Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Sd-25-2014.pdf
PDF · 117.85 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sd/25/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci navrhovateľa: G. W., bytom S. XX/XX, B., zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8, o úrazovú rentu, na návrh navrhovateľa o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. októbra 2013, takto
rozhodol:
Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. októbra 2013 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 791,63 Eur, k rukám Fridricha Paľka, s.r.o., so sídlom Grősslingova 4, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 4. septembra 2014, sp.zn. 12Sd/25/2014-30 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. 40493-9/2013-BA zo dňa 18. októbra 2013, ktorým odporkyňa rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 9. marca 2013, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,05% v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 9. marca 2013 do 31. marca 2013 v sume 250,10 Eur a od 1. apríla 2013 v sume 337,00 Eur mesačne. Na uvedenú sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného dôchodku s odôvodnením, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 16. augusta 2013 navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 70%. Dátum vzniku určil dňom 9. marca 2013. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporkyne zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil a vyčíslil trovy konania. V dôvodoch odvolania podstate okrem iného poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový súd sa obmedzil len na konštatovanie správnosti a zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu bez uvedenia konkrétnych zistení odôvodňujúcich výlučne na posudky posudkových lekárov správneho orgánu. Pri rozhodovaní vychádzal z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočky Prievidza zo dňa 10. januára 2014 a z posudku zo dňa 5. februára 2014, ktoré neboli podkladom pre vydanie rozhodnutia správnym orgánom, čo zakladá odvolací dôvod podľa písm. d) a nevychádzal z lekárskej správy zo dňa 16. augusta 2013.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že z rozhodnutia správneho orgánu nie je možné zistiť, akými úvahami bol správny orgán vedený pri stanovení miery poklesu pracovnej schopnosti. Rozhodnutie sa odvoláva na lekársku správu, v ktorej taktiež nie je uvedené, akým spôsobom bola stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti vo výške 70%. Miera poklesu pracovnej činnosti sa posudzuje vo vzťahu k práci, z ktorej choroba z povolania vznikla. Podľa lekárskej správy zo dňa 16. augusta 2013 nemôže navrhovateľ pracovať na pôvodnom pracovisku, preto je nevyhnutné na stanovenie miery poklesu konštatovať, že navrhovateľ stratil úplne pracovný potenciál vo vzťahu k práci, z ktorej mu vznikla choroba z povolania. Nie je jednoznačné, vo vzťahu ku ktorej práci navrhovateľa bola miera poklesu pracovnej schopnosti posudkovým lekárom správneho orgánu určovaná. Taktiež poukazoval na nedostatočne zistený skutočný stav veci. Choroba z povolania bola navrhovateľovi priznaná s dátumom prvého zistenia dňa 9. marca 2013, pritom syndróm karpálneho kanála bol navrhovateľovi zistený už v roku 2009 a ohrozenie chorobou z povolania bolo u navrhovateľa hlásené už 30. januára 2009 s dátumom prvého zistenia 26. apríla 2007 a bolo dôvodom jeho preradenia na inú prácu. Nesprávnosť dátumu pravého zistenia choroby z povolania potvrdzuje aj skutočnosť, že pracovný pomer bol s navrhovateľom skončený dňa 31. januára 2011. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, predovšetkým k námietke ohľadom nesprávne stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa uviedla, že v zmysle § 88 ods. 1 zákona má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca. Percentuálnu mieru poklesu pracovnej schopnosti pre jednotlivých poškodeniach zdravia v dôsledku priznanej choroby z povolania neurčuje žiaden zákon, ani iná právna norma. Postupy posudkových lekárov sú upravené výlučne internými predpismi Sociálnej poisťovne a je na odbornom uvážení konajúceho posudkového lekára, akú konkrétnu mieru poklesu pracovnej schopnosti určí