Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-328-2012.pdf
PDF · 100.7 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/328/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľky: W.. C. D., nar. X.X.XXXX, bytom Košice, B. XX zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Škultétyho 3 proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a. s. so sídlom Košice, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31690904 zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v Košiciach, Boženy Nemcovej 22 v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Konanie o návrhu zakázať odporcovi uplatňovať si nároky vzniknuté s ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní z a s t a v u j e.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka vo svojom návrhu žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom Alžbetina 41, ktorý bol vydaný pod spisovou značkou 2C/1064/2012 dňa 19.1.2012 v plnom rozsahu, vrátane výroku o trovách konania. Zároveň žiadala, aby súd zakázal odporcovi odporcovi uplatňovať si nároky vzniknuté s ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní.
Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom z 19.1.2012 Arbitrážny súd Košice so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach spisovej značky 2C/1064/2012 uložil navrhovateľke, aby do 5 dní od doručenia tohto rozhodcovského rozsudku zaplatila odporcovi peňažnú sumu vo výške 77,18 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR na účet odporcu alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento rozhodcovský rozsudok vydal.
Odporca ako navrhovateľ v rozhodcovskom konaní v podanej žalobe uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu zakladá rozhodcovská doložka uvedená v časti XV predložených poistných podmienok v zmysle ktorých poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov arbitrážny súd.
Z poistnej zmluvy č. 4157790234 z 22.4.2008 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľka dňa 12.9.2008 doručila odporcovi žiadosť o zrušenie tejto poistnej zmluvy. Odporca jej preto listom zo dňa 12.9.2008 oznámil, že na základe jej žiadosti dňa 30.4.2009 došlo k zániku poistenia. Súčasťou tohto oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany odporcu, z ktorého jasne vyplýva, že odporca ku dňu zániku poistnej zmluvy neevidoval voči navrhovateľke žiadny nedoplatok. Odporca si návrhom na začatie konania pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na sumu 77,18 EUR titulom osobitnej pohľadávky voči navrhovateľke, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia.
Navrhovateľka ďalej v návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku uviedla, že nemala možnosť riadne sa vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom. Na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mala len 5.-dňovú lehotu odo dňa doručenia rozsudku. Je nemožné očakávať od navrhovateľky, aby sa sama dokázala kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, že si tak v krátkej lehote dokáže zabezpečiť advokáta.
Ako vyplýva z vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku rozhodca rozhodoval výlučne na základe listinných dôkazov a ničím nepodložených tvrdení odporcu (o údajných nákladoch vzniknutých v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy, ktoré nijako nešpecifikoval). Navrhovateľke tak bolo odňaté právo konať pred súdom. Práva navrhovateľky zaručené v Ústave SR, v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v Občianskom súdnom poriadku boli porušené a síce tým, že Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal navrhovateľku ako účastníčku konania ani jej neoznámil termín rozhodovania a neumožnil jej tak riadne si obhájiť svoje práva.
Navrhovateľka ďalej poukázala na neplatnosť rozhodcovskej doložky a na nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Poukázala na to, že dojednanie rozhodcovskej doložky vo vyššie citovanej spotrebiteľskej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je považovaná za neprijateľnú.
Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Odporca vo svojom prvom písomnom vyjadrení zo dňa 28.12.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nahradiť mu trovy konania.
Odporca ku charakteru konania o zrušení rozhodcovského rozsudku podotkol, že toto konanie, v ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, nie je spotrebiteľským sporom. Nejedná sa o odvolacie konanie ani o iné konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o opravnom prostriedku, pričom existencia takéhoto konania nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku až do momentu jeho prípadného zrušenia. Poukázal na to, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona č. 244/2002 Z. z.
Odporca považoval za nesporné, že s navrhovateľkou uzavrel dňa 22.4.2008 poistnú zmluvu č. 4157790234. Súčasťou poistnej zmluvy boli všeobecné poistné podmienky z 21.5.2007, ktoré navrhovateľka podpísala dňa 22.4.2008 a Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007. Súčasťou bodu 2 Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 bola rozhodcovská doložka v znení: „Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku“. Táto rozhodcovská doložka je osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola čitateľná a zrejmá aj navrhovateľke ako účastníčke zmluvného vzťahu. Na základe tejto skutočnosti odporca považuje za nesprávne tvrdenie navrhovateľky, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože táto bola individuálne dojednaná.
Odporca ďalej uviedol, že na základe žiadosti navrhovateľky zo dňa 12.9.2008 o zrušenie vyššie citovanej poistnej zmluvy došlo k zrušeniu poistnej zmluvy dňom 30.4.2009. Odporca považuje túto skutočnosť rovnako ako navrhovateľka za nespornú a poukazuje rovnako ako navrhovateľka na ňou predložený dôkaz - oznámenie odporcu zo dňa 12.9.2008 o zániku poistenia s vyrovnanou bilanciou poistného medzi navrhovateľkou a odporcom.
