Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-588-2015.pdf
PDF · 104.32 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/588/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci navrhovateľa : G.. E. H., F.., bytom W. č. XX, W., zastúpený JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, so sídlom Kutlíkova č. 17, Bratislava, proti odporkyni : doc. H.. P. E., I.., bytom Na hlinách č. XX, S., zastúpená JUDr. Jaroslavou Balážiovou, advokátkou, so sídlom Dolné Bašty č. 2, Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 2.339,25 eur, k rukám právnej zástupkyne odporkyne a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/284/2005 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, bol podaný návrh na určenie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním. Súd uznesením zo dňa 22.09.2015 vylúčil tento návrh na samostatné konanie.
Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva ku spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam a to rodinného domu súpisné číslo XXXX, postavený na pozemku parcela č. XXXXX a pozemku parcelné číslo XXXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 306 m2, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q., okres W. G., mestská časť A. P.. Navrhovateľ uvádzal, že už pri podpise darovacej zmluvy zo dňa 06.12.1984 medzi jeho matkou P. H., ako darkyňou, navrhovateľom a odporkyňou, ako obdarovanými, bola uzavretá v úzkom rodinnom kruhu ústna dohoda, v zmysle ktorej mala odporkyňa previesť svoj spoluvlastnícky podiel na navrhovateľa za peňažnú náhradu, ktorú jej mal navrhovateľ poskytnúť a v zmysle dohode poskytol. K dohode došlo z dôvodu, že navrhovateľ sa zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť rozsiahlu rekonštrukciu rodinného domu, nakoľko tento sa v čase podpisu darovacej zmluvy nachádzal v zlom v stave, v stave nevyhnutnej potreby prestavby. Účastníci dohody sa zároveň dohodli aj na cene spoluvlastníckeho podielu, pričom pri určením vychádzali z hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom vypracovaným znalcom G.. P. O. zo dňa 30.11.1984 na sumu 47.603 Kčs, túto následne vynásobili na desaťnásobok teda na sumu 476.030 Kčs, s cieľom zohľadniť vtedy existujúci rozdiel medzi cenou stanovenou súdnym znalcom a reálnou trhovou cenou. Navrhovateľ sa zaviazal odporkyni vyplatiť podiel hneď ako bude mať k dispozícii predmetnú sumu, čo sa stalo dňa 01.06.1992 pred svedkami a to manželkou navrhovateľa a matkou navrhovateľa, kedy odporkyni vyplatil sumu 60.000 Kčs, t. j. 1.991,64 eur a následne v roku 1993 sumu 40.000 rakúskych šilingov, čo predstavovalo sumu 3.518,56 eur. S výškou odplaty odporkyňa súhlasila, spolu je teda bola vyplatená suma vo výške 166.000 Kčs, t. j. 5.510,19 eur, ktorá predstavovala finančné vyporiadanie za jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/3 na rodinnom dome a zastavanom pozemku. Jedna tretina bola počítaná z dôvodu, že dom sa
mal deliť medzi troch súrodencov a okrem účastníkov konania aj pre sestru, ktorá v tom čase žila v zahraničí a z dôvodu bývalého režimu, nemohla nadobudnúť majetok. Za vyplatenú sumu odporkyňa nadobudla nehnuteľnosť, byt v Bratislave, v súčasnosti je podľa informácií navrhovateľa predmetný byt vo výlučnom vlastníctva manžela odporkyne, k čomu došlo na základe zrušenia a vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa navrhovateľa pre posúdenie vydržania je dôležitý deň 30.04.1993, keď odporkyňa potvrdila svoju