Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/41/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci žalobcu C.. S. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, P., zast. JUDr. Danielom Finkom, advokátom, so sídlom Valaškovská 21, 066 01 Humenné, proti žalovanému Slovenská republika, Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zast. JUDr. Lenkou Molčanovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 10, 080 01 Prešov, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 6.3.2012 sa voči žalovanému domáhal určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra C-KN č. XXXX/X, lesné pozemky o výmere 2287 m2 nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec a okres C. v podiele 1/1.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je uvedený ako vlastník nehnuteľnosti, pozemku, a to parcely registra E-KN evidovanej na mape určeného operátu č. XXXX, orná pôda o výmere 1870 m2, zapísaných na LV č. XXX, v k.ú. C., obec a okres C.. V časti listu vlastníctva „B“ vlastníci a iné oprávnené osoby je uvedený pod B1 ako vlastník Slovenská republika a pod B2 je uvedený údaj, že správcom sú Lesy Slovenskej republiky, š.p. Z výpisu parcely registra C-KN evidovanej na katastrálnej mape, parc.č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere 2287m2, k.ú. C., okres a obec C. vyplýva, že list vlastníctva k danej nehnuteľnosti nie je založený. Uvedená parcela C-KN XXXX/X. sa kryje s parcelou registra E- KN č. XXXX, ktorej vlastníkom je práve žalovaný. Žalobca sa aj v minulosti úspešne domáhal svojho vlastníckeho práva k viacerým parcelám nachádzajúcim sa v oblasti C. - K. a svoje vlastnícke právo odvodzoval z pôvodných pozemnoknižných zápisníc. Svojho vlastníckeho práva k týmto viacerým parcelám, ako aj k parcele, ktorá je predmetom tohto konania sa domáhal aj na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.12.1939 uzavretej medzi predávajúcim T. I. Š. a kupujúcou X. G., rod. D. (matkou žalobcu). Následne na základe darovacej zmluvy zo dňa 4.12.1992 medzi X. G. ako darcom a žalobcom ako obdarovaným darovala darkyňa ako matka žalobcovi ako svojmu synovi „Lúka a les Beskyd“ o výmere 81.051 m2 v celosti v k.ú. C.. V súčasnej dobe je žalobca vlastníkom viacerých parciel v k.ú. C., v oblasti K.. Už v minulosti sa žalobca domáhal vlastníckeho práva k parc. reg. C-KN č. XXXX/ X, a to formou rôznych výziev a podaní štátnym orgánom a iným orgánom, a to žiadosťou o opravu chyby v evidencii pozemkov zo dňa 22.8.2005, č. XXXX/XXXX-XXX. Podľa jeho názoru plocha, kde je postavená tvrdá cesta, ktorá tvorí v súčasnosti parcelu reg. C-KN č. XXXX/X bola nezákonne vyňatá z jeho pozemku bez zaknihovania. Následne oznámením Správy katastra C. zo dňa 11.10.2010 bolo žalobcovi oznámené, že parcela č. XXXX/X sa na LV č. XXXX zapísať nedá z dôvodu, že táto parcela

sa nachádza v parcele reg. E-KN č. XXXX, ktorej vlastníkom je Slovenská republika, Lesy Slovenskej republiky, š.p.

Súd uznesením zo dňa 25.3.2015 č.k. -204 pripustil zmenu žaloby tak, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra CKN č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2 nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C., okres C. v podiele 1/1.

Následne súd uznesením zo dňa 2.12.2015 konanie v časti o určenie vlastníckeho práva žalobcu k parcele registra CKN č. XXXX/X - lesné pozemky, čo sa týka výmery XXX m2 nachádzajúcej sa v k.ú. C., obec C., okres C. zastavil.

Súd v tomto konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 30.1.2012 a k nej pripojených listinných dôkazov, a z nich najmä s výpisom z listu vlastníctva č. XXX, kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 23.12.1939, darovacou zmluvou, geometrickým plánom, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, výpisom z pozemkovej knihy č. XXX, jednotlivými vyjadreniami účastníkov, výsluchom účastníkov na pojednávaní, oznámením Okresného úradu C. zo dňa 17.4.2015, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáhal v tomto konaní po pripustení zmeny žaloby určenia, že je výlučným vlastníkom parcely registra CKN č. XXXX/X - lesné pozemky o výmere XXXX m2 nachádzajúcich sa v k.ú. C., obec C., okres C. v podiele 1/1, pričom svoje vlastnícke právo odvodzoval z darovacej zmluvy zo dňa 4.12.1992 uzavretej medzi matkou žalobcu ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným a na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.12.1939 uzavretej medzi T. I. Š. ako predávajúcim a X. G. ako kupujúcou.

Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.4.2012 uviedol, že správa parcely reg. E-KN č. XXXX - orná pôda o výmere XXXX m2 bola odovzdaná žalovanému Slovenským pozemkovým fondom na základe Delimitačného protokolu zo dňa 25.2.2011 a uviedol aj, že parcela reg. C-KN č. XXXX/X - lesné pozemky sa kryje s parcelou reg. E-KN č. XXXX, ktorej vlastníkom podľa zápisu na LV č. XXX, k.ú. C. je žalovaný, preto opísané tvrdenie žalobcu o totožnosti označených parciel je vo vzájomnom obsahovom rozpore.

Žalobca na pojednávaní dňa 21.6.2013 tvrdil, že právna predchodkyňa žalobcu X. G. v roku 1939 na základe kúpnej zmluvy nadobudla nehnuteľnosti nachádzajúce sa na mpč. XXX o výmere 9,78 ha, a z tejto kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že súčasťou tohto prevodu sú aj dve cesty, ktoré sú v zmluve špecifikované a plocha oboch ciest je započítaná do výmery 9,78 ha. Následne X. G. ako darkyňa v roku 1993 darovala svojmu synovi darovacou zmluvou nehnuteľnosti o výmere 97829 m2, teda približne 9,78 ha s tým, že právne účinky vkladu nastali 1.6.1993, nehnuteľnosti bolo zapísané následne na LV č. XXXX, ktorý tak nadobudol všetky nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva z pôvodnej parcely č. XXX/X s výnimkou jedinej cesty, ktorá je predmetom tohto konania.

Žalovaný na tomto pojednávaní poukazoval na nedostatok naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu. Ďalej uviedol, že sa stal vlastníkom parcely E-KN č. XXXX o výmere 1.870 m2 zapísaných na LV č. XXX, k. ú. C. na základe rozhodnutia č. XX/XXXXXX o schválení ROEP, a to titulom verejného majetku neknihovanej parcely v súlade s § 14 odsek 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Rozhodnutie je právoplatné a považuje sa za verejnú listinu, čo znamená prenesenie dôkazného bremena na žalobcu. Podľa neho žalobca nepreukázal identičnosť ním požadovaných parciel, ich totožnosť. V kúpnopredajnej zmluve zo dňa 23.12.1939 je uvedené mpč. XXX s následným prevedením mpč. XXX/X. Zo žalobcom predloženého geometrického plánu, na ktorý sa odkazuje je zrejmé, že parcely č. XXX/X nevznikla z mpč. XXX, ale aj z mpč. XXX. Z uvedeného teda nevyplýva, žeby vlastníčkou týchto parciel bola matka žalobcu, a táto logicky nemohla preniesť vlastnícke právo k týmto parcelám na žalobcu.

Žalobca na pojednávaní dňa 25.2.2015 uviedol, že skutočnosť, že cesta vychádza z pôvodnej mpč. XXX/ X vyplýva z toho, že hranicami pozemku, ktorý bol darovaný X. G. sú potoky J. a K.. Tieto potoky tečú aj v súčasnej dobe a boli hranicami parcely č. XXX/X, ktorá bola darovaná, a následne bola aj predmetom darovacej zmluvy. Poukazoval aj na vytyčovací náčrt firmy GEOS, I. C., ktorý v roku 1997 vykonal identifikáciu mpč. XXX/X, a z ktorého je zrejmé, že jednotlivé lomové body parcely prechádzajú stredom potoka K.. Predmetná cesta, ktorá tvorí tento spor sa nachádza ponad tento potok, nie je súčasne s

riekou, preto je zrejmé, že sa nachádza vo vnútri a tvorí súčasť pôvodnej mpč. XXX/X. Preto je nesporné, že pôvodný pozemok, ktorý nadobudla X. G. a následne darovacou zmluvou previedla na žalobcu sa jednalo o pozemok v celosti bez akéhokoľvek výňatku, nejakej parcely, nejakej cesty. Dôkazom toho, že celú časť pôvodnej parcely nadobudla X. G. je zrejmý aj z toho, že žalobca sa stal následne vlastníkom všetkých parciel v okolí či už nad cestou , pred cestou, za cestou a podobne. Pravdou je, že časť z parcely č. XXX/X bola odčlenená vo výmere 16000 m2, avšak práve z dôvodu, že v roku 1985 bola v podstate pod tlakom a tiesňou uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej X. G. predala časť areálu podniku Vihorlat, avšak následne rozhodnutím súdu bolo určené, že táto kúpna zmluva je neplatná.

Žalobca však nevedel vysvetliť rozdiel, a to v kúpnopredajnej zmluve z roku 1939, oproti zápisu majetkovej podstaty z PKV č. XXX, kde nie je odkaz na kúpnopredajnú zmluvu, ale je tam odkaz na držbu. Žalobca však poukazoval na to, že v kúpnopredajnej zmluve je uvedená výmera 9,78 ha a 27 m2, pričom táto výmera je totožná s výmerou zapísanou v PKV č. XXX, kde je taktiež výmera 9,78 ha a 27 m2.

Žalovaný na tomto pojednávaní poukazoval na rozpor tvrdenia darovacej zmluvy vo vzťahu ku geometrickému plánu z roku 1940 a zápisu v samotnej PKV, kde takýto zápis kúpnopredajnej zmluvy ani nefiguruje. Žalobca nepredložil stotožnenie parciel, ktoré sú predmetom konania, a nepreukázal, že parcela č. XXX/X nevznikla iba z XXX, ale aj z XXX. Uviedla, že do spisu bol doložený geometrický plán z roku 1940, nie z roku 1939, z ktorého práve vyplýva, že samotná mpč. XXX/X nevznikla len z mpč. XXX, ale aj z XXX. Vo vzťahu k predloženému geometrickému plánu z roku 1940 poukazoval na to, že tento nehovorí o vytvorení a zakreslení ciest tak ako to tvrdí žalobca, za tým účelom nebol vyhotovený, čo osvedčuje samotný názov pod geometrickým plánom, kde je výslovne konštatované, že slúži k rozdeleniu, resp. reintabulácii katastrálnych parciel XXXX, XXXX, miesto popismi polohovane XXX, XXX. Prerušované čiary ani nie sú označené číselným kódom, resp. odkazom na jenakú výmeru, teda od počiatku nemohli byť súčasťou kúpnopredajnej zmluvy, nakoľko od počiatku bolo zjavné, že pôjde o samostatný režim. Geometrickým plánom sa nezakresľovala cesta vo vzťahu ku kúpnopredajnej zmluve, lebo vyslovene je uvedený pod jej názvom ako rozdelenie. Preto aj z tohto dôkazu je zjavné, že nie je možné zidentifikuvávať tieto parcely, pretože práve z neho je jasné, že išlo o kompiláciu z parcely XXX a XXX. A lomenie vzniklo až následne.

Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.12.1939 uzavretej medzi T. I. D. ako predávajúcim a X. G. ako kupujúcou vyplýva, že predmetom predaja bola čiastka vo výmere 17 jutár (9 ha 78 a 27 m2) v k.ú. Medzilaborce, mpč. XXX a na vyhotovenom geometrickom nákrese vyhotovenom dňa 23.12.1939 s mpč. XXX/X.

Z výpisu z pozemnoknižnej zápisnice č. XXX vyplýva, že X. G. je zapísaná ako vlastník parc. č. XXX/X

- lúky a beskydy vo výmere 9 ha 78 a 29 m2, a to na základe právneho titulu skutočnej držby.

Z darovacej zmluvy zo dňa 4.12.1992 uzavretej medzi X. G. ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným je zrejmé, že darkyňa je vlastníčkou nehnuteľností Lúk a Beskýd o výmere 81.051 m2 v celosti, v k.ú. C., ktorú daruje svojmu synovi.

Z darovacej zmluvy zo dňa 21.5.1993 uzavretej medzi X. G. ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným vyplýva, že darkyňa darovala žalobcovi nehnuteľnosť - „Lúka a Beskyd“, ktorá je doposiaľ vedená v parc. č. XXX/X vo výmere 97.829 m2 v celosti, v EN kat. úradu Humenné zodpovedá parcele č. XXXX/ X vo výmere 81.051 m2. Zbytok zodpovedajúci parcele č. XXXX/X vo výmere 16778 m2, ktorý je dosiaľ vedený vo vlastníctve podniku B. C. rovnako daruje synovi, ktorý vstúpil do vlastníctva po tom, čo bude úspešne ukončený spor v jej prospech k tejto časti nehnuteľnosti.

