Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/35/2012

Rozhodnutie

Okresný súd v Martine samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci navrhovateľov: v rade 1/ A. F., C.. S., W.. XX. X. XXXX, F. Y., Y..C.. Š.W. XXXX/XX, v rade 2/ A. J., C.. F., W.. X. X. XXXX, F. Y., A.F. XX/X, v rade 3/ V. V., C.. F., W.. XX. X. XXXX, F. Y., N. XXXXX/XX, v rade 4/ C. N., W.. XX. XX. XXXX, F. Y., E. X/X, v rade 5/ Ľ. Ž., C.. T.Č., W.. XX. X. XXXX, F. Y., M. XXX/XX, v rade 6/ U. Š., C.. T., W.. XX. XX. XXXX, F. L. XX, v rade 7/ X. V., C.. V., W.. X. XX. XXXX, F. A., E.. Q. XXXX/X, v rade 8/ R. V., W.. XX. X. XXXX, F. H. XXX, v rade 9/ R. Q., W.. X. X. XXXX, F. N. Y., G.. X. Y. XXXX/XXX, v rade 10/ K.. Y.É. L., C.. C., W.. XX. X. XXXX, F. XXX XX W. F., L.. Č. XXX, Č. C., v rade 11/ K.. R. C., W.. X. X. XXXX, F. C. T. C., U. XXX, Č. C., v rade 12/ L. Q., C.. N., W.. XX. X. XXXX, F. Y., E. L. XX/XX, v rade 13/ M. F., W.. X. X. XXXX, F. U., Y..C.. Š. XXXX/XX, všetci zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Repáňom, advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25 proti odporcom: v rade 1/ U. Š., C.. J., W.. XX. X. XXXX, F. Y., M. XXX, v rade 2/ R. T., C.. J., W.. XX. X. XXXX, F. Y., M. XXXX, obidve zastúpené splnomocneným zástupcom JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom vo Veľkom Krtíši, SNP 1/A, v konaní o zaplatenie 20.957,70 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľov z a m i e t a . O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia návrhom podaným dňa 10. 2. 2012 žiadali, aby odporcovia v návrhu označení 1 - 4 boli zaviazaní zaplatiť žalovanú sumu vo výške 31 127,20 €. V podanom návrhu zo dňa 10. 2. 2012 boli navrhovatelia označení v rade 1 - 9, následne zo strany právneho zástupcu navrhovateľov bol podaný návrh na pristúpenie nových účastníkov do konania na strane navrhovateľa a to účastníkov označených v rade 10 - 13. Súd uznesením zo dňa 13. 3. 2013 pripustil účastníkov v rade 10 - 13 na strane navrhovateľa. Následne bol upravený návrh na začatie konania potom, ako navrhovatelia voči odporkyni v rade 2/ Y.. Ž. J. vzali návrh späť (voči tejto odporkyni konanie zastavené uznesením zo dňa 13. 3. 2013). Uznesením zo dňa 15. 3. 2013 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania tak, že vo vzťahu k odporcom v rade 1, 3 a 4 (tak ako boli označení v poradí v návrhu na začatie konania) upravil výšku žalovaných súm navrhovateľmi v rade 1 - 13.

Vo vzťahu k označenej odporkyni v rade 1/ X. Š. na námietku príslušnosti bol návrh vylúčený na samostatné konanie a následne vec postúpená Okresnému súdu vo Veľkom Krtíši. V tomto štádiu konania po uvedených procesných úkonoch zostali na strane odporcov odporkyne v návrhu označené v rade 3 a 4, ktoré sú ďalej označené ako odporkyne v rade 1/ a 2/. Navrhovatelia v rade 1 - 13 uplatnili vo vzťahu k odporkyniam svoj návrh na základe tej skutočnosti, že dňa 26. 5. 1977 sa na Štátnom notárstve v Martine uskutočnilo dedičské konanie po nebohej X. U., C.. R., A. H. XX. X. XXXX, sp. zn. D 335/77. Zákonnými dedičmi po nebohej boli jej deti a to X. J., Y. F., K. N., U. T. E. X. V.. Dedičstvo po nebohej bolo vysporiadané tak, že rodinný dom č. XX U. F. spolu s dvorom, záhradou a porastom nadobudli do vlastníctva X. J., W.. XX. XX. XXXX U. ?-K., Y.Á. F., W.. XX. X. XXXX U. X/X-K., K. N., W.. X. X. XXXX U. X/X-K., U. T., W.. XX. X. XXXX U. X/X-K., X. V., W..

