Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21S-8-2015.pdf
PDF · 108.74 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členov senátu JUDr. Eriky Šobichovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. Alexandra Vrlíková, notárka so sídlom Notárskeho úradu X. ul. č. XXX/X, XXX XX K. K., právne zastúpená: JUDr. Vladimír Kašuba, advokát so sídlom O. ul. č. XX, XXX XX F., proti žalovanej: Notárska komora Slovenskej republiky, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky č. OD/04451/2014 zo dňa 04.12.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovanej č. OD/04451/2014 zo dňa 04.12.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobkyni na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 366,44 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 20.01.2015 podanou prostredníctvom právneho zástupcu na tunajšom súde osobne dňa 26.01.2015 domáhala zrušenia rozhodnutia Prezídia Notárskej komory Slovenskej republiky sp. zn. OD/04451/2014 zo dňa 04.12.2014 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania. Žalobu vymedzila skutkovo a právne nasledovne: Dňa 30.06.2014 bola žalobkyňa menovaná ministrom spravodlivosti SR za notárku do obvodu Okresného súdu Martin so sídlom v K. K.. Notársky úrad otvorila dňa 11.07.2014. Otvorenie notárskeho úradu oznámila žalovanej listom zo dňa 14.07.2014, ktorý jej bol doručený dňa 18.07.2014. Dňa 26.09.2014 sa obrátila na Krajský súd v Žiline s písomnou žiadosťou týkajúcou sa výkonu notárskej činnosti. Listom zo dňa 14.10.2014 sp. zn.: Spr 400/2014 jej bola doručená odpoveď, ktorá bola zároveň spolu s jej žiadosťou odoslaná aj žalovanej. Prezídium Notárskej komory SR na svojom zasadnutí dňa 13.11.2014 prerokovalo „list predsedníčky Krajského súdu v Žiline JUDr. Evy Kyselovej" a na základe toho jej bolo poriadkovým opatrením zo dňa 04.12.2014, sp. zn.: OD/04451/2014 uložené písomné napomenutie v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v aktuálnom znení a to za údajné porušenie Etického kódexu notára, IV časť, čl. 4 ods. 1. Uvedené opatrenie jej bolo doručené v písomnej forme dňa 10.12.2014. Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný (§ 90 ods. 3 zákona č. 323/1992 Zb.). Písomnému doručeniu predchádzala publikácia o uložení poriadkového opatrenia formou zverejnených uznesení zo zasadnutia Prezídia Notárskej komory SR, ktoré boli zaslané elektronickou formou na mailové adresy všetkých notárov v Slovenskej republike. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia (poriadkového opatrenia) vyplýva, že žalobkyňa mala podľa názoru Prezídia Notárskej komory SR vo svojich žiadostiach, na ktoré odpovedala listom predsedníčka
Krajského súdu v Žiline, vyjadrovať „nespokojnosť a výhrady k postupu Notárskej komory SR" vo vzťahu k notárskemu rozvrhu v rámci činnosti súdneho komisára. Táto „nespokojnosť a výhrady k postupu" Notárskej komory SR mala byť podľa názoru žalovanej porušením IV. časti, čl. 4 ods. 1 Etického kódexu notára, podľa ktorého „notár má urobiť všetko pre dobré vzťahy so svojou profesnou organizáciou - komorou notárov. Rešpektuje právoplatne prijaté uznesenie orgánov komory a v kontakte s týmito orgánmi zachováva takt a zdvorilosť." V odôvodnení tohto rozhodnutia sa ďalej konštatuje, že Notárska komora SR v žiadnom prípade nepochybila a rozhodla o návrhu rozvrhu práce notárov - súdnych komisárov v lehote tak, ako to bolo možné. Podľa žalobkyne je nepochybné, že ani žalovaná netvrdí, že žalobkyňa nerešpektovala právoplatné uznesenie orgánov komory. Zo samotného opatrenia a zo samotných skutkových okolností vyplýva, že podaním žiadosti adresovanej Krajskému súdu v Žiline nerealizovala kontakt s orgánmi komory. Bez tohto kontaktu nemohla žalobkyňa zachovať takt a zdvorilosť. Žalovaná žalobkyňu sankcionovala za list niekoho iného, za jeho výroky a spôsob ich formulácie a ich subjektívne posúdenie. Ide o popretie základných predpokladov deliktuálnej zodpovednosti. Uloženie poriadkového opatrenia sa opieralo o ustanovenie § 90 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok). Ide o zákonný podklad existencie tohto rozhodnutia. Žalobkyňa však žiadne povinnosti vyplývajúce z notárskeho úradu neporušovala („ktorý porušuje") a ani sa nesprávala spôsobom znižujúcim jej dôstojnosť a vážnosť. Jej snahou bolo len zabezpečiť rovnomerný rozvrh práce pre notárov so sídlom v obvode Okresného súdu Martin s náležitým rozborom a podloženým odôvodnením, ktorým sa žalovaná nezaoberala. Žalovaná na jej prvú žiadosť zo dňa 16.07.2014 (Spr: 10/2014), ani na opakovanú žiadosť zo dňa 26.09.2014 (Spr: 23/2014) do dnešného dňa neodpovedala. Žiadosti obsahovali aj informáciu, že ku dňu ich podania nebola žalobkyňa ešte v žiadnej dedičskej veci povereným súdnym komisárom. Žalobkyňa namietala, že uložené poriadkové opatrenie za daného skutkového stavu odporuje aj čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého „každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, ... ." Obmedzenia v zmysle ods. 4 tohto článku neprichádzajú do úvahy. Žalobkyňa per analógiám poukázala aj na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v aktuálnom znení (dtto napr. ustanovenie § 62 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. v aktuálnom znení). Odhliadnuc od skutočnosti, že dôvodom napádaného rozhodnutia je textácia listu inej osoby, dochádza k sankcionovaniu za napísanie vecnej žiadosti, v ktorej sú skutkové tvrdenia preukazované existujúcimi listinnými podkladmi. Rozhodnutie, ktorým uložené poriadkové opatrenie, by malo byť výsledkom určitého konania, ktorého presné pravidlá sú nielen stanovené dopredu, ale sa aj majú dodržiavať. V tomto prípade žalovaná nepostupovala v súlade s § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v aktuálnom znení (ďalej len SP), s § 3 ods. 5 SP, s § 32 ods. 1, ods. 2 SP, s § 33 ods. 1, ods. 2 SP, § 46 a § 47 ods. 3 SP. Pokiaľ sa žalobkyňa vo svojej žiadosti zo dňa 26.09.2014 vyjadrila k určitým okolnostiam v súvislosti s rozvrhom notárov ako súdnych komisárov, urobila tak v rámci realizácie ústavného práva na slobodu vyjadrovania a svojho práva obrátiť sa na orgány verejnej správy s podnetmi. Neurobila tak formou urážlivou, ktorá by znižovala vážnosť a dôstojnosť (§ 90 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb.). Nič také nevyplýva ani z odpovede Krajského súdu v Žiline. V tejto odpovedi sa len na záver konštatuje, že z jej podania je možné vyrozumieť nespokojnosť s postupom Notárskej komory SR. Uvedené však nie je možné vykladať tak, že žalobkyňa porušila citované ustanovenie Etického kódexu notára. Ide o neodôvodnené rozhodnutie, bez opory v právnom poriadku, ktoré nespĺňa základné podmienky, ktoré sú kladené na rozhodnutie ako individuálneho správneho aktu. Na jej vyjadrenie, či skutočne prejavuje „nespokojnosť", sa žalovaná doteraz nedopytovala.
Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila. Vo vyjadrení zo dňa 09.03.2015 uviedla, že uznesením zo dňa 25.11.2014 rozhodla v súlade s ustanovením § 90 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov tak, že uložila žalobkyni písomné napomenutie za porušenie článku 4 ods. 1 Etického kódexu notárov. Žalobkyňa svojím konaním znižovala dôstojnosť a vážnosť notárskeho úradu. Rozhodlo o tom prezídium komory, orgán na to zo zákona príslušný (§ 90 ods. 2 Not. por.), spôsobom a formou, ktorý predpisuje zákon. Toto rozhodnutie prezídia komory nie je rozhodnutím, ktorým sa zakladá, mení alebo ruší právo alebo povinnosť žalobkyne, ani sa priamo jej práv alebo právom chránených záujmov nedotýka. Keďže toto rozhodnutie nezasiahlo do sféry subjektívnych práv žalobkyne, nie je spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmavania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ani z obsahu žaloby nevyplýva, že by sa žalobkyňa domáhala a priamo upozornila na porušenie jej práv alebo právom chránených záujmov, nikde v žalobe neuvádza, že by rozhodnutie žalovanej nejakým spôsobom zasiahlo do sféry jej subjektívnych práv. Rozhodnutím a postupom žalovanej nedošlo ani k ukráteniu žalobkyne
na jej právach, ani žalobkyňa vo svojej žalobe toto neudáva. Žalobkyňa navrhuje preskúmavať aj voľnú úvahu prezídia pri vydávaním rozhodnutia, a to napriek tomu, že limitom súdneho prieskumu je zákonnosť. Posudzovanie vhodnosti a účelnosti rozhodnutia nemôže byť predmetom konania.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že sú splnené podmienky v zmysle § 250f ods. 1, 2 O.s.p. a preto rozhodol o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 02.12.2015.
Krajský súd v Žiline ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu").
Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Podľa § 90 ods. 1 Notárskeho poriadku (v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia) notárovi, ktorý porušuje povinnosti vyplývajúce z notárskeho úradu alebo sa správa spôsobom znižujúcim jeho dôstojnosť a vážnosť, možno uložiť poriadkové opatrenia, ktorými sú napomenutie alebo písomné napomenutie.
Podľa § 90 ods. 2 Notárskeho poriadku o uložení poriadkových opatrení rozhoduje prezídium komory.
Podľa § 90 ods. 3 Notárskeho poriadku opravný prostriedok proti rozhodnutiu o uložení poriadkového opatrenia nie je prípustný.
Podľa § 91 ods. 1 Notárskeho poriadku notárovi, ktorý závažným spôsobom alebo opätovne porušil svoje povinnosti vyplývajúce z tohto zákona, etického kódexu notára, z uznesení komory, alebo ktorý svojím správaním závažným spôsobom naruší dôstojnosť svojho povolania, možno uložiť disciplinárne opatrenia.
Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
Zákonodarca v § 244 ods. 2 O.s.p. zavádza legislatívnu skratku „rozhodnutie správneho orgánu", ktorým je rozhodnutie a postup orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Pokiaľ Občiansky súdny poriadok používa pojem „správny orgán" myslí sa ním „orgán verejnej správy" a naopak . Výpočet entít spadajúcich pod tento pojem je v zákone taxatívne vymedzený. Orgány verejnej správy delí zákonodarca na dve skupiny. Prvú skupinu tvoria orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy bez ďalšieho. Druhú skupinu tvoria orgány záujmovej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, len za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok: 1. zákon im musí zverovať rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb (majú rozhodovaciu právomoc) a 2. rozhodovacia právomoc sa uskutočňuje v oblasti verejnej správy.
O charaktere žalovanej ako verejnej profesijnej komory korporatívneho charakteru zriadenej zákonom, a teda správneho orgánu a o tom, že má rozhodovaciu právomoc voči svojim členom, neboli v predmetnej veci pochybnosti.
Zároveň mal krajský súd z obsahu žaloby jednoznačne preukázané, že žalobkyňa namieta porušenie jej práv, jednak ústavného práva vyjadrovať svoje názory slovom a písmom, ako aj porušenie základných procesných práv v správnom konaní. Napadnutým rozhodnutím sa cíti ukrátená na svojich právach aj v tom, že sa cíti sankcionovaná za formulácie tretej osoby. Napadnuté uznesenie bolo zverejnené a zaslané členom komory.
Krajský súd mal z obsahu spisu za preukázané, že Prezídium Notárskej komory SR vydalo „poriadkové opatrenie" č. OD/04451/2014 zo dňa 04.12.2014 v zmysle § 90 ods. 1 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Notársky poriadok"), ktorým uložilo žalobkyni písomné napomenutie. V odôvodnení tohto opatrenia sa uvádza, že prezídium prerokovalo na svojom zasadnutí dňa 13.11.2014 list predsedníčky Krajského súdu v Žiline JUDr. Evy Kyselovej, ktorým zaslala na vedomie Notárskej komore SR odpoveď JUDr. Alexandere Vrlíkovej na jej žiadosti, v ktorých notárka vyjadruje nespokojnosť a výhrady k postupu Notárskej komory SR vo vzťahu k notárskemu rozvrhu v rámci činnosti súdneho komisára a zároveň žiada súd o dorovnanie nápadu dedičských vecí od 11.07.2014. Prezídium konštatovalo, že Notárska komora SR v žiadnom prípade nepochybila, rozhodla o návrhu rozvrhu práce notárov- súdnych komisárov v lehote tak, ako to bolo možné. Z tohto dôvodu Prezídium rozhodlo o uložení písomného napomenutia JUDr. Alexandre Vrlíkovej za porušenie Etického kódexu notárov, IV. časť, Čl. 4 ods. 1)
V prvom rade krajský súd poukazuje na to, že aj keď rozhodnutie napadnuté touto žalobou je označené ako „poriadkové opatrenie" v zmysle teórie správneho práva sa nejedná o poriadkové opatrenie za spáchaný poriadkový delikt. V odbornej literatúre môžeme nájsť všeobecne prijímané členenie správnych deliktov na priestupky, iné správne delikty, správne disciplinárne delikty a správne poriadkové delikty. Iné správne delikty sa môžu ďalej deliť na správne delikty fyzických osôb a správne delikty fyzických a právnických osôb. (SLÁDEČEK, Vladimír. Obecné správní právo, 2., aktualizované a přepracované vydání. Praha: ASPI - Wolters Kluwer ČR, 2009. 464 s. ISBN 9878073573829. S. 191) Podstata správneho poriadkového deliktu spočíva v tom, že zodpovedný subjekt nesplnil povinnosť procesnej povahy a správny orgán núti uložením poriadkovej sankcie povinnú osobu, aby túto povinnosť riadne splnila. To, čo odlišuje poriadkový delikt od iných typov správnych deliktov, je jeho účel, ktorý spočíva v presadení porušených alebo nesplnených povinností. Ďalším odlišujúcim znakom je to, že všetky ostatné druhy správnych deliktov majú hmotnoprávnu povahu, zatiaľ čo u správnych poriadkových deliktov ide o porušenie procesnej povinnosti, ktorú môžeme charakterizovať ako sťažovanie priebehu správnym právom upraveného postupu. Jedná sa prakticky o zabezpečovacie úkony. Typickou sankciou za porušenie procesných pravidiel je uloženie poriadkovej pokuty.
Žalobkyni bola v predmetnej veci žalovanou uložená sankcia - písomné napomenutie za porušenie profesijnej etiky - etického kódexu, čím uvedené rozhodovanie žalovanej nepochybne napĺňa charakter disciplinárneho trestania. Nejednalo sa o uloženie poriadkového opatrenia za porušenie procesných pravidiel žalobkyňou. K otázke klasifikovania protiprávneho konania žalobkyne ako disciplinárneho deliktu, krajský súd uvádza nasledovné skutočnosti: Vo všeobecnosti sa disciplinárnym deliktom rozumie konanie alebo opomenutie narušujúce disciplínu, t.j. disciplína alebo poriadok vo vnútri nejakého spoločenského organizmu alebo spoločenskej inštitúcie. Môže ho spáchať len osoba, ktorá má určitý právny vzťah k danej organizačnej štruktúre. Dôsledky takéhoto deliktu majú vnútroorganizačný charakter, a preto sa prejavujú len vo vzťahu k danej organizační štruktúre. Disciplinárne delikty je možné rozlišovať z hľadiska právnej regulácie na verejné disciplinárne delikty a súkromné disciplinárne delikty. U verejných disciplinárnych deliktov vyplýva povinnosť dodržovať disciplínu a poriadok z predpisov verejného práva. Zodpovednosť za porušenie disciplíny a poriadku uplatňujú orgány verejnej moci. Oproti tomu u súkromných disciplinárnych deliktov povinnosť dodržovať poriadok a disciplínu vyplýva z predpisov súkromného práva. Zodpovednosť za porušenie disciplíny a poriadku vyvodzujú osoby bez mocenského oprávnenia ako napr. porušenie povinností zamestnancom, členom občianskeho združenia či politickej strany. Objektom správneho disciplinárneho deliktu je poriadok a disciplína vo vnútorných vzťahoch verejnoprávnej organizácie. V danom prípade musí disciplína a poriadok vychádzať zo zákonom stanovených nebo zakotvených povinností. Jedná sa teda o verejnoprávnu povinnosť osoby, ktorá vyplýva z jej príslušnosti k verejnoprávnej organizácii. Subjekt správneho disciplinárneho deliktu
je vždy špeciálny a je ním príslušník verejnoprávnej organizácie. Charakteristickým je služobný nebo členský pomer. Pomerne veľkú skupinu predstavujú v oblasti verejnej profesijnej samosprávy správne disciplinárne delikty členov profesijných komôr a ďalších osôb, ktoré majú kvalifikovaný vzťah k profesijným komorám. Objektom týchto deliktov je okrem poriadku vo vnútorných vzťahoch aj riadny výkon profesie a profesijná etika. K prejednávaniu týchto deliktov majú profesijné komory na základe zákona zriadený špeciálny kolegiálny orgán, ktorý disponuje disciplinárnou právomocou. Procesná úprava disciplinárneho konania je ponechaná na jednotlivých profesijných komorách, ktoré vydávajú disciplinárne poriadky ako svoje štatutárne predpisy.
V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.
Výrok rozhodnutia o postihu za disciplinárne previnenie musí preto obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade i evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší zásady administratívneho trestania. Z výroku preskúmavaného rozhodnutia žalovanej nebolo možné zistiť, či a aká povinnosť bola žalobkyňou porušená, čo malo tiež za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej pre nezrozumiteľnosť, a preto krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného, časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Je potrebné pripomenúť, že i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Keď Dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza ,,akékoľvek trestné obvinenie", je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní, pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá Dohovor stabilne aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky (pozri napr. nález sp. zn. III ÚS 2310/2010-38 zo dňa 25.08.2010).
Porovnaním právnej úpravy v § 90 a § 91 zákona č. 323/1992 Zb. možno dôjsť k záveru, že tento rozlišuje medzi menej závažným a závažným porušením povinností vyplývajúcich z notárskeho úradu a medzi správaním znižujúcim dôstojnosť a správaním závažným spôsobom narušujúcim dôstojnosť. Kým o uložení „poriadkového opatrenia" za menej závažné previnenie rozhoduje prezídium komory a nie je voči tomuto rozhodnutiu prípustný opravný prostriedok, za závažné previnenia už možno uložiť disciplinárne opatrenia a na konanie sa vzťahuje disciplinárny poriadok notárskej komory.
Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie aj z dôvodu, že v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa krajského súdu nie je akceptovateľné, aby v rámci prejednávania disciplinárneho deliktu, aj keď žalovanou klasifikovaného ako „menej závažného" bolo žalobkyni odňaté právo vyjadriť sa k veci a k podkladom pred vydaním rozhodnutia. V prípade, že žalovaná pri prejednávaní „poriadkových deliktov" v zmysle § 90 Notárskeho poriadku neaplikuje Disciplinárny poriadok Notárskej komory SR, je potrebné v tomto konaní, v ktorom v oblasti verejnej správy správny orgán rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb (§ 1 Správneho poriadku), zachovávať štandard všeobecných pravidiel správneho práva. V tomto smere krajský súd poukazuje aj na to, že nemožno
súhlasiť s tvrdením žalovanej uvedený vo vyjadrení k veci, že napadnuté rozhodnutie nezasiahlo do práv a povinností žalobkyne, a preto nie je spôsobilým predmetom prieskumu. Každé rozhodnutie, v ktorom sa rozhoduje o zodpovednosti za porušenie povinnosti a o uložení sankcie, aj keď morálneho charakteru, zasahuje do práv disciplinárne trestaného.
Úlohou správneho orgánu bude, aby vyššie vytknuté vady v ďalšom konaní odstránil.
Žalobkyňa bola v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnila prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania v samotnej žalobe. Právny zástupca odkázal na toto vyčíslenie aj v podaní zo dňa 29.10.2015, zaslanom na výzvu súdu, aby vyčíslil trovy konania. Trovy konania boli uplatnené v celkovej výške 366,44 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku 70 Eur a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia - 139,83 Eur, 2/ žaloba- 139,83 Eur; a ďalej z režijného paušálu 2 x 8,39 Eur.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobkyne a priznal žalobkyni náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška") je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ")..
Výpočtový základ pre rok 2015 predstavuje sumu 839 Eur. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu 2015 predstavuje sumu 139,83 Eur.
V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o správnom delikte (disciplinárny delikt), a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu.
Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za: 1/ prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 13.01.2015, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 139,83 Eur, 2/ písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 20.01.2015 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 139,83 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 279,66 Eur.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 296,44 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.
Toto rozhodnutie súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.