Odporca podal dňa 2.1.2012 na Arbitrážny súd Košice návrh proti navrhovateľke na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII ods. 7a/ VPP z 21.5.2007. Pohľadávku odporca vyčíslil na sumu 77,18 EUR a táto suma zodpovedala nákladom odporcu vynaloženým na uzavretie poistenia.
Predmetom konania pred rozhodcovským súdom nebolo dlžné poistné ako sa domnievala navrhovateľka, ale pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú odporca vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy.
V priebehu konania podal odporca druhé vyjadrenie dňa 26.8.2015, v ktorom žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že novelizáciou zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v rámci zákona č. 335/2014 Z. z. bod 49 sa za § 243c vložil nový § 243dd, v ktorom je uvedené: „Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydané pred 1. januárom 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať“. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy danej v § 243d Exekučného poriadku sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - navrhovateľka nie je viazaná povinnosťou založenou jej rozhodcovským rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudok priznaným.
Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať, znamená, že uvedená novela exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. Dôsledkom uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, respektíve pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí).
Vzhľadom na to, že odpadla vecná legitimácia účastníkov konania je súd povinný s prihliadnutím na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR spisovej značky 6Cdo/214/2011 pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietnuť, pretože pre rozhodnutie vo veci samej je podľa § 154 ods. 1 O. s. p. rozhodujúci skutkový stav ku dňu vynesenia rozhodnutia.
Súd vykonal dokazovanie rozhodcovským rozsudkom Arbitrážneho súdu Košice spisovej značky 2C/1064/2012, doručenkou, vyjadrením účastníkov a zistil tento skutkový stav: Z rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice spisovej značky 2C/1064/2012 zo dňa 19.1.2012 súd zistil, že Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.1.2012 rozhodcovský rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľku zaplatiť v prospech odporcu do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sumu 77,18 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Z doručenky, ktorá je súčasťou arbitrážneho spisu, ktorého kópiu si súd vyžiadal súd zistil, že navrhovateľka prevzala rozhodcovský rozsudok dňa 22.11.2012.
Z výpovede odporcu súd zistil, že odporca nepodal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.11.2012 spisovej značky 2C/1064/2012. Lustráciou v exekučnom oddelení tunajšieho súdu súd zistil, že odporca nepodal návrh na vykonanie exekúcie na základe vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku.
Podľa ustanovenia § 73 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konanie sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval. Podľa § 34 ods. 2, 3 z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávanie vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rohodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až 1). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
Podľa ustanovenia § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa ustanovenia § 243d zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa ustanovenia § 2, ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ,spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa §3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Arbitrážny súd Košice vydal dňa 19.1.2012 pod č. 2C/1064/2012 rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu 77,18 EUR a trovy rozhodcovského konania v sume 276 EUR. Rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa 22.11.2012, navrhovateľka podala návrh na začatie konania dňa 5.12.2012.
Súd posúdil návrh navrhovateľky v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. V čase podania návrhu o zrušenie rozhodcovského rozsudku dňa 5.12.2012 bola navrhovateľka v súlade s platným zákonom o rozhodcovskom konaní zákonom č. 224/2002 Z.z. oprávnená podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Navrhovateľka v stanovenej lehote v súlade s platným predpisom ustanovujúcim oprávnenie podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala takýto návrh. V priebehu konania nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z. z. účinný od 1.1.2015, ktorý upravoval
spotrebiteľské rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach. Rozhodcovské konanie v danej veci je spotrebiteľským sporom, keďže titulom vydania rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva uzavretá medzi odporcom ako dodávateľom a navrhovateľkou ako spotrebiteľkou.
V súlade s ustanovením § 73 zákona č. 335/2014 Z. z. sa ustanovenia zák.č.. 335/2014 Z. z. použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Za spotrebiteľský spor je potrebné v súlade s citovaným zákonným ustanovením považovať aj spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku z rozhodcovského konania začatého pred 1.1.2015, preto je na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku potrebné aplikovať ustanovenie zákona č. 335/2014 Z. z.