v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 41% až 100%. Posudkový lekár sociálneho poistenia pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádza najmä z náplne práce poškodeného, v rámci jeho pracovného zaradenia. Neskúma, či navrhovateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň, t.j. ďalej zamestnávať poškodeného aj napriek skutočnosti, že je na vykonanie niektorých pracovných činností, vzhľadom na následky choroby z povolania, zdravotne nespôsobilý. Ak teda na priame následky priznanej choroby z povolania je pôvodné miesto výkonu práce pre poškodeného nevhodné, nemá to za následok automatické stanovenie 100%-nej miery poklesu pracovnej schopnosti tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Ďalej uviedla, že navrhovateľ by aj naďalej mohol vykonávať podzemné banské činnosti, pri ktorých možno vylúčiť riziko vibrácií a jednostranného zaťaženie končatín. Ide o činnosti, ktoré aj po preradení vykonával. Pracovný pomer s ním nebol ukončený z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti, ale pre nadbytočnosť. K ďalšej námietke navrhovateľa ohľadom nesprávneho stanoveného dátumu zistenia choroby z povolania odporkyňa uviedla, že posudkový lekár ústredia nie je kompetentný vyjadrovať sa k dátumu prvého zistenia choroby z povolania. Záväzné sú údaje uvedené na tlačive „Hlásenie choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania“. vystavenom v súlade s vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.504/2006 Z.z. o spôsobe hlásenia, registrácie a evidencie choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania. V zmysle tejto vyhlášky chorobu z povolania a ohrozenia chorobou z povolania písomne oznamuje na tlačive ambulancia klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie, oddelenie klinického pracovného lekárstva a klinickej toxikológie alebo klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Bratislave, Martine alebo v Košiciach, ktorá chorobu z povolania alebo ohrozenie chorobou z povolania poškodenému priznala. Navrhovateľ bol za účelom posúdenia profesionality ochorenia hospitalizovaný na KLPaT niekoľkokrát. Definitívny medicínsky záver s odporúčaním posúdenia zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne na účely úrazových dávok sa prijal až po hospitalizácii 5.-9. marca 2013 a následnom doplnení prepúšťacej správy z tejto hospitalizácie o výsledok EMG vyšetrenia navrhovateľa z 16.1.2013. V prepúšťacej správe sa konštatovalo, že pri poslednej kontrole hospitalizácií navrhovateľa na KLPaT v marci nebolo možné potvrdiť profesionalitu ochorenia v odškodniteľnom stupni. Odporkyňa má na základe uvedeného za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a je výsledkom odborného medicínskeho posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa, ktoré bolo vykonané na podklade listinných dôkazov predložených do konania, a preto žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu potvrdil a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Najvyšší súd uznesením zo dňa 29. septembra 2015, sp. zn. 1So/154/2014 rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 4. septembra 2014, sp. zn. 12Sd/25/2014-30 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že bolo úlohou krajského súdu v danej veci preskúmať rozhodnutie navrhovateľa
v rozsahu uvedených dôvodmi opravného prostriedku a pri dodržaní tejto zákonnej zásady sa mal zaoberať a zaujať k nim stanovisko, najmä z toho pohľadu, či sú uvedené námietky spôsobilé vyvolať pochybnosti vo vzťahu k namietanej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia odporkyne. Ďalej okrem iného uviedol, že úlohou krajského súd v ďalšom konaní bude podrobne sa zaoberať námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporkyne. Zároveň rozhodne o náhrade trov konania v novom rozhodnutí o veci. Potom, čo Najvyšším súdom Slovenskej republiky bol rozsudok krajského súdu zo dňa 4. septembra 2014, sp. zn. 12Sd/25/2014-30 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, krajský súd v súlade s usmernením odvolacieho súdu vykonal dokazovanie a zistil, že odporkyňa rozhodnutím č. XXXXX-X/ XXXX-BA zo dňa 18. októbra 2013 rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 9. marca 2013, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,05% v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 9. marca 2013 do 31. marca 2013 v sume 250,10 Eur a od 1. apríla 2013 v sume 337,00 Eur mesačne. Na uvedenú sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného dôchodku s odôvodnením, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza zo dňa 16. augusta 2013 navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom postení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40 - percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 70%. Dátum vzniku určil dňom 9. marca 2013. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia, v ktorom namietal neadekvátne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti v rozsahu 70%, s odvolaním sa na Lekársku správu posudkového lekára pobočky, Prievidza zo dňa 16. augusta 2013 (nesprávne však uvádza rok 2012), podľa ktorej navrhovateľ nie je spôsobilý vrátiť sa na pôvodné pracovisko. Tvrdil, že podľa jeho názoru týmto v plnej miere stratil pracovný potenciál vo vzťahu k práci, z ktorej mu choroba z povolania vznikla a preto nie je možné, aby na pracovisku vykonával zvyšných 30% pracovných úloh. Zároveň poukázal na nedostatočný skutkový stav vecí v kontexte s nesprávnym stanoveným dátumom prvého zistenia choroby z povolania dňa 9. marca 2013, pričom sa odvoláva na Hlásenie ohrozenia chorobou z povolania zo dňa 30. januára 2009, s dátumom prvého zistenia dňa 26. apríla 2007, čo bolo dôvodom jeho preradenia na prácu ako banský dopravár. Nesprávnosť dátumu prvého zistenia choroby z povolania podľa navrhovateľa potvrdzuje aj skutočnosť, že pracovný pomer bol s ním skončený dňa 31. januára 2011, t j. viac ako 2 roky pred prvým zistením choroby z povolania. V závere opravného prostriedku uviedol, že správny orgán musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu vecí a je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov (§ 209 ods. 1, 4 zákona). Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie z dôvodu § 250j písm. e) a d) O.s.p.. Zároveň žiadal priznať trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Právna zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť s poukazom na ich písomné vyjadrenie zo dňa 12. februára 2014. Zdôraznila, že navrhovateľ bol niekoľkokrát hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici v Martine, naposledy dňa 9. marca 2013, kedy bolo jednoznačne ustálené, že choroba z povolania bola zistená dňom 9. marca 2013, preto nie je to potrebné opätovne zisťovať. Vo veci bolo naposledy nariadené pojednávanie na deň 3. decembra 2013, na ktorom súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 v spojitosti s § 250g ods. 2 O.s.p., nakoľko doručenie na pojednávanie mal riadne a včas vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu. Ako dôvod jeho neprítomnosti uviedol zdravotné dôvody, avšak potvrdenie od lekára nepredložil. Predvolanie na pojednávanie prevzal dňom 24. novembra 2015. Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom a podľa § 250q ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. (rozhodnutie je nepreskúmateľné pre zrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov) ho bolo potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie. Krajský súd z podkladov súdneho spisu, z administratívneho spisu odporkyne, z jej písomného vyjadrenia, z posudkového spisu, z písomných vyjadrení navrhovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu, z Hlásenia choroby z povolania Č.j. 144/09 z januára 2009 a z Hlásenia choroby z povolania
Č.j. 636/13 z mája 2013, žiadosti navrhovateľa zo dňa 22. júla 2013, ktorou požiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie úrazovej renty a oznámením o predĺžení konania zo dňa 16. septembra 2013, pracovnou anamnézou zo dňa 7. januára 2009, listom zamestnávateľa vystaveného v mesiaci dňa 1. augusta 2013, potvrdením zamestnávateľa zo dňa 28. mája 2013, dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 27. januára 2011, lekárskou správou zo dňa 16. augusta 2013, rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 6. decembra 2012 o zvýšení invalidného dôchodku, oboznámením poistnej udalosti zo dňa 28. mája 2013, zápisnicou zo zasadnutia odškodňovacej komisie, zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 16., augusta 2013, listom Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 23. septembra 2013 - žiadosťou o opravu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, listom zamestnávateľa zo dňa 9. októbra 2013 - oznámenie pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, zápisnicou z ústneho pojednávania zo dňa 18. októbra 2013 zistil, že na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 22. júla 2013 bol zdravotný stav navrhovateľa a jeho miera poklesu pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu hodnotená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza dňa 16. augusta 2013. Podľa posudkového záveru navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40% pokles pracovnej schopnosti. Mieru poklesu pracovnej schopnosti v percentách určil na 70%. Dátum vzniku určil dňom 9. marca 2013. Konštatoval, že navrhovateľ je vyučený operátor poľnohospodárskej techniky pre rastlinnú výrobu. Od roku 1991 pracoval v Hornonitrianskych baniach Prievidza, a.s., najprv ako údržbár v podzemí, neskôr ako baník v podzemí - razič. Od roku 2001 je v liečbe ortopéda pre syndróm bolestivého ramena vpravo. V roku 2007 bol hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva, kde bol vyšetrený ortopédom. Navrhovateľovi bolo zistené ochorenie chrbtice, taktiež syndróm bolestivého ramena vpravo a obojstranná entezopatia. V roku 2009 na EMG vyšetrení mu bol zistený syndróm karpálneho kanála vpravo. Pre podozrenie z choroby z povolania bol v marci 2009 preradený na prácu ako banský dopravár. Dňom 31. januára 2011 bol navrhovateľ prepustený z dôvodu nadbytočnosti. V marci 2013 bol poškodený opakovane vyšetrený na oddelení pracovného lekárstva, kde zistená choroba z povolania - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia s dátumom prvého zistenia 9. marca 2013, priznaná 9. mája 2013, hlásená 05/2013 pod č. j. 636/13. Posudkový lekár rozhodol, že navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-% pokles pracovnej schopnosti, mieru poklesu pracovnej schopnosti určil na 70% odo dňa 9. marca 2013. Následne odporkyňa vydala rozhodnutie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. októbra 2013, ktorým rozhodla, že navrhovateľ, ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 9. marca 2013, má podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a po zvýšení priznanej sumy úrazovej renty o 3,05% v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 329/2012 Z. z. nárok na úrazovú rentu od 9. marca 2013 do 31. marca 2013 v sume 250,10 Eur a od 1. apríla 2013 v sume 337,00 Eur mesačne. Na uvedenú sumu bude mať nárok do zmeny podmienok rozhodujúcich pre priznanie nároku na úrazovú rentu, na jej výplatu alebo na určenie jej sumy v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, najneskôr však do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do dňa priznania predčasného dôchodku. Zdravotný stav navrhovateľa bol po podaní návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne opätovne posudzovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza dňa 10. januára 2014. Posudkový lekár po opätovnom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa dospel k záveru, že navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 70% s dátumom vzniku dňom 9. marca 2013. V celkovom posudku uviedol, že navrhovateľ od roku 1991 pracoval v Hornonitrianskych baniach a.s., Prievidza, najprv ako údržbár v podzemí, neskôr ako baník-razič. Od roku 2001 je v liečbe ortopéda pre syndróm bolestivého ramena vpravo. V roku 2007 bol hospitalizovaný na klinike pracovného lekárstva, kde bol vyšetrený ortopédom. Ten zistil u navrhovateľa ochorenie chrbtice, taktiež syndróm bolestivého ramena vpravo a obojstranná entezopatia. V roku 2009 na EMG vyšetrení bol zistený syndróm karpálneho kanála vpravo. Pre podozrenie z choroby z povolania bol preradený v 03/2009 na prácu ako banský opravár, dňom 31. januára 2011 prepustený z nadbytočnosti. V 03/2013 opakovane vyšetrený na OLP, kde bola zistená choroba z povolania 9. marca 2013, priznaná 9. marca 2013, priznaná 9. mája 2013 hlásená 05/2013 pod č. j. 636/13 pre ochorenie kostí, šliach a nervov končatín z DNJZ.
