Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-116-2015.pdf
PDF · 92.6 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/116/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z.B. K., H.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9 Košice, na návrh matky Ľ. K., H.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej N. E. H. V. S. Č.. XX, za účasti otca A. K., H.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho N. E. H. V. S. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici Bajzovej č. 2, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/84/2011 zo dňa 18.10.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP/397/2011 zo dňa 29.3.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého Z. K., H.. XX.X.XXXX, zo sumy 130 € mesačne na sumu 195 € mesačne od 25.3.2015 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého.
V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému Z. za obdobie od 25.3.2015 do 30.11.2015 vo výške 280,20 €, zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého Z. doručila tunajšiemu súdu 25.3.2015 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 130 € na sumu 250 € mesačne, dôvodiac tým, že životné náklady sa zvýšili, ona s dieťaťom býva spätne po dobu piatich rokov v podnájme z dôvodu neukončenia majetkoprávneho vysporiadania s otcom dieťaťa, ktorý býva v 4-izbovom s priateľkou, maloletý navštevuje krúžky, ona sama pracuje v zmennej prevádzke, otec sa o dieťa nezaujíma.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 24.4.2015, cestou svojej právnej zástupkyne, s návrhom matky nesúhlasil, tento navrhoval zamietnuť nad sumu 150 €, čo je ním toho času platené výživné, dôvodiac tým, že ako uviedla matka, doposiaľ nemajú vysporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo vrátane 4-izbového bytu, v ktorom ostal on bývať, keďže ak by tam bývala matka s maloletým Z., nevládala by platiť úhrady s tým spojené a hypotekárny úver, on býva v domácnosti spolu s dospelou dcérou účastníkov A. K., H.. XX.X.XXXX, a od 8.3.2015 aj s jej priateľom, ktorý v čase podávania vyjadrenia otca obaja boli nezamestnanými, evidovanými na úrade práce, v marci 2015 dal svojej dcére do rúk 750 €, keďže nemala finančné prostriedky a obom poskytuje stravu i ubytovanie bezodplatne, poprel, že by v domácnosti bývala jeho priateľka a uviedol, že s touto nehospodária spoločne, táto býva so svojim bratom a vzájomne sa navštevujú, poukázal na splácanie hypotekárneho
úveru v splátkach po 402 € mesačne, čo je spoločný úver s matkou maloletého, na ktoré splátky matka dieťaťa neprispieva, pričom záložnou zmluvou uzavretou s veriteľom dali do zálohu vyššie uvedený spoločný byt a s týmto úverom súvisí i povinnosť platiť poistenie bytu 83 € ročne a 43 € mesačne z titulu poistenia osôb, v súvislosti s bývaním hradí mesačné náklady 250 €, poplatok za TV a internet 25,80 €, sám má zvýšené výdavky na stravu, keďže pracuje v nadčasoch a má po fyzickej stránke namáhavú prácu, potrebuje peniaze i na lieky a vitamíny, na dopravu si uhrádza 20 € mesačne, spláca pôžičku po 165 € mesačne, za ktorú si nič nekúpil, ale potreboval ju v čase zlej finančnej situácie, k pôžičke uviedol, že túto si vzal z dôvodu zaplatenia všetkých úverov v nebankovkách kvôli vysokým úrokom a poukázal na to, že na výživu maloletého Z. prispieva dobrovoľne mesačne sumou 150 €. Potvrdil, že rodičom zanikla vyživovacia povinnosť na syna Z., čo ho viedlo k tomu, že začal na Z. prispievať takto zvýšeným výživným.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 30.6.2015 na základe skutočností zistených šetrením navrhoval vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného, keďže to je v záujme maloletého.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému Z. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 84/2011 zo dňa 18.10.2011, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7CoP 397/2011 zo dňa 29.3.2012, ktoré rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 23.4.2012 a ktorými rozsudkami bolo zvýšené výživné zo strany otca na v tom čase maloletého syna rodičov Z. z 99,58 € na 150 € mesačne, pričom maloletý Z. bol študentom 2. ročníka strednej školy a na maloletého Z. zo sumy 66,38 € na sumu 130 € mesačne, pričom maloletý bol žiakom 4. ročníka základnej školy, rodičia už nemali vyživovaciu povinnosť voči ich tretiemu dieťaťu, v tom čase plnoletej A., ktorá bola vedená v evidencii úradu práce ako uchádzačka o zamestnanie, otec maloletého dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.098 € a matka 686,14 €.
Z výpovedí účastníkov súd zistil, že ich vyživovacia povinnosť voči staršiemu synovi Z. zanikla v roku 2014, teda pred matkou podaným návrhom vo veci.
Matka maloletého je zamestnankyňou spoločnosti X.-K., B..K.. E., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 815 €.
Otec maloletého je zamestnancom V.. K.. K. E., K..Q..X.., u ktorého zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 1.267,70 €.
Ani jeden z rodičov okrem príjmu z uvedených zamestnaní ďalšie príjmy nemá.
Matka spolu s maloletým, ako v čase doručenia návrhu súdu, naďalej býva v podnájme v 2-izbovom byte, v súvislosti s ktorým uhrádza mesačné náklady v sume 300 €, v domácnosti okrem nej a maloletého Z. ďalšie osoby nebývajú.
Otec býva tak, ako v čase podania vyjadrenia, v 4-izbovom byte, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve rodičov maloletého, v súvislosti s ktorým uhrádza náklady 220 € mesačne, hradí poplatok za TV a internet 25 € mesačne, v domácnosti naďalej býva s dospelou dcérou účastníkov A. a jej priateľom, ku ktorým vo výpovedi doplnil, že títo v minulosti pracovali v zahraničí, na Slovensko sa vrátili v decembri 2014 a od marca 2015 bývajú spolu s ním v spoločnej domácnosti, pričom dlhodobo boli nezamestnanými a údajne nemali žiadne príjmy, od augusta 2015 plnoletá dcéra účastníkov A. je už zamestnanou, pracuje v spoločnosti G. K..