V súlade s ustanovením § 45 zákona č. 335/2012 Z.z. sa môže účastník spotrebiteľského sporu domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku za podmienok ustanovených v § 45 ods. 1. Predpokladom úspešnosti v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vydanie a existencia rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatný a vykonateľný a je záväzný pre účastníkov. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálnou stránkou účinnosťou právoplatného rozhodnutia je záväznosť rozhodnutia pre účastníkov a pre všetky orgány. K povahe rozhodnutia ako záverečného aktu a konečného, ktorého konečným cieľom je vniesť právnu istotu do narušených, ohrozených právnych vzťahov, nutne prináleží, že s ním musia byť spojené tiež účinky, ktoré mu zaručujú k tomu potrebnú nezmeniteľnosť a zároveň zaväzujúcu moc. Tieto účinky, ktoré majú formálnu a materiálnu stránku, tvoria právomoc rozhodnutí. Za splnenia zákonných podmienok sa stáva rozhodnutie právoplatným a zásadne nezmeniteľným. Materiálna právna moc spočíva v záväznosti výroku rozhodnutia, ktorá spočíva v povinnosti tých, ktorí sú zaviazaní, aby sa správali v súlade s obsahom tohto rozhodnutia a to spôsobom v ňom presne určenom a v možnosti vynútenia povinností určenej v rozhodnutí, v prípade, že nebude splnená dobrovoľne. Záväznosť právoplatného meritórneho výroku rozhodnutia vyplýva priamo z jeho podstaty.Záväznosť je daná tým, že výrok rozhodnutia je záväzným úsudkom subsumčného typu, ku ktorému dospel príslušný orgán interpretáciou a aplikáciou všeobecne záväzných abstraktných právnych noriem občianskeho práva procesného a práva hmotného na príslušný zistený skutkový stav. Keďže abstraktné právne normy sú svojou povahou všeobecnými podmienkami (hypotetickým vetami), je i výrok rozhodnutia dôsledkom vyplývajúcim z premys vytvorených týmito normatívnymi vetami. Ako konkrétny akt vyvodený z obecných právnych predpisov má výrok rozhodnutia nutne aj ich základnú vlastnosť, ktorou je práve jeho záväznosť. Záväznosť rozhodnutia súvisí s jeho ďalšou vlastnosťou patriacou k jeho podstate, ktorú je potrebné rozumieť v tom, že rozhodnutie je zároveň autoritatívny prejav vôle príslušného orgánu vyjadrený predpísanou písanou formou, ktorý z nej robí verejnú listinu a tým právnu skutočnosť, ktorá zakladá svojim obsahom zvláštne procesné vzťahy medzi účastníkmi navzájom ako i príslušným orgánom, ktorý rozhodnutie vydal a stáva sa tým podstatnou procesnoprávnou skutočnosťou. Konkrétne materiálno procesné vzťahy výrokom rozhodnutia vytvorené sú obdobne ako ostatné spoločenské vzťahy súčasťou kauzálneho sveta. K ich obsahu patria konkrétne procesné materiálne práva a povinnosti účastníkov konania autoritatívne príslušným orgánom vyslovené. Z povahy výroku rozhodnutia ako úsudku príslušného orgánu povolaného svojím rozhodnutím takéto úsudky vytvárať plynie aj zásadná nezmeniteľnosť týchto vzťahov. Rozhodnutie je individuálnym právnym aktom a zároveň procesnoprávnou skutočnosťou vytvárajúcou vo svojich účinkoch základné predpoklady jeho záväznosti a jeho materiálnej právomoci.
Ustanovenie § 243d/ zákona č. 233/1955 Z. z. je procesnoprávnym predpisom, ktorým sa na konanie aplikuje v aktuálnom znení počnúc jeho účinnosťou. Predmetné ustanovenie je samo o sebe intertemporálnym ustanovením, ktoré slúži k tomu, aby sa ozrejmili vzťahy novely na konania začaté a neskončené pred jeho účinnosťou. Súd je povinný aplikovať ustanovenia novely aj na konania, ktoré začali pred jeho účinnosťou.
Preto súd ako prvú podmienku posudzoval, či v lehote do troch mesiacov od účinnosti ustanovenia § 243d/ exekučného poriadku, t. j. do 31.3.2015 začalo exekučné konanie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku.
V prípade, že by takéto konanie začalo, súd by rozhodoval o zrušení rozhodcovského rozsudku za splnenia podmienok ustanovených v § 45 zákona č. 335/2013 Z. z. s poukazom na prechodné ustanovenie § 73 ods. 1, 2 zákona č. 335/2014 Z. z. V prípade, že takéto konanie nezačalo, v súlade s citovaným zákonným ustanovením nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a predmetné
rozhodcovské konanie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať čo znamená, že z predmetného rozhodnutia neplynú žiadne práva a povinnosti a nie je vykonateľné.
Z vykonaného dokazovania , z vyjadrenia odporcu a lustráciou v registri exekučných vecí mal súd za preukázané, že do 31.3.2015 nebolo začaté exekučné konanie na vymoženie pohľadávky z exekučného titulu predmetného rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012. Keďže základným predpokladom rozhodnutia je jeho záväznosť a predmetné rozhodnutie rozhodcovského rozsudku nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením pre účastníkov ani pre iné subjekty záväzné, t. j. neplynú z neho žiadne práva a povinnosti, nemožno podať návrh na vykonanie exekúcie tohto rozhodnutia, preto nie je daný dôvod na zrušenie predmetného rozhodnutia. Preto súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s citovaným zákonným ustanovením návrh navrhovateľky na zrušenie vyššie citovaného rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Keďže navrhovateľka zobrala späť svoj návrh v časti o uloženie zákazu odporcovi uplatňovať si nároky vzniknuté s ním uzatváraných poistných zmlúv v rozhodcovskom konaní zobrala späť súd v tejto časti konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O trovách konania súd rozhodol podľa §150 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Za dôvod hodný osobitného zreteľa mal súd tú skutočnosť, že dôvodom zamietnutia návrhu navrhovateľky bez skúmania merita veci bola zmena právnej úpravy, ktorá spôsobila zmenu právneho postavenia účastníkov tohto konania, za ktorú zmenu však nezodpovedá ani jeden z týchto účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )