Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/151/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava proti odporkyni: M. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XX, XXX XX C. o zaplatenie 249,22 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok návrhom podaným na Okresný súd Skalica dňa 17.4.2014 navrhol uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 249,22 eur s 9% úrokom z omeškania od 27.3.2011 do zaplatenia. Navrhol zaviazať odporkyňu v jeho prospech na zaplatenie trov konania.

Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že poskytol odporkyni na základe Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 22.6.2009 sumu pôžičky 389,- eur na zakúpenie spotrebného tovaru, ktorú mala odporkyňa splácať v 36 mesačných splátkach v sume 10,- eur. Ku dňu spísania návrhu uhradila iba 149,- eur. Odporkyňa porušila svoju povinnosť splácať pravidelne, resp. riadne a včas, navrhovateľ listom z 18.3.2011 (predžalobnou upomienkou) vyzval odporkyňu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Odporkyňa dlžné splátky neuhradila. Navrhovateľ uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

Na návrh spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154 súd uznesením č.k. XC/XXX/XXXX - XX z 12. septembra 2014 pripustil, aby do konania na miesto doterajšieho navrhovateľa Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 vstúpil súčasný navrhovateľ Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154. Zmena na strane navrhovateľa bola pripustená z dôvodu, že Intrum Justitia Slovakia s.r.o. preukázala Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.6.2014, že na ňu prešli práva pôvodného veriteľa zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.6.2009, uzavretej medzi Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok a odporkyňou a po právoplatnosti uznesenia konal súd na strane navrhovateľa so spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o.

Navrhovateľ na podanom návrhu v celom rozsahu trval.

Odporkyňa sa k návrhu napriek výzve súdu nevyjadrila.

Vo veci sa jednalo o drobný spor, pretože žalovaná suma nepresahovala výšku 1000,-eur (§ 200ea ods. 1 O.s.p.: Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) a súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vec rozhodol bez prítomnosti nepredvolaných účastníkov bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom miesto, čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli Okresného súdu Skalica najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku vo veci účastníkov.

Súd sa oboznámil so Zmluvou o pôžičke z 22.6.2009, Podmienkami k zmluve o pôžičke, prehľadom splátok a úhrad, Predžalobnou upomienkou z 18.3.2011, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

Zo Zmluvy o pôžičke č. XXXXXXX zo dňa 22.6.2009 súd zistil, že ju podpísal právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa, ide o formulárové tlačivo, v ktorom je uvedená celková suma pôžičky 389,- eur, z toho akontácia 7% t.j. 29-eur, počet mesačných splátok je 36, výška mesačnej splátky je 10 eur, ročná úroková sadzba 16,64 %, RPMN 16,64 %, konečná splatnosť 36 mesiacov, priemerná hodnota RPMN 40,61%. Predmetom financovania pôžičky je kancelárska a výpočtová technika Orange Notebook s kúpnou cenou 315,47 eur.

Podľa bodu 12.2 Podmienok k zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. Podľa bodu 12.3 Podmienok k zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. .

Prehľadom splátok a úhrad súd zistil, že odporkyňa uhradila za obdobie od 22.6.2009 do 28.6.2010 uhradila celkom 149 eur. Pôvodný veriteľ účtoval odporkyni pokutu za omeškanie a sankčné úroky spolu celkom vo výške 22,60 eur.

Predžalobnou upomienkou zo dňa 18.3.2011 vyzval pôvodný veriteľ odporkyňu k okamžitej úhrade dlžnej sumy 240,- eur najneskôr do 3 dní od doručenia upomienky. Odporkyňa upomienku doručovanú jej poštou prevzala podľa kópie poštovej doručenky dňa 23.3.2011.

Podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov ( v znení účinnom do 30.11.2009):

- § 1 ods. 1 tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa,

- § 2 písm. a) a b) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

- § 3 ods. 1 a 2 veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka (účinného do 28.2.2010) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.

4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného do 31.8.2009) § 2 písm. a) a b) na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim - podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec.

Súd sa v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok a odporkyňou a dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 22.6.2009 má spotrebiteľský charakter zmluvy. Ide o zmluvu uzavretú ako spotrebiteľskú, ktorej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení v čase uzavretia zmluvy a postavenie odporkyne v zmluve ako spotrebiteľa zodpovedá charakteristike spotrebiteľa danej v § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a postavenie spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., ako veriteľa, ktorý poskytol podľa predmetu svojho podnikania finančnej služby odporkyni vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, tiež ustanovenia § 2 písm. a) a b) zákona o ochrane spotrebiteľa.

Súd nemal pochybnosti o tom, že pôvodný veriteľ je podnikateľom - dodávateľom a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, že by odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo že by naopak konala ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd mal za zistenú existenciu úverovej zmluvy, nazvanej Zmluva o pôžičke a pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval ako občiansko- právny vzťah, v ktorom odporkyňa nevystupovala ako podnikateľ. Súd po preskúmaní náležitostí zmluvy o pôžičke dospel k záveru o jej platnosti, v ktorej sú podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, a to určenie, kto je veriteľom, kto je dlžníkom, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníkovi finančné prostriedky a záväzok dlžníka poskytnuté finančné prostriedky veriteľovi vrátiť a záväzok dlžníka zaplatiť úroky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 102 Občianskeho zákonníka pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 397 ods. 1 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení od 1.5.2014 (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa článku VIII. bod 12. zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: za § 5a sa vkladá § 5b, ktorý znie: „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Podľa článku XIV. zákon nadobúda účinnosť 1. mája 2014.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi je premlčaná. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

Zo zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že v konaní je potrebné ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku. Pri posudzovaní premlčania súd pre spotrebiteľský charakter zmluvy aplikoval ustanovenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež , podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. Použitie úpravy o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Súd tak postupoval podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014, kedy sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tzn. že súd na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ použil prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2014, právny predpis, ktorého súčasťou je, nemá prechodné ustanovenia a preto od jeho účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. X O. XX/XXXX). Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd, rozhodujúc o súdenej veci účastníkov sa priklonil k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. X O. XX/XXXX, ktorý na vzťah účastníkov aplikoval kratšiu premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka.

Nároky uplatnené v konaní zo spotrebiteľského úveru sa stali splatnými dňa 26.3.2011, t.j. po troch dňoch od doručenia oznámenia veriteľa o zosplatnení celého úveru, dokedy žiadala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. podľa predžalobnej upomienky uhradiť od odporkyne všetky zameškané splátky

jednorazovo. Návrh bol doručený na súd až dňa 17.4.2014, pričom premlčacia doba uplynula dňom 26.3.2014. Súd aj keby v konaní dospel k záveru, že navrhovateľ má pohľadávku voči odporkyni z titulu nedoplatku na poskytnutom spotrebiteľskom úvere, nemohol by túto navrhovateľovi podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka priznať, aj keď nebola námietka premlčania vznesená podľa § 100 ods. 1 dlžníkom, pretože právo sa uplatnilo proti spotrebiteľovi v súdnom konaní po uplynutí 3- ročnej premlčacej doby a súd má povinnosť prihliadať na premlčanie nároku ex offo. Súd sa preto touto otázkou nezaoberal a nárok navrhovateľa ako premlčaný zamietol.

O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si trovy konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne nevyplývajú.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný poriadok.