Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_21S-50-2013.pdf
PDF · 117.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/50/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: SP - SK plus, s.r.o., Karpatské námestie 10, Bratislava, IČO: 31 637 761, zastúpený advokátom: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., Radlinského 1729, Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/60840/2013 zo dňa 07.02.2013, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 22.03.2013, doručenou na súd 02.04.2013, domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/60840/2013 zo dňa 07.02.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie daňového úradu č. 9512401/5/2915084/2012/Bel zo dňa 11.10.2012. Daňový úrad Žilina prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 v sume 66.696,29 Eur. Žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených veciach vedených pod C-80/11 a C-142/2011 zo dňa 12.06.2012 a konštatoval, že z rozsudku vyplýva, že pokiaľ daňový subjekt preukáže formálne a vecné podmienky vzniku nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty má na takýto odpočet nárok, pokiaľ daňový orgán nepreukáže, že daňový subjekt vedel, že osoby, s ktorými uzatvára zdaniteľné obchody alebo ďalšie subjekty dodávateľského reťazca sa dopúšťajú daňového podvodu. V žalobe tvrdil, že v konaní predložil pracovníkovi správcu dane - Ing. X. X., okrem faktúr a dokladov o ich úhrade a súpisy vykonaných prác a zmluvy o dielo so spoločnosťou DUBAY, s.r.o.. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že tieto doklady sa v spise nenachádzajú, preto navrhol výsluch Ing. X. X. na zistenie skutočností týkajúcich sa doručenia dokumentov správcovi dane. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že daňový subjekt nemá dôkaznú povinnosť pokiaľ bolo zdaniteľné plnenie poskytované subdodávateľsky a žalobca „ako daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude evidencia riadne vedená“. V žalobe ďalej uviedol, že v konaní bolo preukázané, že DUBAY, s.r.o. dodávateľ žalobcu, konal prostredníctvom splnomocneného zástupcu Jaroslava Zubaja, ktorý sa preukázal riadnym plnomocenstvom, vystaveným obchodnou spoločnosťou DUBAY, s.r.o., pričom pre takýto druh plnomocenstva sa nevyžadoval osvedčený podpis, a preto žalobca nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti Jaroslava Zubaja konať za DUBAY, s.r.o.. Správca dane mal preveriť plnenie žalobcu v dodávateľskom reťazci, preveriť spôsob realizácie plnenia, ktoré DUBAY, s.r.o. pre žalobcu realizovať
prostredníctvom ďalších subjektov - K. K. a spoločnosti EURO S § S, s.r.o.. V tomto smere mal vykonať dokazovanie a uložiť spoločnosti DZ Stav, s.r.o. (predtým DUBAY, s.r.o.) predložiť doklady preukazujúce vykonanie zdaniteľných plnení, nakoľko tieto doklady nemohol predložiť v konaní žalobca, keďže ide o doklady iného subjektu, čím správca dane porušil § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., keď nezistil, čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti. Ďalšou z podmienok, ktoré mal správca dane skúmať, je reálne vykonanie zdaniteľných plnení a z tohto dôvodu mal správca dane uskutočniť miestne zisťovanie u žalobcu, čo urobil iba v prípade spoločnosti DZ Stav, s.r.o.. Postupom daňovej správy bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca mal právo byť upovedomený o všetkých úkonoch uskutočnených v daňovom konaní a to aj o výsluchu Ing. Igora Dubaja, pretože jeho výpoveď mala pre rozhodnutie správcu dane, ako aj žalovaného rozhodujúci význam, pričom nie je podstatné, že sa Igor Dubaj dostavil na daňový úrad dňa 15.06.2012 bez predvolania. Žalovaný odňal žalobcovi právo konfrontovať svedka, ktorý vypovedal o skutočnostiach v neprospech žalobcu.
Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril. Vo vyjadrení uviedol, že sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Správca dane vo svojom konaní postupoval v súlade s § 2 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb.. Počas výkonu predmetnej daňovej kontroly správca dane vyhodnotil získané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo najavo. Výsledkom bol záver uvedený v protokole a následne v rozhodnutí. Žalobca nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z., preto správca dane oprávnene neuznal v zdaňovacom období december 2010 nárok na odpočítane dane z pridanej hodnoty, z faktúr vystavených spoločnosťou DUBAY, s.r.o., Žilina. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Žiline ako súd vec a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskeho spoločenstva (ďalej len „členský štát“), d) dovoz tovaru do tuzemska.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska, doklad o premiestnení tovaru, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.
Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.
Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňové konanie začaté podľa zákona č. 511/1992 Zb. sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z..
Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.
Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,
c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb., správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 29 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
Podľa § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Z právnej úpravy zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pričom nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.
Krajský súd v Žiline prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 20S/37/2013 a to uznesením zo dňa 29.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2014. V odôvodnení poukázal na konanie pred tunajším súdom pod sp. zn. 20S/37/2013, v ktorom ide o posudzovanie rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 s tým, že v rámci žaloby bola vznesená rovnaká procesná žalobná námietka vo vzťahu k odňatiu možnosti realizácie práv daňového subjektu pred správnym orgánom a to vypočutie svedka Ing. Igora Dubaja v neprítomnosti žalobcu, ktorá rovnako bola riešená aj v konaní pod sp. zn. 20S/37/2013.
Krajský súd v Žiline zistil, že v konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. 20S/37/2013 bol vydaný rozsudok dňa 02.12.2013 s tým, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zo dňa 07.02.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 11.10.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 38.405,88 Eur bolo pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom pod sp. zn. 8Sžf/16/2014 zo dňa 17.09.2015 a to tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2015. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že správca dane za zdaňovacie obdobie august 2010 správne vyhodnotil prípad v tom smere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a správcovi dane nepreukázal riadne vystavené daňové doklady podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH a reálne dodanie tovarov a služieb ním samotným alebo prostredníctvom tretích osôb. Poukázal na to, že reálne dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu, ktorý zodpovedá za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH.
Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom doklady musia mať naviac povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, z ktorých si uplatnil nadmerný odpočet DPH za mesiac august 2010. Rozhodnutia správnych orgánov súd nezrušuje len preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší výsledok, ktorý by vyplynul z tvrdení predložených žalobcom. Podľa odvolacieho súdu opakované vypočutie Ing. Igora Dubaja, CSc. za účasti žalobcu by nemohlo zvrátiť rozhodnutie správcu dane a žalovaného a priznať žalobcovi vznik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu predmetných faktúr a to vrátane faktúr č. 145 a č. 155. Je nepochybné, že túto skutočnosť nijako nevyvrátil ani žalobca, že spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina práce nemohla realizovať a ani si tieto práce neobjednávala subdodávateľsky. Nebol predložený žiadny stavebný denník a ani iný dôkaz, ktorý by preukázal vierohodnosť faktúr č. 145 a č. 155 a u ostatných faktúr nebolo dodržané ani ustanovenie § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH, nakoľko neobsahovali množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Naviac sám žalobca potom čo bol oboznámený so svedeckou výpoveďou Ing. Igora Dubaja, CSc. netrval na jej zopakovaní a ani neuviedol, v čom považuje jeho výpoveď za pochybnú alebo nevierohodnú. Správca dane a žalovaný správne vyhodnotili ostatné dôkazy vykonané v danom prípade, t.j. najmä predložené faktúry, ale aj výpoveď účtovníčky, ako aj nepredloženie ďalších relevantných dôkazov - stavebné denníky, protokoly o odovzdaní a podobne, ktoré by preukázali reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení, teda že ich skutočne reálne dodala spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina. Preto správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v danej veci vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým zisteniam.
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vykonal daňovú kontrolu u žalobcu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok, júl - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9512401/5/2358496/2012/Líš zo dňa 30.08.2012. Kontrolou za zdaňovacie obdobie december 2010 správca dane zistil, že žalobca v rozpore s § 49 ods. 1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. si uplatnil nárok na odpočítanie dane deklarovaný faktúrami od dodávateľa DUBAY, s.r.o. (od 18.01.2011 DZ Stav, s.r.o.) faktúrami špecifikovanými v predmetnom protokole daň z pridanej hodnoty v sume 66.696,29 €. Správca dane za účelom zistenia skutkového stavu žalobcu výzvou zo dňa 09.05.2012 č. 9512401/5/280743/2012 na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie zdaniteľných plnení od spoločnosti DUBAY, s.r.o. (22 ks dodávateľských faktúr) v lehote 15 dní od doručenia výzvy. Výzva bola žalobcovi doručená dňa 15.05.2012, ale v stanovenej lehote žalobca nepredložil žiadne dôkazy. Správca dane predvolal aj oboch bývalých konateľov spoločnosti DUBAY, s.r.o. dňa 12.06.2012, a to Ing. Igora Dubaja, CSc. opakovaným predvolaním na výsluch svedka č. 9500401/5/350077/2012 zo dňa 14.05.2012. Predvolanie nebolo prevzaté v odbernej lehote a svedok sa na výsluch nedostavil. Dňa 15.06.2012 sa na Daňový úrad Žilina dostavil Ing. Igor Dubaj, CSc., s ktorým správca dane uskutočnil ústne pojednávanie a spísal o tejto skutočnosti zápisnicu č. 9500401/5/970153/2012. Ing. Igor Dubaj, CSc. bol vypočutý ako svedok v súvislosti s preverením obchodných vzťahov spoločnosti DZ Stav, s.r.o. (do 17.01.2011 - DUBAY, s.r.o.) so spoločnosti SP-SK plus, s.r.o.. Na otázku správcu dane, či obchodná spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina vystavila a má vo svojom účtovníctve zúčtované faktúry vystavené pre daňový subjekt SP-SK plus, s.r.o. uviedol, že spoločnosť do 17.01.2011 DUBAY, s.r.o., v čase keď bol konateľom spoločnosti nevystavila predmetné faktúry, to znamená, že ich ani nemohla zaúčtovať do svojho účtovníctva. Formulár faktúry, poradové číslo a pečiatka, ktorých je niekoľko typov sú iné, ako používala spoločnosť DUBAY, s.r.o. a zároveň uviedol, že všetky dokumenty podpisoval výlučne on a jeho podpis je veľmi zreteľne čitateľný, na predmetných faktúrach je podpis nečitateľný a neznámy. Zároveň na otázku správcu dane, či v čase vystavenia uvedených faktúr bol poverený alebo splnomocnený na zastupovanie spoločnosti DUBAY, s.r.o. aj niekto iný, uviedol, že v čase vystavenia uvedených dokladov nebol za spoločnosť DUBAY, s.r.o. nikto poverený alebo splnomocnený na zastupovanie. Správca dane oznámením č. 9512401/5/1455025/2012/Líš zo dňa 29.06.2012 oznámil žalovanému skutočnosti, ktoré vyplynuli z ústneho pojednávania so svedkom Ing. Igorom Dubajom, CSc.. Žalobca ako dôkaz o prijatí zdaniteľných plnení za zdaniteľné obdobia roku 2010 od spoločnosti DUBAY, s.r.o., Žilina predložil došlé faktúry a doklady o úhradách týchto faktúr. Na prijatých faktúrach v prípade fakturovaných služieb (prác) však chýba podrobný rozpis služieb (presný) je zrejmý rozsah fakturovaných služieb (pod množstvom sa uvádza iba jeden kus) a ani bližší charakter fakturovaných služieb. Správca dane vzhľadom na predložené doklady dospel k záveru, že faktúry nespĺňajú podmienky ustanovené v § 71 ods. 2 písm. e) zákona č. 222/2004 Z. z..
Správca dane vzhľadom na predložené doklady a výpoveď svedka Ing. Igora Dubaja, CSc. predvolal aj Jaroslava Zubaja, ktorý po oboznámení s výpoveďou Ing. Dubaja uviedol, že nevie odpovedať na otázku, prečo pán Dubaj poprel túto spoluprácu, že on ako následný majiteľ firmy našiel uvedené doklady v účtovníctve. Na základe týchto skutočností podal dodatočne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za rok 2010. Bol poverený pánom Dubajom na vykonávanie všetkých týchto činností týkajúcich sa SP- SK plus, s.r.o. a taktiež podpisoval všetky faktúry za vykonané práce. Vzhľadom na zistené skutočnosti správca dane dospel k záveru, že žalobca si neoprávnene uplatnil odpočet DPH za zdaňovacie obdobie august 2010.
Proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu žalobca podal odvolanie. Poukazoval na to, že Jaroslav Zubaj potvrdil, že všetky práce boli vykonané firmou DUBAY, s.r.o., ktorú v tom čase zastupoval na základe splnomocnenia, ktoré neskôr aj doložil pracovníkom Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo. Ďalej boli predložené aj potvrdenia o podaní dodatočných daňových priznaní na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2010. Nedostatočne bola skontrolovaná skutočná podstata, či boli fakturované a dodávané služby skutočne vykonané.
O odvolaní rozhodoval žalovaný rozhodnutím zo dňa 07.02.2013 č. 1100308/1/60840/2013, pričom považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vydané v súlade so zákonom. Žalobca nepreukázal svoje tvrdenia, obchodný prípad doložil len formálne, a to faktúrami, pokladničnými dokladmi. Daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z. z., preto správca dane oprávnene neuznal v zdaňovacom období december 2010 nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predložených faktúr vystavených spoločnosťou DUBAY, s.r.o., Žilina.
Vo vzťahu k žalobným námietkam žalobcu súd uvádza nasledovné:
S prihliadnutím aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/16/2014 zo dňa 17.09.2015, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/37/2013-57 zo dňa 02.12.2013, súd konštatuje nedôvodnosť prvej žalobnej námietky žalobcu procesného charakteru a to tvrdenie, že postupom orgánov daňovej správy bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, t.j. že žalobca nebol prítomný pri výsluchu svedka Ing. Dubaja a z tohto dôvodu mu nemohol klásť otázky, prípadne konfrontovať ho. Nesporné je, že prvostupňový súd v konaní pod sp. zn. 20S/37/2013 zrušil rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a to práve z dôvodu, že žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, resp. právo klásť svedkom otázky tak, ako to vyplýva z ust. § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb..
Najvyšší súd SR sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že by táto vada konania - neprítomnosť žalobcu ako účastníka daňového konania pri výsluchu svedka mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď napokon rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, z ktorých si uplatnil nadmerný odpočet DPH za mesiac august 2010.
Správca dane a žalovaný správne vyhodnotili ostatné dôkazy vykonané v danom prípade, t.j. predložené faktúry, výpoveď účtovníčky, ako aj nepredloženie ďalších relevantných dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení tak, ako i dokladov žalobcu, teda že ich skutočne reálne dodala obchodná spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina. Podľa odvolacieho súdu opakované vypočutie Ing. Igora Dubaja, CSc. za účasti žalobcu by nemohlo zvrátiť rozhodnutie správcu dane a žalovaného a priznať žalobcovi vznik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z predmetných faktúr.
Z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9500401/5/970153/2012 zo dňa 15.06.2012 vyplynulo, že k správcovi dane sa dostavil o 9:00 hod. mimo termínu predvolania Ing. Igor Dubaj, CSc. a bol vykonaný jeho výsluch bez zabezpečenia prítomnosti žalobcu. Z jeho výpovede bolo preukázané, že v čase keď bol Ing. Igor Dubaj konateľ spoločnosti DUBAY, s.r.o., Žilina predmetné faktúry spoločnosť nevystavovala, čo znamená, že ich aj nemohla zaúčtovať do svojho účtovníctva. Formulár faktúry, poradové číslo a pečiatka sú iné ako používala obchodná spoločnosť. Za obchodnú spoločnosť DUBAY, s.r.o. všetky doklady podpisoval výlučne on. Jeho podpis je zreteľne čitateľný, za to čo na predložených faktúrach je podpis nečitateľný a neznámy. Spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina nepriznala a neodviedla
DPH z predmetných faktúr, nakoľko ich v jednotlivých zdaňovacích obdobiach máj 2010 až december 2010 nevystavila. Stavebné práce uvedené na predmetných faktúrach nevedel špecifikovať, nakoľko ich spoločnosť DUBAY, s.r.o. nevykonala a nedodala žiadny stavebný materiál. V tom čase spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina nemala pracovníkov, ktorí by mohli vykonávať takéto práce a práce neboli vykonané ani subdodávateľsky. Keďže spoločnosť práce nevykonávala, zo strany spoločnosti nikto práce nepreberal a ani neurobil súpisy prác. V spoločnosti DUBAY, s.r.o., Žilina si predmetné práce v uvedenom období máj 2010 až december 2010 nikto neobjednal. V obchodnej spoločnosti DUBAY, s.r.o., Žilina žiadne hotovostné platby za uvedené faktúry neboli prijímané, predložené príjmové pokladničné doklady neboli spoločnosťou DUBAY, s.r.o., Žilina vystavené. Obchodná spoločnosť používala iný formulár pokladničných dokladov. V čase vystavenia predmetných faktúr nebol za spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina nikto poverený alebo splnomocnený na jej zastupovanie. Je sporné, že o uvedenom ústnom pojednávaní bol žalobca informovaný oznámením č. 9512401/5/1455025/2012/Líš zo dňa 29.06.2012. Taktiež je potrebné poukázať na to, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní Róbert Kapala -osoba splnomocnená žalobcom, uviedol, že nevie, prečo pán Dubaj poprel spoluprácu, ale vie, že pán Zubaj ako následný majiteľ firmy našiel uvedené doklady v účtovníctve a na základe týchto skutočností podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za rok 2010. Pán Jaroslav Zubaj bol poverený pánom Dubajom na vykonávanie všetkých týchto činností týkajúcich sa SP-SK plus, s.r.o. a taktiež podpisoval všetky faktúry za vykonané práce. Žalobca v žalobe namietal, že predložil správcovi dane súpis vykonaných prác a zmluvy o dielo. Vo vzťahu k tejto námietke súd uvádza, že bol predložený kompletný žurnalizovaný administratívny spis, ktorý obsahuje iba faktúry, Zmluvy o dielo sa v spise nenachádzajú a taktiež sa v spise nenachádza súpis vykonaných prác. Vo väzbe na § 15 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. je správca dane povinný potvrdiť prevzatie dokladov, ktoré obdržal aj iných vecí mimo sídla a prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, teda i v prípade tých dôkazov, ktoré predkladá daňový subjekt priamo správcovi dane na príslušnom správnom orgáne. Takýmto potvrdením správcu dane žalobca nedisponuje. Žalobca mal povinnosť preukázať, kedy, a ktorému zamestnancovi Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo konkrétne listinné dôkazy odovzdal a preukazovať existenciu tejto skutočnosti potvrdením správcu dane. Pokiaľ daňový orgán opomenul vydať takéto potvrdenie, resp. žalobca na vystavenie potvrdenia netrval, sám sa dostal do dôkaznej núdze. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že správca dane žalobcu niekoľkokrát vyzval na predloženie dôkazov (súpis práce), pričom nemá logiku, aby daňový orgán vyzýval daňový subjekt na predloženie dôkazov, ak tieto dôkazy už žalobca predložil. V tejto danej veci, t.j. vo vzťahu k faktúram za zdaňovacie obdobie december 2010 žiadne ďalšie dôkazy predložené neboli, a preto nie sú ani súčasťou správneho spisu.
Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia v danom prípade nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné zdaniteľné plnenia boli dodávateľom uskutočnené. Žalobca predložil došlé faktúry a doklady o úhradách týchto faktúr. Na prijatých faktúrach v prípade fakturovaných služieb (prác) chýba podrobný rozpis služieb - prác. Nie je zrejmý rozsah fakturovaných služieb - pod množstvom sa vždy uvádza iba jeden kus a ani bližší charakter fakturovaných služieb - prác, to znamená, že z predmetných faktúr nie je zrejmé množstvo, prípadne rozsah a druh dodanej služby - práce. Obchodná spoločnosť DUBAY, s.r.o. Žilina nezamestnávala v roku 2010 žiadnych zamestnancov, plnenia mali byť podľa vyjadrenia žalobcu vykonávané subdodávateľsky. Z predložených dokladov nebolo možné zistiť, o ktorých subdodávateľov sa jednalo, kto fakturované plnenie mal vykonať. V predmetnom konaní chýbali zmluvy o dielo, objednávky, niektoré súpisy vykonávaných prác, stavebné denníky, preberacie protokoly.
Súd zdôrazňuje, že je nanajvýš neobvyklé pri takom objeme plnení, ktoré bolo fakturačne vykázané, aby plnenia sa realizovali bez toho, aby obchodné vzťahy boli premietnuté do príslušných listinných dokladov. Potrebný písomný dôkaz preukazujúci reálne fakturovaného plnenia si pritom vyžaduje nielen samotná ochrana subjektov v rámci obchodno - záväzkových vzťahov, ale aj dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie DPH pri prijatých zdaniteľných plneniach. Napriek výzvam správcu dane žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by svedčili v prospech jeho tvrdenia, že služby, ktoré boli fakturované za obdobie december 2010 obchodnou spoločnosťou DUBAY, s.r.o., Žilina, boli aj touto spoločnosťou aj reálne dodané.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a po zistení, že námietky žalobcu súd vyhodnotil ako neopodstatnené a rozhodnutia obidvoch správnych orgánov považoval za vecne správne a v súlade so zákonom, preto pri aplikácii ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave. Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..