Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/49/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: SP - SK plus, s.r.o., Karpatské námestie 10, 831 06 Bratislava - Rača, IČO: 31 637 761, právne zastúpený: Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Radlinského 1729, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/58943/2013 zo dňa 06.02.2013,, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu č. 1100308/1/58943/2013 zo dňa 06.02.2013, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 v nadväznosti na § 160b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9512401/5/2851397/2012/ Líš zo dňa 08.10.2012, ktorým žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 446.937,31 Eur. Žalobca poukazuje na to, že postupom orgánov daňovej správy bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto smere poukázal aj na nález Ústavného súdu SR a . Žalobca mal tak právo byť upovedomený o všetkých úkonoch uskutočnených v daňovom konaní, najmä o výsluchu Ing. Igora Dubaja, CSc., pretože jeho výpoveď mala pre rozhodnutie daňového úradu rozhodujúci význam. Igor Dubaj sa síce na daňový úrad dostavil dňa 15.06.2012 bez predvolania, čo však nemá vplyv na právo žalobcu byť prítomný pri jeho výsluchu. Daňový úrad nemal daný výsluch uskutočniť bez prítomnosti žalobcu alebo mal výsluch opakovať, pričom o opakovanom výsluchu mal žalobcu včas upovedomiť. Iba tak by mohol žalobca uplatniť svoje ústavné právo a konfrontovať svedka, ktorý vypovedá o skutočnostiach v neprospech žalobcu. Nepostačuje, že bol oboznámený o uskutočnení výsluchu a že mal možnosť sa oboznámiť s obsahom zápisnice z výsluchu. Daňové konanie tak malo vadu, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správne orgány ďalej pochybili v tom, že nevykonali miestne zisťovanie u žalobcu, či boli uskutočnené plnenia, za ktoré žalobca zaplatil a následne si tieto platby uplatnil ako náklady. V prípade dane z príjmov je situácia odlišná ako v prípade DPH, pri ktorej musí byť preukázané, že subjekt, ktorý faktúru vystavil uskutočnil aj zdaniteľné plnenie. V prípade dane z príjmov podľa názoru žalobcu postačuje, že boli uskutočnené plnenia a že za ne žalobca zaplatil. Nevykonaním dokazovania daňové orgány

porušili povinnosť zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti čo najúplnejšie

