Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-35-2015.pdf
PDF · 77.29 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/35/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 02.12.2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
N. H., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom J., D. cesta XXX/XX,
j e v i n n ý , ž e
dňa 14.07.2014 v čase o 09.50 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Peugeot BOXER, EČV: D po ceste I/50 v k. o. Chocholná Velčice, v križovatke s diaľnicou D1 v smere od Bánoviec nad Bebravou do Drietomy, pri odbočovaní vľavo na diaľnicu D1 v smere na Bratislavu nedal prednosť oproti jazdiacemu osobnému motorovému vozidlu zn. Ford FOCUS, EČV: T ktoré riadila vodička R. K., trvale bytom P. C., P. XX po ceste I/50 v smere od Drietomy na Bánovce nad Bebravou, ktorá následne neprispôsobila svoje správanie situácii v cestnej premávke, napokon došlo ku kolízii predných častí vozidiel, pri ktorej utrpela poškodená R. K. zlomeninu tretieho bedrového stavca s posunom, zmliaždenie ľavého ramena a pravého zápästia, zmliaždenie v oblasti lopatky bedrovej kosti vľavo, zranenie poškodenej si vyžiadalo jej hospitalizáciu v celkovej dĺžke 16 dní, počas ktorej bola odkázaná na pomoc inej osoby pri vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov, bola obmedzená v kontakte so spoločenským prostredím, v oblasti mobility a oblasti bežných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti bola čiastočne obmedzená pri činnostiach, pri ktorých treba sedieť a celková doba obmedzenia na bežnom spôsobe života bola tri týždne, t e d a
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona (§ 19 odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke). T ý m s p á c h a l
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á
podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona a s prihliadnutím k § 36 písmeno j), písmeno l) Trestného zákona peňažný trest vo výške 500,- € (päťsto Eur).
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
odôvodnenie:
Z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach podľa § 34, § 40 ods. 2, § 121 a § 257 Tr. por. s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Tr. por. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Nakoľko uznal vinu zo spáchania predmetného skutku, súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátorka na hlavnom pojednávaní následne vyjadrila súhlas s tým, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného a vykonal dokazovanie len k výrokom o treste a o náhrade škody. Po takomto zistení súd vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal. Súd bez narušenia skutkovej totožnosti upravil žalovaný skutok o doplnenie skutočnosti, ktorá bola z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázaná a to neprispôsobenie správania poškodenej situácii v cestnej premávke, resp. správanie poškodenej bezprostredne po vzniku kolíznej situácie, ktorú vytvoril obžalovaný, v rozpore s ustanovením § 3 odsek 2 písmeno a) Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, keďže poškodená riešila kolíznu situáciu vyhýbacím manévrom vľavo, do jazdného koridoru odbočujúceho vozidla obžalovaného, pričom adekvátnym riešením tejto kolíznej situácie malo byť spomalenie vozidla poškodenej bez opustenia svojho jazdného pruhu, čoho dôsledkom by k dopravnej nehode nedošlo, keďže vozidlo obžalovaného napokon nevytvorilo prekážku v jazdnom pruhu vozidla poškodenej. Zároveň je potrebné doplniť, že súd pred hlavným pojednávaním upovedomil procesné strany o úprave predmetného žalovaného skutku vyššie uvedeným spôsobom v rámci vydaného trestného rozkazu, ktorý bol riadnym spôsobom doručený procesným stranám. Po vyhodnotení dôkazov vykonaných v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine obžalovaného, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaného prečinu, t.j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka, ako aj materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona (§ 19 odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke). Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. nedbanlivosť, a to vo forme nevedomej. Objektom v danom prípade je záujem na ochrane ľudského zdravia. Materiálna stránka, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti bol celkom zrejme vyšší než nepatrný aj s poukazom na charakter spáchaného skutku, keď obžalovaný porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví. Súd na hlavnom pojednávaní zároveň vyhlásil, že dokazovanie sa na hlavnom pojednávaní vykoná k výroku o treste, ochrannému opatreniu a náhrade škody. Za tým účelom bol na hlavnom pojednávaní vypočutý obžalovaný ku svojim osobným a majetkovým pomerom a boli zároveň oboznámené listinné dôkazy a to písomná správa poškodenej, evidenčná karta vodiča, lustrácia v reg. priestupkov, správa OR PZ Trenčín a odpis z RT.
Obžalovaný je ženatý, má dve plnoleté deti, ktoré študujú na strednej škole, v spoločnej domácnosti býva so svojimi deťmi a manželkou v 4-izbovom byte v mieste trvalého bydliska. Pracuje od februára 2010 v spoločnosti LK P., s. r. o. so sídlom v Bratislave, s prevádzkou v Prievidzi ako vodič. Avšak prvé dva roky v tejto spoločnosti pracoval na pozícii skladníka. Jeho priemerný čistý mesačný príjem je asi 600,- Eur. Alkoholické nápoje požíva iba príležitostne. Doposiaľ bol dvakrát priestupkovo riešený za porušenie pravidiel cestnej premávky a to v rokoch 2008 a 2014, pričom nebol doposiaľ súdne trestaný.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).
Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu žalovaného trestného činu, trestný čin úprimne oľutoval a pred jeho spáchaním viedol riadny život (dva priestupky obžalovaného za porušenie pravidiel cestnej premávky súd vyhodnotil ako zanedbateľné vo vzťahu k množstvu času, ktorý obžalovaný ako vodič z povolania strávi počas vedenia motorového vozidla), súd prihliadol k poľahčujúcim okolnostiam v zmysle § 36 písmeno j) a l) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať. Pretože u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znížila sa horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona (1 až 5 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 3 v spojení s § 38 odsek 8 Trestného zákona, teda horná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa znížila na 3 roky a 8 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 1 rok až 3 roky a 8 mesiacov.
Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery s prihliadnutím na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, zistené poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy dospel súd k záveru, že účel trestu bude v prípade obžalovaného naplnený uložením trestu výchovného charakteru a to peňažného trestu vo výške 500,- € s ustanovením náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a bez nutnosti uloženia trestu zákazu činnosti. Súd mal pri ukladaní trestu na zreteli najmä dve významné vyššie uvedené poľahčujúce okolnosti, relevantné spoluzavinenie poškodenou a v neposlednom rade zamestnanie obžalovaného, ktorý má vyživovaciu povinnosť na dve deti. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.
Keďže poškodená v konaní pred súdom písomne oznámila súdu, že od obžalovaného nežiada žiadnu náhradu škody, súd o náhrade škody v rámci adhézneho konania nerozhodoval, i keď v prípravnom konaní si poškodená nárok na náhradu škody uplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.