Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/611/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25 proti žalovanej O. O., nar. XX.X.XXXX, bytom v S., Q. XXX/XX o zaplatenie 1 310,18 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.3.2014 č.k. -28 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 447,44 eur so 4,025% úrokom z omeškania ročne od 25.6.2011 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 20,00 eur počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy k poslednému dňu v mesiaci pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1 310,18 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065% denne a úroku z omeškania vo výške 0,425% ročne z konkrétne vymedzených súm za označené rozhodné obdobia.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 29.7.2010 uzavretá Zmluva o poskytnutí revolvingového úveru, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Z jej obsahu vyvodil, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemala možnosť žalovaná reálne ovplyvniť ani pozmeniť. Zmluvu uzavrela žalovaná ako nepodnikateľka. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy zo strany žalovanej a to poskytnutie spotrebiteľského úveru, kedy jej pri poskytnutí úveru bolo poskytnuté tlačivo zmluvy vrátane zmluvných dojednaní považoval súd za otázne, či žalovaná mala dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. Skutočnosť, že žalovaná zrejme nemala reálne možnosť oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy vyvodil zo skutočnosti, že táto je písaná malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Z obsahu dokazovania vyvodil, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobcom žalovanej poskytnutý úver vo výške 690,00 eur, z čoho podľa karty klienta bola žalovanej reálne vyplatená iba suma 590,67 eur. Žalovaná mala podľa obsahu zmluvy zaplatiť žalobcovi celkovo sumu 1 310,18 eur, z čoho poskytnutý úver bol 690,00 eur (vyplatený v sume 590,67 eur) a odplata predstavovala sumu, ktorá viac ako o 100% presahuje

výšku poskytnutého úveru. Súd vyhodnotil takto dohodnutú odplatu ako zmluvnú podmienku absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. Poukázal na to, že priemerná hodnota RPMN za druhý štvrťrok 2010 u spotrebiteľských úveroch vo výške do 1 500,00 eur s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 47,39 eur. RPMN úveru poskytnutého žalovanej túto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 70,01% taktiež prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky Národnej banky Slovenska. Na základe toho súd poukazujúc na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru, že zo strany veriteľa, t.j. žalobcu v tomto konaní nebolo preukázané splnenie zákonom požadovaných povinností a preto aj s poukazom na ust. § 11 ods. 2 uvedeného zákona vyhodnotil uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov.

Ohľadne nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvého stupňa uviedol, že zmluvné dojednania týkajúce sa zmluvnej pokuty nie sú žalovanou podpísané a preto dospel k záveru, že nebola dodržaná písomná forma dohody o zmluvnej pokute. V súvislosti s ňou súd opätovne poukázal na zmluvné dojednania, ktoré sú neprehľadné, písané malým nahusteným písmom a takto zmluvné podmienky by nemali byť dohodnuté, pokiaľ sú pre spotrebiteľa nevýhodné, čo platí aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Vyslovil vysokú pravdepodobnosť úniku obsahu dojednaní o zmluvnej pokute pozornosti žalovanej a preto postup žalobcu v tomto smere považoval za postup v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi rozdiel medzi poskytnutým úverom 690,00 eur (i keď žalovanej bolo vyplatených reálne 590,67 eur) a ňou zaplatenou sumou. Konštatoval, že podľa prehľadu splátok uvedených v karte klienta žalovaná uhradila žalobcovi sumu 242,56 eur a takto rozdiel medzi sumou 690,00 eur a 242,56 eur činí sumu 447,44 eur, na zaplatenie ktorej zaviazal žalovanú a to v mesačných splátkach poukazujúc na jej osobné, majetkové a zárobkové pomery.

O úrokoch z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods. 1 a ich výšku vyčíslil v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov vyššiu ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 27.6.2011 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená na 1,25% a preto súd priznal žalobcovi úrok vo výške 9,25%. Keďže nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol a úroky z omeškania nemohol priznať nad výšku žiadanú žalobcom priznal úroky z omeškania vo výške 4,025% ročne od 24.11.2011.

Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a vzhľadom na vzájomný pomer čiastočného úspechu oboch procesných strán mal za to, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia, svojho práva na náhradu trov konania sa však vzdala.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá a tejto vyhovieť v žalobcom uplatnenej výške a priznať mu náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že namieta závery súdu prvého stupňa porovnávajúce výšku úveru a výšku odplaty a tieto považuje za zavádzajúce a po vecnej stránke nesprávne. Má za to, že argumentácia súdu znamená, že čím dlhší by bol úverový vzťah, tak tým (vzhľadom na zvyšujúcu sa výšku odplaty s narastajúcim trvaním úverového vzťahu by zrejme záver o rozpore odplaty s dobrými mravmi mal stále viac byť pravdepodobnejší. Súd prvého stupňa na zdôvodnenie svojho záveru, že dojednaná odplata by ako zmluvná podmienka mala byť neprijateľná, neuvádza žiadne zákonné ustanovenie. Má za to, že z ust. § 53 ods. 1 vyplýva, že zmluvné dojednanie v spotrebiteľskej zmluve týkajúce sa predmetu plnenia a ceny plnenia nemôže byť posudzované ako neprijateľná podmienka. Cenou plnenia v tomto prípade je odplata za požičanie peňažných prostriedkov. Za nesprávny považuje aj záver súdu prvého stupňa, ktorý porovnával výšku odplaty dohodnutú v zmluve s výškou úrokových sadzieb bánk. Má za to, že zákon výslovne určuje, že odplata sa posudzuje podľa odplaty obvyklej na finančnom trhu. Závery súdu vyslovujúce neplatnosť dohody o výške odplaty za úver považuje za nesprávne aj z dôvodu rozporu s ust. § 497 a 502 Obchodného zákonníka. Zmluvne prejavenej vôli účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd pri pochybnostiach o výške úrokov a teda, čo je už podstatné prevýšenie určil, aká výška je primeraná a aká už nie a na základe takéhoto posúdenia aj rozhodol. S poukazom na ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy by súdom tvrdené porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 uvedeného zákona malo za následok, že veriteľ nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Súdom tvrdený dôsledok porušenia danej povinnosti teda pri správnej aplikácii zákona by nemohlo byť to, že úver je bezúročným a bezodplatným. Za nesprávne považuje aj závery súdu prvého stupňa, na základe

ktorých zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej sankcie pre porušenie zmluvných povinností. V tomto smere sa súd štylizuje do pozície spotrebiteľa a jeho postup nahrádza vlastnými nepodloženými domnienkami. Z rozsudku nie je zrejmé, ktoré zákonné ustanovenie oprávňuje súd nahrádzať vôľu účastníka vlastným posúdením, resp. pohľadom na vec. K záverom súdu o nedostatku písomnej formy tohto ustanovenia uviedol, že v zmysle ust. Občianskeho zákonníka je zachovaná požiadavka na písomnú formu právneho úkonu, ak je listina obsahujúcu právny úkon podpísaná konajúcou osobou. Z hľadiska ust. § 40 ods. 3 je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak je listina o tomto právnom úkone aj podpísaná. Zákon nevyžaduje, aby jednotlivé strany tvoriace listinu o právnom úkone boli samostatne podpisované. V tomto smere má za nesporné, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere tvoria aj technickú jednotu so zmluvou. Tieto dojednania sa nachádzajú v tej istej listine ako zmluva samotná, a preto podpis zmluvy o revolvingovom úvere je aj podpisom zmluvných strán. Keďže listina (v tomto prípade zmluva vrátane zmluvných dojednaní) je podpísaná, potom je zachovaná písomná forma aj pre dojednanie o zmluvnej pokute. Z tohto hľadiska sa teda súd prvého stupňa otázkou zachovania písomnej formy zaoberal povrchne, neúplne a nevychádzal z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o čiastočnom zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd k takémuto záveru dospel napriek tomu, že niektoré odvolacie námietky žalobcu považuje za dôvodné, ich dôvodnosť však nemení nič na skutočnosti, že s poukazom na konkrétne dôvody prvostupňového rozsudku, považuje tento odvolací súd za vecne správny vo výroku, ktorým žalobu čiastočne zamietol.