- § 9 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.. Poukázal v tomto smere ďalej aj na rozhodnutia Európskeho súdneho dvoru pod sp. zn. C-80/11 a C-142/11. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že pokiaľ daňový subjekt preukáže formálne a vecné podmienky vzniku nároku na odpočet DPH má na takýto odpočet nárok, pokiaľ daňový orgán nepreukáže, že daňový subjekt vedel, že osoby, s ktorými uzatváral zdaniteľné obchody ako ďalšie subjekty dodávateľského reťazca sa dopúšťajú daňového podvodu. Obdobne možno postupovať i v prípade oprávnenia zníženia základu dane z príjmov o vynaložené náklady. Na splnenie dôkaznej povinnosti podľa názoru žalobcu postačovalo, aby preukázal formálne a vecné podmienky vzniku nároku na zníženie daňového základu, pričom zamietnuť toto právo môže daňový úrad iba v prípade, ak preukáže, že daňový subjekt vedel, že osoby, s ktorými uzatvára zdaniteľné obchody alebo ďalšie subjekty dodávateľského reťazca sa dopúšťajú daňového podvodu. Žalobca v daňovom konaní predložil faktúry a pokladničné doklady, čím si splnil svoju dôkaznú povinnosť, predložil daňovému úradu aj súpis vykonaných prác a zmluvy o dielo so spoločnosťou DUBAY, s.r.o.. Tieto doklady boli odovzdané zamestnancovi Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo Ing. Z. Z.. Keďže žalovaný v odôvodnení rozhodnutia tvrdí, že tieto doklady sa v spise nachádzajú, žalobca navrhuje, aby súd vykonal výsluch Ing. Z. Z. na zistenie skutočností týkajúcich sa doručenia dokumentov správcovi dane. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil i z dôvodu, že faktúry preukazujúce uskutočnenie plnení neboli vystavené spoločnosťou DUBAY, s.r.o., alebo osobou konajúcou v jej mene a na jej účet. Žalobcovi sa Ján Zubaj v priebehu obchodného styku preukázal plnomocenstvom vystaveným spoločnosťou DUBAY, s.r.o.. Keďže právne predpisy na takýto druh plnomocenstva nevyžadujú osvedčený podpis, žalobca nemal dôvod pochybovať o oprávnenosti Jaroslava Zubaja konať za spoločnosť DUBAY, s.r.o.. Žalobca konal dobromyseľne. V priebehu konania bolo zo strany žalobcu i zo strany Jaroslava Zubaja tvrdené, že spoločnosť DUBAY, s.r.o. dodala pre žalobcu zdaniteľné plnenia prostredníctvom ďalších subjektov a to J. J. a spoločnosti EURO S § S, s.r.o.. V tomto smere mal správca dane vykonať dokazovanie a uložiť spoločnosti DZ Stav, s.r.o. (predtým DUBAY, s.r.o.) predložiť doklady preukazujúce vykonanie zdaniteľných plnení pre spoločnosť DUBAY, s.r.o.. Uvedené doklady nemohol doplniť žalobca, keďže ide o doklady iného subjektu a preto nedoplnením dokazovania v tomto smere správny orgán porušil povinnosť čo najúplnejšieho zistenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia spočíva v nesúlade s eurokonformným výkladom právnych predpisov, v zistení skutkového stavu v rozpore s obsahom spisov a v nedostatočnom zistení skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanej žalobe podal písomné vyjadrenie žalovaný správny orgán, ktorý zotrval na skutkových a právnych zisteniach v rámci daňového konania. Všetky výdavky musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného vykonania prác, služieb (uskutočnenia dodávok a podobne) pre daňové účely nepostačujúce. Z dôvodu akceptovania výdavku na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen po formálnej stránke vystavenými dokladmi, ale aj po stránke obsahovej skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov. Daňový subjekt dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal, že neuplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie jeho zdaniteľných príjmov. Je pritom vecou daňového subjektu, aké dôkazné prostriedku má k dispozícii a či je schopný tvrdené skutočnosti aj preukázať. Ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá tak na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju povinnosť niesť dôkazné bremeno a toto bremeno neunesie. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj postupov oboch správnych orgánov, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že vo veci správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav veci potom boli aplikované správne predpisy hmotného a procesného práva a to zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z. a zákona č. 511/1992 Zb. Daňového poriadku, preto bola žaloba ako nedôvodná pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnutá a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní zásada zákonnosti, ktorá stanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti § 2 ods. 2 zákona, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.), podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti vo svojej podstate výkaz z ústavnej zásady rovnosti účastníkov konania - čl. 47 ods. 3 Ústavy SR.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálny záujem štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Zákon o daní z príjmov je koncipovaný tak, že v zmysle čl. 59 ods. 2 Ústavy SR striktne určuje predmet dane, jej základ a spôsoby zistenia ako i príjmy oslobodené od dane z príjmov. Hlavnou zásadou pri zisťovaní základu dane odpočítaním daňových výdavkov - nákladov od zdaniteľných príjmov je požiadavka zákona, aby daňové výdavky boli daňovníkom preukázateľne vynakladané na dosiahnutie zabezpečenia a udržanie zdaniteľných príjmov (§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov) a to v ich vzájomnej vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok (§ 2 písm. j) a l) v spojení s § 21 ods. 1 citovaného zákona).

V daňovom konaní je ťažisko dôkazného bremena na daňovom subjekte. Vzhľadom na to, že správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti platiteľom predložených dokladov, nevychádza len z dokladov, ktoré predložil daňovník, ale k tomuto účelu vykonal aj rozsiahle dokazovanie. Správca dane zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti a prioritou bola ich pravdivosť a preukazná hodnota.

Podľa § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z. zákon účinný ku dňu 31.12.2010 o dani z príjmov sa základom dane rozumie rozdiel, ktoré zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z.z., je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je oslobodený od dane podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka postupuje v účtovnom období v účtovníctve podľa § 4 ods. 2. Náklady a výnosy účtuje účtovná jednotka v tom účtovnom období, v ktorom vznikli bez ohľadu na deň ich úhrady, inkasa alebo na deň vyrovnania iným spôsobom.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú náklady, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané, aj keď tieto náklady daňovník účtoval. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom (nákladom) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sa rozumie výdavok (náklad) preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka.

Podľa § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Podľa § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Podľa § 165 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z., daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 165b ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.

Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Z právnej úpravy zákona č. 511/1992 Zb. vyplýva, že je na správcovi dane, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, pričom nie je viazaný len návrhmi daňového subjektu na dokazovanie, ani ním predkladanými dôkazmi. Správca dane pri zisťovaní skutkového stavu a pri svojom rozhodovaní prihliada

na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, pričom ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu.

Krajský súd v Žiline prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. a to uznesením zo dňa 29.01.2014, uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2014. V odôvodnení poukázal na konanie pred tunajším súdom pod sp. zn. , v ktorom ide o posudzovanie rozhodnutí správnych orgánov vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 s tým, že v rámci žaloby (tejto) bola vznesená rovnaká procesná žalobná námietka vo vzťahu k odňatiu možnosti realizácie práv daňového subjektu pred správnym orgánom a to vypočutie svedka Ing. Igora Dubaja v neprítomnosti žalobcu, ktorá rovnako bola riešená aj v konaní pod sp. zn. .

Krajský súd v Žiline zistil, že v konaní pred tunajším súdom pod sp. zn. bol vydaný rozsudok dňa 02.12.2013 s tým, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 1100308/1/60811/2013 zo dňa 07.02.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Žilina zo dňa 11.10.2012, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2010 v sume 38.405,88 Eur bolo pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku zo strany žalovaného bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 17.09.2015 a to tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.10.2015. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že správca dane za zdaňovacie obdobie august 2010 správne vyhodnotil prípad v tom smere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a správcovi dane nepreukázal riadne vystavené daňové doklady podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH a reálne dodanie tovarov a služieb ním samotným alebo prostredníctvom tretích osôb. Poukázal na to, že reálne dôkazné bremeno o reálnom dodaním tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt žalobcu, ktorý zodpovedá za to, že vo svojom účtovníctve má doklady vystavené v súlade s § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Splnenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane preukazuje platiteľ, pričom doklady musia mať naviac povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že by reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, z ktorých si uplatnil nadmerný odpočet DPH za mesiac august 2010. Rozhodnutia správnych orgánov súd nezrušuje len preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to nemôže priniesť účastníkovi priaznivejší výsledok, ktorý by vyplynul z tvrdení predložených žalobcom. Podľa odvolacieho súdu opakované vypočutie Ing. Igora Dubaja, CSc. za účasti žalobcu by nemohlo zvrátiť rozhodnutie správcu dane a žalovaného a priznať žalobcovi vznik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu predmetných faktúr a to vrátane faktúr č. 145 a č. 155. Je nepochybné, že túto skutočnosť nijako nevyvrátil ani žalobca, že spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina práce nemohla realizovať a ani si tieto práce neobjednávala subdodávateľsky. Nebol predložený žiadny stavebný denník a ani iný dôkaz, ktorý by preukázal vierohodnosť faktúr č. 145 a č. 155 a u ostatných faktúr nebolo dodržané ani ustanovenie § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH, nakoľko neobsahovali množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby. Naviac sám žalobca potom čo bol oboznámený so svedeckou výpoveďou Ing. Igora Dubaja, CSc. netrval na jej zopakovaní a ani neuviedol, v čom považuje jeho výpoveď za pochybnú alebo nevierohodnú. Správca dane a žalovaný správne vyhodnotili ostatné dôkazy vykonané v danom prípade, t.j. najmä predložené faktúry, ale aj výpoveď účtovníčky, ako aj nepredloženie ďalších relevantných dôkazov - stavebné denníky, protokoly o odovzdaní a podobne, ktoré by preukázali reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení tak, ako ich dokladov žalobcu, teda že ich skutočne reálne dodala spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina. Preto správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v danej veci vo vzájomnej súvislosti a dospel k správnym skutkovým zisteniam.