V závere posudku uviedol, že naďalej zotrváva na svojich záveroch uvedených v pôvodnom posudku zo dňa 16. augusta 2013, t.j., že navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles pracovnej schopnosti. Miera poklesu pracovnej schopnosti v percentách je 70% s dátumom vzniku dňom 9. marca 2013. Navrhovateľ trval na podanom opravnom prostriedku a preto bol posudkový spis postúpený posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovni, ústredie so sídlom v Nitre na II. stupňové konanie. Posudkový lekár dňa 5. februára 2014 rozhodol tak, že navrhovateľ je poškodený na účely § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, lebo v dôsledku choroby z povolania má viac ako 40- percentný pokles pracovnej schopnosti. Mieru poklesu pracovnej schopnosti určil v percentách na 70%, s dátumom vzniku 9. marca 2013. K hore uvedenému záveru dospel posudkový lekár po lekárskom vyšetrení navrhovateľa a zhodnotení lekárskych nálezov. Posudkový lekár sa zaoberal v posudku pracovnou, sociálnou, objektívnou anamnézou navrhovateľa, jeho subjektívnymi ťažkosťami a dospel k záveru, že zdravotným postihom navrhovateľa je Choroba z povolania, a to Ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z nadmerného jednostranného zaťažovania. Dorzalgia, bez radikulopathie. Sy karpálneho tunela vpravo a Obojstranná radikulárna epikondylitída (Kód: X 50). V celkovom posudku uviedol, že, ako to vyplýva z predloženej dokumentácie navrhovateľa, v roku 2007 prvýkrát hospitalizovaný na Klinike pracovného lekárstva FN Martin pre podozrenie na chorobu z povolania. Tá v tom čase potvrdená nebola. Sledovaný a opakovane hospitalizovaný na tom istom pracovisku. V roku 2009 EMG vyšetrenie potvrdilo sy karpalného tunela vpravo. V roku 2009 pre podozrenie z ochorenia chorobou z povolania bol už preradený z práce baníka podzemí (rubač - razič) na prácu ako banský dopravár. Opakovane vyšetrený na oddelení pracovného lekárstva, kde mu bola zistená choroba z povolania 9. marca 2013 a priznaná 9. mája 2013 - pre ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, z dlhodobého nadmerného jednostranného zaťaženia, priznaná a hlásená 9. mája 2013. Bola priznaná, až po skončení pracovnej činnosti v Hornonitrianskych baniach. Túto skončil dňa 31. januára 2011. Vyradenie z ohrozenia bolo z preventívnych dôvodov, a vďaka tomu nedošlo k závažnému postihnutiu zdravotného stavu u navrhovateľa. Ochorenie sa t.č. prejavuje iba mierne obmedzeným hybnosti v pravom ramene a tŕpnutím HK. Pre zistené ochorenie nie je schopný vykonávať pôvodnú prácu v podzemí - rubač, razič. Avšak vzhľadom na mierny klinický priebeh ochorenia by mohol aj v súčasnosti vykonávať určité práce aj v podzemí, bez vibrácií a jednostranného nadmerného zaťaženia. Miera poklesu pracovnej schopnosti je 70% od zistenia choroby z povolania, t.j. 9. marca 2013 je veľmi miernym posúdením v prospech navrhovateľa. K otázkam zistenia choroby z povolania sa posudkovému lekárovi neprislúcha vyjadrovať, to je v plnej kompetencii Kliniky pracovného lekárstva. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 3. decembra 2015 uviedol, že naďalej zotrváva na dôvodoch uvedených v písomnom podanom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, ako aj na všetkých písomných vyjadreniach, ako aj na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní voči rozsudku. V nich zdôraznil, že navrhovateľovi bolo už v januári 2009 zistené ohrozenie chorobou, ktorá je uvedená v lekárskom posudku s dátumom prvého zistenia už v apríli 2007 vo Fakultnej nemocnici v Martine, Klinika pracovného lekárstva, kde navrhovateľovi stanovili, že choroba z povolania vznikla dňa 9. marca 2013. Navrhovateľ však už od 31. januára 2011 nepracoval v bani v podzemí, bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodov nadbytočnosti. Z týchto dôvodov nesúhlasí s rozhodnutím odporkyne, keď úrazovú rentu síce navrhovateľovi priznala od 9. marca 2013, ale podľa jeho názoru, túto mu mala priznať už v tom období, keď bolo zistené ohrozenie zdravotného stavu navrhovateľa. Podľa potvrdenia z Fakultnej nemocnice v Martine bolo zistené ohrozenie zdravotného stavu u navrhovateľa od roku 2007, avšak dátum musí určiť Klinika pracovného lekárstva. Z uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia a nedostatok dôvodov a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie za účelom zistenia dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu. Odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že sociálna poisťovňa, ústredie zotrváva na svojom právnom názore uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19. novembra 2015 a taktiež aj na predchádzajúcich vyjadreniach. Záväzným podkladom na rozhodnutie o nároku na úrazovú rentu bola lekárska správa posudkového lekára, pobočky Prievidza zo dňa 16. augusta 2013, ktorý stanovil mieru poklesu pracovnej schopnosti navrhovateľa na 70 %, a to odo dňa 9. marca 2013 ako dátum prvého zistenia choroby z povolania u navrhovateľa určeného Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie na základe opakovaných hospitalizácii navrhovateľa, pričom zdôraznil,
