Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/184/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou v právnej veci navrhovateľky: I. D., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX X., právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AK Záhorská, s.r.o., so sídlom Tuhovská 13, 831 06 Bratislava proti odporcovi: T.. L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX X., právne zastúpenému JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, 811 02 Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: X. D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov navrhovateľky I. D., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a odporcu T.. L. D., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred Zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v G., O. republika, zapísané v knihe manželstiev MV SR - osobitná matrika Bratislava vo zväzku OM/XX, ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX r o z v á dz a.

Maloleté dieťa X. D., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletý") sa na čas po rozvode manželstva z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok sú o p r á v n e n í obaja rodičia.

Odporca je povinný platiť výživné na maloletého vo výške 300,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva.

Styk odporcu s maloletým dieťaťom s a n e u p r a v u j e.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.12.2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu X. D., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorili v roku 2012 po deväťročnom spolužití a po narodení spoločného syna X.. U oboch manželov išlo o manželstvo druhé. Uviedla, že manželstvo bolo spočiatku harmonické, bez vážnejších problémov, po určitom čase sa však medzi manželmi začali vyskytovať nezhody a napätie vo vzájomných vzťahoch, ktoré súviseli najmä s nedoriešenými problémami z čias spolužitia pred uzavretím manželstva. Dôvera navrhovateľky k odporcovi bola už v minulosti narušená a nedôvera sa postupom času prehlbovala. Odporca trávil veľa času mimo rodiny a navrhovateľka bola najmä počas víkendov s maloletým X. a maloletou dcérou B.,

pochádzajúcou s predchádzajúceho manželstva navrhovateľky sama. Názorové nezhody, strata dôvery v odporcu, nezhody v otázkach starostlivosti o spoločné dieťa ako aj problémy vo vzájomnej komunikácii spôsobili, že manželia sa začali vyhýbať jeden druhému a ich vzájomné city ochladli, manželia od jesene 2013 spolu nežijú ani intímne. V septembri 2014 došlo medzi manželmi k slovnému konfliktu ohľadom ich spolužitia, kedy mal odporca podľa tvrdení navrhovateľky uvádzaných v návrhu navrhovateľke slovne veľmi ublížiť a uraziť ju, čo spôsobilo na strane navrhovateľky definitívnu stratu záujmu o spoločné spolužitie a navrhovateľka aj s ohľadom na maloleté deti, ktoré chce vychovávať v pokojnom a stabilnom prostredí bez toho, aby boli vystavené rodičovským konfliktom rozhodla požiadať o rozvod manželstva.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému X. na čas po rozvode, navrhovateľka navrhla zveriť maloletého do jej osobnej starostlivosti matky a odporcovi uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 500,- Eur mesačne. Styk otca s maloletým upraviť nenavrhovala.

Odporca sa k návrhu navrhovateľky vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným súdu dňa 30.01.2015. Uviedol, že pokiaľ ide o návrh na rozvod manželstva, s týmto súhlasí a pripája sa k nemu z dôvodu, že medzi účastníkmi konania ide o trvalý a rozvrat manželstva a ani odporca nevidí možnosť obnovenia manželského spolužitia. Za príčinu rozvratu manželstva označil odporca mimomanželskú známosť navrhovateľky, v dôsledku ktorej ochladli vzájomné city manželov, čo viedlo k trvalému odcudzeniu, názorovým nezhodám a strate vzájomnej dôvery.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva odporca navrhol zveriť maloletého X. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi určiť povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 100,- Eur mesačne. Styk s maloletým, rovnako ako navrhovateľka upraviť nenavrhol. Uviedol tiež, že maloletý X. má k obom rodičom vybudovaný pozitívny citový vzťah, obaja rodičia sa o neho riadne starajú, snažia sa s maloletým tráviť čo najviac času a zabezpečiť mu vhodné prostredie pre jeho zdravý vývoj.

Súd vec prejednal verejne na pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom maloletého X. D., výsluchom navrhovateľky a odporcu, prednesmi právnej zástupkyne navrhovateľky a právneho zástupcu odporcu, prihliadol na stanovisko kolízneho opatrovníka maloletého, zisťoval výdavky maloletého a zárobkové a majetkové pomery jeho rodičov, oboznámil s obsahom spisu, pričom prihliadol na všetko čo v konaní vyšlo najavo, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v G.. U navrhovateľky aj u odporcu ide o druhé manželstvo. Pred uzavretím manželstva sa účastníkom konania narodil dňa XX.XX.XXXX syn X.. Obaja účastníci sú štátnymi občanmi SR.

Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na ulici I. XX v X., kde navrhovateľka bývala aj v čase podania návrhu, čím je podľa § 88 ods. 1 písm. a) O. s. p. daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva.

Z výsluchu navrhovateľky na pojednávaní dňa 07.10.2015 vyplynulo, že obnovu manželského spolužitia s odporcom vylučuje, nakoľko rozvrat manželstva považuje za trvalý a nenávratný. Za príčiny rozvratu manželstva označila navrhovateľka názorovú rozdielnosť najmä v oblasti predstáv o rodinnom živote. Navrhovateľka síce nepoprela, že v súčasnosti má nový vzťah, uviedla však, že k jeho definitívnemu vzniku došlo až odsťahovaním odporcu zo spoločnej domácnosti, pričom k začiatku vzťahu došlo v auguste 2014 v čase manželskej krízy, ktorá trvala rok. Uviedla, že novú známosť má aj odporca, preto nesúhlasí s názorom odporcu, že príčinou rozvratu manželstva je nevera navrhovateľky. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností k maloletému X. uviedla, že vzťah odporcu s ich spoločným synom podporuje a preto styku odporcu s maloletým nebráni, má teda za to, že úprava styku súdnym rozhodnutím potrebná nie je. Navrhovateľka tiež namietala tvrdenie odporcu, že jej bývalý manžel, otec jej maloletej dcéry B. platí na maloletú výživné 100,- Eur, nakoľko to nie je pravdivé. S otcom jej maloletej dcéry B. má podľa jej slov navrhovateľka totiž dohodu, v zmysle ktorej platí otec na účet navrhovateľky 124,- Eur, pričom každý mesiac otec dopláca na základe vyúčtovania navrhovateľke polovicu nákladov na dcéru.

Z výsluchu odporcu na pojednávaní dňa 07.10.2015 súd zistil, že s rozvodom manželstva, tak ako uviedol už písomne súhlasí a hoci nechce pred súdom "prať špinavé prádlo" má v záujme maloletého syna

za potrebné uviesť, že sa za rozvrat manželstva necíti zodpovedný, nakoľko on manželke neverný na rozdiel od nej nebol, jeho nový vzťah sa začal niekedy v januári 2015, resp. po Vianociach 2014, spoločnú domácnosť však s priateľkou doposiaľ nevedú. Pokiaľ ide o maloletého syna X., pochádzajúceho s manželstva s navrhovateľkou, resp. s ich vzťahu pred uzavretím manželstva, odporca uviedol, že sa o maloletého snaží postarať, hoci je pravdou, ako uviedla navrhovateľka, že v lete s ním na dovolenke nebol, v zime ho však vzal na lyžovačku. K tvrdeniu navrhovateľky, že letnú dovolenku počas ostatných letných prázdnin pred rozpadom manželstva strávila s deťmi sama uviedol, že dôvodom prečo k tomu došlo bol nedostatok finančných prostriedkov na jeho strane, keďže manželka išla "za svoje", manželia totiž spoločne finančne nikdy nehospodárili. Vo vzťahu k maloletému X. tiež uviedol, že o syna sa snažil zaujímať, zúčastňoval sa jeho tréningov, odkiaľ bol však vykázaný a keďže nechcel situáciu vyhrocovať ustúpil. V súčasnosti však má vytvorené potrebné zázemie, vďaka ktorému sa mu ľahšie pripravuje program so synom počas víkendov, v čom chce pokračovať. Odporca tiež vo výpovedi uviedol, že súhlasí, aby bolo výživné na maloletého X. hradené rovnakým spôsobom akým je hradené výživné na maloletú B., teda, že bude platiť na účet navrhovateľky výživné v sume 100,- Eur s tým, že bude na základe vyúčtovania prispievať na polovicu jeho nákladov.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní dňa 02.12.2015 v spornej otázke výživného argumentovala tým, že výdavky maloletého riadne preukázali a majú za to, že tieto zodpovedajú životnej úrovni maloletého, ktorú mu nastavili jeho rodičia za trvania manželstva a ktorá je v záujme maloletého. Uviedla tiež, že preukazovaný príjem odporcu, ktorý je lekárom a zároveň podniká v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti nezodpovedá jednak jeho schopnostiam a možnostiam, keďže podľa tlačovej správy Ministerstva zdravotníctva z roku 2014 bol priemerný plat lekára vo výške 2 500,- Eur, ako aj jeho preukázateľnej životnej úrovni, v rámci ktorej je schopná hradiť pobyt s maloletým v rakúskych Alpách, ako tomu bolo naposledy v období štátneho sviatku 17.11.2015 a víkendu naň nadväzujúceho víkendu.