Prvostupňovým rozhodnutím správca dane dňa 08.10.2012 vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. a vo vzťahu k žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 v sume 446.937,31 Eur. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na vykonanú daňovú kontrolu a ďalej na to, že v priebehu daňovej kontroly, daňový subjekt na základe predložených účtovných dokladov za zdaňovacie obdobie roku 2010 uplatnil daňové náklady vo výške 2.661.142,57 Eur, pričom súčasťou týchto nákladov boli aj špecifikované faktúry od dodávateľa DUBAY, s.r.o., Kamenná ulica, Žilina. Išlo o faktúry spolu v sume 2.351.882,48 Eur. Ďalej v odôvodnení uviedol, že dňa 15.06.2012 sa na Daňový úrad Žilina dostavil Ing. Igor

Dubaj, CSc. ako konateľ spoločnosti DUBAY, s.r.o., pričom uviedol, že v čase, keď bol on konateľom spoločnosti, spoločnosť nevystavovala uvedené faktúry, to znamená, že ich nemohla zaúčtovať do svojho účtovníctva. Formulár faktúry, poradové číslo a pečiatka, ktorých je niekoľko typov sú iné ako používa ich spoločnosť. Za spoločnosť DUBAY, s.r.o. všetky dokumenty podpisoval on výlučne a jeho podpis je veľmi zreteľne čitateľný, kdežto na predmetných faktúrach je podpis nečitateľný a neznámy. Uviedol, že v čase vystavenia dokladov nebol za spoločnosť DUBAY, s.r.o. nikto poverený alebo splnomocnený na zastupovanie. Taktiež bol vypočutý aj ako svedok pán Zubaj, ktorý uviedol, že nevie, prečo pán Dubaj poprel spoluprácu, pričom on ako následný majiteľ firmy našiel uvedené doklady v účtovníctve, na základe týchto skutočností podal dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za rok 2010. Pán Zubaj bol poverený pánom Dubajom na vykonanie všetkých týchto činností týkajúcich sa SP - SK plus, s.r.o. a taktiež podpisoval všetky faktúry za vykonané práce. Pričom tiež uviedol, že existuje splnomocnenie, resp. poverenie od pána Dubaja. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľných nákladov v súvislosti so spoločnosťou DUBAY, s.r.o., ako aj skutočnosť, že zástupca spoločnosti DUBAY, s.r.o. poprel hore uvedené obchody, neboli kontrolovanej spoločnosti uznané náklady vo výške 2.351.882,48 Eur.

Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie. Poukazoval na to, že pán Zubaj potvrdil, že všetky práce boli vykonané firmou DUBAY, s.r.o., ktorú v tom čase zastupoval na základe splnomocnenia, ktoré neskôr aj doložil pracovníkom Daňového úradu Žilina, pobočka Námestovo. Ďalej boli predložené aj potvrdenia o podaní dodatočných daňových priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie roku 2010. Nedostatočne bola skontrolovaná skutočná podstata, či boli fakturované a dodávané služby skutočne vykonané.

O odvolaní rozhodoval žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.02.2013, pričom považoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za vydané v súlade so zákonom. Žalobca ničím nepreukázal svoje tvrdenia, obchodný prípad doložil len formálne a to faktúrou, pokladničnými dokladmi a v niektorých prípadoch boli súčasťou faktúr aj krycie listy. Daňový subjekt neuniesol teda dôkazné bremeno a nepreukázal, že uplatnený náklad bol skutočne vynaložený na dosiahnutie zabezpečenia a udržania jeho zdaniteľných príjmov.

Žalobné námietky žalobcu súd vyhodnotil ako nedôvodné a to z nasledovných dôvodov:

S prihliadnutím aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 17.09.2015, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. -57 zo dňa 02.12.2013 súd konštatuje nedôvodnosť prvej žalobnej námietky žalobcu procesného charakteru a to tvrdenie, že postupom orgánov daňovej správy bolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, t.j. že žalobca nebol prítomný pri výsluchu svedka Ing. Dubaja a z tohto dôvodu mu nemohol klásť otázky, prípadne konfrontovať ho. Nesporné je , že prvostupňový súd v konaní pod sp.zn. zrušil rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a to práve z dôvodu toho, že žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, resp. právo klásť svedkom otázky tak, ako to vyplýva z ust. § 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.. Najvyšší súd SR sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, že by táto vada konania - neprítomnosť žalobcu ako účastníka daňového konania pri výsluchu svedka mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď napokon rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľných plnení, z ktorých si uplatnil nadmerný odpočet DPH za mesiac august 2010. Správca dane a žalovaný správne vyhodnotili ostatné dôkazy vykonané v danom prípade, t.j. predložené faktúry, výpoveď účtovníčky, ako aj nepredloženie ďalších relevantných dôkazov, ktoré by preukázali reálnosť uskutočnenia zdaniteľných plnení tak, ako i dokladov žalobcu, teda že ich skutočne reálne dodala obchodná spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina. Podľa odvolacieho súdu opakované vypočutie Ing. Igora Dubaja, CSc. za účasti žalobcu by nemohlo zvrátiť rozhodnutie správcu dane a žalovaného a priznať žalobcovi vznik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z predmetných faktúr a to vrátane faktúr č. 145 a č. 155.

