Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cb-53-2014.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa: BRO Slovakia s.r.o., Škultétyho 22, Nitra, IČO: 46 028 471, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Muzikovou, so sídlom advokátskej kancelárie Farská 39, Nitra, proti odporcovi: HELLO Europe s.r.o., Papraďová 1/A, Bratislava, IČO: 46 576 169, o zaplatenie 5.500,-EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 5.500,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2.300,-Eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 100,-Eur od 21.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 800,-Eur od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 2.300,-Eur od 21.7.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 330,-Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.298,13 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti zaplatenia úrokov z omeškania sa návrh zamieta.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 18.12.2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 5.500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.300,-Eur od 21.1.2013 do zaplatenia, zo sumy 100,-Eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,-Eur od 21.5.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.300,-Eur od 21.6.2013 do zaplatenia z dôvodu, že navrhovateľ v roku 2012 - 2013 vykonával pre odporcu reklamné a propagačné služby, za ktoré boli vystavené faktúry a následne s mesačnou splatnosťou splácané. Zároveň boli dohodnuté podmienky platenia tak, že finančné prostriedky za poskytnuté služby bude odporca uhrádzať podľa vystavenej a dodanej faktúry, s lehotou splatnosti 30 dní. Začiatkom roka 2013 odporca prestal vystavené faktúry uhrádzať. Vyplatil iba za mesiac február 2.200 € a z faktúry z mesiaca máj 500 € a z mesiaca jún 1.000 €. Dlžná suma predstavuje 5.500 € a pozostáva z vystavených faktúr: č. 0012013 vystavenej dňa 20.1.2013, splatná 20.2.2013 na sumu 2.300 €, č. 0022013 splatnej dňa 20.3.2013 na sumu 2.300 €, z toho uhradená suma 2.200 €, č. 0052013 splatná 20.6.2013 na sumu 2.300 €, z toho uhradená suma 500 €, č. 0062013 splatná 20.7.2013 na sumu 2.300 €, z toho uhradená suma 1.000 €.
Dňa 6.3.2014 navrhovateľ opravil svoj návrh na vydanie platobného rozkazu /návrhu na začatie konania/ a žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie istiny 5.500 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 2.300,-Eur od 21.2.2013 do zaplatenia, zo sumy 100,-Eur od 21.3.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.800,-Eur od 21.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.300,-Eur od 21.7.2013 do zaplatenia ako i trovy konania.
Okresný súd Bratislava I vo veci vydal dňa 6.3.2014 platobný rozkaz č.k. 32Rob/273/2013-25 v znení opraveného návrhu, voči ktorému podal odporca v zákonom stanovenej lehote odpor. V odpore uviedol,
že spolupráca pri poskytovaní reklamných a propagačných služieb sa uskutočňovala v rámci bežnej komunikácie v nepísanej podobe, kedy navrhovateľ vykonával ústne objednávky. Neformálne v rámci vzájomného rokovania bola v januári 2013 ukončená spolupráca medzi navrhovateľom a odporcom a to na základe dohody. V súvislosti s ukončením spolupráce bolo potrebné finalizovať otvorené projekty, z dôvodu ktorého sa odporca dohodol s navrhovateľom, že niektoré služby budú navrhovateľom dodané ešte v mesiacoch január 2013 a február 2013, pričom odplata bude fakturovaná v rámci jednej faktúry. Podľa odporcu tak navrhovateľ urobil faktúrou č. 0022013, ktorú obratom uhradil v plnom rozsahu. Faktúry pod č. 0012013, 0052013 a 0062013 nevychádzajú z akejkoľvek dohody medzi účastníkmi. Vystaveniu faktúr nepredchádzala žiadna objednávka na dodanie služieb. Faktúru č. 0012013 odporca ani neeviduje vo svojom účtovníctve.
Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odporu dňa 16.4.2014 uviedol, že je pravdou, že spolupráca prebiehala v ústnej forme, kedy odpracoval navrhovateľ v kancelárii odporcu každý deň 8 hodín. Navrhovateľ okrem iného pracoval na projektoch a udržiaval pravidelnú agendu v rámci spolupráce a to od augusta 2011, odkedy mesačne fakturoval 2.300 €. Nie je pravdou, že spolupráca bola ukončená dohodou v januári 2013, ale pri osobnom stretnutí v máji 2013, pričom svedkom rozhovoru bol Millan Šmelák - doterajší spoločník v spoločnosti odporcu. Spolupráca s odporcom mala byť ukončená po odovzdaní celej agendy, ktorú navrhovateľ viedol ku dňu 30.6.2013. Jediný otvorený projekt, ktorý k tomuto obdobiu zostal bol pre klienta Ján Becher Slovensko. Jednalo sa o 3 dňový workshop pre barmanov, ktorý sa uskutočnil v júli 2013 v Karlových Varoch. Na workshope bol navrhovateľ osobne a zabezpečoval ho po organizačnej stránke. Nie je pravdivé ani tvrdenie odporcu, že za prácu v mesiaci január a február 2013 odporca vyplatí len faktúrou č. 0022013. Dokonca i z nej neuhradil 100 €. Faktúry za január a február boli vystavované samostatne a na základe dodaných služieb, tak ako ostatné faktúry. Dňa 17.7.2013 odporca uhradil časť vo výške 1.000 € s tým, že v sms správe navrhovateľovi uviedol, že viacej peňazí nemá, lebo meškajú platby a veril, že to vyrieši ďalší týždeň.
Súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 5.8.2015, 16.10.2015 a 2.12.2015, ktorých sa odporca nezúčastnil napriek vykázanému doručeniu predvolania v zmysle § 48 ods. 2 O.s.p., svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania podľa § 119 O.s.p.. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p., o čom bol odporca v predvolaní poučený.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu: návrh vo veci samej spolu s jeho opravou, faktúry č. 0012013, 0022013, 0052013 a 0062013, vrátená zásielka navrhovateľa, výzva navrhovateľa na zaplatenie dlžnej sumy z 14.11.2013, výpis z obchodného registra navrhovateľa i odporcu, mailová komunikácia účastníkov, výpis z účtu navrhovateľ za obdobie od januára 2012 do júla 2013, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa na pojednávaniach súd zistil, že ohľadom spolupráce za január a február roku 2013 spolupracoval s odporcom tak, ako roky predtým a vystavoval faktúry v rovnakej výške. Výška bola dohodnutá ústne s odporcom. Prácu, ktorú vykonával 5 rokov až do júna 2013 bola na rovnakom právnom základe, pričom ukončenie spolupráce bolo dohodnuté až ku dňu 1.7.2013. Odporca práce vykonané vo februári 2013 nenamietal a taktiež nenamietal výšku vystavených faktúr. Faktúry doručoval i mailom a ich splatnosť 30 dní bola dohodnutá s odporcom ústne. Všetci vo firme odovzdávali faktúry buď osobne (ako navrhovateľ, niekedy aj kolegyni), pričom všetci fakturovali v tom istom termíne a s tou istou splatnosťou. Na začiatku spolupráce nebol problém v platení faktúr, ten nastal až ku koncu spolupráce. Platba vo výške 2.300 €, ktorá bola pripísaná dňa 22.02.2013 mala predstavovať platbu za prácu vykonanú ešte v mesiaci december 2012. Platba odporcu vykonaná v mesiaci apríl 2013 spolu vo výške 2.200 € predstavuje platbu k faktúre č. 0022013, t.j. za práce vykonané v mesiaci február, platba zo dňa 31.05.2013 vo výške 2.300 € predstavuje platbu, ktorú odporca uhradil za mesiace, či už marec alebo apríl, a čiastková platba vo výške 1.000 € zaplatená na účet navrhovateľa dňa 18.07.2013 predstavuje čiastkovú platbu za jún 2013, t.j. platbu k faktúre č. 00622013.
Z mailovej komunikácie medzi navrhovateľom /K. J./ a odporcom /C. J./ v období od 7.3.2013 až do 3.7.2013 súd zistil, že spolupráca účastníkov prebiehala aj v období od januára 2013 až do júna 2013, kedy odporca si objednával služby u navrhovateľa a navrhovateľ ich odporcovi poskytoval.
Z faktúr č. 0012012, 0032012, 0052012, 0082013, 0102012 súd zistil, že boli vystavené navrhovateľom za služby poskytnuté odporcovi od januára 2012 do konca mája 2012 každá vo výške 1.300 €, zakaždým
vystavené 20. dňa toho ktorého mesiaca v ktorom boli poskytnuté služby, so splatnosťou vždy ku 20- temu dňu nasledujúceho mesiaca. Z faktúry č. 0112012 je zrejmé, že bola vystavená navrhovateľom dňa 20.6.2012 za poskytnuté služby v júny 2012 a to vo výške 1.686 €, so splatnosťou 20.7.2012. Faktúra č. 0142012 zo dňa 20.7.2012 bola vystavená navrhovateľom za poskytnuté služby v mesiaci júl 2012 vo výške 1.300 €, so splatnosťou 20.8.2012. Z faktúr č. 0152012, 0162012, 0192012, 0202012 a 0222012 súd zistil, že boli vystavené za služby poskytnuté navrhovateľom od augusta 2012 do decembra 2012, každá so splatnosťou 20. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca, posledná so splatnosťou 20.1.2013.