vôľu vysporiadať podielové spoluvlastníctva prevodom svojho podielu na syna a dcéru navrhovateľa, a to podpisom dotazníka a čestného vyhlásenia ku registrácii a spoplatneniu zmluvy, čím podľa navrhovateľa de facto potvrdila existenciu vyššie uvedenej ústnej dohody. K tomuto kroku došlo aj z dôvodu, že navrhovateľ sa finančne s odporkyňou vyplatením vyššie špecifikovaných súm vyporiadal. Podklady k tomuto úkonu, spomínaný dotazník zabezpečil rodinný právnik JUDr. M., ktorý bol osobne prítomný pri podpise dotazníka a tiež bol oboznámený so skutočnosťou, že k prevodu dochádza z dôvodu kompenzácie navrhovateľom poskytnutých finančných prostriedkov odporkyni a ktorý túto skutočnosť potvrdil. Ku prevodu spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome nakoniec nedošlo z formálnych dôvodov, pre potrebu schválenia zmluvy o prevode opatrovníckym súdom, preto sa účastníci dohodli, že nehnuteľnosť respektíve jej spoluvlastnícky podiel, bude nadobudnutý priamo navrhovateľom. Od tohto momentu mal navrhovateľ za to, že užíva celú nehnuteľnosť oprávnenie, ako vlastník. Odporkyňa však neskôr odmietla splniť svoj záväzok vyplývajúci z ústnej dohody a previesť svoj spoluvlastnícky podiel, v dôsledku čoho matka účastníkov podala dňa 01.08.2003 návrh na vrátenie daru. Navrhovateľ ďalej uvádzal, že nehnuteľnosť užíval po dobu dlhšiu ako 10 rokov, pričom na základe uvedených skutočností má za to, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním. Domnieva sa, že možno hovoriť o oprávnenej držbe. Bol dobromyseľný, domnieval sa, že vec mu patrí, mal ju vo svojej moci a vykonával k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva. Navrhovateľ sa domnieval, že ide o jeho vlastníctvo, pričom toto presvedčenie bolo spochybnené až rodinnými udalosťami, ktoré predchádzali podaniu žaloby o vrátenie daru, t.j. udalosťami v auguste 2003. Podľa navrhovateľa odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by malo ísť o držbu neoprávnenú, na rozdiel od neho, ktorý za účelom posúdenia svojich tvrdení predložil písomné podklady a v jeho prospech svedčia aj výpovede svedkov JUDr. M., matky navrhovateľa, ako aj manželky.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Navrhla, aby súd návrh zamietol. Podľa jej názoru nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy, navrhovateľka nikdy nesúhlasila s odpredajom spoluvlastníckeho podielu na stavbe, ako aj na ostatných nehnuteľnostiach. Navrhovateľ nemohol byť v dobrej viere, že uzatvoril akúkoľvek zmluvu so svojou sestrou, nemohol nadobudnúť presvedčenie, že predmetné nehnuteľnosti užíva ako ich výlučný vlastník, pretože sám v konaniach o vrátenie daru, ako aj v nasledujúcom konaní o zrušenie vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, niekoľkokrát potvrdil, že mal vedomosť o existencii podielovej spoluvlastníčky svojej sestry a o jej nárokoch. Tieto nároky v konaní o vrátenie daru vedenou matkou súrodencov boli niekoľkokrát ním samým deklarované ako pôžička peňazí. Odporkyňa si kládla otázku z akého dôvodu navrhovateľ, ako dobromyseľný vlastník, spísal kúpnu zmluvu a rozhodol sa za nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu zaplatiť sumu 133.000 eur.
Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to listom matky účastníkov zo dňa 12.09.2006 a 16.01.2007, spisom tunajšieho súdu 11C/284/2005, 12C/162/2004, 42C/129/2011, vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka G.. O. C. a zistil nasledovný skutkový stav.
Zo spisu tunajšieho súdu 42C/129/2011 súd zistil, že v tomto konaní sa odporkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva. Svoj návrh odôvodňovala tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 09.08.2011 previedla svoj spoluvlastnícky podiel ku sporným nehnuteľnostiam na G.. H.. Prevod nehnuteľností bol zavkladovaný Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava vkladom dňa 24.08.2011. Vzhľadom na to, že odporca neuhradil kúpnu cenu vo výške 133.000 eur v zmysle článku III bod 2 kúpnej zmluvy a to v lehote troch dní po tom, ako bolo vo vinkulujúcej banke predložené rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva. T.. E. využila svoju možnosť dohodnutú v článku VI bod 3 kúpnej zmluvy a listom zo dňa 06.10.2011, ktorý doručila odporcovi dňa 12.10.2011, odstúpila od kúpnej zmluvy. Súd mal za preukázanú dôvodnosť odstúpenia od zmluvy, jednostranný adresný právny úkon, ktorý bol doručený odporcovi dňom 12.10.2011 a týmto dňom sa zrušila kúpna zmluva od samotného počiatku a odporca stratil titul na základe, ktorého získal vlastníctvo k jednej štvrtine sporných nehnuteľností. S Súd nepovažoval toto rozhodnutie za prekážku rei judicatae, pretože nie sú totožné skutkové okolnosti, od ktorých účastníci odvodzovali právo.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1984, 1985 sa účastníci konania dohodli na vzťahoch ku predmetnej nehnuteľnosti, odporkyni vyplatil 1/3 rodinného domu a zastavanej plochy. Akceptovanie jeho požiadavky o uznanie inštitútu vydržania by viedlo k urovnaniu majetkového sporu, ktorý sa vlečie takmer 10 rokov. Matka účastníkov konania, P. H., podala v roku 2004 návrh na vrátenie daru z roku 1984. Očakávala, že odporkyňa sa zachová v súlade s rodinou dohodou, spravodlivého riešenia sporu sa nedožila a do konca života si vyčítala, že pri delení majetku uviedla, že dohodu netreba dávať na papier, pretože rodina si verí. Podľa názoru navrhovateľa boli splnené všetky podmienky vydržania, takéto rozhodnutie by definitívne vyriešil otázku akého majetku je odporkyňa morálnym vlastníkom.
Odporkyňa vo výpovedi uviedla, že žiadnej dohode, ani znaleckom posudku vypracovanom G.. O. nemala vedomosť, s navrhovateľom sa nikdy nedohodla na 10-násobnom zvýšení ceny určenej podľa takéhoto znaleckého posudku. Podľa jej názoru brat jej nároky uznal tým, že podpísal kúpnopredajnú zmluvu. JUDr. M. prišiel na krátku návštevu predložil listinu, o ktorej navrhovateľ hovoril, boli v nej nezrovnalosti týkajúce sa pozemku, na ktorom stála garáž, preto sa neskôr ku dotazníku už nevrátili a preto nebola záležitosť uzatvorená. Svedok G.. O. C. uviedol, že býva v dome oproti. Vie, že predmetom sporu je vydržanie nehnuteľností, ako spôsob riešenia mnohoročných sporov o vlastníctvo pozemkov, ktoré sa nachádzajú v susedstve. Svedok uviedol, že podpísal listinu, ktorá je založená v spise, okrem neho ju podpísala aj pani H., pretože to boli jej vyhlásenia, jeho podpis mal dosvedčiť, že ich pani H. ju podpísala vlastnej vôle a z vlastného úsudku. Zmyslom dohôd malo byť majetkové vyporiadanie, pričom nehnuteľnosti mali pripadnúť navrhovateľovi, ako protihodnota mala byť vyplatená finančná suma. Svedok potvrdil, že nevidel žiadne právne dokumenty, ani listiny týkajúce sa dohôd, informácie mal z ústneho podania matky účastníkov konania.