Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1724-2014.pdf
PDF · 74.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1724/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného S. E..Z..B.., B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, A. XX, XXX XX R. V. zastúpený JUDr. Milan Trnovský, advokát, Ulica Ester Šimerovej Martinčekovej 4502/2, 031 01 Liptovský Mikuláš proti povinnému A. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX, P. X, XXX XX K. vedenej na Exekútorskom úrade v Liptovskom Mikuláši u súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie, Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš pod č. Ex 1873/2014 o vymoženie 2.904,51 Eur s prísl., takto
rozhodol:
exekúciu z a s t a v u j e,
oprávneného z a v ä z u j e uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Matejovie, Moyzesova 669/15, 031 01 Liptovský Mikuláš trovy exekúcie vo výške 50,03 Eur a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom dňa 31.3.2014 domáhal súdneho exekútora JUDr. Petra Matejovie vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 2.904,51 Eur s prísl. na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 9Cb/81/2013 - 37 zo dňa 21.11.2013.
Dňa 8.4.2014 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803/173479 zo dňa 29.5.2014.
Dňa 8.4.2015 doručil Exekútorský úrad súdneho exekútora súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu nemajetnosti povinného a zároveň si súdny exekútor uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 50,75 Eur.
Podľa § 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Existencia nedostatku majetku povinného pritom musí byť podložená šetrením súdneho exekútora.
Súd preskúmal exekútorsky spis č. EX 1873/2014 a zistil, že u povinného nebol zistený žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok, speňažením ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Ďalej súd zistil, že povinný nie je držiteľom ani vlastníkom motorového vozidla, povinný bol evidovaný v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ od 20.9.2005 do 12.5.2006. Povinný má registrovaný bankový účet, avšak spôsob vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke bol neúspešný. V rámci exekučného konania neboli vymožené žiadne finančné prostriedky a súd má za to, že ďalšie navyšovanie exekučných nákladov v danom exekučnom konaní by bolo neúčelné.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena za daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne: 1/ § 14 ods. 1-odmena exekútora Minimálna odmena exekútora v zmysle § 14 ods. 1 Vyhl............................................33,19 Eur
2/ § 22 ods. 1:
Poštovné.........................................................................................................................9,10 Eur
Trovy exekúcie: 42,29 Eur 20% DPH: 8,46 Eur Trovy exekúcie celkom: 50,75 Eur
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky v platnom znení ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky v platnom znení paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 15 ods.1 vyhlášky platnej ku dňu začatia exekučného konania paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky v platnom znení súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky v platnom znení v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Preskúmaním návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie súd zistil, že uplatňované vyššie uvedené položky sú vyúčtované podľa vyhlášky a boli vynaložené účelne.
Pri preskúmaní návrhu exekútora na priznanie trov exekúcie sa súd nestotožnil s vyčíslením náhrady hotových výdavkov, z titulu poštovného vo výške 9,10 € + DPH. Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že sa v ňom nachádzajú 4 doručenky do vlastných rúk a jedna nedoručená zásielka na základe čoho dospel k záveru, že bolo vykonané doručovanie v zmysle priznanej odmeny v časti poštovného. Zvyšné náklady za doručovanie súd nemal za dostatočne preukázané, preto za ne odmenu nepriznal. Za daného stavu súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky v časti poštovného vo výške 8,50 € (za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému - 2x 1,70 €, za doručenie príkazu na začatie exekúcie OTP banka - 1,70 €, za doručenie exekučného spisu - 1,70 €, za doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 1,70 €).
Trovy súdneho exekútora teda predstavuje: 1/ Paušálna odmena.......................................................................................................33,19 Eur 2/ Náhrada hotových výdavkov.......................................................................................8,50 Eur Spolu..............................................................................................................................41,69 Eur 20% DPH.........................................................................................................................8,34 Eur Trovy exekúcie s DPH..................................................................................................50,03 Eur
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na to, že v tomto prípade súd zastavil exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, na úhradu priznaných trov exekúcie súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.