X. X. XXXX U. X/X-K., poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie nachádzajúcu sa v k. ú. H., zapísaná v protokole č. XX a to parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X v celosti a parcely č. XX, XXX, XXX v 1/6-ine nadobudla X. J., W.. XX. XX. XXXX s tým, že pre prípad vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5- ine ostatným spoludedičkám. Z vtedajšej platnej právnej úpravy v súlade s § 23 ods. Zb. o jednotných roľníckych družstvách sa vyžadovalo také vyporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z dedičov a to z dôvodu zamedzenia drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy, čo právni predchodcovia navrhovateľa rešpektovali a súhlasili s vysporiadaním, ako je uvedené v dedičskom rozhodnutí. Preto bolo v dedičskom rozhodnutí ustálené dojednanie, ktoré zabraňovalo ukráteniu ostatných dedičov na ich právach, že dedič, ktorý nehnuteľnosti dostal, je povinný v prípade vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatným spoludedičom. Zo strany navrhovateľov boli špecifkovaní právni nástupcovia po dedičoch tak, ako boli vyvodení v dedičskom rozhodnutí sp. zn. D 335/77. Zo strany odporkýň dedičská postupnosť nebola žiadnym spôsobom namietaná, t.j. stotožnili sa fyzickou postupnosťou uvedenou navrhovateľmi. Časť poľnohospodárskej pôdy nachádzajúcej sa v k. ú. H., zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra X. parcelné číslo XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2, ktorú odporcovia v rade 1 - 4 zdedili. Na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 22. 5. 2007, č.k. bola odporcami Kúpnou zmluvou zo dňa 28. 5. 2010 predaná spoločnosti Y. L..C..I.., L. Z. XX, Y. vo výmere XXXX m2 a to za kúpnu cenu 63 669,24 €. Navrhovatelia tvrdili, že sú právnymi nástupcami dedičiek po nebohej X. K., C.. R. a preto sa domáhajú splnenia povinnosti, ktorá vyplynula z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine zo dňa 26. 5. 1977, sp. zn. D 335/77 a teda domáhajú sa splnenia povinnosti vyplatiť prislúchajúce dedičské podiely po tom, ako zo strany odporcu došlo k odpredaju poľnohospodárskej pôdy. Odporcovia výpočet žalovanej sumy v súvislosti s odpredajom pôdy spoločnosti Y. nespochybnili, stotožnili sa s jeho matematickým výpočtom. Odporkyne sa k návrhu navrhovateľov písomne vyjadrili prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Poukázali na to, že navrhovatelia svoj návrh opierajú, resp. odkazujú na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 11. 2003, sp. zn. , ktorý obsahuje právnu vetu "rozhodnutie o vysporiadaní dedičstva, podľa ktorého sa preberateľom dedičstva poľnohospodárskych pozemkov stáva jeden z dedičov s tým, že v prípade scudzenia pozemkov za náhradu sa táto rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov, možno považovať za obdobu (analógiu) zmluvy (dohody), ktorá zakladajúc majetkové právo zaväzuje nielen jej účastníkov, ale aj ich právnych nástupcov, ktorá im umožňuje domáhať sa práv, resp. nárokov ňou založených, ak sa stanú splatnými".

Podľa odporkýň išlo o ojedinelé rozhodnutie súdu Najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, pričom poukázali na to, že súdy rozhodujúce v obdobných veciach zaujali opačný názor, ako to urobil dovolací súd (Okresný súd Žilina a následne Krajský súd Žilina). Predmetné dovolacie rozhodnutie sa opiera predovšetkým o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 22. 11. 1964, ktoré je podľa nich značne diskutabilné, pokiaľ sa takto zaisťuje nárok na výplatu z dedičstva. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia predmetného rozhodnutia dospeli k záveru, že tu sa súd postavil na stanovisko, že je potrebné zabezpečiť spravodlivé usporiadanie ustupujúcich dedičov s prihliadnutím na podmienky a okolnosti, za ktorých k tomuto vyporiadaniu došlo, avšak v rámci vyporiadania dedičstva treba vychádzať z ceny, ktorá bola aktuálna v čase, keď k vyporiadaniu došlo. Iný výklad by bol v rozpore s koncepciou dedičského práva, pretože pokiaľ by ustupujúci dediči si zachovávali živé právo k veci, teda mali by byť vyplatení z hodnoty, ktorá platí v čase dedenia, dostal by sa do nevýhodného postavenia preberateľ takéhoto majetku najmä z dôvodu, že znáša všetky následky z titulu vlastníctva k tejto veci, po prípade platenia dane a podobne, avšak na druhej strane ustupujúci dedičia bez akýchkoľvek povinností by v budúcnosti mohli obdržať neadekvátny prospech. Rozhodnutie notára o dohode dedičov môže mať právnu relevanciu len vtedy, ak je v ňom uvedená výška výplat dedičských podielov a táto suma musí vychádzať z právoplatného rozhodnutia štátneho notárstva, nemôže odkazovať na budúcnosť. Výška výplaty dedičských podielov musí byť v rozhodnutí podľa § 39 Notárskeho poriadku určená konkrétne s prihliadnutím na právoplatné rozhodnutie štátneho notárstva podľa § 37 ods. 1 vtedy platného notárskeho poriadku. V dedičskom konaní sp. zn. D 335/77 bola hodnota poľnohospodárskej pôdy ustálená na sumu 6 000 Kčs. Ak X. J. vznikol v pôvodnom dedičskom konaní po X. K. dlh voči spoludedičom, mal byť v rámci dedičského konania , resp. D 163/89 konštatovaný aj dlh poručiteľky X. J. a mal byť vykonaný súpis aktív a pasív. V predmetnej veci treba pristupovať aj z právneho stavu platného v čase uzatvorenia dohody medzi dedičmi po X. K. s tým, že tento právny

