhovateľom, že tento pozemok navrhovateľ ani jeho právni predchodcovia neužívali a do svojej smrti ho užíval práve A. F.. Tomuto by zodpovedala aj snímka z katastrálnej mapy, založená pod č.l. 68 spisu, kde je viditeľné, že parcela č. XXX/XX bola zmenená a časť z nej mala byť pričlenená k parceliam č. XXX/X a XXX/X, ktoré užíval otec odporkyne a časť pričlenená k parceliam patriacim navrhovateľovi, na jednej z ktorých (parcela č. XXX/XX), má navrhovateľ aj postavený rodinný dom. Tomuto by zodpovedala aj odlišná výmera parcely č. XXX/XX v súbore popisných informácií katastra, kde má parcela zapísanú výmeru 402 m2, pričom pri výpočte výmery z grafických údajov dodaných správou katastra znalec zistil výmeru 328 m2. Všetky uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v minulosti mohlo dôjsť k dohode medzi vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi parcely č. XXX/XX a otcom odporkyne o tom, že si môže prihradiť časť parcely č. XXX/XX k nehnuteľnostiam, ktoré užíval, ktorá dohoda by mohla byť titulom pre jeho dobromyseľnosť. Netreba pritom prehliadnuť skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že otec odporkyne túto časť sporného pozemku prihradil k pozemkom, ktoré užíval, už v roku 1975, pričom v takomto konaní mu nikto nebránil a od roku 1975, kedy postavil toto oplotenie, sa nikto vypratania spornej časti pozemku nedomáhal. Preto závery súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že nemal vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že otec odporkyne si prihradil časť sporného pozemku so súhlasom ostatných súrodencov, resp. spoluvlastníkov, jednak nezodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania (keď minimálne výpoveď svedka D.. V. F. preukazuje opak), jednak súd prvého stupňa neprihliadol k ust. § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná hodnotenie dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p. a pokiaľ po vyhodnotení dôkazov opätovne dospeje k záveru, že odporkyňa, resp. jej právni predchodcovia, spornú časť nehnuteľností nenadobudla titulom vydržania, vykoná aj iné potrebné dokazovanie, a to najmä podrobnejším výsluchom ustanoveného súdneho znalca. Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž nie je zrejmé stotožnenie pôvodného pozemnoknižného stavu so súčasným stavom a taktiež nie je zrejmé, či predložená mapa z hliníkovej fólie (č.l. 68 spisu) bola zanesená do katastra nehnuteľností. Znalca bude tiež potrebné vypočuť k tomu, či zistená odchýlka užívacieho stavu s mapovými podkladmi nie je spôsobená len použitím iného systému merania. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa tiež povinný rozhodnúť aj o trovách konania, o ktorých doposiaľ nerozhodol.
Súd doplnil dokazovanie opätovným výsluchom navrhovateľa a jeho právnej zástupkyne, výsluchom odporkyne a jej právneho zástupcu, ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudku znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Jozefa Polku č. 14/2015, oboznámil sa so správou Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa 11.11.2015, výsluchom znalca Ing. Jozefa Polku, výsluchom svedkyne D.. D. F. a opätovne vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z LV č. XXXX, z LV č. XXXX a z LV č. XXXX, k. ú. X. K., darovacou zmluvou zo dňa 11.11.1987, rozhodnutím býv. MsNV odbor územného plánu a arch. Považská Bystrica zo dňa 25.7.1983, znaleckým posudkom č. 13/2012 Ing. Jozefa Polku zo dňa 2.7.2012, geometrickým plánom zo dňa 6.3.1972, č. 762-0038-72, obsahom pripojených spisov Okresného súdu v Považskej Bystrici Považská Bystrica sp. zn. 8C 65/2010, 8C 152/2009 a 8C 128/2009, obsahom pripojeného spisu Obvodného pozemkové úradu v Považskej Bystrici zo dňa 28.4.2004 č. B04/00059-100-IR-2-A-50.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na LV č. XXXX k. ú. X. K. je navrhovateľ zapísaný ako vlastník parcely KNC XXX/XX orná pôda o výmere 402 m2 a to v podiele 2/14-in, ktorý nadobudol Osvedčením o dedičstve č. 14D 744/2008 zo dňa 26.6.2008, podielu 595/1008-ín, ktorý nadobudol Osvedčením o vydržaní č. N 5/09, Nz 953/09 zo dňa 15.1.2010, podielu 271/3024-ín, ktorý nadobudol kúpnou zmluvou V 372/10 zo dňa 23.3.2010 a podielu 67/378-ín, ktorý nadobudol na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č. 8C 65/2010 zo dňa 21.3.2011.