V danom prípade aj keď teda nebolo sporné a vyplývalo to aj z obsahu zápisnice o ústnom pojednávaní pred daňovým úradom č. 9500401/5/970153/2012 zo dňa 15.6.2012, že k správcovi dane sa dostavil o deviatej hodine mimo termínu predvolania Ing. Igor Dubaj a bol vykonaný jeho výsluch bez zabezpečenia prítomnosti žalobcu. Z jeho výpovede bolo preukázané, že v čase keď bol Ing. Igor Dubaj konateľ spoločnosti DUBAY, s.r.o., Žilina predmetné faktúry spoločnosť nevystavovala, čo

znamená, že ich ani nemohla zaúčtovať do svojho účtovníctva. Formulár faktúry, poradové číslo a pečiatka sú iné ako používala spoločnosť. Za spoločnosť DUBAY, s.r.o. všetky doklady podpisoval výlučne on. Jeho podpis je zreteľne čitateľný, zatiaľ čo na predložených faktúrach je podpis nečitateľný a neznámy. Spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina nepriznala a neodviedla DPH z predmetných faktúr, nakoľko ich v jednotlivých zdaňovacích obdobiach máj 2010 až december 2010 nevystavila. Práce uvedené na faktúrach tento nevedel špecifikovať, nakoľko ich spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina nevykonala a nedodala žiadny stavebný materiál. V tom čase spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina nemala pracovníkov, ktorí by mohli vykonať takéto práce a práce neboli vykonané ani subdodávateľsky. Keďže spoločnosť práce nevykonala zo strany spoločnosti nikto práce nepreberal a ani nerobil súpisy prác. V spoločnosti DUBAY, s.r.o., Žilina si predmetné práce v uvedenom období máj až december 2010 nikto neobjednal. V spoločnosti DUBAY, s.r.o., Žilina žiadne hotovostné platby za uvedené faktúry neboli prijímané, predložené príjmové pokladničné doklady neboli spoločnosťou DUBAY, s.r.o., Žilina vystavené. Spoločnosť používala iný formulár pokladničných dokladov. V čase vystavenia predmetných faktúr nebol za spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina nikto poverený alebo splnomocnený na zastupovanie.

Vo vzťahu k námietke žalobcu, že Jaroslav Zubaj bol oprávnený konať za spoločnosť DUBAY, s.r.o. na základe plnej moci, súd poukazuje na správne vyhodnotenie údajného plnomocenstva udeleného vo vzťahu k Zubajovi zo strany žalovaného ako nedôveryhodného s poukazom na prehlásenie bývalého konateľa spoločnosti Ing. Dubaja, že nikoho nesplnomocnil konať v mene spoločnosti DUBAY, s.r.o.. Je pravdou, že právne predpisy v prípade vystavenia plnomocenstva na konanie v mene spoločnosti nestanovujú, že podpisy na tomto by mali byť úradne overené, ale žalovaný nevychádzal len z týchto skutočností. Vychádzal z rozsiahleho dokazovania, z ktorého napokon vyplynul záver, ktorý žalovaný logicky zdôvodnil, že Jaroslav Zubaj nebol oprávnený konať za spoločnosť DUBAY, s.r.o.. Preto nebol dôvod ako správne konštatoval žalovaný preverovať osoby, ktoré označil Jaroslav Zubaj ako svojich dodávateľov a to pána J. J. a spoločnosť EURO S § S, s.r.o..