stav bol usporiadaný prijatím Zákona č. 293/1992, ktorý zrušil predchádzajúce autoritatívne rozhodnutia ohľadne poľnohospodárskych pôd a priznal všetkým ustupujúcim dedičom pri dedení poľnohospodárskej pôdy možnosť napraviť chyby, ktoré vznikli v dôsledku toho, že ako navrhovateľky uvádzajú vo svojom návrhu, že z vtedajšej platnej úpravy zakotvenej v § 23 Zákona č. 49/59 Zb. sa vyžadovalo také usporiadanie dedičstva, pri ktorom sa výlučným vlastníkom všetkej pôdy stal len jeden z dedičov a to z dôvodu zamedzeniu drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy, čo právni predchodcovia navrhovateľov rešpektovali, súhlasili s vysporiadaním, ako je uvedené v dedičskom rozhodnutí. Preto v dedičskom rozhodnutí bolo ustálené dojednanie, ktoré zabraňovalo ukráteniu ostatných dedičov na ich právach, že dedič, ktorý nehnuteľnosti dostal, je povinný v prípade vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia tŕžnej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine. V danej dobe ani dedič fakticky pôdu užíval nemohol. Zo strany odporkýň bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku navrhovateľov.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dokladmi - rozhodnutím Štátneho notárstva zo dňa 26. 5. 1977, Kúpno-zaopatrovacou zmluvou zo dňa 24. 2. 1981, rozhodnutím Štátneho notárstva zo dňa 28. 1. 1977, rozhodnutím Štátneho notárstva D 478/87, uznesením Okresného súdu v Martine zo dňa 7. 4. 1995, Osvedčením o dedičstve zo dňa 12. 3. 2009, rozhodnutím Štátneho notárstva zo dňa 18. 6. 1981, Osvedčením o dedičstve zo dňa 17. 5. 2011, Osvedčením o dedičstve zo dňa 22. 5. 2007, výpisom z listu vlastníctva č. XXX E. XXX V.. Ú.. H., Kúpnou zmluvou zo dňa 28. 5. 2010, kópiou dedičského rozhodnutia vo veci D 163/89, Osvedčením o dedičstve sp. zn. , Zmluvou o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností prenajímateľky R. T. zo dňa 28. 5. 2007, oznámením Poľnohospodárskeho družstva H. o znížení nájmu, výpočtu nájmu, výpočtovými listami z roku 2006 a 2008, Zmluvou o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností prenajímateľky U. Š. zo dňa 1. 1. 2001, Dodatok k tejto zmluve a výpočtové listiny z roku 2001, 2006 a 2007, Kúpnou zmluvou zo dňa 26. 5. 2010, geometrickým plánom, rozhodnutím Správy katastra Martin zo dňa 28. 5. 2010 a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia si uplatnili svoj nárok voči odporkyniam (v tomto konaní zostali dve odporkyne), ktorý presne špecifikovali čo sa týkalo výpočtu a následne aj s doložením dedičskej postupnosti. Zo strany odporkýň dedičská postupnosť na strane navrhovateľov spochybnená žiadnym spôsobom nebola. Odporkyne nespochybnili ani výšku žalovanej sumy uplatnenú jednotlivými navrhovateľmi, ktorá podľa navrhovateľov vyplynula z kúpnej zmluvy uzavretej odporkyňani a spoločnosťou Y., ktorej boli odpredané poľnohospodárske pozemky za kúpnu cenu v sume 63 669,24 €. Predmetom uzavretej kúpnej zmluvy medzi odporkyňami a spoločnosťou Y. L..C..I.. zo dňa 28. 5. 2010 boli poľnohospodárske pozemky zapísané na LV č. XXX V.. Ú.. H. a to parcela č. XXX - orná pôda o výmere XX XXX m2, pričom z tejto bola odpredaná výmera X XXX m2. Predmetnú pôdu odporcovia zdedili na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. zo dňa 22. 5. 2007.

Navrhovatelia si uplatňovali svoj nárok ako právni nástupcovia dedičov v súvislosti s dedičským rozhodnutím po nebohej X. K., C.. R., A. XX. X. XXXX, sp. zn. D 335/77 a to z toho dôvodu, že poľnohospodársku a lesnú pôdu v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie, nachádzajúcu sa v k. ú. H., zapísanú v protokole č. XX ako parcely č. XXX, XXX, XXX, XXX/X XXX, XXX U. X/X-K. W. X. J., W.. XX. XX. XXXX, dedička po nebohej X. K., C.. R. s tým, že pre prípad vypustenia tejto pôdy z bezplatného užívania, alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatným spoludedičkám, t.j. Y. F., K. N., U. T. E. X. V.. Osvedčením o dedičstve sp. zn. zo dňa 22. 5. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 22. 5. 2007 po nebohej K. J.I., C.. Y. nadobudli dedičky U. V., C.. J., U.C. Š., R. T., Y.. Ž. J. každá v 1/5- ine vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. H., zapísaným na LV č. XXX, parcela registra X. Č.. XXX - orná pôda o výmere XXXXX m2. Po uvedenom rozhodnutí následne dedičky predali časť nadobudnutej pôdy spoločnosti Y. L..C..I... Odporkyne ohľadne uvedenej poľnohospodárskej pôdy uzavreli s Poľnohospodárskym družstvom H. so sídlom v H. zmluvu o nájme pôdy. R. T. uzavrela Zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností s Poľnohospodárskym družstvom H. dňa 28. 5. 2007, U. Š. uzavrela Zmluvu o nájme dňa 1. 1. 2001 s Poľnohospodárskym družstvom Dražkovce a predmetné nehnuteľnosti boli začlenené do ročnej úhrady za nájom až od roku 2007.

