Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11C-325-2014.pdf
PDF · 90.23 KB
No categories available
11C/325/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: C. W., G.. XX.XX.XXXX, K. O., M. G. XX, zastúpená: JUDr. Daniela Straková, advokátka, so sídlom Prešov, Konštantínova 6, p r o t i žalovanej: COOP Jednota Prešov, spotrebné družstvo, so sídlom Konštantínova 3, Prešov, IČO: 00169111, zastúpená: Advokátska kancelária VAľo & parners, s.r.o., so sídlom Prešov, Konštantínova 3, o náhradu škody takto
rozhodol:
Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zvýšenie bolestného.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 494,40 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.
Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobkyňa žalobou zo dňa 24.9.2014 sa domáhala náhrady škody na zdraví v dôsledku zranenia pri páde na zľadovateľom chodníku pred predajňou žalovaného dňa 1.2.2014. Utrpela pritom zlomeninu dolného konca lakťovej a vretennej kosti pravej ruky a preto žiadala o priznanie bolestného vo výške 988,80 eur na základe lekárskeho posudku o bolestnom vyčíslenom 60 bodmi. Pôvodne žiadala aj o zvýšenie bolestného o 50% podľa vyhlášky č. 32/1965 Zbierky. Ešte pred začatím konania vo veci samej však v tejto časti zobrala žalobu späť.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil tvrdiac, že žalobkyňa nepreukázala porušenie právnej povinnosti žalovaného a príčinnú súvislosť so vznikom škody. Spochybňoval aj to, že žalobkyňa spadla na chodníku pred predajňou žalovaného a poukazoval na to, že žalobkyňa si spôsobila zranenie vlastným zavinením v dôsledku toho, že napriek zimnému mrazivému počasiu mala v čase úrazu na nohách čižmy s opätkami.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov M. A., Q. C., N. O., Q. K., A. F.I., M. W., výpisom z LV č. XX kat. úz. O., kópiou mapy, fotografiami, lekárskymi správami, lekárskym posudkom o bolestnom, správou Slovenského hydrometeorologického ústavu, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 1.2.2014 (v sobotu) krátko pred 8:30 hod. žalobkyňa pri vychádzaní z predajne potravín žalovaného v Prešove na ulici M. G. sa pošmykla na chodníku pred predajňou asi dva metre od jeho vchodu. Ide o mierne zvažujúcu plochu, ktorá tak ako aj chodník pred predajňou bola odprataná od snehu, napriek tomu bola pokrytá súvislou vrstvou námrazy. Žalobkyňa sa pritom pohybovala maximálne opatrne,
nemala však inú možnosť než prejsť po spomínanej zamrznutej ploche a napriek jej opatrnosti sa pošmykla a spadla.
Pád žalobkyne videla svedkyňa Q. K. a bezprostredne po ňom bol prítomný aj svedok A. F., ktorý žalobkyni pomohol a zatelefonoval jej manželovi, ten ju následne odviezol na lekárske ošetrenie.
Žalobkyňa bola dňa 1.2.2014o 10.43 hod., ošetrená na oddelení úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Prešov s konštatovaním zlomeniny dolného konca lakťovej a vretennej kosti, čo vypláva z príslušnej lekárskej správy. Žalobkyňa viackrát absolvovala kontroly na úrazovej chirurgii a dňa 28.5.2014 MUDr. O. A. jej vystavil lekársky posudok o bolestnom, ktoré vyčíslil 60 bodmi podľa položky 147d.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa spadla na chodníku neďaleko od vchodu do predajne žalovaného v dôsledku jej pošmyknutia asi dva metre od tohto vchodu a nepochybné je aj to, že v dôsledku tohto pádu utrpela zlomeninu lakťovej a vretennej kosti pravej ruky. Miesto jej pošmyknutia a neskoršieho pádu nepochybne potvrdili svedkovia Alena Benková a Slavomír Uličný. Tí vypovedali aj o tom, že na inkriminovanom mieste síce nebol sneh, ale celkovo bolo zlé počasie a všade aj na cestách aj chodníkoch bola námraza, takže všade bolo šmykľavo. Pred nehodou žalobkyne svedkyňa K. videla vedúcu príslušnej predajne odpratávať sneh pred predajňou a obaja svedkovia vypovedali o tom, že až po úraze žalobkyne vedúca predajne chodník posypala soľou.
To, že žalobkyňa spadla pred predajňou žalovaného, napokon potvrdili aj jeho zamestnankyne Q. C., N. O. Q. M. A.Á. - bývalá vedúca tejto predajne. Tá však vypovedala o tom, že v skorých ranných hodinách okolo 5 hodiny chodník pred predajňou vyčistila odprataním snehu a posypaním soľou.
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v čase nehody bola oblečená športovo, na nohách mala športové topánky s rovnou vrúbkovanou podrážkou. Takúto obuv napokon predložila súdu k nahliadnutiu aj na pojednávaní.
Súd však tejto časti výpovede žalobkyne neuveril, pretože svedkyňa Q. K. vypovedala o tom, ako si všimla obuv žalobkyne, ktorá mala čižmy s opätkami vysokými asi 4 až 5 cm, čo svedkyňu veľmi prekvapilo, že žalobkyňa do takého klzkého terénu išla s tak nevhodnou obuvou. Svedkyňa pritom mala dostatok času na toto zistenie, keďže dvíhala žalobkyňu zo zeme. Jednoznačne aj po pripomienke žalobkyne trvala na svojej výpovedi, pričom súd nemal dôvod túto jej výpoveď spochybniť. Svedkyňa totiž rozhodne nemala záujem vypovedať nepravdivo na rozdiel od žalobkyne. Navyše jej výpoveď sa zhoduje aj s výpoveďami svedkýň N.L. O. Q. M. A., ktoré obe taktiež nekompromisne prehlásili, že žalobkyňa v čase úrazu mala obuv s opätkami vysokými asi 6 cm. Svedok F. si obuv žalobkyne nevšímal a svedok M. W. - manžel žalobkyne uviedol, že určite manželka nemala obuv na vysokom opätku, ale zároveň nie jednoznačne uviedol, že si myslí, že obuv bola bez opätku.
Zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu vyplýva, že dňa 31.1.2014 bola teplota vzduchu o 19 hod. okolo -3°C, o polnoci okolo -4°C a o 9 hod. okolo -1°C. Fúkal slabý vietor severných smerov a povrch pôdy na staniciach tohto ústavu bol úplne pokrytý snehom, pričom celková výška snehovej pokrývky dosahovala od 5 do 11cm.
Nárok na náhradu škody je potrebné posúdiť podľa osobitného zákona, ktorým je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení účinnom v čase škodovej udalosti (v danom prípade v znení účinnom od 1.12.2013 do 31.12.2014.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou komunikáciou, sú povinní bez prieťahov odstraňovať vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
Podľa § 9a ods. 4 citovaného zákona vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvisle zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.
Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zbierky ktorou sa vykonáva cestný zákon závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácii sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácii spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä: a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľnic, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.
Podľa § 12 ods. 5 citovanej vyhlášky závadami v schodnosti chodníkov, miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov a priechodov pre chodcov na prejazdných úsekoch ciest v zastavanom území sú závady obdobné závadám v zjazdnosti, pokiaľ tieto závady neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov.
V konaní bolo nepochybne preukázané, že vlastníkom objektu - budovy nákupného strediska súpisné č. XXXX ako aj príslušných parciel vrátane parcely KN XXXXX/X, na ktorej došlo k pádu žalobkyne je žalovaný, čo vyplýva z LV č. XX kat. úz. O.. Súd mal tiež dokazovaním za preukázané, že na chodníku, ktorý sa nachádza bezprostredne pred vstupom do predajne, v čase pádu žalobkyne existovala závada v schodnosti v dôsledku poľadovice a preto zodpovednosť žalovaného v zmysle vyššie citovaných ustanovení cestného zákona za spôsobenú škodu nesie žalovaný. Ide totiž o objektívnu zodpovednosť bez zreteľa na zavinenie. Vychádzajúc zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu pred a v čase úrazu žalobkyne mrzlo a povrch bol pokrytý snehom. Aj keď žalovaný sneh pred predajňou odstránil, námraza ostala zachovaná, čo potvrdili svedkovia F.Č., K., W.. Uvedená závada v schodnosti chodníka neumožňovala bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti. Žalobkyňa nemala inú možnosť než z predajne prejsť na chodník s námrazou, ktorá bola súvislá, nemala možnosť vyhnúť sa tomu miestu a k jej pádu došlo napriek jej maximálnej opatrnosti.
Žalobkyňa žiadala o priznanie bolestného, tento nárok je upravený zákonom č. 437/2004 Z.z., teda predpis, ktorý žalobkyňa uviedla pri pôvodnom uplatnení zvýšenia bolestného - vyhláška č. 32/1965 Zbierky bol už dávno zrušený.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé desiatky korún smerom nahor.
Pri výške finančnej náhrady za bolestného je teda potrebné vychádzať z výšky náhrady za jeden bod z priemerného zárobku za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom vznikol nárok teda za rok 2013. Podľa opatrenia ministerstva zdravotníctva SR č. S03594-OL-2014 výška náhrady za bolesť na rok 2014 za 1 bod je 16,48 Eur. Bolestné žalobkyne bolo lekárskym posudkom stanovené na 60 bodov čo finančne predstavuje sumu 988,80 Eur (60 x 16,48).
Súd sa však v danom prípade zaoberal aj spoluzavinením žalobkyne s poukazom na § 415 a 441 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
V danom prípade súd mal za preukázané, že v čase úrazu žalobkyňa mala nevhodnú obuv. Podľa všetkých svedkov všade bolo šmykľavo a napriek tomu žalobkyňa mala čižmy na vyššom opätku. Tvrdenie žalobkyne o obuvi bez opätku súd nepovažoval za pravdivé, bolo totiž vyvrátené svedkyňami Polohovou, Stajančovou a najmä Benkovou. Výpoveď manžela žalobkyne v tomto smere nevyznela presvedčivo, nebola jednoznačná a vzhľadom na rodinný vzťah so žalobkyňou nemá pre súd takú dôkaznú hodnotu ako výpoveď nestrannej svedkyne Benkovej. O tom, aká bola vonku situácia, možno usúdiť z výpovede tejto svedkyne, ktorá napriek tomu, že mala protišmykové topánky, kĺzalo sa jej. Napriek tejto situácii žalobkyňa sa vybrala na nákup v nevhodnej obuvi, čím výrazne riskovala a preto podľa názoru súdu spoluzodpovedná za vzniknutú škodu v rovnakom rozsahu ako žalovaný. Súd teda aplikoval v danom prípade § 415 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie totiž vyjadruje všeobecnú prevenčnú povinnosť vyžadujúcu správať sa každú osobu obozretne, aby nevznikla škoda, či už tejto osobe alebo niekomu inému. Nedodržanie tejto prevenčnej povinnosti je porušením zákonnej právnej povinnosti, na čo súd v občianskom súdnom konaní prihliada z úradnej povinnosti (R 27/79). Keďže súd dospel k záveru, že k zraneniu žalobkyne došlo aj jej zavinením, toto jej spoluzavinenie na vzniku škody ustálil 50%.Iná miera spoluzavinenia poškodenej v obdobnom prípade pri nevhodnej obuvi je vtedy, ak nečakane dôjde k zmene počasia a sťaženiu schodnosti chodníkov a nepochybne vyššia miera spoluzavinenia je v prípade, ak od začiatku je poškodenej zrejmá sťažená schodnosť a napriek tomu poškodený zvolí do takého nebezpečného terénu nevhodnú obuv. To bol aj prípad žalobkyne, ktorej nič nebránilo, ak vyšla z domu a nepochybne musela zistiť klzký povrch ciest a chodníkov, o čom zhodne vypovedali svedkovia, aby sa vrátila a prezula sa do vhodnejšej obuvi, aby sa eliminovalo nebezpečenstvo pádu. Za týchto okolností a po zohľadnení skutočností, že išlo o sobotu a žalobkyňa nemohla byť ani v časovej tiesni, jej správanie súd hodnotil ako veľmi nezodpovedné a preto ustálil jej spoluzavinenie až na 50%.
O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.
Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Obaja účastníci si síce uplatnili náhradu trov konania, každý z nich mal však len polovičný úspech v konaní a preto im náhrada trov v zmysle zákona neprislúcha.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.