Na LV č. XXXX k. ú. X. K. je odporkyňa zapásaná ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. č. 204 postaveného na parcele XXX/X k. ú. Považská Teplá a na LV č. XXXX k. ú. X. K. je odporkyňa zapísaná ako výlučná vlastníčka parcely KN C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2 a parcely KNC XXX/X záhrady o výmere 345 m2. Rodinný dom súp. č. XXX nadobudla odporkyňa na základe darovacej zmluvy R1 761/89-21/90 zo dňa 11.11.1987, ktorou jej rodičia F. F. a F. F. darovali ako bezpodieloví spoluvlastníci rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele EN XXX/X, k. ú. X. K. spolu s vedľajšími stavbami, plotmi a vonkajšími úpravami pri dome v X. K.. Predmetom prevodu však nebol pozemok pod domom z dôvodu, že tento vlastnícky nebol usporiadaný a jeho usporiadanie účastníci mali previesť osobitnou formou. Vlastnícke právo k parceliam KN C XXX/X a KN C XXX/X odporkyňa nadobudla na základe rozhodnutia o schválení ROEP č. 1-H07/00025 - 380 - Bc2-A-50-Z 758/07 a R -100/2004 Rozh. podľa § 11 Zák. č. 180/95.
Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej za preukázané, že parcely KNC XXX/X a KN C XXX/X vo vlastníctve odporkyne sú susediace parcely s parcelou KN C 460/11 vo vlastníctve navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ tvrdil, že na parcele KN C XXX/XX sa nachádzajú stavby vo vlastníctve odporkyne, ako aj tvrdil, že odporkyňa užíva časť parcely XXX/XX, ktorú žiadal svojim návrhom uvoľniť resp. vypratať a odstrániť z nej oplotenie, súd ustanovil v konaní znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Jozefa Polku a to uznesením Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 9.5.2012, sp. zn. 4C 27/2012-36, ktorému uložil vykonať ohliadku na mieste samom a vyhotoviť znalecký nákres, na ktorom zakreslí oplotenie parciel KN C XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 499 m2 a KN C XXX/X záhrady o výmere 345 m2 zapísaných na LV č. XXXX k. ú. Považská Teplá vo vlastníctve odporkyne a parc. KN C XXX/XX orná pôda o výmere 402 m2 zapísanej na LV č. XXXX k. ú. X. K. vo vlastníctve navrhovateľa. V prípade ak oplotenie niektorej nehnuteľnosti zhora vo vlastníctve odporkyne zasahuje do parcely KN C XXX/XX orná pôda o výmere 402 m2, nech zakreslí túto plochu na znaleckom nákrese,
kde zároveň vyznačí miesto, kde je umiestnená studňa, pivnica a vodovodná prípojka z parcely KNC XXX/XX k. ú. X. K. tak, aby bolo zrejmé, na ktorej z nehnuteľností zhora vo vlastníctve navrhovateľa a odporkyne sa tieto stavby nachádzajú.
Znalec Ing. Jozef Polka podal dňa 6.7.2012 na tunajší súd znalecký posudok č. 13/2012 zo dňa 2.7.2012, kde uviedol, že pred samotným zameraním nehnuteľností zhora si zaobstaral geodetické podklady zo Správy katastra Považská Bystrica, meračský náčrt č. 6, meračský zápisník a zoznam súradníc. Poukázal na to, že samotné mapovanie bolo vyhotovené v roku 1961 optickými meračskými prístrojmi, ktoré spĺňajú kritériá pred 4-tú triedu presnosti zobrazenia pozemkov v katastrálnej mape. Ohliadku vykonal dňa 30.6.2012, pričom na mieste zameral plot, vodovodnú prípojku, pivnicu a studňu. Po zmeraní objektov konštatoval zistené skutočnosti a to že plot, ktorý je vo vlastníctve odporkyne sa nachádza v k. ú. X. K. na parcele KN C XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, sa vo svojej podstatnej časti nachádza na pozemku navrhovateľa. Priebeh samotného oplotenia zakreslil v prílohe č. 1. Uviedol že plot je umiestnený na pozemku navrhovateľa vo vzdialenosti 0,72 m na začiatku pozemku / na strane pri ceste/ a 0,24 m na konci pozemku /na strane pri potoku/. Hodnota 0,24 m je v zmysle zobrazenia objektov v katastrálnej mape hraničnou hodnotou presnosti mapy a je možné konštatovať že v rozsahu parcely KN C XXX/X a KN C XXX/XX je plot postavený na hranici pozemku. Za preukázateľný zásah do vlastníckych práv možno považovať priebeh plotu od bodu číslo 3 až po bod číslo 1, tak ako je znázornené v prílohe číslo 1. Celkom časť pozemku navrhovateľa zabratá odporkyňou predstavuje výmeru 17 m2. Ako z prílohy č. l vidno, studňa je postavená na pozemku odporkyne, betónová skruž ako ochrana vodovodnej prípojky zasahuje 0,55 m do pozemku navrhovateľa, pivnica je postavená na príbrežnom pozemku KN C XXX/X vodné plochy o výmere 11958 m2 , pričom v registri EKN je táto časť vedená ako parcela EKN 540 orná pôda o výmere 1607 m2, vedená na LV č. XXXX. Pri preštudovaní údajov katastra a prepočítaní výmer pozemkov zistil, že parcela KN C XXX/XX má chybne určenú výmeru, nakoľko je tu nesúlad medzi výmerou evidovanou v súbore popisných informácií katastra, kde má parcela zapísanú výmeru 402 m2, pričom pri výpočte výmery z grafických údajov dodaných správou katastra mu vyšla výmera 328 m2. Pričom rozdiel 74 m2 sa nejedná o záber odporkyne, ale o chybu v údajoch katastra a túto by mala opraviť správa katastra, pričom táto chyba nemá vplyv na priebeh hranice medzi pozemkami a na závery uvádzané v tomto znaleckom posudku.
V závere zhora uvedeného znaleckého posudku znalec uviedol, že oplotenie parciel KN C XXX/X a KN C XXX/X a KN C XXX/XX k. ú. X. K. je postavené na pozemku odporkyne, pričom za preukázateľný zásah do vlastníckych práv možno považovať priebeh plotu od bodu číslo 3 až po bod číslo 1 tak ako je znázornený v prílohe č. 1, kde v bode č. l je plot postavený 0,72 m na pozemku navrhovateľa a v bode číslo 3 je postavený 0,27 m na pozemku navrhovateľa. Priebeh plotu v rozsahu bodov 3-5 náčrtu je možné, konštatovať, že v rámci presnosti zobrazenia objektov v katastrálnej mape je plot postavený na hranici pozemkov, nakoľko stredná chyba zobrazenia hranice parciel v kat. mape pre 4 triedu presnosti je normou daná 0,28 metra. Celkom časť pozemku navrhovateľ zabratá odporkyňou predstavuje teda výmeru 17 m2.
V prílohe č.1 znaleckého posudku znalec zakreslil parcelu KN C XXX/X, KN C XXX/X a KN C XXX/ XX, červenou súvislou čiarou vyznačil jestvujúce oplotenie, ktoré tvorí spojnicu bodov 5,4,3,2,1, čiernou neprerušovanou čiarou zakreslil hranicu parciel KN C XXX/X, KN C XXX/X a KN C XXX/XX. Hnedou šráfovanou čiarou vyznačil plochu, ktorú z parcely KN C XXX/XX užíva a zaberá odporkyňa, pričom táto šráfovaná plocha v mieste bodu 5 predstavuje rozdiel 0,24 m, v bode 4 rozdiel 0,17 m, v bode 3 rozdiel 0,27 m, v bode 2 rozdiel 0,41 m a v bode 1 rozdiel 0,72 m. Na znaleckom nákrese znalec ďalej zakreslil pivnicu, studňu, vodovodnú prípojku a vodovodný uzáver, ktorých odstránenia sa navrhovateľ z parcely KN C XXX/XX od odporkyne domáha. Z prílohy č. 1 znaleckého nákresu je však zrejmé, že pivnica sa nachádza na parcele EKN 540, studňa a vodovodná prípojka a vodovodný uzáver sa nachádzajú na parcele KN C XXX/X, jedine betónová skruž okolo vodovodnej prípojky v šírke 0,55 m zasahuje do parcely XXX/XX.
Z výsluchu znalca Ing. Polku mal súd za preukázané, že výmeru parcely KN C XXX/XX zisťoval aj na mieste samom vykonal merania a zameranie spornej hranice a zistil, že skutočná výmera parcely KN C XXX/XX a to aj podľa podkladov, ktoré mu boli predložené z katastra nehnuteľností, je 328 m2. Poznámka o výmere parcely bola len jeho vedľajším zistením, ktoré neoveroval, pretože riešil v zmysle znaleckej úlohy hranicu medzi parcelami navrhovateľa a odporkyne.
Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8C 65/2010 mal súd za preukázané, že v tomto konaní sa navrhovateľ domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k parcele KN C XXX/XX, k. ú. X. K.. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.3.2011 sp. zn. 8C 65/2010 - 141 súd zrušil podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a ostatných spoluvlastníkov k parc. KN C XXX/XX orná pôda o výmere 402 m2, k. ú. X. K., zapísanú na LV č. XXXX a zároveň podielové spoluvlastníctvo vyporiadal tak, že podiely odporcov 1/ - 9/ prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľa, ktorého zaviazal povinnosťou vyplatiť ostaným odporcom náhradu za získané podiely.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 152/09 sa odporkyňa ( v konaní 8C 152/09 navrhovateľka ) domáhala od navrhovateľa ( v konaní 8C 152/09 odporcu ) určenia neplatnosti osvedčenia o vydržaní N 5/09, Nz 953/09 zo dňa 15.1.2010, ktorým navrhovateľ nadobudol spoluvlastnícky podiel 5956/1008 - in na parcele 460/11 orná pôda o výmere 402 m2 zapísaná na LV č. XXXX k. ú. X. K. s odôvodnením, že je podielovou spoluvlastníčkou s výškou spoluvlastníckeho podielu 83/336 - ín na pozemku parc. XXX/XX k. ú. X. K., a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.9.2008. Poukazovala na to, že odporca v čase vydania osvedčenia o vydržaní nespĺňal podmienky požadovanej 10-ročnej doby, keďže fakticky v dobrej viere predmetnú parcelu nepretržite počas 10 rokov ako vlastník neužíval, nakoľko túto až do svojej smrti v roku 2007 užíval A. F.. Poukazovala ďalej na to, že dňa 29.9.2008 uzatvorila kúpnu zmluvu, ktorou od svojich príbuzných nadobudla spoluvlastnícky podiel 83/336 - in na predmetnom pozemku. V priebehu konania však navrhovateľka svoj návrh zobrala v celom rozsahu späť a súd uznesením zo dňa 27.10.2009, sp. zn. 8C 152/2009 - 14 konanie zastavil.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 128/2009 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.10.2008, ktorej predmetom bol predaj podielu 83/336-ín z parcely KN C XXX/XX k. ú. X. K. z dôvodu, že pri prevode predmetného spoluvlastníckeho podielu od ostatných spoluvlastníkov došlo k porušeniu jeho predkupného práva. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.11.2009, sp. zn. 8C 128/2009 - 43 súd určil, že kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Považská Bystrica pod V 3077/08 zo dňa 28.10.2008 a predmetom ktorej bol predaj podielu 83/336-ín z parcele KN C XXX/XX k. ú. X. K.Á., je neplatná.
Z doplneného dokazovania a to ohliadkou na mieste samom mal súd za preukázané, že parcela KN C XXX/XX je súvislá zatrávnená plocha, ktorá sa nachádza medzi parcelou XXX/X a XXX/X vo vlastníctve odporkyne a parcelou XXX/XX a XXX/XX. Prístup na parcelu XXX/XX je od hlavnej cesty. Z pravej časti je parcela XXX/XX ohraničená pletivovým plotom ( vo vlastníctve odporkyne), osadenom na betónovom múriku cca 30 cm vysokom, oplotenie sa javí ako staršie, betónový múrik je sčasti zarastený machom. Z ľavej časti je parcela XXX/XX smerom od hlavnej cesty ohraničená taktiež plotom vo vlastníctve navrhovateľa. Znalcovi bola uložená úloha aby opätovne zameral parcelu KN C XXX/XX , XXX/X, XXX/X, XXX/XX a XXX/XX a vyhotovil znalecký nákres, na ktorom vyššie uvedené parcely zakreslí a taktiež zakreslí hranicu parcely XXX/XX, a XXX/X, XXX/X, oplotenie vo vlastníctve odporkyne a v prípade, ak oplotenie vo vlastníctve odporkyne zasahuje do parcely XXX/XX , túto plochu vyznačí taktiež nech vyznačí miesto kde j e umiestnená studňa, pivnica a vodovodná prípojka a stotožní pôvodný pozemnoknižný stav so stavom súčasným.
Znalec Ing. Jozef Polka podal dňa 10.8.2015 znalecký posudok č. 14/2015, v ktorom uviedol, že pred samotným zameraním si zaobstaral geodetické podklady z Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálneho odboru, raster originálu mapy, ktorá bola vyhotovená na hliníkovej fólii. Raster bol digitalizovaný Geografickým a kartografickým ústavom Bratislava. Uviedol, že hranicu medzi pozemkami KN C XXX/XX a XXX/X a XXX/X tvorí spojnica bodov A, B, C, tak ako zakreslil na prílohe č. 1 znaleckého posudku. Ohliadku vykonal dňa 26.3.2015 za prítomnosti súdu, pričom na mieste zameral plot, ktorý sa nachádza na rozmedzí parciel XXX/XX, a XXX/X, XXX/X, parcelu XXX/XX a parcely XXX/ X a XXX/X. Po zameraní objektov konštatoval, že plot, ktorý je vo vlastníctve odporkyne, sa nachádza v k. ú. X. K. na parcele XXX/XX, ktorá je vo vlastníctve navrhovateľa, vo svojej podstatnej časti sa nachádza na pozemku navrhovateľa. Priebeh postaveného plota zakreslil na prílohe č. 1 znaleckého posudku. Podľa originálu mapy, ktorá je zobrazená na hlinkovej fólii, je plot umiestnený na pozemku navrhovateľa vo vzdialenosti 0,14 m na začiatku pozemku ( na strane pri ceste) a 0,00 m na konci pozemku ( na strane pri potoku). Hodnota 0,24 m je v zmysle zobrazenia objektov v katastrálnej mape hraničnou hodnotou presnosti mapy a je možné konštatovať, že v rozsahu parcely KN C XXX/X , KN
C XXX/X a KN C XXX/XX je plot postavený na hranici pozemku. Pri meraní parcely KN C XXX/XX a po opätovnom prešetrení údajov z katastra a prepočítaní výmer pozemkov konštatoval, že výmera parcely KN C XXX/XX určená kartometricky z originálu mapy, ktorá je zobrazená na hliníkovej fólií je 290 m2 ( plus, mínus 15m). V prílohe je reprezentovaná parcela KN C XXX/XX pozemkom, ktorý je ohraničený plotmi, výmera tohto pozemku je 305 m2 ( plus, mínus 16m). V súbore popisných informácií je parcela KN C XXX/XX evidovaná s výmerou 402 m2 ( plus, mínus 16m). Zo zistených údajov je možné konštatovať, že zákres parcely KN C XXX/XX podľa originálu mapy, ktorá je zobrazená na hliníkovej fólii zodpovedá pozemku tak ako je stabilizovaný v teréne. Rovnako prešetril výmeru parcely KN C XXX/ X, grafická výmera určená kartometricky z originálu mapy, ktorá je zobrazená na hliníkovej fólií je 501 m ( plus, mínus 18m). V súbore popisných informácií je parcela KN C XXX/XX evidovaná s výmerou 494 m2 ( plus, mínus 18m). Výmera parcely KN C XXX/X - grafická výmera určená kartometricky z originálu mapy, ktorá je zobrazená na hliníkovej fólii je 351 m ( plus, mínus 18m). V súbore popisných informácií je parcela KN C XXX/XX evidovaná s výmerou 345 m2 (plus, mínus 18m). Mal za to, že z vyššie uvedeného je zrejmé že výmery parciel KN C XXX/X a KN C XXX/X sú v zmysle vyhlášky 461/2009 Z. z. určené správne v rozsahu povolených odchýlok danej vyhláškou Úradu geodézie , kartografie a katastra SR. Parcela XXX/XX nespĺňa podmienky dané vyhláškou 461/2009 Z. z., pričom pri prešetrení údajov v katastri nehnuteľnosti sa znalcovi nepodarilo zistiť dôvody tohto rozdielu. Záverom znalec konštatoval, že rozdielne závery konštatované v znaleckom posudku oproti posudku č. 13/2012 boli spôsobené skutočnosťou, že pri zostavovaní znaleckého posudku č. 13/2012 nemal k dispozícii originál mapy, ktorá je zobrazená na hliníkovej fólii.
V závere znaleckého posudku č. 14/2015 znalec konštatuje, že po opätovnom prešetrovaní údajov z katastra a prepočítaní výmer pozemkov konštatuje, že výmera parcely KN C XXX/XX určená kartometricky z originálu mapy, ktorá je zobrazená na hliníkovej fólii je 290 m2 ( plus mínus 15m). V prírode je reprezentovaná parcela KN C XXX/XX pozemkom, ktorý je ohraničený plotmi, výmera tohto pozemku je 305 m2 ( plus mínus 16m). V súbore popisných informácií je parcela 460/11 evidovaná s výmerou 402 m2 ( plus mínus 16m). Zo zistených údajov je možné konštatovať, že zákres parcely KN C XXX/XX podľa originálu mapy, ktorá je zobrazená na hliníkovej fólii zodpovedá pozemku tak ako je stabilizovaný v teréne, pričom táto výmera nezodpovedá výmere evidovanej v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností, pričom pri prešetrovaní údajov v katastri nehnuteľností sa mu nepodarilo zistiť dôvody tohto rozdielu. Záverom poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 70 ods. 2 Zák. č. 162/1995 Z. z. v platnom znení nie je výmera hodnoverným a záväzným údajom katastra nehnuteľnosti.
V prílohe č. 1 znaleckého posudku č. 14/2015 znalec zakreslil parcely KN C XXX/XX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XX a XXX/XX a zároveň zakreslil hranicu medzi parcelami XXX/XX a XXX/X a XXX/ X súvislou čiernou čiarou ako spojnicu bodov A, B, C a súvislou červenou čiarou zakreslil jestvujúce oplotenie. Z predmetného znaleckého náčrtu je nepochybné, že jestvujúce oplotenie tvoriace hranicu parciel XXX/XX a XXX/X a XXX/X sa v bode C nachádza na hranici pozemkov, v bode B tvorí odchýlku 0,24 m a v bode A tvorí odchýlku 01,14 m smerom na pozemok KN C XXX/XX.