S poukazom na ustanovenia § 21 ods. 1 a § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. výdavky musia byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, dokladmi o úhrade je bez preukázania skutočného vykonania prác, služieb pre daňové účely nepostačujúce. Z dôvodu akceptovania výdavkov na daňové účely je daňový subjekt zaťažený dôkazným bremenom preukázateľnosti jeho vynaloženia a to nielen po stránke formálnej - vystavenými dokladmi, ale aj po stránke obsahovej a to skutočnosti, ktoré viedli k vystaveniu dokladov. Daňový doklad je z hľadiska uplatnenia nákladov výdavkov v základe dane z príjmov z právnickej osoby použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť.

Súd mal preukázané, že žalovaný a správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí v danom prípade nevychádzali len z daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné zdaniteľné plnenia boli dodávateľom uskutočnené a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie príjmov daňového subjektu, t.j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal, že výdavky, ktoré deklaroval v daňovom priznaní na základe uvedených faktúr od dodávateľa DUBAY, s.r.o., Žilina možno považovať za výdavky podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z., pričom preukázanie týchto skutočností zaťažovalo dôkazným bremenom žalobcu v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.. Žalobca predložil došlé faktúry a doklady o úhradách týchto faktúr. Na prijatých faktúrach v prípade fakturovaných služieb (prác) chýba podrobný rozpis služieb - prác. Nie je zrejmý rozsah fakturovaných služieb - pod množstvom sa vždy uvádza iba jeden kus a ani bližší charakter fakturovaných služieb - prác. Na prijatých faktúrach, ktorými bol fakturovaný tovar nie je zrejmé množstvo. Pod množstvom sa vždy uvádza iba jeden kus a ani bližšia charakteristika tovaru. To znamená, že z predmetných faktúr nie je zrejmé množstvo tovaru, druh dodaného tovaru, prípadne rozsah a druh dodanej služby - práce. Spoločnosť DUBAY, s.r.o., Žilina nezamestnávala v roku 2010 žiadnych zamestnancov, plnenia mali byť podľa vyjadrenia žalobcu vykonávané subdodávateľsky. Z predložených dokladov nebolo možné zistiť, o ktorých subdodávateľov sa jednalo - kto fakturované plnenie mal vykonať. V predmetnom konaní chýbali zmluvy o dielo, objednávky, niektoré súpisy vykonávaných prác, stavebné denníky, preberacie protokoly. V prípade obstarania tovaru nebolo možné zistiť pôvod tovaru, spôsob, akým bol prepravovaný, kto ho prepravoval, ani to, kde bol použitý.

Súd zdôrazňuje, že je nanajvýš neobvyklé pri takom objeme plnení, ktoré bolo fakturačne vykázané, aby plnenia sa realizovali bez toho, aby obchodné vzťahy boli premietnuté do príslušných listinných dokladov. Potrebu písomných dôkazov preukazujúcich reálnosť faktúrového plnenia si pritom vyžaduje nielen samotná ochrana subjektov v rámci obchodno-záväzkových vzťahov, ale aj dôkazná povinnosť daňového subjektu, ktorý si uplatňuje daňové náklady, výdavky v základe dane z príjmov. Napriek výzvam správcu dane žalobca nepredložil správcovi dane dôkazy, ktoré by svedčili v prospech jeho tvrdenia, že služby a tovar, ktoré mali byť fakturované v roku 2010 spoločnosťou DUBAY, s.r.o., Žilina boli touto spoločnosťou aj reálne dodané.

