Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13S-68-2015.pdf
PDF · 103.48 KB
Case nature
Area
Subarea
13S/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobkyne: W. K., bytom T., E. XXX/XX proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom Banská Bystrica, Trieda SNP 75, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/1647/VAL zo dňa 23. marca 2015, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. PD3/OPPK/SOC/2014/47802 zo dňa 26. novembra 2014, ktorým jej nebol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Správne orgány vychádzali pri svojom rozhodovaní z posudkového záveru, že žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a teda nespĺňa základnú podmienku pre priznanie predmetného peňažného príspevku podľa § 38 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 447/2008 Z.z."). Žalobkyňa považovala napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko ním bola ukrátená na svojich právach, a to vrátane práva na dôkladné odôvodnenie rozhodnutia. Zdôraznila, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na plnom invalidnom dôchodku. Má degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parézami a so svalovými atrofiami a s poruchou funkcie zvieračov. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý sa zhoršuje. Od apríla 2014 musela byť trikrát hospitalizovaná na neurológii v Bojniciach. Je po troch operáciách chrbtice, pričom má pretrvávajúce bolesti v oboch dolných končatinách. Tieto sú výraznejšie pri dlhšej chôdzi, státí a pri vystupovaní po schodoch. Má obmedzenú pohyblivosť v oblasti driekovej chrbtice, nemôže sa predkláňať ani robiť úklony do bokov. Pretrvávajú aj bolesti v krčnej chrbtici, tŕpnu jej obe ruky, meravejú prsty. Pravú ruku nemôže zdvihnúť bez bolesti. Vyslovila názor, že odkázanosť na individuálnu prepravu nemožno stotožňovať so schopnosťou osoby hýbať sa. Záverom žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/1/2012 a sp. zn. 1Sžso/32/2013, ktoré boli vydané pri preskúmavaní rozhodnutí v oblasti kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na komplexný lekársky posudok zo dňa 14.11.2014, podľa ktorého je žalobkyňa osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 %, ako aj posudok, ktorý bol vydaný podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. v rámci odvolacieho konania a v ktorom je komplexne zhodnotené ťažké zdravotné postihnutie žalobkyne. Rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery funkčnej poruchy žalobkyne je postihnutie chrbtice - pluriradikulárny LIS obojstranne, primárne zúžený miechový kanál. Žalobkyňa opakovane absolvovala operáciu LS chrbtice, naposledy v auguste 2014. Tiež je po operácii krčnej chrbtice, ktorá bola realizovaná v auguste 2011. V roku 2014 bola opakovane hospitalizovaná pre LIS obojstranne a zhoršenie bolestí. Aplikovaná liečba bola bez významnejšieho efektu. V auguste 2014 bola žalobkyňa operovaná pre algickú dekompenzáciu s vyžarovaním do dolných končatín, pooperačne je uvádzané zmiernenie radikulárnej iritácie. Pri neurologickej kontrole v septembri 2014 žalobkyňa uviedla, len mierne zlepšenie. Bolo konštatované, že pretrváva statodynamická porucha dolných segmentov chrbtice s pseudoradikárnou symptomatológiou s prevahou vľavo. Urológom je dokumentovaný neurogénny močový mechúr so zmiešanou inkontinenciou moču. Žalobkyňa je orientovaná, aktívnej polohy, postoj je možný, chôdza s oporou francúzskej barly.
Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že podkladom pre zhodnotenie a posúdenie zdravotného stavu žalobkyne boli aktuálne lekárske správy predložené samotnou žalobkyňou. Ďalšie odborné nálezy citované v žalobe posudkový lekár nemal, ani nemá k dispozícii, preto nemohli byť zohľadnené. Žalobkyňa mala dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení týkajúcich sa jej zdravotného stavu, a nesplnenie tejto povinnosti má za následok zistenie skutkového stavu len z ňou predložených dôkazov. Skutočnosť, že v konaní správny orgán nezohľadnil dôkazy, ktoré mu v čase konania neboli známe, nemôže byť dôvodom na zrušenie vydaného rozhodnutia, pretože nie sú preukázané také vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a na ktoré by súd musel v súlade s § 250i ods. 3 O.s.p. prihliadnuť. Posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba požiada. V tomto prípade písomná žiadosť nebola podaná a predložené lekárske nálezy boli dostatočné pre posúdenie zdravotného stavu posudzovanej. Posudkový lekár nemal vedomosť o existencii ďalších odborných nálezov a na základe žalobkyňou predložených lekárskych nálezov nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z nich, preto vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej v súlade s § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z.. Pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaný presne a úplne zistil skutočný stav veci, bral do úvahy dôvody odvolania žalobkyne, ako aj všetky podstatné okolnosti. Rozhodnutie žalovaného je dostatočne odôvodnené aj s prihliadnutím na námietky žalobkyne uvádzané v odvolaní. K porušeniu práva žalobkyne na riadne a dôkladné odôvodnenie tak nedošlo. Všetky aspekty zdravotného stavu žalobkyne boli pri posudzovaní odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom zohľadnené a v odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a subjektívne práva žalobkyne neboli rozhodnutím porušené. S poukazom na § 43 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. konštatoval, že po objektívnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne z ňou predložených dôkazov nebolo zistené, že by spĺňala niektorú z podmienok uvedených v predmetnom ustanovení, a preto jej nevznikol nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Na základe uvedených skutočností považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné, a navrhol, aby súd žalobu zamietol.
Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napádaných rozhodnutí (§ 7 ods. 2 O.s.p.), ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§ 246 ods. 1 O.s.p., § 246a ods. 1 veta druhá O.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu v čase vydania napadnutých rozhodnutí (§ 250i ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správneho orgánu podľa § 247 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario). Po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 250 ods. 2 O.s.p.) v zákonnej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže byť premetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 ods. 2, § 248 O.s.p.), súd vec prejednal na ústnom pojednávaní (§ 250g ods. 1 O.s.p.), a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov konania, ako aj s obsahom administratívneho spisu dospel jednohlasne k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
Podľa § 11 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.
Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti
a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,
b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo,
c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.
Podľa § 38 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak
a) na diétne stravovanie,
b) súvisiace 1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, 2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, 3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/ US5/SSVODPPKPC/SOC/2015/1647/VAL zo dňa 23. marca 2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. PD3/OPPK/ /SOC/2014/47802 zo dňa 26. novembra 2014 o nevyhovení žiadosti žalobkyne na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobkyňa požiadala žiadosťou zo dňa 08.10.2014 o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe tejto žiadosti bol vyhotovený komplexný posudok č. PD1/ OPČ/SOC/2014/47852-06/288822 SLU/VAL zo dňa 14.11.2014, podľa ktorého je žalobkyňa osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s potrebou sprievodcu. Posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy na 60 % podľa prílohy č. 3, kap. XII, časť A, bod 1, písm. d) zákona č. 447/2008 Z.z.. Za rozhodujúce ochorenie pre určenie miery funkčnej poruchy žalobkyne boli určené stavy po operácii medzistavcových platničiek, rozsiahle degeneratívne zmeny III. a IV. stupňa s ťažkými poruchami funkcie (recidivujúcimi chronickými iritáciami nervov až radikulopatiami s motorickým deficitom na periférii trvalého charakteru, insuficiencia svalového korzetu). Posudkový lekár vyslovil, že orientácia žalobkyne je dobrá, má aktívnu polohu, postoj je možný. Žalobkyňa chodí s oporou francúzskej barly a je bez porúch kontinencie. Pokiaľ ide o sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie, žalobkyňa nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nevznikajú jej sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia.
Následne prvostupňový správny orgán rozhodol dňa 26. novembra 2014 tak, že žiadosti žalobkyne nevyhovel, pretože podľa komplexného lekárskeho posudku č. PD1/OPČ/ SOC/2014/47852-06/288822 SLU/VAL zo dňa 14.11.2014, žalobkyňa nemá sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia v oblasti mobility a orientácie. V jej prípade ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí, čím nespĺňa jednu z podmienok pre priznanie nároku na požadovaný peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla podľa § 34 zákona č. 447/2008 Z.z..
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje využívať prostriedky verejnej hromadnej dopravy. V rámci odvolacieho konania žalovaný zabezpečil lekársky posudok zo dňa 4.3.2015 a komplexný posudok č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/ SOC/2015/1752/BA. Podľa uvedených posudkov je žalobkyňa fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorej miera funkčnej poruchy je 60 % podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., kapitoly XII, časť A, bod 1, písm. d). Posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu žalobkyne vychádzal zo žalobkyňou predložených lekárskych nálezov - vyšetrenie všeobecného lekára W.. W. W. zo 06.10.2014, neurochirurgické vyšetrenie W.. B. X. z 11.09.2014, prepúšťacia správa, neurochirurgické oddelenie ÚVN Ružomberok, W.. L. B. z 31.07. - 08.08.2014, neurologické vyšetrenie W.. G. zo 17.06.2014, urologické vyšetrenie W.. G. B. z 09.04.2014 a prepúšťacia správa, neurologické oddelenie nemocnica Bojnice W.. V. K. zo 17.06. - 26.06.2014. Posudkový lekár v lekárskom posudku dospel k záveru, že žalobkyňa podľa predložených lekárskych nálezov nemá dokumentovanú takú závažnú poruchu mobility, ani stuhnutie váhonosných kĺbov, nemá ani takú závažnú psychickú, či zmyslovú poruchu (praktickú či úplnú slepotu očí), pre ktorú by nebola schopná so sprievodcom sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla, tiež zvládnuť inú situáciu vo vozidle, nespĺňa kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z.. Žalobkyňa nespĺňa kritériá pre priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou osobného motorového vozidla. Na základe uvedeného potom žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne napadnutým rozhodnutím tak, že ho zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Krajský súd, ktorý je súdom prieskumným a nie skutkovým, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán dostatočne zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny záver.
Súd má za to, že doloženými lekárskymi posudkami a nálezmi nebolo preukázané, že by zdravotný stav žalobkyne podmieňoval jej odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, čo je základná podmienka pre priznanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 38 zákona č. 447/2008 Z.z.. Aj z lekárskeho nálezu na účely konania vo veciach kompenzácie vyplýva, že orientácia žalobkyne je dobrá, polohu má aktívnu, postoj je možný, chôdza je možná s oporou francúzskej barly, žalobkyňa je bez porúch kontinencie. Žalobkyňa nemá dokumentovanú takú závažnú poruchu mobility, ani stuhnutie váhonosných kĺbov, nemá ani takú závažnú psychickú, či zmyslovú poruchu (praktickú či úplnú slepotu očí), pre ktorú by nebola schopná so sprievodcom premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy a späť, nastúpiť a vystúpiť z vozidla, tiež zvládnuť inú situáciu vo vozidle. Žalobkyňa tak nespĺňa kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z.. Ani samotné lekárske nálezy, z ktorých vychádzali lekárske posudky vypracované konajúcimi správnymi orgánmi, v žiadnom prípade neuvádzajú, že by žalobkyňa nebola schopná chôdze k prostriedku verejnej hromadnej dopravy, resp. že by jej orientačná či mobilná schopnosť bola závažnejším spôsobom obmedzená.
Správne orgány teda správne uzavreli, že žalobkyňa nespĺňa kritériá odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 písm. a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z..
Okrem toho bolo zistené, že žalobkyňa žiadosťou zo dňa 6.10.2014 žiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny aj o vydanie parkovacieho preukazu. Uplatnený nárok žalobkyne na vydanie parkovacieho preukazu je v zmysle ust. § 17 zákona č. 447/2008 Z.z. taktiež podmienený odkázanosťou žiadateľa na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. V administratívnom konaní o vydanie parkovacieho preukazu sa teda správne orgány zaoberali aj otázkou odkázanosti žalobkyne podľa § 14 zák.č. 447/2008 Z.z. V uvedenom konaní nebol na základe vypracovaného komplexného posudku a posudkových záverov žalobkyni priznaný nárok na parkovací preukaz, keď bolo ustálené, že žalobkyňa nie je osobou odkázanou na individuálnu prepravu.
Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVODPPKPC1/SOC/2015/1044/PD zo dňa 12.1.2015, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobkyne a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zamietnutí jej žiadosti, bolo predmetom súdneho prieskumu. a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/7/2015. Rozsudkom č.k. 11S/7/2015-27 zo dňa 2.6.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.7.2015 bola žaloba žalobkyne zamietnutá, keď súd v rámci vykonaného súdneho prieskumu dospel k záveru, že závery správnych orgánov o tom, že žalobkyňa nespĺňa podmienky na vydanie parkovacieho preukazu z dôvodu, že nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom sú vecne správne. Z vyššie uvedeného rozsudku je zrejmé, že správne orgány posudzovali otázku odkázanosti žalobkyne na základe tých istých lekárskych správ žalobkyne a v približne rovnakom čase ako v prejednávanej veci. Uvedeným právoplatným rozhodnutím súdu a správnych orgánov už teda bola riešená otázka schopnosti žalobkyne prepravovať sa hromadnými prostriedkami. V tomto konaní, po posúdení zdravotného stavu žalobkyne, správne orgány správne dospeli k záveru, že napriek tomu, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou je schopná premiestniť sa k prostriedku hromadnej dopravy, nastúpiť do neho, vystúpiť z neho a zvládnuť v ňom situácie. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány posudzovali v rozpätí novembra 2014 až marca 2015 odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu opakovane, na základe tých istých podkladov a s tým istým výsledkom. V prípade žalobkyňou uplatneného nároku na vydanie parkovacieho preukazu bola vec právoplatne skončená dňa 1.7.2015.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že oba správne orgány riadne zistili skutkový stav veci podľa listinných dôkazov doložených žalobkyňou. Bolo povinnosťou žalobkyne predložiť správnym orgánom všetky relevantné lekárske správy a nálezy, ktoré mala k dispozícii. Žalobkyňa súdu predložila len jednu novšiu lekársku správu od rádiológa W.. W. J. zo dňa 18.2.2015, ktorú však taktiež mohla predložiť aj v administratívnom konaní, čo však neučinila. Posudkoví lekári vychádzali z lekárskych správ, ktoré im žalobkyňa na preukázanie svojho zdravotného stavu a uplatneného nároku na peňažný príspevok predložila. Na dodatočne predložené lekárske správy nie je možné prihliadať. Je nesporné, že aj v súčasnej dobe žalobkyňa trpí ochorením chrbtice, avšak podľa lekárskych nálezov, z ktorých posudky vychádzali, jej ochorenie nebráni žalobkyni používať prostriedky verejnej dopravy s pomocou francúzskej barly a so sprievodcom, a preto nie je odkázaná na používanie osobného motorového vozidla.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne, že jej zdravotný stav sa od apríla 2014 zhoršil, krajský súd zhodne so závermi vyslovenými v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/7/2015, v obdobnej veci žalobkyne uvádza, že odborné posúdenie aktuálneho zdravotného stavu žalobkyne musí vykonať len správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o aktuálnom zdravotnom stave žalobkyne boli vyslovené v súlade so zákonom (a to najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov) alebo nie, pričom obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného, ale z hľadiska právneho. V danom prípade je treba konštatovať, že odborné závery správnych orgánov ohľadne zdravotného stavu žalobkyne vychádzajú z obsahu doložených listinných dôkazov o tejto odbornej
otázke a sú presvedčivé, bez známok rozporu medzi nimi a závermi odborných lekárov uvedených v lekárskych správach.
Taktiež námietka žalobkyne, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené nie je dôvodná. Krajský súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zodpovedá požiadavkám na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Žalovaný sa v ňom dostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj so všetkými podstatnými okolnosťami pre rozhodnutie v danej veci. Žalovaný presne a úplne zistil skutkový stav veci, v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a taktiež uviedol všetky dôkazy, z ktorých pri rozhodovaní vo veci vychádzal. K porušeniu práva žalobkyne na riadne a dôkladné odôvodnenie tak podľa názoru krajského súdu nedošlo.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Súd nerozhodoval o návrhu žalobkyne na spojenie vecí, ktoré sa na tunajšom súde vedú ohľadne nárokov žalobkyne na kompenzácie podľa zák.č. 447/2008 Z.z., nakoľko vec vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 11S/7/2015, ktorá mala byť predmetom spojenia bola 1.7.2015 právoplatne skončená. Vzhľadom na uvedené súd považoval tento návrh za bezpredmetný.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§3 ods. 9 veta posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.