že posudkovému lekárovi Sociálnej poisťovne sa k otázkam zistenia hlásenia choroby z povolania neprislúcha vyjadrovať. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania. Premetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku navrhovateľa na úrazovú rentu podľa § 88 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentý pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zákona (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“) a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 88 ods. 3 zákona pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely ods. 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti splnením pracovných úloh, alebo v primeranej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Krajský súd zhodnotil vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na tvrdenie navrhovateľa a jeho obhajcu i na dôvody uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/154/2014 zo dňa 29. septembra 2015 dospel k záveru, že z obsahu preskúmavaného rozhodnutia dostatočne nevyplýva skutkový dôvod rozhodnutia vzhľadom na to, že navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoj nárok na úrazovú rentu odvodzuje, že navrhovateľovi bolo už v januári 2009 zistené ohrozenie chorobou (Hlásenia choroby z povolania Č.j. 144/09 z januára 2009), ktorá je uvedená v lekárskom posudku s dátumom prvého zistenia už v apríli 2007 a vo Fakultnej nemocnici v Martine, Klinika pracovného lekárstva navrhovateľovi stanovili, že choroba z povolania vznikla dňa 9. marca 2013 ( Hlásenia choroby z povolania Č. j. 636/13 z mája 2013). Navrhovateľ však už od 31. januára 2011 nepracoval v bani v podzemí ako razič, bol sním ukončený pracovný pomer z dôvodov nadbytočnosti. Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí sa s týmito skutočnosťami nevyporiadala. Aj z potvrdenia z Fakultnej nemocnice v Martine vyplýva, že bolo zistené ohrozenie zdravotného stavu u navrhovateľa od roku 2007. Pre posúdenie nároku navrhovateľa na úrazovú rentu je v zmysle citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona podstatné to, či v dôsledku pracovného úrazu má navrhovateľ viac ako 40%-ný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť (doterajšie zamestnanie). Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí sa nevyporiadala dostatočne s tou skutočnosťou, že doteraz vykonávaná pracovná činnosť navrhovateľa bola práca baníka - raziča v podzemí. Posudkový lekár Sociálneho poistenia, ústredie, so sídlom v Nitre vo svojom lekárskom posudku zo dňa 5. februára 2014 uviedol aj tú skutočnosť, že pre zistené ochorenie navrhovateľ nie je schopný vykonávať pôvodnú prácu v podzemí ako baník rubač, razič. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti, že tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, ako i na uvedené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. septembra 2015, že podľa lekárskej správy zo dňa 16. augusta 2012 nemôže navrhovateľ pracovať na pôvodnom pracovisku, že navrhovateľ stratil úplne pracovný potenciál vo vzťahu k práci, z ktorej mu vznikla choroba z povolania, táto lekárska správa sa nenachádza v administratívnych spisoch odporkyne. Je pripojená len lekárska správa zo dňa 16. augusta 2013. Tá skutočnosť, že navrhovateľ pre zistené ochorenie nie je schopný vykonávať pôvodnú prácu v podzemí ako baník rubač, razič, je uvedená v posudku posudkového lekára, ustredia v so sídlom v Nitre zo dňa 5. februára 2014.
V novom dokazovaní je potrebné sa vysporiadať predovšetkým s tou skutočnosťou, či navrhovateľ môže vykonávať naďalej prácu baníka v podzemí ako rubač, razič. V ďalšom konaní je potrebné vykonať podľa názoru súdu dokazovanie v už vyššie naznačenom smere s prihliadnutím na tvrdenie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorí jednoznačne nárok na úrazovú rentu odvodzujú, že navrhovateľovi bolo už v januári 2009 zistené ohrozenie chorobou (Hlásenia choroby z povolania Č.j. 144/09 z januára 2009). V prípade potreby pretrvávania rozporov medzi závermi posudkových lekárov a Hlásenia choroby z povolania Č.j. 144/09 z januára 2009 a Hlásenia choroby z povolania Č.j. 636/13 z mája 2013 nič nebráni tomu, aby odporkyňa nariadila prípadne znalecké dokazovanie znalcom z odboru pracovného lekárstva.
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu odporkyne a nie je ani jeho úlohou vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenia je podmienkou skutočného stavu veci už v administratívnom konaní. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdy v správnom súdnictve preskúmajú zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.) a ich úlohou nie je hľadať dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie správneho orgánu potvrdené. Ak je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné, súd nemôže nahrádzať jeho dôvody. Podľa názoru súdu rozhodnutie odporkyne č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 18. októbra 2013 je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 209 ods. 1 až 6 zák. č. 461/2003). Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie vo veciach, v ktorých rozhoduje podľa § 179 ods. 1 zsp, sa vydáva písomne a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo opravnom prostriedku. V odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala (209 ods. 1, 2, 4 zsp). Odporkyňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedla, ktoré skutočnosti považovala za rozhodujúce pre posúdenie, že navrhovateľ nespĺňa podmienky nároku na invalidný dôchodok. Odôvodnenie nemá náležitosti podľa § 209 ods. 4 zsp, predovšetkým nie sú v ňom uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, ďalej akými úvahami bola odporkyňa vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Rozhodnutie, ktoré v odôvodnení obsahuje len odkaz na posudok posudkového lekára a na príslušné právne predpisy, je podľa názoru krajského súdu nepreskúmateľné. Krajský súd s poukazom na hore uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie z dôvodov, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a je aj nepreskúmateľné podľa § 250 q ods. 2 a § 250j ods. 2 psím. d) O.s.p.. Odporkyňa vo veci nároku navrhovateľa na úrazovú rentu opätovne rozhodne tak, ako je to už vyššie naznačené a rozhodnutie odôvodní tak, aby malo všetky náležitosti uvedené § 209 zsp.. Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal v konaní úspech, a preto mu súd priznal proti odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia. Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č.655/2004 Z. z. za 2 úkony právnej pomoci á 61,87 Eur, (prevzatie veci, príprava a podanie odvolania), 1x účasť na pojednávaní dňa 4.9.2014 á 61,87 Eur, 1x písomné podanie odvolania dňa 29.10.2014 proti rozsudku á 61,87 Eur, 1x účasť na pojednávaní dňa 3.2.2015 á 61,87 Eur, spolu 309,35 Eur, 2x režijný paušál á 7,81 Eur, spolu 15,62 Elur, 2x paušálna náhrada á 8,04 Eur, spolu 16,08 Eur, 2x režijný paušál á 8,39 Eur, spolu 16,78 Eur, celkom odmena spolu (bez DPH) 357,83 Eur. Náhrada cestovného služobným motorovým vozidlom, výr. značka O. J. na pojednávanie dňa 4.9.2011 z Bratislavy do Trenčína a späť 260 km, cena benzínu 1,466 Eur 1l , t. j. za 1 km 0,183 Eur = 68,54 Eur, na pojednávanie dňa 3.12.2015 z Bratislavy do Trenčína a späť 260 km, cena benzínu 1,228 Eur 1l, t. j. za 1 km 0,183 Eur = 65,14 Eur; náhradu za premeškaný čas za cestu na pojednávanie 4.9.2014 a späť 6 x 0,5 hod. x 13,40 Eur, spolu 80,40 Eur a za cestu na pojednávanie dňa 3.12.2015 a späť 6 x 0,5 hod. x 13,98 Eur, spolu 83,88 Eur, náhrada za stratu spolu 168,28 Eur. Odmena advokáta, jeho výdavky a cestovné a výdavky za náhradu straty času spolu bez DPH predstavujú spolu 659,69 Eur. Odmena advokáta, jeho výdavky, cestovné a náhrady za stratu času 20% s DPH 131,94 Eur, predstavujú spolu v celkovej výške 791,63 Eur, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie (§ 250s O.s.p.).