Otec naďalej spláca hypotekárny úver z čias trvania manželstva rodičov maloletého v splátkach po 402 € mesačne, naďalej hradí s tým spojené poistenie 29,09 € mesačne a 71 € štvrťročne, spláca aj ďalší úver, ktorý vzal v roku 2008, ktorý spláca po 165 € mesačne, ktorý vzal na úhradu bežných výdavkov v čase, kedy u zamestnávateľa nemal „možnosť vykonávať nadčasy a došlo k poklesu jeho príjmu,“ keďže v tom čase potreboval len na splátky vyše 1.200 € mesačne a nemal plat ani 800 € mesačne. Matka spláca pôžičku S. v splátkach po 80 € mesačne a S. E. po 62 € mesačne.
Konanie vo veci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov doposiaľ právoplatne skončené nebolo.
Maloletý Z. je t.č. žiakom 8. ročníka základnej školy, matka mu hradí v škole poplatok ZRPŠ 7,5 € polročne, príspevok do triedneho fondu 6,5 € ročne, na obedy maloletý v škole nechodieva, mimoškolským plateným aktivitám sa nevenuje, zdravotné problémy nemá, matka mu hradí mesačné náklady na jeho mobil 10 €. Otec, ako bolo uvedené, od začiatku tohto sporného obdobia prispieva na výživu maloletého sumou 150 € mesačne a ako vyplynulo z výpovedí rodičov v spornom období maloletému zakúpil bundu a botasky v hodnote spolu 63 €.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. (2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní. (3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné. (3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva. (4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého Z. zo sumy 130 € mesačne na sumu 195 € mesačne, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim takéto zvýšenie výživného, predovšetkým došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého v súvislosti s jeho všestranným vývinom, keďže od poslednej úpravy výživného do začiatku tohto sporného obdobia uplynula doba viac ako troch rokov, pričom uplynutie doby troch rokov podľa ustálenej súdnej praxe, v náväznosti na vývin dieťaťa vo všetkých oblastiach, spôsobuje podstatný nárast jeho odôvodnených potrieb a s tým súvisiacich výdavkov, na úhrade ktorých sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia a teda samotná táto skutočnosť býva dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Ďalšou podstatnou zmenou pomerov na strane maloletého je jeho prechod v rámci štúdia z prvého na druhý stupeň základnej školy, čo je taktiež podľa ustálenej súdnej praxe vyhodnocované ako podstatná kvalifikovaná zmena pomerov vedúca k zvýšeniu výživného na dieťa. Ďalšou podstatnou súdom zistenou zmenou pomerov je to, že obom rodičom pred začatím tohto sporného obdobia zanikla vyživovacia povinnosť voči ich plnoletému synovi Z., na výživu ktorého, ako je uvedené vyššie, bol otec zaviazaný prispievať sumou po 150 € mesačne do zániku tejto vyživovacej povinnosti. Pri stanovovaní výšky výživného súd zohľadnil rodinné prídavky, ktoré sú vyplácané k rukám matky a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletého, ako aj k pomernej časti plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky o dieťa formou osobnej starostlivosti oň. Súd ďalej zohľadnil i podstatné zmeny pomerov, ktoré nastali na stranách rodičov, na strane matky je to zmena pomerov spočívajúca v tom, že došlo k nárastu jej priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom predchádzajúcej úpravy výživného v priemere o 129 € mesačne a na strane otca došlo k zvýšeniu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného v priemere o 170 € mesačne. Vzhľadom na uvedené teda súd dospel k záveru, že súdom stanoveným výživným otec mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého Z. bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že matka s maloletým Z. žije sama v domácnosti, preto sama znáša všetky s tým súvisiace náklady, otec uviedol, že žije v spoločnej domácnosti počas celého sporného obdobia so svojou dcérou a jej priateľom, pričom žiadal zohľadniť, že z tohto dôvodu hradí on sám všetky náklady súvisiace s týmto bývaním, avšak z pohľadu posudzovania vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu, súd musel naopak prihliadať k tomu, že tieto osoby boli a sú povinné prispievať otcovi pomernou časťou na tieto náklady súvisiace s bývaním, keďže otec voči žiadnej z týchto osôb nemal a nemá vyživovaciu povinnosť a ak platil pomernú časť nákladov súvisiacich s bývaním za tieto osoby, či im prispieval na stravu alebo iné potreby, ide o finančné prostriedky vynaložené otcom bezdôvodne, ktoré prednostne mal použiť na úhradu potrieb maloletého Z., ktorý svojou výživou je jednoznačne odkázaný na svojich rodičov. Obdobne súd nemohol prihliadnuť na strane žiadneho z rodičov k nimi plateným splátkam pôžičiek, úverov a podobne, keďže, ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine, žiadne takéto plnenia nemajú prednosť pred výživným a každý rodič je povinný riadiť svoje výdavky tak, aby neohrozoval svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistené skutočnosti v prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol.
Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 23.5.2015 do 30.11.2015 k vzniku dlžného výživného vo výške 217,20 € (t.j. rozdiel medzi toho času určeným výživným 195 € mesačne a otcom plateným výživným mesačne po 150 €, čo je rozdiel 45 € mesačne, za 6 celých mesiacov sporného obdobia a za 9 dní mesiaca marec 2015, čo je spolu 280,20 €, z ktorej sumy súd odpočítal otcom uhradený nákup pre maloletého, bundy a botasiek, v spornom období, t.j. 63 €), ktoré dlžné výživné zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).