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 12C/162/2004 súd zistil, že dňa 01.08.2003 bol podaný návrh, ktorým sa matka účastníkov konania domáhal voči odporkyni vrátenia daru, spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 na nehnuteľnostiach v katastrálnom územným Vinohrady. Darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 06.12.1984, znalecký posudok od G.. P. O. si vyžiadala vlastníčka nehnuteľností a navrhovateľ, vyplýva to zo znaleckého posudku. Z návrhu na začatie konania, ktorý podávala matka účastníkov konania vyplývala, že začiatkom roku 1985 sa odporkyňa so svojím bratom ústne dohodli, že navrhovateľ zabezpečí rozsiahlu rekonštrukciu predmetného rodinného domu na svoje náklady a odporkyňa mu predá svoj podiel, ktorý získala ako dar. Pri určení ceny predmetného rodinného domu vychádzali zo znaleckého posudku Ing. Kupca. V spise bola aj listina - dotazník a čestné vyhlásenie k registrácii a spoplatneniu zmluvy, ktorý dňa 30.04.1993 odporkyňa podpísala, pričom predmetom prevodu mal byť spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 rodinného domu na parcele č. 18129, účelom - vysporiadanie rodinného majetku, nadobúdatelia deti navrhovateľa. Matka účastníkov konania vo výpovedi zo dňa 19.04.2006 uviedla, že aby jej syn E. mohol získať od štátu pôžičku, musel sa stať vlastníkom nehnuteľnosti, preto mu darovala 2/4 nehnuteľnosti. Neskôr si odporkyňa požičala od brata Ondreja peniaze na dostavbu družstevného bytu v Trnave a v Bratislave vo výške spolu 166.000 Kčs, súrodenci sa neskôr dohodli, že odporkyňa prevedie svoj podiel na bratove deti, čím bude pôžička anulovaná. Nastali obštrukcie, odporkyňa s tým nesúhlasila. Súčasťou spisu bol aj znalecký posudok č.80/92, ktorý hodnotu predmetného domu vyčíslil na sumu 2.662.793 Kčs. P. E. vo svojej výpovedi potvrdila, že si od brata požičala tri krát peniaze, najskôr sumu 60.000 na kúpu bytu, neskôr 35.000 rakúskych šilingov na kúpu bytu a potom v roku 1995 sumu 95.000 Sk, ktoré bratovi aj vrátila. Prvé dve pôžičky bratovi nevrátila, pretože sa dohodli, že on ju vyzve, keď peniaze bude potrebovať. Svedok JUDr. M. uviedol, že ho E. H. požiadal o právnu radu a podklady pre registráciu na štátnom notárstvo. V tom čase boli na štátnom notárstve k dispozícii predtlačené dotazníky, čestné vyhlásenie, tieto tlačivá potrebné ku darovaniu nehnuteľnosti odovzdal Ing. Rohoňovi, problém vznikol bude vo výmere, respektíve pri označení parcelných čísiel. Nemal vedomosť, že bola odporkyni vyplatená nejaká suma, vedel o tom, že súrodenci sa dohodli na nejakom kľúči pri vyplatení podielu . Uviedol, že zmluvou mala darovať svoj podiel na nehnuteľnosti v prospech maloletých deti svojho brata. V tom čase darovacia zmluva bola výhodnejšia z hľadiska daňových poplatkov ako kúpna zmluva, preto sa pokúšali previesť svoj spoluvlastnícky podiel darovaním. Navrhovateľ v tomto konaní vypovedal ako svedok, pričom uviedol, že sa dohodli, že si vezme pôžičku, vykoná potrebnú rekonštrukciu a oboch súrodencov vyplatí na ich požiadanie v budúcnosti, za predpokladu, že bude mať peniaze. Peniaze vyplatil, považoval to za vysporiadanie dohody z roku 1985