Právna zástupkyňa odporcu prítomná, na základe substitúcie splnomocneného advokáta na pojednávaní dňa 02.12.2015 sa pokiaľ ide o spornú otázku výživného bránila tým, že výdavky vyčíslené navrhovateľkou v sume 900,- až 1 000,- Eur považuje za značne nadhodnotené a ak by aj boli ustálené vo výške 600,- Eur, ako v rámci predbežného názoru predneseného účastníkom ustálil súd, podľa jej názoru tak či tak nezodpovedajú priemerným nákladom na dieťa porovnateľného veku v Slovenskej republike, keď priemerný mesačný príjem zamestnanca v národnom hospodárstve je cca 800,- Eur, pričom príjem otca je ako preukázal ešte nižší. Pokiaľ ide o mimoškolskú činnosť maloletého namietala, že maloletý nemôže mať záujmy, ktoré nezodpovedajú možnostiam jeho rodičov a žiadala, aby súd pri zohľadnení schopností a možností otca zohľadnil aj možnosti matky, nakoľko majú za to, že otec nemôže kompenzovať príjem matky, obzvlášť za situácie, kedy bolo preukázané, že matka vlastní majetok neporovnateľne vyššej hodnoty ako otec. Namietala tiež vyčíslenie výdavkov na maloletého, ktoré je podľa nej zmätočné.

Kolízny opatrovník, ako zástupca maloletého v konaní na pojednávaní dňa 02.12.2015 odporučil súdu pre prípad rozvodu manželstva pokiaľ ide o zverenie, zastupovanie vyhovieť návrhu matky v celom rozsahu. Pokiaľ ide o výživné kolízny opatrovník navrhol určiť výživné na maloletého minimálne v sume 300,- Eur, keďže zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ako aj životnej úrovni, ktorú rodičia dieťaťu nastavili a ktorú je potrebné v jeho záujme zachovať. Výška výživného navrhovaná odporcom je podľa kolízneho opatrovníka v danom prípade nedôvodná.

K rozvodu manželstva:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred zastupiteľským úradom Slovenskej republiky v G.. U navrhovateľky aj u odporcu ide o druhé manželstvo. Pred uzavretím manželstva sa účastníkom konania narodil dňa XX.XX.XXXX syn X.. Obaja účastníci sú štátnymi občanmi SR.