Z výpisov z účtu navrhovateľa za obdobie január 2012 až december 2012 súd zistil, že odporca uhradil za služby poskytnuté navrhovateľom všetky vyššie fakturované sumy, pričom v mesiaci december zaplatil odporca dňa 24.12.2012 sumu 2.300 € ako platbu za služby poskytnuté v novembri 2012.
Z faktúry č. 0012013 je zrejmé, že bola vystavená dňa 20.1.2013 na sumu 2.300 € za reklamné a propagačné služby poskytnuté v mesiaci január 2013 navrhovateľom, so splatnosťou 20.2.2013.
Z faktúry č. 0022013 je zrejmé, že bola vystavená dňa 20.2.2013 na sumu 2.300 € za reklamné a propagačné služby poskytnuté v mesiaci február 2013 navrhovateľom, so splatnosťou 20.3.2013.
Z faktúry č. 0052013 je zrejmé, že bola vystavená dňa 20.5.2013 na sumu 2.300 € za reklamné a propagačné služby poskytnuté v mesiaci máj 2013 navrhovateľom, so splatnosťou 20.6.2013.
Z faktúry č. 0062013 je zrejmé, že bola vystavená dňa 20.6.2013 na sumu 2.300 € za reklamné a propagačné služby poskytnuté v mesiaci jún 2013 navrhovateľom, so splatnosťou 20.7.2013.
Z výpisu z účtu navrhovateľa za rok 2013 súd zistil, že v januári nebola uhradená žiadna platba zo strany odporcu. Vo februári dňa 22.2.2013 odporca uhradil na účet navrhovateľa sumu 2.300 €. V apríli dňa 3.4.2013 bola odporcom uhradená časť vo výške 500 €, dňa 7.4.2013 suma 1.700 €, dňa 17.4.2013 suma 100 € a dňa 26.4.2013 suma 2.200 €. V máji odporca uhradil na účet navrhovateľa dňa 31.5.2013 sumu 2.300 €. V júni odporca uhradil dňa 10.6.2013 v hotovosti navrhovateľovi 500 €. V mesiaci júl 2013 odporca uhradil na účet navrhovateľa dňa 18.7.2013 sumu 1.000 €.
Podľa § 269 ods.2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa §1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 369 ods. 2 a § 369c ods. 1) (ďalej len „Nariadenie“) účinného ku dňu omeškania, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo poskytovanie a zabezpečenie reklamných a propagačných služieb zo strany navrhovateľa a záväzok odporcu za tieto služby zaplatiť. Cena služieb bola medzi účastníkmi ústne dohodnutá paušálne mesačne vo výške 2.300 €, čo vyplýva jednak z vyjadrenia odporcu v odpore, ktorý sumy nerozporoval a jednak zo zabehnutej spolupráce účastníkov, kedy odporca pravidelne do decembra roku 2012 /i následne i keď nepravidelne v roku 2013/ konal tak, že platil navrhovateľovi za poskytnuté reklamné a propagačné služby mesačne sumu 2.300 €. Z emailovej komunikácie medzi navrhovateľom a odporcom je zrejmé, že spolupráca prebiehala aj v mesiacoch január až jún 2013. Služby poskytované v januári a februári odporca vo svojom vyjadrení nepoprel, iba uviedol, že ich vyúčtovanie malo byť obsiahnuté v jednej faktúre. Z výpovede navrhovateľa, zabehnutej spolupráce, mailovej komunikácie, v ktorej navrhovateľ dňa 16.7.2013 uviedol odporcovi, že žiada zaplatiť i faktúru za január a 100 € za február a odporca túto skutočnosť nenamietal, iba dňa 17.7.2013 odpísal, že posiela iba 1.000 € nakoľko viacej nemá, ale vyplýva pravý opak a odporca na podporu svojho tvrdenia nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Súd mal preto za nesporné, že navrhovateľ mal byť odmenený za poskytnuté služby a bol oprávnený účtovať za poskytnuté služby, jedenkrát mesačne a to i za mesiac január a február. Spoluprácu, resp. poskytnutie služieb zo strany navrhovateľa odporcovi v mesiacoch marec až jún 2013, mal súd za preukázanú nielen z mailovej komunikácie účastníkov (odporca potvrdil nedoplatky voči navrhovateľovi mailom zo 17.7.2013, keď nerozporoval nezaplatenie faktúr za mesiac máj v zostatkovej výške 1.800 € a za júl 2.300 €, 7.3.2013 požiadal navrhovateľa o práce na projekte Jan Becher - Slovensko, v priebehu marca, apríla práce na projekte: Beton s chuťou leta, v máji na projekte: BBM, jún - odovzdávanie agendy, júl: Becherovka Class 3), z výsluchu navrhovateľa, ale i z konania odporcu, ktorý zjavne po úhrade poslednej faktúry za mesiac december 2012, uhradil čiastočnými 7 platbami sumu 8.300 €, čo je viac ako len za služby poskytnuté iba v mesiacoch január a február ako tvrdil odporca. Uvedeným konaním (emailami a čiastočnými platbami) s poukazom na § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka uznal zvyšok svojho záväzku voči navrhovateľovi.