Pokiaľ sa týka námietky v konaní, že žalobca súpis vykonaných prác a zmluvy o dielo so spoločnosťou DUBAY, s.r.o. predložil zamestnancovi správcu dane Ing. Z. Z.. Správcom dane resp. žalovaným bol súdu predložený kompletný žurnalizovaný administratívny spis. Vo väzbe na § 15 ods. 9 zákona č. 511/1992 Zb. je správca dane prevzatie dokladov, ktoré obdržal a iných vecí mimo sídla a prevádzky priestorov kontrolovaného daňového subjektu, teda aj v prípade tých dôkazov, ktoré predkladá daňový subjekt priamo správcovi dane na príslušnom správnom orgáne povinný potvrdiť. Týmto potvrdením správcu dane a ani žalobca nedisponuje. Žalobca mal povinnosť preukázať kedy a ktorému zamestnancovi Daňového úradu Žilina - Námestovo, ktoré konkrétne listinné dôkazy odovzdal a preukazovať existenciu tejto skutočnosti potvrdením správcu dane. Pokiaľ daňový orgán opomenul vydať takéto potvrdenie, resp. žalobca na vystavení potvrdenia netrval, sám sa dostal do dôkaznej núdze. Z obsahu administratívneho spisu bolo preukázané, že správca dane žalobcu niekoľkokrát vyzýval na predloženie dôkazov - súpisov prác, tieto žalobca prisľúbil doložiť do 04.11.2011. Následne bol správcom dane podaním zo dňa 13.10.2011 vyzývaný na predloženie účtovných dokladov za rok 2010 spolu so všetkými súvisiacimi listinami, následne správca dane podaním zo dňa 10.11.2011 opakovane vyzval žalobcu na predloženie dokladov. Žalobca listom, ktorý bol doručený správcovi dňa 29.11.2011 požiadal o predĺženie termínu odovzdania dokladov do 22.12.2011 a to bez uvedenia dôvodu. Na uvedenú žiadosť odpovedal listom zo dňa 02.12.2011 a podaním zo dňa 09.01.2012 opätovne vyzval žalobcu na predloženie dokladov. Žalobca predložil doklady správcovi dane až v roku 2012. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil len faktúry v niektorých prípadoch bez konkrétnej špecifikácie prác, pokladničné doklady viažuce sa k faktúram a neoverené plné moci, ktorými mal Marek Dubaj a Ing. Igor Dubaj splnomocniť Zubaja na zastupovanie obchodnej spoločnosti DUBAY, s.r.o.. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predložil pracovníkovi Z. aj súpisy prác, resp. zmluvy o dielo, tak ani nie je zrejmé, ktoré listinné dôkazy má na mysli, aké konkrétne súpisy viažuce sa ku konkrétnym faktúram, keď naviac súčasťou administratívneho spisu pri niektorých posudzovaných faktúrach sú aj súpisy prác označené Rekapitulácia rozpočtu v EUR alebo Prehľad rozpočtových nákladov. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil len tie listinné dôkazy, ktorých prevzatie je správcom dane potvrdené na č.l. 30 a 31 správneho spisu. Išlo o potvrdenia o zapožičaní zo dňa 02.03.2012 a zo dňa 19.03.2012. Okrem iného boli zapožičané aj príjmové a výdavkové pokladničné doklady za rok 2010 (bez čísel) a dodávateľské faktúry za rok 2010 - dva šanóny. Za december 2010 sa pri niektorých z uvedených dodávateľských faktúr nachádzali súpisy vykonaných prác, medzi zapožičanými dokladmi nie sú uvedené žiadne zmluvy o dielo, ktoré mali byť uzatvorené medzi žalobcom a spoločnosťou DUBAY, s.r.o.. V administratívnom spise sa potvrdenie o tom, že žalobca zapožičal správcovi dane zmluvy o dielo uzatvorené so spoločnosťou DUBAY, s.r.o., Žilina nenachádzali a žalobca takýto dôkaz ani súdu nepredložil. Z uvedeného dôvodu bol aj návrh na vykonanie výsluchu pracovníka správcu dane Ing. Z. zo strany súdu zamietnutý.

Súd nesúhlasí ani s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, že pri dani z príjmov je situácia odlišná od dane z pridanej hodnoty, pri ktorej musí byť preukázané, že subjekt, ktorý vystavil faktúru uskutočnil aj zdaniteľné plnenie, podľa žalobcu pri dani z príjmov postačuje, že boli uskutočnené plnenia a že žalobca za ne zaplatil. Podľa názoru súdu v danom prípade, v prípade dane z príjmov právnickej osoby musí byť preukázané, že náklady - výdavky boli skutočne aj vynaložené čo samotná platba, resp. úhrada faktúry, resp. doklady o zaplatení ešte nepreukazujú. Nedôvodné sú aj námietky žalobcu v ktorých poukazuje na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C - 80/11 a C- 142/11 s poukazom, že v daňovom konaní predložil faktúry a pokladničné doklady, čím splnil svoju povinnosť s poukazom na to, že ide v tomto prípade o daň z príjmov, resp. v predmetnom prípade nebolo preukázané, že plnenie uvedené na faktúrach od dodávateľskej spoločnosti DUBAY, s.r.o. Žilina boli touto spoločnosťou aj reálne dodané.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti došlo k zamietnutiu žaloby postupom podľa § 250j ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p.a contrario, nakoľko žalobca nebol úspešným účastníkom konania, nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.