Z návrhu navrhovateľky, písomného vyjadrenia odporcu a ich ústnych výpovedí na pojednávaní, ktoré v konaní sporné neboli súd zistil, že manželstvo účastníci uzavreli po takmer deväťročnom spolužití, po narodení ich spoločného syna X.. Obaja účastníci sa zhodli na tom, že medzi nimi došlo k postupnému citovému odcudzeniu a manželským nezhodám, ktoré vyústili v októbri 2014 do odsťahovania odporcu zo spoločnej domácnosti, pričom manželia už v lete 2014 netrávili čas spoločne, keď letnú dovolenku v roku 2014 trávila navrhovateľka spolu s maloletým synom X. a jej maloletou dcérou B., pochádzajúcou

z predchádzajúceho manželstva bez odporcu a hoci odporca túto skutočnosť odôvodňoval finančnými dôvodmi je aj z uvedeného zrejmé, že už v lete 2014 bolo manželstvo účastníkov poznačené problémami, ktoré sa im nepodarilo prekonať.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od októbra 2014 manželia nežijú v spoločnej domácnosti a za tento čas sa im nepodarilo manželské spolužitie obnoviť, pričom pred súdom zhodne potvrdili, že na obnove manželského spolužitia nemajú záujem. Obaja manželia tak pred súdom zhodne potvrdili, že ich vzájomné city jeden k druhému absolútne ochladli, okrem maloletého syna ich už nič nespája a nemajú žiaden záujem na obnove manželského spolužitia, preto obaja žiadali manželstvo rozviesť. Nezhodli sa len na príčinách rozvratu manželstva.

Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo už nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa §§ 18 a 19 Zákona o rodine.

Na základe vykonaného dokazovania v danom prípade dospel súd k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj spoločenský účel. Účastníci zhodne potvrdili, že od októbra 2014 nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu žiaden čas, sviatky ani dovolenky. Obaja manželia mali v čase rozhodnutia súdu nadviazané nové partnerské vzťahy, pričom z výpovedí účastníkov nesporne vyplynulo, že ako prvá nadviazala novú známosť navrhovateľka a hoci ako táto uviedla, k jej nadviazaniu došlo až v čase hlbokej manželskej krízy, potom čo manželia viac ako rok spolu intímne nežili, súd usúdil, že je potrebné prisvedčiť odporcovi a uzavrieť, že manželskú neveru možno považovať za vážnu príčinu rozvratu manželstva, na strane druhej je však potrebné tiež uviesť, že z vykonaného dokazovania, najmä výpovedí manželov je zrejmé, že nevera navrhovateľky rozhodne nebola jedinou príčinou rozvratu manželstva, keďže problémy medzi manželmi vznikali postupne už od roku 2013, kedy začali vzťahy medzi účastníkmi chladnúť, čo v konaní nepoprel ani odporca.

Poukazujúc na uvedené závery súd usúdil, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva, nakoľko manželstvo účastníkov minimálne od októbra 2014, kedy došlo s rozpadu spoločnej domácnosti účastníkov, trvá už len formálne a neplní žiadnu zo svojich funkcií. Pri rozhodovaní o rozvode súd prihliadol tiež na záujem maloletého syna účastníkov konania a zvážil, že rozvod manželstva v danom prípade je v súlade aj s jeho záujmami, nakoľko udržiavanie formálneho zväzku za stavu, kedy jeho rodičia už dlhší čas nežijú v spoločnej domácnosti jednak nemá pre maloletého žiaden reálny význam, navyše nie je ani dobrým príkladom pre budovanie jeho postoja k rodinnému životu a tak i zdravému psychickému vývoju.

K úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva:

Nakoľko z manželstva, resp. vzťahu manželov pred uzavretím manželstva pochádza maloleté dieťa - X. D., nar. XX.XX.XXXX, súd sa v konaní ďalej zaoberal otázkou úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva za účelom rozhodnutia ktorej (úpravy) vykonal, ako už bolo vyššie dokazovanie rodným listom maloletého, výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, prednesmi právnych zástupcov navrhovateľky a odporcu, stanoviskom kolízneho opatrovníka maloletého, listinnými dôkazmi založenými účastníkmi na žiadosť súdu do súdneho spisu za účelom zistenia ich zárobkových a majetkových pomerov, zisťoval odôvodnené, veku zodpovedajúce potreby maloletého X., pričom prihliadol aj na ostatný obsah súdneho spisu, ako aj všetko čo v konaní vyšlo najavo a zistil nasledujúci skutkový stav:

Maloletý X. má X rokov, pochádza zo vzťahu účastníkov konania, ktorým sa narodil ešte pred uzavretím manželstva. Osobnú starostlivosť o maloletého od času, kedy jeho rodičia nežili v spoločnej domácnosti

(október 2014) zabezpečuje navrhovateľka. Maloletý X. navštevuje X. ročník Základnej školy na V. S. 4 v X.. Zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom zistené neboli.

Pravidelné mesačné výdavky na výživu, výchovu a starostlivosť maloletého boli súdom zistené v sume cca 600,- Eur, vrátane mimoškolských záujmových aktivít maloletého - hokej vo výške 40,- Eur mesačne (č.l. 62), plávanie vo výške 120,- Eur mesačne (č.l. 62). Pokiaľ ide o bežné mesačné výdavky maloletého tieto súd ustálil ako náklady na stravu vo výške 200,- Eur vrátane stravného v školskej jedálni (cca 30,- Eur mesačne), poplatok za školský klub vo výške cca 15,- Eur mesačne, výdavky na bývanie vo výške 85,- Eur (poplatky za energie, vodu, komunálny odpad a daň z nehnuteľnosti preukázané navrhovateľkou celkovo v sume cca 250,- Eur mesačne) nákladov na hygienické potreby, ošatenie a obuv súd ustálil vrátane sezónneho oblečenia vo výške 100,- Eur mesačne ako primerané veku dieťaťa. Mimoriadne výdavky na maloletého spočívajúce v nákladoch spojených so začiatkom povinnej školskej dochádzky maloletého boli navrhovateľkou preukázané vo výške 99,99,- Eur (školská taška č.l. 109) a 177,99,- Eur (školské pomôcky č.l. 110 až 112) a boli zohľadnené pri výpočte mesačných výdavkov maloletého. Navrhovateľka vyčíslila výdavky na maloletého v sume 900 - 1 000,- Eur mesačne, vrátane výdavkom na nákup hokejovej výstroje, inej športovej výbavy, ako aj nákladov na voľný čas maloletého, napr. detské tábory, vzhľadom na to, že ich vznik a výšku v konaní riadne nepreukázala, súd na tieto výdavky pri výpočte pravidelných mesačných výdavkov na maloletého neprihliadol. Ako je teda zrejmé z uvedeného súd pri rozhodovaní o výške výživného na maloletého vychádzal výlučne z výdavkov na maloletého,, ktoré navrhovateľka v konaní riadne preukázala.

Navrhovateľka, matka maloletého žije v spoločnej domácnosti s maloletým X. a maloletou B., jej dcérou pochádzajúcou z predchádzajúceho manželstva v rodinnom dome na K. ulici v X., ktorý vlastní. Navrhovateľka je zamestnankyňou spoločnosti G. L., s.r.o. v X., ktorá je prevádzkovateľom Súkromnej materskej školy I. a jej priemerný čistý mesačný zárobok bol zistený v sume 477,53,- Eur, čo vyplynulo z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za obdobie roku 2014. Navrhovateľka má okrem vyživovacej povinnosti k maloletému X. aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére B..

Odporca, otec maloletého žije v jednoizbovom byte na V. ulici, ktorý je jeho vlastníctvom. Pracuje ako lekár, chirurg v spoločnosti T., s.r.o., ktorej je zároveň spoločníkom. Jeho priemerný mesačný zárobok zo zamestnaneckého pomeru k spoločnosti T., s.r.o. je cca 670,- Eur. Okrem spoločnosti T., s.r.o. je odporca spoločníkom spoločnosti S., s r.o. a prostredníctvom spoločnosti T., s.r.o. má majetkovú účasť aj v spoločnosti T.. Odporca je tiež vlastníkom rodinného domu v obci Medveďov. Odporca inú vyživovaciu povinnosť k maloletému, resp. nezaopatrenému dieťaťu nemá.