Výšku dlžnej istiny súd zistil z faktúr č. 0012013, 0022013, 0052013 a 0062013, každá vystavená na sumu 2.300 €, pričom ich zaplatenie súd posúdil nasledovne. Z výpisov z účtu navrhovateľa za obdobie január 2012 až december 2012 súd zistil, že odporca uhradil za služby poskytnuté navrhovateľom všetky fakturované sumy v roku 2012, pričom v mesiaci december zaplatil odporca dňa 24.12.2012 sumu 2.300 € ako platbu za služby poskytnuté v novembri 2012. Preto prvá platba odporcu v roku 2013 a to dňa 22.2.2013 bola priradená k vystavenej faktúre č. 0222012 za služby poskytnuté v mesiaci december 2013.
Faktúra č. 0012013 nebola navrhovateľovi zaplatená v celom rozsahu 2.300 €, nakoľko ako vyplynulo z vyjadrenia odporcu, túto neuznal z dôvodu, že mala byť súčasťou faktúry februárovej. Nakoľko odporca faktúru č. 0012013 nezaplatil v lehote splatnosti do 20.2.2013 (splatnosť bola medzi účastníkmi dohodnutá ústne, čo vyplýva zo všetkých predchádzajúcich vystavených faktúr s rovnakou a odporcom nenamietanou splatnosťou), dostal sa nasledujúcim dňom 21.2.2013 do omeškania.
Faktúra č. 0022013 bola v celom rozsahu 2.300 € zaplatená zo strany odporcu čiastkovými platbami na účet dňa 3.4.2013 - 500 €, dňa 7.4.2013 - 1.700 € a dňa 17.4.2013 - 100 €. Nakoľko navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania iba z nezaplatených istín, súd mal za to, že pri tejto zaplatenej istine, nárok na úrok z omeškania navrhovateľovi nevznikol. Súd sa pri tejto pohľadávke nestotožnil s názorom navrhovateľa, že bola zaplatená iba v časti 2.200 €, nakoľko čiastkové platby mali byť započítané na pohľadávku najskôr splatnú. To znamená, suma 100 € zaplatená dňa 17.4.2013 mala byť priradená k platbe za mesiac február 2013.
Platba odporcu vo výške 2.200 € pripísaná na účet navrhovateľa dňa 26.4.2013 mala byť správne pripísaná k vystavenej faktúre č. 0032013, ako najskôr splatnej a nie až k faktúre s č. 0042013. Z výpisov z účtu navrhovateľa totiž nevyplýva, že by odporca danú platbu adresoval priamo k určitej faktúre. Nakoľko odporca časť z vystavenej faktúry neuhradil, dostal v časti zaplatenia sumy 100 € do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry č. 0032013 a to dňom 21.4.2013. Keďže odporca si uplatnil úrok z omeškania od 21.3.2013, súd návrh v časti zaplatenia úrokov z omeškania do dátumu 21.4.2013 ako nedôvodný zamietol. Zaplatenie faktúry s č. 0042014 za mesiac apríl 2013 si navrhovateľ ako zaplatenú dňa 31.5.2013 v celom rozsahu 2.300 € neuplatnil.
Faktúra č. 0052013 bola odporcom zaplatená čiastkovými platbami dňa 10.6.2013 vo výške 500 € a dňa 18.7.2013 vo výške 1.000 €, t.j. spolu vo výške 1.500 €, nie ako tvrdil odporca, že len vo výške 500 € / s poukazom na priradenie platby k pohľadávke najskôr splatnej/. S poukazom na uvedené sa odporca dostal do omeškania so zaplatením istiny 800 € odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, t.j. odo dňa 21.6.2013. Súd preto prevyšujúci návrh navrhovateľa na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 1.000 € od 21.6.2013 do zaplatenia /pri faktúre č. 0052013/ ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko odporca po dátume 18.7.2013 žiadne ďalšie platby v prospech navrhovateľa za poskytnuté služby nevykonal, súd mal za to, že sa pri zaplatení faktúry č. 0062013 dostal do omeškania so zaplatením sumy 2.300 € od 21.7.2013 do zaplatenia /úrok z istiny 1.000 € uplatnený odo dňa 21.6.2013 bol ako nedôvodný viď vyššie zamietnutý od 21. 6.2013 a to do 20.7.2013 pri tejto faktúre/.
Pri určení výšky úrokov z omeškania súd vychádzal z ustanovenia § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v uplatnenej výške 9,25% i keď v zmysle § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 mal nárok na zaplatenie úroku z omeškania pri dátume 21.2.2013 - 9,75%, pri dátume 21.4.2013 a 21.6.2013 ako i pri dátume 21.7.2013 - 9,5%.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p., a účastníkovi, ktorý mal vo veci neúspech iba v nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 330 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.193,59 € za 6 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.11.2013, výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 14.11.2013, návrh na začatie konania/vydanie platobného rozkazu zo dňa 17.12.2013, vyjadrenie k odporu zo dňa 4.12.2014, účasť na pojednávaní dňa 5.8.2015 a dňa 15.10.2015 podľa § 13a vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „Vyhláška“), pri sadzbe á 190,89 € v zmysle § 10 Vyhlášky, 3 x režijný paušál za rok 2013 vo výške á 7,81 €, 1 x režijný paušál za rok 2014 vo výške 8,04 €, 2 x režijný paušál za rok 2015 vo výške á 8,39 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky.
Náhrada za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 5.8.2015 a 15.10.2015 predstavuje 11,84 €, t.j. 2 x 4 začaté polhodiny cesty autom z Nitry do Bratislavy a naspäť podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky, t.j. 2 x (4 x 13,98 €). Náhrada cestovných výdavkov predstavuje 92,70 € za jazdu osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 5.8.2015 a 15.10.2015, pri priemernej cene nafty ku dňu 5.8.2015: 1,119 €, ku dňu 15.10.2015: 1,079 €, počte najazdených kilometrov 2 x z Nitry do Bratislavy a späť 180 km (2 x 90), pri priemernej spotrebe vozidla 6,8 l/100km podľa § 15 písm. a), § 16 ods. 4 Vyhlášky v spojení s § 7 ods. 1,2,5 zákona 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, t.j. 46,62 € + 46,08 €. Trovy konania ako i právneho zastúpenia žiadal navrhovateľ poukázať na účet právneho zástupcu č.ú. XX XXXX XXX XXX XXXX XXX XXX.
Súd nepriznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za účasť na pojednávaní dňa 2.12.2015, ako ani náhradu za stratu času, resp. cestovné náhrady pri tomto úkone, nakoľko ich považoval za neúčelne vynaložené, keďže navrhovateľovi ako i jeho právnemu zástupcovi boli už na prvom pojednávaní oznámené skutočnosti, ktoré súd považuje za sporné a ktoré nie a bolo preto vecou navrhovateľa, resp. jeho zástupcu, tieto skutočnosti /v rámci predchádzajúcej prípravy na pojednávanie/ uviesť, resp. doložiť dôkazy už na pojednávaní konanom dňa 15.10.2015 /resp. i na prvom pojednávaní, nakoľko navrhovateľ mal vedomosť, ktoré skutočnosti odporca namieta/, kedy by súd následne mohol rozhodnúť už priamo na tomto pojednávaní. Nakoľko si navrhovateľ túto povinnosť nesplnil, nemôže byť následne neúčelne a nehospodárne vykonaný úkon právnej služby priznaný na ťarchu odporcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.