Za správny považuje odvolací súd postup súdu prvého stupňa, ktorý pri posudzovaní platnosti zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi vyhodnocoval aj okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá, resp. náležitosti jej písomného vyhotovenia. Odvolací súd sa v tomto smere zhoduje so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ tento prihliadol na skutočnosť, že samotné zmluvné dojednania, ktoré majú tvoriť súčasť zmluvy, boli vyhotovené drobným a nahusteným písmom, že ich obsah je voľným okom veľmi ťažko čitateľný a s poukazom na ich značnú obsiahlosť, ktorej súčasťou je veľké množstvo odborných pojmov možno vyvodiť odôvodnený záver o tom, že pre bežného spotrebiteľa je takto naformulovaný obsah zmluvných dojednaní, ktoré sa do dispozície spotrebiteľa dostanú tesne pred uzavretím samotnej zmluvy, prakticky nezrozumiteľný.

Za správny považuje odvolací súd aj záver súdu prvého stupňa, ktorý pri posudzovaní platnosti časti zmluvy týkajúcej sa zmluvnej pokuty dospel k záveru o nedostatku zákonom predpísanej písomnej formy. Odvolací súd považuje tento záver súdu prvého stupňa za správny a navyše má za to, že uvedený nedostatok sa netýka iba časti zmluvy týkajúcej sa zmluvnej pokuty, ale týka sa celej zmluvy.

S poukazom na úpravu procesu uzatvárania zmluvy tak, ako je táto upravená v zmluvnom dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere v bodoch 2.1 a 2.2 vyplýva, že za zmluvu nemožno považovať žalovanou vyplnené formulárové tlačivo označené ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru“, ktorý sa v spise nachádza na č.l. 5. Z jeho obsahu totiž vyplýva, že ide iba o žiadosť vyplnenú žalovanou ako spotrebiteľkou o poskytnutie úveru, o ktorej mal žalobca ako dodávateľ rozhodnúť následne podľa vyhodnotenia samotného obsahu tejto žiadosti. Ide teda iba o jednostranný úkon žalovanej, a preto podpis na ňom nemožno považovať za podpis na uzavretej zmluve. Túto skutočnosť potvrdzuje aj ďalší obsah zmluvných dojednaní v bode 2.2, podľa ktorého veriteľ je povinný odoslať dlžníkovi Oznámenie veriteľa o schválení úveru a jeden rovnopis zmluvy o revolvingovom úvere. V tomto bode je ďalej konkretizované väčšie množstvo náležitostí, ktoré má uvedené oznámenie obsahovať. Za takejto situácie chýba pre splnenie zákonnej podmienky písomnej formy zhodný prejav vôle oboch zmluvných strán s konkrétnymi zmluvnými podmienkami. Žalobca navyše v konaní nepreukázal ani splnenie si zmluvnej povinnosti doručiť žalovanej ako spotrebiteľke oznámenie o schválení úveru, ako aj jedného rovnopisu zmluvy o revolvingovom úvere. Tento do spisu totiž doložil iba text uvedeného oznámenia (č.l. 9) bez toho, aby preukázal, že takáto písomnosť bola žalovanej vôbec doručená.

Uvedené závery odvolacieho súdu, v ktorých sa tento zhoduje so závermi súdu prvého stupňa majú za následok, že zmluva je pre nedostatok jej písomnej formy predpísanej v ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. absolútne neplatnou. Rovnako konštatovaná nezrozumiteľnosť právneho úkonu má za následok nedostatok jednej z podmienky platnosti právneho úkonu podľa ust. § 37 OZ.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým tento v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že povinnosťou súdu je prioritne skúmať prípadný nedostatok zmluvných podmienok, ktorých nedostatok má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy, nie sú už podstatné v prípade kladného záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnosti záveru súdu prvého stupňa v ďalších jeho záveroch.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovanej odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.