Podľa daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby T., s.r.o.za rok 2014 mala spoločnosť za rok 2014 síce výsledok hospodárenia -14.548,85,- Eur, avšak súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov dosiahol 433.510,01,- Eur.

Podľa daňového priznania k dani z príjmu právnickej osoby T., s.r.o. za rok 2014 súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych výnosov dosiahol 304.398,70,- Eur, pričom súčet jej prevádzkových finančných a mimoriadnych nákladov bol 304.931,58,- Eur, v dôsledku čoho bol výsledok hospodárenia pred zdanením -532,88,-s Eur.

Podľa § 24 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Súd po vykonanom dokazovaní na čas po rozvode manželstva zveril maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá osobnú starostlivosť o maloletého od odsťahovania odporcu zo spoločnej domácnosti aj fakticky sama osobne zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany navrhovateľky a obaja rodičia zverenie maloletého do starostlivosti navrhovateľky zhodne navrhli. Súd súčasne rozhodol, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok na čas po rozvode budú oprávnení obaja rodičia. Zverenie maloletého ani otázka zastupovania a správy majetku maloletého napokon v konaní ani sporné neboli a rodičia maloletého dospeli v týchto otázkach ku konsenzu.

Pokiaľ ide o styk odporcu s maloletým súd rozhodol podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého súd styk rodiča s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode manželstva neupraví, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť, nakoľko z návrhov rodičov maloletého zhodne vyplynulo, že úpravu styku súdnym rozhodnutím nežiadajú.

Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva uložil odporcovi zároveň povinnosť platiť výživné na maloletého X. vo výške 300,- Eur mesačne, pretože ustálil, že takto určené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu, ako aj odôvodneným potrebám maloletého (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), ktoré navrhovateľka v konaní riadne vyčíslila a preukázala. Priemerné mesačné náklady na maloletého súd považoval vzhľadom na jeho vek za primerané a zodpovedajúce aj životnej úrovni rodiny pred rozvodom manželstva. Určená výška výživného zo strany odporcu zabezpečí maloletému krytie pomernej časti jeho odôvodnených potrieb. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú starostlivosť navrhovateľky o maloletého, jeho vek, ako aj schopnosti a možnosti a tomu zodpovedajúcu životnú úroveň jeho rodičov.

Súd pri posúdení zárobkových možností a schopností odporcu so zreteľom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadol na jeho obranu založenú na skutočnosti, že spoločnosti, ktorých je spoločníkom podnikajú v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti a výsledok ich hospodárenia je záporný

(strata), nakoľko súd je pri určení výživného povinný prihliadnuť na možnosti a schopnosti povinného, t.j. na jeho skutočné možnosti zodpovedajúce jeho dosiahnutému vzdelaniu, veku a kvalifikácii, na základe čoho dospel k záveru, že možnosti a schopnosti odporca vzhľadom na jeho kvalifikáciu lekára - chirurga nezodpovedajú jeho preukazovanému čistému príjmu v sume v priemere 670,- Eur, keď zo všeobecne dostupných údajov zverejnených Heath policy institute vyplýva, že priemerný plat lekára dosiahol v roku 2014 sumu 2000,- Eur brutto, preto ak odporca tvrdí, že v možnostiach spoločnosti v ktorej je zamestnaný a zároveň je jej spoločníkom nie je poskytnutie vyššieho zárobku má odporca možnosť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti zodpovedajúce veku zamestnať sa v zdravotníckom zariadení s lepším finančným ohodnotením.

Sumarizujúc uvedené súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 300,- Eur mesačne, pričom vo zvyšku súd návrh matky zamietol s odôvodnením, že určené výživné zodpovedá v konaní preukázaným odôvodneným potrebám maloletého, primeraným k jeho veku a zdravotnému stavu, ktoré súd ustálil na základe vykonaného dokazovania vo výške 600,- Eur mesačne.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine).