Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-6047-2012.pdf
PDF · 83.67 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/6047/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Tomáš Peltzner, so sídlom Radlinského 27/B, Bratislava, vo veci oprávneného: Renegade North LLC, so sídlom 3411 Silverside Road, Rodney Bldg, Suite 104, Wilmington, Delaware 19810, Spojené štáty americké, zastúpený: Advokátska kancelária RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Františkánske nám. 3, Bratislava, proti povinnej: O. A., J.. XX.XX.XXXX, G. X. XXX/XX-XX, K. G., o námietkach povinnej proti exekúcii a proti ďalším trovám exekúcie, takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a .
II. Námietkam povinnej proti trovám exekúcie v časti odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo výške 132,76 eur v y h o v u j e.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 24.10.2012, exekučného titulu a žiadosti exekútora, súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5511 *112574.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinná podala v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii a proti ďalším trovám exekúcie. Povinná uviedla, že namieta ďalšie trovy exekúcie č. EX 290/2012, nakoľko je oslobodená od súdnych poplatkov. Ďalej namietala, že nebola oboznámená ohľadne čoho sa exekúcia jedná, neodstala a neprevzala žiadny doporučený list, aby sa mohla odvolať alebo prípadne podať námietku. Dožaduje sa nezávislého a nestranného súdu podľa čl. 6 Dohovoru a týmto súdom je aj exekučný súd vrátane súdneho exekútora. Tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade sťať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie.
Súd výzvou zo dňa 28.07.2015 vyzval oprávneného a súdneho exekútora aby sa vyjadrili k podaným námietkam. Dňa 11.08.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného. V podaní uviedol, že povinný v námietkach neuvádza, žiadne skutočnosti, ktoré by vznikly po vydaní exekučného titulu. Povinný uvádza len skutočnosti, ktoré mal namietať v samotnom konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu, čo však neurobil. Tvrdené skutočnosti sú vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu irelevantné a vnímajú ich ako účelovú snahu povinného o oddialenie jeho povinností vyplávajúcich z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Okrem iného neevidujú do dnešného dňa žiadne úhrady pohľadávky ktorej nárok vypláva z exekučného titulu. Navrhujú námietky zamietnuť a zároveň si uplatnili trovy
právneho zastúpenia za vyjadrenie k námietkam proti exekúcii vo výške 54,04 eur (za jeden úkon právnej služby vo výške 45,65 eur + režijný paušál 8,39 eur).
Dňa 14.08.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie súdneho exekútora. V podaní uviedol, že oslobodenie od súdnych poplatkov nie je dôvodom na to, aby povinný nebol povinný hradiť trovy exekúcie. Povinný v námietkach poukazuje na § 30 Exekučného poriadku, pojednávajúci o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie z dôvodu zaujatosti. Súdny exekútor nemá vedomosť o existencii skutočností, ktoré by boli v uvedenom prípade dôvodom na jeho vylúčenie z vykonávania exekúcie.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte len „EP“): „Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.“ Podľa § 50 ods. 2 EP: „O námietkach proti exekúcii rozhoduje súd (§ 45).“
Inštitút námietok povinného proti exekúcii v zmysle § 50 EP je inštitútom, prostredníctvom ktorého povinný môže realizovať svoju procesnú obranu v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Súd na podklade podaných námietok povinného proti exekúcii skúma to, či po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo či sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že námietky povinného proti exekúcii sú procesným prostriedkom obrany povinného v exekučnom konaní v štádiu po doručení upovedomenia o začatí exekúcie, prostredníctvom ktorých môže povinný preukázať že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo nastali okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, prípadne existujú iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd po dôkladnom preštudovaní námietok povinnej a preskúmaní celého spisového materiálu konštatuje, že povinná vo svojich námietkach proti exekúcii neuviedla žiadne skutočnosti odôvodňujúce záver, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo nastali iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie, exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, teda či má vlastnosť, ktorá mu umožňuje tvoriť podklad pre exekúciu. Podľa § 47 ods. 2 O.s.p., ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. V zmysle judikátu č. R 70/2000, zmenkový platobný rozkaz sa môže účinne doručiť do vlastných rúk aj náhradným doručením podľa § 47 ods. 2. O.s.p. Exekučný súd zo spisového materiálu zistil, že Okresný súd Bratislava V vydal Zmenkový platobný rozkaz 3Zm/980/2011-7 zo dňa 19.06.2012. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.07.2012. Povinná namietala doručovanie uvedeného rozhodnutia. Súd zistil zo zaslanej fotokópie zásielky že rozhodnutie bolo povinnej doručované nasledovne: zásielka bola prvýkrát podaná na poštovú prepravu dňa 26.06.2012. Z doručenky vyplýva, že prvý neúspešný pokus o doručenie zásielky bol dňa 28.06.2012. Opakované doručenie bolo vykonané dňa 29.06.2012. Zásielka bola po neúspešnom pokuse o doručenie uložená na pošte dňa 29.06.2012. Zásielka sa Okresnému úradu Bratislava V vrátila dňa 20.07.2012 s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Tvrdenie povinnej, že jej nebolo doručené predmetné rozhodnutie je nesprávne (bolo doručené do vlastných rúk náhradným doručením), keďže riadne vyhotovená doručenka má povahu verejnej listiny. Doručenka ako verejná listina preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre ňu platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa len jej
prípadná nesprávnosť. Povinná nesprávnosť doručenky nepreukázala. Z vyššie uvedených skutočností rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm/980/2011-7 zo daň 19.06.2012 je teda riadnym a spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Ďalej namietala zákonný postup v základnom konaní. K tomu súd uvádza, že môže skúmať len tie okolnosti, ku ktorým došlo po vydaní exekučného titulu, to znamená otázky vykonateľnosti exekučného titulu a otázky zániku vymáhanej pohľadávky. Povinná vo svojich námietkach taktiež neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti a tiež nie sú dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná a teda súd nemal za preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých by námietkam povinnej proti exekúcii mohol vyhovieť a následne exekúciu zastaviť.
Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že exekúcia začala dôvodne a povinná nepreukázala ďalšie okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku ani dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, a preto súd podľa § 50 ods. 1 EP námietky povinnej proti exekúcii zamietol ako neopodstatnené.
Podľa § 200 ods. 1 EP: „Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.“ Podľa § 201 ods. 1 EP: „Predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.“ Podľa § 201 ods. 2 EP: „Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.“ Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov: „Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak.“ Podľa § 5 ods. 1 cit. vyhlášky: „Odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.“ Podľa § 5 ods. 2 cit. vyhlášky: „Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa ods. 1.“ Podľa § 5 ods. 3 cit. vyhlášky: „Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté.“
Súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vyčíslil trovy exekúcie v prípade ak dôjde k úhrade pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vo výške 426,83 eur (odmena súdneho exekútora 322,50 eur + náhrada hotových výdavkov 33,19 eur + DPH 71,14 eur). Zároveň upozornil povinného, že v prípade neuhradenia pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, môžu predbežné trovy exekúcie predstavovať sumu vo výške 1.004,34 eur (odmena súdneho exekútora 671,- eur + odmena za zriadenie exekučného záložného práva § 6 Vyhlášky 132,76 eur + náhrada hotových výdavkov 33,19 + DPH 167,39 eur).
Pokiaľ ide o odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v zmysle § 6 vyhlášky, odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 eur za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť. Z obsahu exekútorského spisu nevyplynulo, že by nehnuteľnosť, na ktorej súdny exekútor zriadil exekučného záložné právo, bola zexekvovaná. Iba za samotný úkon zriadenia exekučného záložného práva odmena súdnemu exekútorovi nepatrí. Touto činnosťou sa záložné právo nerealizuje, ale len zriaďuje, preto súdnemu exekútorovi za takýto úkon nevzniká nárok na odmenu. Predmetné ustanovenie upravuje odmenu súdneho exekútora za zriadenie exekučného záložného práva v prípade, ak došlo k jeho vykonaniu, resp. realizácii. Súdnemu exekútorovi je možné priznať len odmenu za doručenie príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach. Vzhľadom na uvedené súd vyhovel námietkam proti trovám exekúcie povinnej v časti odmeny za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach vo výške 132,76 eur.
Vo zvyšnej časti má súd za to, že súdny exekútor postupoval pri vyčísľovaní predbežných trov exekúcie podľa citovaných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z., výšku odmeny správne vypočítal a predpokladané hotové výdavky určil primerane výške vymáhanej pohľadávky. Vzhľadom k tomu, že ide o predbežné trovy exekúcie, ich úplné vyúčtovanie a preukázanie musí exekútor vykonať po vymožení pohľadávky v prospech oprávneného, a to k rukám povinnej. Prípadný preplatok na trovách exekúcie bude povinnej vrátený. Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.