Z oznámenia Okresného úradu C., katastrálny odbor zo dňa 17.4.2015 vyplýva, že podľa terajších údajov katastra je parcela registra „C“ č. XXXX/X polohovo identická s parcelou registra „E“ č. XXXX a vo výmere je rozdiel 2 m2. Parcela registra „E“ č. XXXX bola do katastra zapísaná na základe rozhodnutia o schválení ROEP (register obnovenej evidencie pozemkov) č. XX/XXXXXX, a to v tvare a polohe, ako ju vytvoril spracovateľ. Údaj o tom, či je táto parcela totožná s parcelou znázornenou ako cesta v pozemnoknižnej mape overiť nevedeli, na to je potrebné vyhotoviť geometrický plán alebo znalecký posudok. Parcela znázornená ako cesta v pozemnoknižnej mape a po ROEP označená č. XXXX podľa spracovateľa ROEP nebola súčasťou parcely mpč. XXX/X, spracovateľ pri jeho tvorbe vychádzal z pozemnoknižnej mapy a v nej pozemok s označením cesta bez parcelného čísla, teda neknihovaný.

Parcela reg. „E“ č. XXXX vznikla až v roku 1998 zápisom ROEP na podklade pozemnoknižnej mapy ako neknihovanej parcele pridelil parcelné číslo XXXX. Parcela reg. „C“ vznikla pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1984, kedy mapovaním bola zameraná vtedy existujúca cesta a zapísaná ako parcela č. XXXX/X. K parcele CKN č. XXXX/X doteraz nie je zapísaný žiadny vlastník. Pri tvorbe ROEP všetkým neknihovaným parcelám z pozemkovej knihy, t.j. k parcelám, ktoré existovali na pozemnoknižnej mape a neboli označené parcelným číslom a k nim ani nebol zapísaný vlastnícky vzťah, bolo pridelené parcelné číslo a podľa § 14 odsek 1 zákona č. 180/1995 Z.z. bolo vlastníctvo zapísané na Slovenskú republiku v správe SPF. Neknihovanej parcele, ktorá podľa spracovateľa ROEP bola identická s parcelou C-KN č. XXXX/X bolo pridelené parcelné číslo XXXX. Kúpna zmluva z roku 1939 sa nenachádza na katastrálnom odbore, pretože k dispozícii sú až listiny od roku 1964, ale podľa zápisu z pozemkovej knihy ide o parcelu č. XXX/X. V darovacej zmluve je uvedené, že predmetom daru je časť parcely č. XXX/X o výmere 81051 m2, ktorá sa nachádza v parcele CKN č. XXXX/X. Zvyšok parcely č. XXX/X o výmere 16778 m2 bol zapísaný na žalobcu po ukončení súdneho konania, pričom ide o parcely č. XXXX/X o výmere 5070 m2, XXXX/X o výmere 6151 m2, XXXX/X o výmere 1279 m2, XXXX o výmere 207 m2, XXXX o výmere 614 m2, XXXX o výmere 172 m2, XXXX o výmere 65 m2, XXXX o výmere 65 m2, XXXX o výmere 35 m2, XXXX o výmere 35 m2, XXXX o výmere 65 m2, XXXX o výmere 63 m2, XXXX o výmere 15 m2, XXXX/ X o výmere 2915 m2, XXXX/X o výmere 27 m2, pričom spolu je výmera 97829 m2, teda rovnaká ako bola výmera parcely č. XXX/X v pozemkovej knihe. Keďže parcela č. XXXX/X v tom období v katastri nehnuteľnosti existovala v takej podobe ako v súčasnosti, je zrejmé, že nebola predmetom daru, keďže v zmluve uvedená nie je.

Žalobca na poslednom pojednávaní dňa 2.12.2015 trval na podanej žalobe po pripustení jej zmeny, a žiadal o vykonanie ďalšieho dokazovania, a to ustanovením znalca z odboru geodézie a kartografie, ktorý by špecifikoval nehnuteľnosti a stotožnil tieto nehnuteľnosti s predmetom kúpnej zmluvy z roku 1939 a následne i zmluvy darovacej, žiadal aj o vyžiadanie si kompletného spisového materiálu spracovateľa ROEP.

Žalovaný na tomto pojednávaní poukazoval na listinný dôkaz, a to oznámenie Okresného úradu Medzilaborce, z ktorého vyplýva, že parcela C-KN č. XXXX/X nebola predmetom darovacej zmluvy z roku 1993, ako i to, že táto parcela vznikla pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1984, zároveň, že táto parcela E-KN nebola súčasťou parcely mpč. XXX/X, z čoho vyplýva, že nebola ani predmetom pôvodnej kúpnej zmluvy z roku 1939.

Podľa ustanovenia § 80 písmeno c) Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Súd sa najprv zaoberal otázkou, keďže ide o určovaciu žalobu, či je tu daný naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do jeho výlučného vlastníctva. Súd mal za to, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to vzhľadom k tomu, že bez tohto určenia by postavenie žalobcu v súvislosti s majetkom, ktorý mu mal byť darovaný jeho matkou bolo neisté.

Podľa ustanovenia § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa ustanovenia § 126 odsek 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Žalobca sa v tomto konaní domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely registra C-KN č. XXXX/ X - lesné pozemky o výmere XXXX m2 nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec C., okres C. v podiele 1/1, ktorej vlastníkom sa mal stať na základe darovacej zmluvy zo dňa 4.12.1992 od jeho matky, pričom táto mala uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23.12.1939. Súd však po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a to pre nepreukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že predmet sporu bol vo výlučnom vlastníctve

žalobcu resp. predtým jeho matky, a to že bol predmetom kúpnopredajnej zmluvy z roku 1939, a následne predmetom darovacej zmluvy z roku 1993, a to z nasledovného dôvodu.

Predmetom kúpnopredajnej zmluvy z roku 1939 boli nehnuteľnosti parcely s parc. č. XXX/X, na ktorú poukazoval i žalobca. Zároveň skutočnosť, že vlastnícke právo nadobudla matka žalobcu k týmto nehnuteľnostiam je zrejmé i z výpisu z pozemkovej knihy č. XXX. Súd však mal za preukázané, a to z oznámenia Okresného úradu C. zo dňa 17.4.2015, že parcela, ktorej vlastníctva sa domáha žalobca v tomto konaní, t.j. parcela registra „C“-KN č. XXXX/X nebola súčasťou parcely mpč. XXX/ X, pričom parcela registra C-KN č. XXXX/X vznikla pri technicko-hospodárskom mapovaní v roku 1984. Parcela označená parcelným číslom XXXX bola neknihovaná. Na základe uvedeného sa preto právna predchodkyňa žalobcu, jeho matka nemohla stať vlastníčkou i predmetnej parcely, a následne ju nemohla ani previesť darovacou zmluvou z roku 1993 na žalobcu, keďže predmetom darovania boli nehnuteľnosti uvedené v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX a pod parc. č. XXX/X. Uvedené potvrdzuje i Okresný úrad C., ktorý presne v oznámení zo dňa 17.4.2015 uviedol, ktoré parcely boli predmetom darovacej zmluvy z roku 1992 spolu s ich výmerami, pričom spolu ide spolu o výmeru 97829 m2, a teda je zrejmé, že predmetná parcela nebola predmetom daru.

V konaní bolo preukázané, že práve žalovaný nadobudol vlastnícke právo k parcele registra E-KN č. XXXX, a to na základe rozhodnutia č. XX/XXXXXX o schválení ROEP, a to titulom verejného majetku neknihovanej parcely v súlade s § 14 odsek 1 zákona č. 180/1995 Z.z. Uvedené je zrejmé i z vyjadrenia Okresného úradu C. zo dňa 17.4.2015.

V zmysle vyššie uvedeného súd mal za to, že v danej veci bol dostatočne zistený skutkový a právny stav, preto nevidel dôvod na vykonávanie ďalšieho dokazovania tak, ako to navrhoval žalobca znalcom a pripojením kompletného spisového materiálu spracovateľa ROEP, a návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania v tomto smere zamietol. Súd tu poukazuje i na to, že žalobca mal dostatočnú možnosť v konaní sa vyjadrovať a predkladať dôkazy, dokonca mu bola uložená aj lehota, ktorú žiadal, avšak v rámci tejto lehoty žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nedoložil.

Keďže súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobca neosvedčil svoje vlastnícke právo k parcele registra C-KN č. XXXX/X, neuniesol dôkazné bremeno, a preto súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.