Znalecký náčrt tvoriaci prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 14/2015 je vytvorený z originálu mapy a zobrazuje kópiu hliníkovej mapy, kde hranica medzi parcelami XXX/XX, XXX/X a XXX/X je vyznačená pôvodne modrou čiarou, hranica jestvujúca ( v prírode tvoriaca oplotením ) červenou čiarou a znalcom určená hranica ako spojnica bodov A, B, C, pričom je zrejmé, že sa jedná posun pôvodnej hranice smerom do parcely XXX/XX.
Z výsluchu znalca Ing. Polku mal súd za preukázané, že rozpor medzi posudkami č. 13/2012 a č. 14/2015 vznikol z toho, že vychádzal z kópie mapy a pri vyhotovovaní duplikátu mapy vznikajú informácie, ktoré boli príčinou uvedeného rozporu. V prípade znaleckého posudku č. 13/2012 nebol upovedomený na Okresnom úrade v Považskej Bystrici o existencii originálu mapy na hliníkovej fólii, z ktorej vychádzal pri znaleckom posudku č. 14/2015. Originál mapy na hliníkovej fólii, ktorý spracovával v znaleckom posudku č. 14/2015, bol spracovaný tak, aby nedošlo k deformáciám tohto originálu. Pri počítačovom spracovaní vychádzal z rastra originálu mapy, ktorý bol digitalizovaný Geodetickým a kartografickým ústavom v Bratislave. Pri samotnom meraní, ktoré bolo vykonávané za prítomnosti súdu na ohliadke na mieste samom, zameral aj šírku pozemkov odporkyne tj. parcelu XXX/X a XXX/X a rovnako aj parcelu XXX/X a XXX/X, za prítomnosti navrhovateľa, pričom šírka tohto pozemku zodpovedá šírke, ktorá je zakreslená v mape. Uviedol, že hliníková fólia je originál mapy vyhotovený približne v 60 rokoch,
znalecký náčrt tvoriaci prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 14/2015 je vytvorený z originálu mapy. Modrá čiara zakreslená na prílohe č. 2 znaleckého posudku , ktorá je súbežná s červenou čiarou ako spojnicou bodov A, B, C po ľavej strane predstavuje hranicu pôvodne zmapovanú, ktorá bola neskôr škrtnutá. Kedy a z akých dôvodov k tomu došlo sa nevedel vyjadriť. Uviedol, že k zmene hranice mohlo dôjsť nielen v ROEP ale mohlo to byť aj v minulosti, nakoľko pred rokom 1989 sa každých 10 rokov vykonávali tzv. komplexné údržby, to znamená že sa mapovali hranice, ktoré existovali v teréne, to znamená, ak pri mapovaní bola nejaká hranica zmapovaná inak, a medzitým sa zmenila a nebola napr. majetkovo právne vysporiadaná, resp. vlastníci povedali, že hranica je takto správna, to znamená odsúhlasili túto hranicu tak hranica bola zameraná nanovo a mohlo dôjsť k zmene zákresu v katastrálnej mape. K tomu mohlo dôjsť niekedy od roku 1960.
Zo správy Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa 11.11.2015 mal súd za preukázané, že pôvodná hranica medzi parcelami XXX/X, XXX/X a XXX/XX k. ú X. K. na analógovej mape z roku 1962 ( hliníkovej) bola zmenená komplexnou údržbou pred rokom 1980. Pri komplexnej údržbe boli zamerané hranice v teréne trvale stabilizované ako stavby, ploty, obrubníky a jednalo sa o hranice užívania a nie hranice vlastnícke. V predmetnej lokalite v čase merania nebola žiadna z parciel XXX/X, XXX/X a XXX/XX zapísaná na liste vlastníctva.
Svedkyňa D.. D. F., vedúca Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor uviedla, že po nahliadnutí do hliníkovej mapy, ktorá tvorí prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 14/2015, modrý stav na hliníkovej mape vznikol v roku. 1959 ako polohopisný a výškopisný plán. Geodézia v tej dobe nedisponovala inými mapami, tak použila polohopisný a výškopisný plán ako mapu evidencií nehnuteľnosti. Povinnosťou geodézie bolo cca každých 5 rokov robiť komplexné prehliadky, to znamená, že geodeti išli do terénu a zamerali všetky zmeny a doplnili do tejto mapy , to znamená, ak tam boli postavené nové stavby, nové oplotenie, to doplnili do mapy EN. Tým bolo doplnená aj v danom prípade nová hranica oproti modrej pred rokom 1980. Tak modrá hranica ako nová hranica, boli vždy len užívacie hranice, nejednalo sa o hranice vlastnícke. V danej lokalite nebol v tej dobe žiadny LV. Takto sa vždy hranica zmenila podľa toho, čo bolo vyšetrené v teréne. Ako boli parcele zapisované na listy vlastníctva, tak užívacie hranice sa zmenili na vlastnícke hranice. Prvý bol zapísaný LV na parcele XXX/X a XXX/X, následne XXX/XX a XXX/XX a až posledný bol zapísaný LV na parcelu XXX/XX. V danej lokalite bola pkn. parcela XXX zapísaná v pkn. vložke 140, s výmerou 7165 m2. Pretože sa jednalo o úžitkové hranice, ktoré boli zakreslené katastrom, vlastníci neboli podľa jej názoru informovaní, pretože reálne tak ako boli pozemky zakreslené, ich aj užívali. Jednotliví vlastníci pôvodnej parcely XXX nadobúdali vlastnícke právo následne na základe právnych listín, ktorých súčasťou boli geometrické plány ako technické podklady, kde bola výmera presne určená. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo ako posledný. Podkladom pre rozhodnutie bola identifikácia, tá síce uvádza, že parcela je vytvorená z pôvodnej pkn. parcely XXX ale výmeru preberá z operátu katastra. Jej skutočnú výmeru nikto neskúmal a nepreveril, akú má skutočne reálne výmeru. Takto na list vlastníctva bola potom napísaná výmera parcely XXX/XX a to 402 m2, v skutočnosti už pri jej vzniku bola menšia. Zostatok, ktorý bol reálne v teréne, bol menší ako 402 m2. V pozemkovej knihe bolo zapísané vlastníctvo k parcele pkn. 540, ktorá mala výmeru viac ako 7000 m2. Z tejto pôvodnej pkn. parcely vznikla parcela XXX/XX a parcele XXX/X a XXX/X. Na hliníkovej mape bol vyznačený užívací stav. V roku 1959, kedy bola zakreslená hranica medzi terajšími parcelami XXX/X, XXX/X a XXX/XX mohla byť zakreslená tak ako je modrou čiarou vyznačená na hliníkovej mape. Keďže sa užívací stav neskôr zmenil, bola hranica vyznačená tak ako je zakreslená v prílohe č. 2 znaleckého nákresu červenou čiarou. Užívací stav bol povýšený na vlastnícky stav až v roku 2004, kedy parcely XXX/X a XXX/X nadobudla odporkyňa.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru, že návrh navrhovateľa ako aj vzájomný návrh odporkyne nie sú dôvodné.
V priebehu konania medzi účastníkmi konania zostal sporný priebeh hranice medzi parcelami KN C XXX/XX vo vlastníctve navrhovateľa a parcelami KN C XXX/X a XXX/X vo vlastníctve odporkyne, pričom navrhovateľ tvrdil, že výmera parcely XXX/XX tak ako bola zistená v tomto konaní a to 328 m2 nezodpovedá skutočnosti, nakoľko mal za to, že skutočná výmera je 402 m2, tak ako je zapísaná
na LV č.XXXX k. ú X. K., z ktorej okrem iného vyplatil náhradu spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica sp. zn. 8C/65/2010, pričom rozdiel 74 m2 sa zaberá právne odporkyňa v parceliach XXX/X a XXX/X. Súd pri svojom rozhodovaní rozsudkom zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 4C/27/2012-92 vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca z odboru geodézia a kartografia Ing. Jozefa Polku č. 13/2012, ktorý zakreslil priebeh hranice medzi parcelou KN C XXX/XX a KN C XXX/X a XXX/X, z ktorého bol zrejmý rozdiel medzi existujúcou hranicou a hranicou katastrálnou v časti ako znalec zakreslil v prílohe č. 1 znaleckého posudku túto plochu hnedou štáfovanou čiarou. Vzhľadom na tieto skutkové zistenia potom následne aj odporkyňa podala vzájomný návrh, ktorým sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - časti parcele č. XXX/XX orná pôda k. ú. X. K. zapísanej na LV č. XXXX zameranej Ing. Jozefom Polkom a zakreslenej na znaleckom nákrese, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 13/2012, vyhotoveného dňa 30.6.2012 šráfovane označenej medzi existujúcim oplotením a skutočnou hranicou medzi pozemkami parcelou č. XXX/X a XXX/X k. ú. X. K., na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve odporkyne a parcelou č. XXX/XX k. ú. X. K., na LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa.
Po tom ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie súd na návrh navrhovateľa doplnil dokazovanie ohliadkou na mieste samom, znaleckým posudkom znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. Jozefa Polku č. 14/2015, výsluchom znalca Ing. Jozefa Polku, oboznámil sa so správou Okresného úradu Považská Bystrica, katastrálny odbor zo dňa 11.11.2015 a výsluchom svedkyne D.. D. F., pričom dospel k záveru, že zistený skutkový stav po doplnenom dokazovaní je odlišný ako v čase rozhodovania rozsudkom zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 4C/27/2012-92.
