Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-50C/112/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľa: PRESTO, s.r.o., Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 35 854 197, zast. JUDr. Petrom Zelenayom, advokátom, 29. augusta 19, 811 09 Bratislava proti odporcovi: M. O., nar. XX. XX. XXXX, Z. XX, XXX XX K., v konaní o zaplatenie 20 000,- EUR s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 20 000,00 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 20 000,00 EUR od 20. 02. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 1 200,- EUR a z trov právneho zastúpenia vo výške 1 816,91 EUR, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26. 02. 2015 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 20 000,00 EUR s príslušenstvom ako aj trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol zamestnancom navrhovateľa a to od 04. 06. 2013, kedy navrhovateľ a odporca uzatvorili pracovnú zmluvu, až do 27. 01. 2014, kedy sa navrhovateľ a odporca dohodli na ukončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce. Počas trvania pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa došlo k odcudzeniu finančnej hotovosti vo výške 41 300,00 EUR z trezoru prevádzky navrhovateľa. Odporca priznal, že finančnú hotovosť najmenej vo výške 20 000,- EUR odcudzil z trezoru prevádzky navrhovateľa pre svoju vlastnú spotrebu. Odporca prisľúbil, že odcudzenú finančnú čiastku vo výške 20 000,00 EUR vráti bezodkladne navrhovateľovi, v tej súvislosti písomne uznal svoj dlh voči navrhovateľovi a to dňa 31. 01. 2014. Navrhovateľ viackrát vyzval odporcu na dobrovoľné plnenie dlhu, odporca svoj dlh voči navrhovateľovi nesplnil. Písomnou výzvou zo dňa 10. 02. 2015, ktorú odporca prevzal dňa 16. 02. 2015 vyzval navrhovateľ odporcu na dobrovoľné plnenie a to do troch dní od prevzatia výzvy. Keďže odporca svoj dlh voči navrhovateľovi dobrovoľne nesplnil, navrhovateľ sa domáhal aj úroku z omeškania.

Tunajší súd vydal dňa 24. 03. 2015 platobný rozkaz č. -21, ktorým zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalovanú sumu s príslušenstvom ako aj trovy konania.

Proti platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odporca prostredníctvom právneho zástupcu odpor, v ktorom namietal neplatnosť uznania dlhu zo dňa 31. 01. 2014, keďže tento úkon nebol urobený slobodne, bol vynútený pod psychickým donútením zo strany navrhovateľa a bol urobený v omyle, ktorý vyvolal navrhovateľ. Odporca v odpore uviedol, že pravdepodobným páchateľom odcudzenia peňazí je jeho

bývalý kolega A. A., o čom mal informovať aj štatutára navrhovateľa. Odporca uviedol, že štatutár navrhovateľa mu prisľúbil, že pokiaľ sa v prípadnom trestnom konaní preukáže nevina odporcu, uznanú sumu nebudú od neho vymáhať.

Súd vykonal dokazovanie vo veci obsahom listinných dôkazov predložených navrhovateľom, prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu ako aj pripojeným spisom U. v K., odb. kriminálnej polície č. U.-XXX/X-VYS-BX-XXXX a zistil tento skutkový stav:

Odporca uzatvoril dňa 04. 06. 2013 s navrhovateľom pracovnú zmluvu podľa § 43 Zákonníka práce a dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 Zákonníka práce, s nástupom do práce dňa 05. 06. 2013, dohodnutý bol druh práce - manager - zodpovedá za vedenie stravovacích prevádzok PRESTO, s.r.o. Náplňou práce odporcu bolo okrem iného dohliadať na zverenú hotovosť, tovar a tovarové zásoby.

Dňa 27. 01. 2014 uzatvorili navrhovateľ a odporca dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej pracovný pomer odporcu u navrhovateľa skončil dňa 27. 01. 2014. V dohode je uvedené, že dôvodom skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany odporcu tým, že bez súhlasu navrhovateľa odporca zobral pre svoju potrebu z trezoru prevádzky na B. Dňa 31. 01. 2014 odporca podpísal písomné vyhlásenie, podľa ktorého dňa 24. 01. 2014 písomne uznal svoj dlh vo výške 7 100,- EUR voči navrhovateľovi, ktorý vznikol tým, že bez súhlasu zamestnávateľa zobral pre svoju potrebu z trezoru prevádzky nachádzajúcej sa na Jána B. 1, Z. I. I hotovosť vo výške 7 100,- EUR. Odporca ďalej v písomnom vyhlásení zo dňa 31. 01. 2014 vyhlásil, že uznáva aj svoj dlh voči zamestnávateľovi vo výške 12 900,- EUR, ktorý vznikol z totožného právneho dôvodu, a to že bez súhlasu zamestnávateľa zobral pre svoju potrebu z trezoru prevádzky nachádzajúcej sa na Jána B. 1, Z. I. I hotovosť vo výške 12 900,- EUR. Odporca vyhlásil, že celkovo uznáva dlh voči zamestnávateľovi z vyššie uvedených dôvodov vo výške 20 000,- EUR.

Navrhovateľ výzvou zo dňa 10. 02. 2015 vyzval odporcu na zaplatenie sumy 20 000,- EUR do troch dní od doručenia výzvy. Zásielka bola doručená adresátovi dňa 16. 02. 2015. Právny zástupca navrhovateľa zotrval na návrhu a v súvislosti s odporom odporcu poukázal na to, že dôkazné bremeno v tom, že k uznaniu dlhu došlo pod psychickým nátlakom a že odporca bol navrhovateľom uvedený do omylu, spočíva na odporcovi, pričom odporca v tomto smere neuviedol v odpore žiadne relevantné skutočnosti. Odporca svoj dlh voči navrhovateľovi písomne uznal a to po viacerých stretnutiach s navrhovateľom, ktorých sa právny zástupca navrhovateľa zúčastnil, na odporcu v súvislosti s uznaním dlhu nebol vyvíjaný žiaden nátlak a rovnako nebol odporca uvedený do omylu. Predmetné rokovania v súvislosti s uznaním dlhu prebiehali tak, že boli na žiadosť odporcu prerušené za účelom porady s právnym zástupcom. Odporca uznal dlh voči navrhovateľovi, pričom tvrdil, že časť odcudzenej sumy poskytol svojmu kolegovi A. A., preto by sa na vrátení sumy mal podieľať aj A. A., z uvedeného dôvodu uznal odporca dlh vo výške 20.000,- EUR. Navrhovateľ podal voči odporcovi trestné oznámenie. V súvislosti s uznaním dlhu odporcom navrhovateľ informoval odporcu, že v prípade podpísania písomného vyhlásenia o uznaní dlhu sa vyhne občianskoprávnej žalobe. V rozpore s tvrdením odporcu o psychickom nátlaku pri uznaní dlhu je aj skutočnosť, že odporca uznal dlh na dvakrát a len v čiastočnej sume. K tvrdeniu odporcu o uvedení do omylu navrhovateľom právny zástupca navrhovateľa uviedol, že keby bol mal navrhovateľ úmysel odporcu uviesť do omylu, trval by na tom, aby odporca v písomnom vyhlásení o uznaní dlhu uznal všetky finančné prostriedky, ktoré boli spreneverené. Odporca bol ochotný uhradiť zhruba len polovicu týchto finančných prostriedkov, preto je v uznaní dlhu suma 7 100,- EUR a 12 900,- EUR.

Odporca v priebehu konania uviedol, že nepopiera, že podpísal uznanie dlhu, toto podpísal na dvakrát, prvýkrát to bola suma okolo 7 000,- EUR, druhýkrát to bola suma 20 000,- EUR, spolu malo ísť o škodu cca vo výške 40 000,- EUR. Odporca uviedol, že uznanie dlhu podpísal, lebo zamestnávateľ mu povedal, že ak uznanie dlhu podpíše, nebude na neho podané trestné oznámenie. Odporca uviedol, že na polícii mu bolo povedané, že trestné oznámenie musí byť podané v každom prípade. Odporca uviedol, že pri podpísaní vyhlásenia o uznaní dlhu bol uvedený do omylu, a to v tom, že mu bolo povedané, že keď podpíše uznanie dlhu, nebude voči nemu podané trestné oznámenie, neskôr zistil na polícii, že aj tak v súvislosti s predmetnou vecou bol obvinený. V súvislosti s uznaním dlhu s navrhovateľom absolvoval niekoľko stretnutí, kde vysvetlil všetky okolnosti súvisiace so stratou finančných prostriedkov, tak, ako to vysvetlil aj v priebehu vyšetrovania, uviedol všetky skutočnosti, ktoré mu boli známe. Poskytol dôkazy aj ohľadom niektorých platieb a to, že poskytol finančnú hotovosť pánovi A.. Išlo o finančné prostriedky

patriace navrhovateľovi, ktoré odporca vybral z trezoru, k tomuto sa priznal. Išlo o 7 000,- EUR, tieto vybral z trezoru na trikrát. Pokiaľ ide o tvrdenie v odpore, že uznanie dlhu bolo vynútené psychickým donútením zo strany navrhovateľa, toto v odpore uviedol jeho právny zástupca, odporca uviedol, že s týmto tvrdením sa nestotožňuje, trvá na tom, že v súvislosti s uznaním dlhu bol zo strany navrhovateľa uvedený do omylu, keď mu navrhovateľ tvrdil, že nepodá na neho trestné oznámenie, keď podpíše uznanie dlhu, trestné oznámenie však neskôr podané bolo. Odporca uviedol, že navrhovateľ mu tvrdil, že dostane papier o tom, že nebude na neho podané trestné oznámenie, v trestnom spise sa nachádza aj nejaký doklad od navrhovateľa, podľa ktorého navrhovateľ netrvá na trestnom stíhaní odporcu, podľa vyšetrovateľa tento doklad nemá žiadnu váhu.

Z pripojeného vyšetrovacieho spisu OOPZ v Bratislave IV, odbor kriminálnej polície číslo U.-XXX/X-VYS- BX-XXXX súd zistil, že navrhovateľ vykonal inventarizáciu pokladne prevádzka Z. Bratislava ku dňu 20. 01. 2014, ktorej operatívnu evidenciu viedol odporca, pričom stav podľa účtovnej evidencie predstavoval sumu 44 293,72 EUR a rozdiel sumu 41 300,- EUR, v zázname o inventarizácii navrhovateľ konštatoval, že fyzickou kontrolou bolo zistené, že stav v pokladni nezodpovedá stavu pokladne uvedenom v operatívnej evidencii - pokladničnej knihe. Podľa § 182 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). (2) Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. (3) Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa proti odporcovi je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že odporca bol od 05. 06. 2013 zamestnancom navrhovateľa s dohodnutým druhom práce - manager zodpovedný za vedenie stravovacích prevádzok navrhovateľa. Navrhovateľ a odporca uzatvorili dňa 04. 06. 2013 písomnú dohodu o hmotnej zodpovednosti podľa § 182 a nasl. Zákonníka práce, v ktorej odporca podpisom potvrdil, že bola vykonaná inventarizácia v súlade s ust. § 184 Zákonníka práce. Inventarizáciou pokladne prevádzky Volkswagen Bratislava ku dňu 20. 01. 2014, ktorej operatívnu evidenciu viedol odporca, navrhovateľ zistil, že stav pokladne podľa účtovnej evidencie predstavoval sumu 44 293,72 EUR a rozdiel sumu 41 300,- EUR. V zázname o inventarizácii navrhovateľ konštatoval, že fyzickou kontrolou bolo zistené, že stav v pokladni nezodpovedá stavu pokladne uvedenom v operatívnej evidencii - pokladničnej knihe. Dňa 27. 01. 2014 uzatvorili navrhovateľ a odporca dohodu o skončení pracovného pomeru, podľa ktorej pracovný

pomer odporcu u navrhovateľa skončil dňa 27. 01. 2014. V dohode je uvedené, že dôvodom skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany odporcu tým, že bez súhlasu navrhovateľa odporca zobral pre svoju potrebu z trezoru prevádzky na Jána B. 1, Z. I. I peňažnú hotovosť, ktorú bol povinný vložiť na bankový účet zamestnávateľa. Dňa 24. 01. 2014 odporca podpísal písomné vyhlásenie, podľa ktorého uznáva svoj dlh vo výške 7 100,- EUR voči navrhovateľovi, ktorý vznikol tým, že bez súhlasu zamestnávateľa zobral pre svoju potrebu z trezoru prevádzky nachádzajúcej sa na B. B. 1, Z. I. I hotovosť vo výške 7 100,- EUR. Dňa 31. 01. 2014 odporca podpísal písomné vyhlásenie, podľa ktorého dňa 24. 01. 2014 písomne uznal svoj dlh vo výške 7 100,- EUR voči navrhovateľovi, ktorý vznikol tým, že bez súhlasu zamestnávateľa zobral pre svoju potrebu z trezoru prevádzky nachádzajúcej sa na B. B. 1, Z. I. I hotovosť vo výške 7 100,- EUR. Odporca ďalej v písomnom vyhlásení zo dňa 31. 01. 2014 vyhlásil, že uznáva aj svoj dlh voči zamestnávateľovi vo výške 12 900,- EUR, ktorý vznikol z totožného právneho dôvodu, a to že bez súhlasu zamestnávateľa zobral pre svoju potrebu z trezoru prevádzky nachádzajúcej sa na JS. I. I hotovosť vo výške 12 900,- EUR. Odporca vyhlásil, že celkovo uznáva dlh voči zamestnávateľovi z vyššie uvedených dôvodov vo výške 20 000,- EUR.

V konaní bolo preukázané, že počas trvania pracovného pomeru odporcu u navrhovateľa došlo k vzniku schodku na zverených hodnotách, za ktorý zodpovedá odporca. Odporca písomným vyhlásením uznal svoj dlh voči navrhovateľovi v uplatnenej výške. Odporca v konaní nepopieral svoju zodpovednosť za vzniknutý schodok, popieral však jeho výšku a to napriek písomnému uznaniu dlhu v žalovanej výške s odôvodnením, že v súvislosti s uznaním dlhu bol navrhovateľom uvedený do omylu. Odporca však v tomto smere svoje tvrdenia ničím nepreukázal, neuniesol teda dôkazné bremeno, preto súd rozhodol tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Navrhovateľ vyzval odporcu na zaplatenie žalovanej sumy, odporca, napriek písomnému uznaniu dlhu žalovanú sumu navrhovateľovi nevrátil, dostal sa preto s plnením dlhu do omeškania, súd ho preto zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania a to s poukazom na ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Navrhovateľ mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému odporcovi plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú z navrhovateľom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1 200,00 EUR a z trov právneho zastúpenia, ktoré súd priznal navrhovateľovi za 4 úkony právnej služby ( 1. prevzatie a príprava zastúpenia - 18. 02. 2015, návrh vo veci samej - 25. 02. 2015, účasť na pojednávaniach 27. 10. 2015 a 03. 12. 2015 ), á 370,14 EUR, 4x rež. paušál 8,39 EUR, plus 20% DPH, spolu 1 816,91 EUR. Trovy právneho zastúpenia súd navrhovateľovi priznal v súlade s ust. §§ 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a), c), d), 15 písm. a), 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava V, písomne, v dvoch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.