s tým, že následne sa predpíše spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome na neho, alebo na jeho deti. Nestalo sa tak, nebol záujem z jeho strany na doriešenie situácie, problém sa otvoril v roku 2002, 2003, vtedy si uvedomil, že hodnota pozemku záhrady značne vzrástla a že spoluvlastnícke vzťahy nie sú do posiaľ právne vyriešené. Potvrdil, že stretnutie s JUDr. Havlátom skončilo tým, že bude potrebné vytvoriť nový geometrický plán, ktorý zachytí zmeny na pozemku, k vyhotoveniu nového geometrického plánu nedošlo, záležitosť nedotiahli do konca. Súd rozhodnutím zo dňa 17.01.2007 návrh na vrátenie daru zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.05.2009. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že ak aj odporkyňa porušila dohodu v roku 1985, podľa ktorej mala svoj spoluvlastnícky podiel previesť na svojho brata, respektíve na jeho deti, takéto správanie možno kvalifikovať ako nemorálne, ale nejedná sa o porušenie dobrých mravov takej intenzity ako to predpokladá ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd bol názoru, že dlhoročné nevysporiadanie spoluvlastníckych vzťahov, ktoré viedlo ku rozvratu vzťahov medzi účastníkmi konania, respektíve medzi odporkyňou a jej bratom, nemožno klásť za vinu iba odporkyni. Prispelo ku tomu aj správanie matky a brata odporkyne, ktorý po dlhú dobu od roku 1985 do roku 1993 a potom do roku 2002, spoluvlastnícke vzťahy neriešil a pristúpili k tomu až po dlhej dobe, za úplne inej ekonomickej situácie v spoločnosti v porovnaní s dobou, kedy malo dôjsť k dohode o prevode spoluvlastníckeho podielu odporkyne na jej brata, respektíve na jeho deti. Nie je možné spravodlivo požadovať od odporkyne, aby v súčasnosti previedla svoj spoluvlastnícky podiel na brata za cenu bežnú v rokoch 1992 alebo 1993. V konaní nebolo preukázané, že by finančné prostriedky, ktoré odporkyni poskytol jej brat v roku 1992 až 1995 boli odplatou za spoluvlastnícky podiel.
Podľa ustanovenia § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom po 1.1.1992 (ďalej len „Občiansky zákonník“) oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. (2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523125'&ucin-k-dni='30.12.9999'>). (3) Do doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523134'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. (4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'> sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení určitých podmienok. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a musí byť nepretržitá počas celej, zákonom stanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť fyzická aj právnická osoba.
Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ domáhal určenia, že vlastníctvo nadobudol vydržaním. Právny titul, na základe ktorého by mohol byť dobromyseľný držiteľ predmetných nehnuteľností, navrhovateľ neuviedol. Samotná detencia ku vydržaniu nepostačuje. Úlohou súdu je posúdiť, či so zreteľom na všetky okolnosti by mohol byť navrhovateľ dobromyseľným držiteľom. Podľa ustálenej judikatúry dobrá viera držiteľa je daná so zreteľom na všetky okolnosti a musí sa vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To však neznamená, že taký titul musí byť daný, postačí, že držiteľ je vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je a posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere je treba hodnotiť objektívne.
Navrhovateľ v tomto konaní tvrdil, že existovala ústna dohoda medzi súrodencami a že peniaze za spoluvlastnícky podiel odporkyni vyplatil. Odporkyňa to celé namietala. Úlohou súdu v tomto konaní však nebolo posudzovať existenciu, či neexistenciu dohody medzi súrodencami, ani jej obsah. Pre posúdenie otázky vydržania je táto skutočnosť právne irelevantná a to z nasledujúceho dôvodu. Ak by sme aj hypoteticky pripustili, že takéto dohoda existovala, čo však nebolo preukázané, akákoľvek ústna dohoda nie je titulom na nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu ku nehnuteľnosti. Ak by sa aj súrodenci ústne dohodli na rozdelení a vyporiadaní majetku, neznamená, že navrhovateľa možno považovať za dobromyseľného držiteľa. Ústna dohoda ohľadom nehnuteľností nezakladá zmenu vlastníctva, od účinnosti zákona č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam zápis do katastra získal konštitutívny charakter. So zreteľom na všetky okolnosti nemožno považovať ústnu dohodu za okolnosť, ktorá svedčí o existencii dobrej viery, dobromyseľnosti držby. Ten kto sa uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej dohody o jej prevode, nemôže byť vzhľadom ku všetkých okolnostiam v
dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu (rozsudok NS ČR 2Cdon 568/96, Soudní rozhledy, 1999, č.5, str. 151). Ani deň 30.04.1993, keď odporkyňa podpísala dotazník a čestné vyhlásenie nie je pre posúdenie dobromyseľnosti rozhodujúci. Mohol predstavovať vôľu odporkyne vysporiadať podielové spoluvlastníctvo v tom čase, avšak obom účastníkom konania bolo známe, že je to len prvý krok ku registrácii zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Preto sa navrhovateľ nemohol domnievať, že podpisom tohto dokumentu sa stal vlastníkom spoluvlastníckeho podielu odporkyne. Navyše sám navrhovateľ v konaní sp.zn. 12C/162/2004, kde bol vypočutý ako svedok uviedol, že veci nedotiahli do konca, že keď vyplatil peniaze, považoval to za vysporiadanie dohody z roku 1985 s tým, že následne sa predpíše spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome na neho, alebo na jeho deti. To, že sa tak nestalo, bolo z dôvodu nezáujmu z jeho strany na doriešenie situácie a problém sa otvoril v roku 2002, 2003, keď si uvedomil, že hodnota pozemku vzrástla a že spoluvlastnícke vzťahy nie sú doposiaľ právne vyriešené. Ak keby bol navrhovateľ v dobrej viere, že peniaze, ktoré vyplatil odporkyni sú odplatou za odkúpenie spoluvlastníckeho podielu odporkyne, nemožno uzavrieť, že z tohto dôvodu je dobromyseľný držiteľ.
V prejednávanom prípade navrhovateľ nepreukázal titul, na základe ktorého mohlo vzniknúť vlastnícke právo vydržaním. Naopak, v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ vedel, že vlastníctvo ku predmetným nehnuteľnostiam nie je vysporiadané. Keďže nebol splnený prvý predpoklad na nadobudnutie vlastníctva vydržaním a to oprávnenosť držby, súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) , podľa ktorého súd prizná účastníkovi, ktorý mal vo veci úspech náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd v spore úspešnej odporkyni priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony právnej služby : 1. Prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 13.10.2015, á 712,05 eur, režijný paušál 8,04 eur, 2. Účasť na pojednávaní dňa 16.11.2015, á 712,05 eur, režijný paušál 8,04 eur, 3. Účasť na pojednávaní dňa 02.12.2015, á 712,05 eur, režijný paušál 8,04 eur. Podľa ustanovenia § 10 vyhlášky bola základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítaná zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená v konaní 11C/248/2005 a to znaleckým posudkom znalca ustanoveného v tomto konaní na sumu 579.000 eur, t.j. spoluvlastnícky vo výške 1 podiel predstavuje čiastku 144.750 eur. Súd nepriznal náhradu za úkony právnej služby v rokoch 2013 a 2014, nakoľko ide o úkony právnej služby v inom konaní. Súd priznal právnej zástupkyni odporkyne cestovné náhrady v zmysle ustanovenia § 15 vyhlášky a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Cestovné náhrady boli vypočítané z priemernej spotreby 5,4 l/100 km x 120 km za cestu Bratislava - Trnava a späť x cena benzínu. Za cestu dňa 16.11.2015 a 02.12.2015 to predstavuje čiastku 60,14 eur (30,12 + 30,02 eur). Súd priznal právnej zástupkyni aj náhradu za stratu času v zmysle ustanovenia § 17 vyhlášky a to za každú zažatú polhodinu, pričom v roku 2015 to boli 2 x 4 polhodiny x 13,98 eur , t.j. spolu 118,84 eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 2.339,25 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované a teba ho predložiť vrátane príloh v takom počte rovnopisov, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.