Znalec Ing. Jozef Polka opätovne zameral za prítomnosti navrhovateľa a odporkyne parcely KN C XXX/ XX, XXX/X,XXX/X ako aj susediace parcely KN C XXX/X a XXX/X a tieto porovnal s mapou na hliníkovej fólii a svoje zistenia spracoval do znaleckého posudku č. 14/2015, z ktorého záveru súd pri svojom rozhodovaní vychádzal.
Je nesporné, že na mieste samom hranicu medzi parcelou navrhovateľa KN C XXX/XX a odporkyne KN C XXX/X a KN C XXX/X tvorí pletivové oplotenie osadení na betónovom múriku, ktoré vybudovali ešte právni predchodcovia odporkyne. Z doplneného dokazovania a to zo záveru znaleckého posudku č. 14/2015 je však zrejmé, že plot je umiestnený na pozemku navrhovateľa vo vzdialenosti 0,14 m na začiatku pozemku ( na strane pri ceste) a 0,00 m na konci pozemku ( na strane pri potoku). Hodnota 0,24 m je v zmysle zobrazenia objektov v katastrálnej mape hraničnou hodnotou presnosti mapy, preto súd v súlade s vyššie uvedeným jednoznačne dospel k záveru, že plot je postavený na hranici pozemku.
Pokiaľ sa týka námietok navrhovateľa ohľadom priebehu hranice vyznačenej na mape z hliníkovej fólie modrou čiarou a jej rozdielu so závermi znalca o hranici pozemkov súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z výpovede svedkyne D.. D. F., z ktorej výpovede mal súd za preukázané, že modrá čiara na mape z hliníkovej fólie predstavujúca hranicu medzi parcelami XXX/XX a XXX/X a XXX/X vznikla v roku 1959 ako polohopisný a výškopisný plán. Povinnosťou geodézie bolo cca každých 5 rokov robiť komplexné prehliadky, to znamená, že geodeti išli do terénu a zamerali všetky zmeny a doplnili do mapy EN. Tým bola doplnená aj nová hranica, pred rokom 1980, vyznačená na znaleckom náčrte tvoriacom Prílohu č. 2 znaleckého posudku č. 14/2015 červenou čiarou ako spojnica bodov A,B,C. Obe hranice ( hranica vyznačená modrou čiarou ako aj hranica vyznačená červenou čiarou ) boli vždy len užívacie hranice, nejednalo sa o hranice vlastnícke. V danej lokalite ( X. K. ) nebol v tej dobe žiadny list vlastníctva. Ako boli parcele zapisované na LV, tak užívacie hranice sa zmenili na vlastnícke hranice. Prvý bol zapísaný LV na parcele XXX/X a XXX/X, následne XXX/XX a XXX/XX a až posledný bol zapísaný LV na parcelu XXX/XX. Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo ako posledný. Podkladom pre rozhodnutie bola identifikácia, tá síce uvádza, že parcela je vytvorená z pôvodnej pkn. parcely XXX ale výmeru preberá z operátu katastra. Jej skutočnú výmeru nikto neskúmal a nepreveril, akú má skutočne reálne výmeru. Takto na LV bola potom napísaná výmera parcely XXX/XX 402 m2, v skutočnosti už pri jej vzniku bola menšia. V pozemkovej knihe bolo zapísané vlastníctvo k parcele pkn. XXX, ktorá mala výmeru viac ako 7000 m2. Z tejto pôvodnej pkn. parcely vznikla parcela XXX/XX a parcele XXX/X a XXX/X.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že pokiaľ sa navrhovateľ domáha uvoľnenia časti parcele KN C XXX/XX a odstránenia z parcele XXX/XX plota, studne, pivnice a vodovodnej
prípojky jeho návrh nie je dôvodný. Z vykonaného odkazovania jednoznačne vyplýva, že odporkyňa do vlastníckeho práva navrhovateľa nijako nezasahuje, nakoľko oplotenie parcely XXX/XX sa nachádza na hranici pozemkov KN C XXX/XX a XXX/X a XXX/X a studňa, pivnica a vodovodná prípojka sa nachádzajú na pozemkoch vo vlastníctve odporkyne a nie na parcele KNC XXX/XX k. ú. X. K.. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ sa týka vzájomného návrhu odporkyne, ktorým sa domáhala určenia vlastníckeho práva, vzhľadom na vykonané dokazovanie, z ktorého mal súd za jednoznačne preukázané, že plocha, ku ktorej sa vlastníckeho práva domáhala je súčasťou parcely KN C XXX/X a KN C XXX/X, ktorých je vlastníčkou, tak ako je jej vlastnícke právo zapísané na LV č. XXXX k. ú. X. K., jej vzájomný návrh je pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. nedôvodný a preto súd vzájomný návrh odporkyne zamietol.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd využil možnosť § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Trenčína, v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno zdôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, za b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.