Vychádzajúc z rozhodnutia Štátneho notárstva v Martine sp. zn. D 235/77 kde je uvedené, že poľnohospodársku a lesnú pôdu patriacu poručiteľke X. K., C.. R., ktorá sa nachádza v bezplatnom užívaní socialistickej organizácie, nadobudla do vlastníctva X. J., ktorá pre prípad vypustenia pôdy z

bezplatného užívania, alebo iného speňaženia je povinná z utŕženej hodnoty vyplatiť po 1/5-ine ostatným spoludedičkám.

Navrhovatelia tvrdili, že formulácia uvedená v dedičskom rozhodnutí, ktorá je uvedená ako nárok vyplývajúci vyňatie z bezplatného užívania, alebo iné speňaženie, je im dané na výber a v danom prípade si uplatnili nárok až v prípade speňaženia poľnohospodárskej pôdy dedičkami X. J.. Odporkyne naopak tvrdili, že je tu alternatívna možnosť a to v prípade vypustenia pôdy z bezplatného užívania, alebo iné speňaženie je podkladom pre uplatnenie nároku na utŕženie hodnoty ostatným spoludedičkám.

Pri výklade tohto dedičského rozhodnutia súd dospel k záveru, že v konkrétnom dedičskom rozhodnutí bola daná možnosť spoludedičkám uplatňovať si nárok v prípade vypustenia pôdy z bezplatného užívania ako jedna možnosť a druhá možnosť iné speňaženie, pretože medzi týmito dvomi nárokmi, resp. postupmi je spojka alebo a ide o spojku, ktorá zakladá nárok buď jedného, alebo druhého postupu. Pretože zo strany odporkýň bola vznesená námietka premlčania uplatneného nároku navrhovateľov, súd posudzoval túto námietku premlčania s prihliadnutím na tú skutočnosť, že návrh na začatie konania bol podaný 9. 2. 2012 faxovým podaním a následne doplnený písomným podaním 10. 2. 2012. Ohľadne poľnohospodárskej pôdy odporkyne uzavreli s Poľnohospodárskym družstvom v H. zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností, ktoré boli pripojené do spisu. Odporkyňa R. T. takúto zmluvu uzavrela 28. 5. 2007 a odporkyňa U. Š. uzavrela Zmluvu o nájme poľnohospodárskych nehnuteľností 1. 1. 2007, ale až v rámci Dodatkov k zmluve sa týkal predmetných nehnuteľností až nájom pre rok 2007.

Po prijatí zákona o pôde a to Zákona č. 229/1991 Zb. v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 vznikol nájomný vzťah k poľnohospodárskej pôde, pretože v súlade s citovaným zákonným ustanovením ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti zákona, alebo dňom, keď bol pozemok podľa druhej časti tohto zákona vydaný, medzi nimi vzájomný vzťah, ktorý možno vypovedať k 1. októbru bežného roka. Nájomný vzťah, ktorý vznikol medzi odporkyňami a Poľnohospodárskym družstvom v H.Ž., užívajúcim predmetné nehnuteľnosti vznikol nesporne zo zákona, ale preukázateľne až po vydaní Osvedčenia zo dňa 22. 5. 2007 ( zo dňa 22. 5. 2007) a od tejto doby pôda nespochybniteľne nebola užívaná bezplatne, ale bola užívaná na základe nájomnej zmluvy za odplatu. Tu podľa názoru súdu možno v súlade s dedičským rozhodnutím z roku 1977 vysloviť, že nastala skutočnosť a to prípad vypustenia pôdy z bezplatného užívania. Odporkyne za užívanie pôdy poľnohospodárskym družstvom dostávali nájom a teda už v tejto dobe možno povedať, že navrhovateľom vznikol nárok na vyplatenie podielu v súvislosti s predmetným dedičským rozhodnutím. Súd sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľov, že navrhovatelia si mohli uplatniť nárok až po speňažení predmetných nehnuteľností a preto ich nárok, ktorý bol uplatnený 9. 2. 2012, je uplatnený včas. Zo strany odporkýň bola vznesená námietka premlčania 3-ročnej premlčacej lehoty v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka na uplatnenie peňažných nárokov navrhovateľmi, súd sa stotožnil s tým, že daná premlčacia lehota plynula najneskôr od 22. 5. 2007 a uplynula v plynutí troch rokov, t.j. 22. 5. 2010. Pretože nárok navrhovateľov bol zamietnutý s prihliadnutím na uplatnenie premlčania zo strany odporkýň, bližšie sa súd nárokom navrhovateľov nezaoberal. S uplatnenou námietkou premlčania sa súd vysporiadal tak, že žalobu zamietol bez toho, aby skúmal, či uplatnené právo existovalo, resp. v akom rozsahu existovalo.

Rozsudkom zo dňa 9.7.2014 súd návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku navrhovatelia podali odvolanie, odvolací súd svojím rozhodnutím zo dňa 29.5.2015 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že dedičia v dotknutom dojednaní žiadnym spôsobom neustálili prioritu niektorej zo skutočností, zakladajúcich vznik nároku na výplatu pred inou, ani zánik ďalších nárokov v prípade, že nastane jedna z možných skutočností, zakladajúcich vznik nároku na výplatu. Pokiaľ by dedičia mali takúto vôľu, bolo potrebné ju prejaviť v dedičskom rozhodnutí výslovne. Bez takéhoto prejavu nemožno vyvodzovať závery o akomkoľvek obmedzí nárokov ustupujúcich dedičov, resp. ich právnych nástupcov, vyplývajúcich z dotknutého dojednania. Takýto jeho výklad zodpovedá, pri uplatnení prvkov logiky a racionality, vôli dedičov, keď zároveň jeho uplatnenie bude v dôsledkoch znamenať, že každému z dedičov, resp. právnych nástupcov sa dostane toľko, koľko by zodpovedalo ich dedičským podielom. Ak by v rozhodnom čase neexistovali zákonné obmedzenia za účelom zabránenia drobenia pozemkov. Z hľadiska rešpektovania princípu spravodlivosti, spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, nemožno nijako v prejednávanom prípade odôvodniť, že by ustupujúci dedičia, resp. ich právni

nástupcovia bez ďalšieho mali mať nárok len na niektorý z nárokov, prípadne len ten, ktorý mohol byť uplatnený skôr. Vo vzťahu k námietke odporcov, že dotknuté dojednanie nie je dohodou dedičov, ale autoritatívne rozhodnutie notára, v zmysle vtedy platného práva, odvolací súd poznamenal, že povinnosť uviesť v dedičskom rozhodnutí takéto dojednanie (ustanovenie) nevyplýva zo zákona. Preto, pokiaľ ju notár vo svojom rozhodnutí uviedol, je zrejmé, že tak urobil v zmysle dohody (návrhu) dedičov. Odôvodnenie predmetného dedičského rozhodnutia, kde sa konštatuje, že dedičstvo bolo vysporiadané podľa návrhu dedičiek na pojednávaní prítomných, uvedené len potvrdzuje. Voči dedičskému rozhodnutiu sa mohol hociktorý z účastníkov dedičského konania odvolať.

Súdom bol následne vytýčený termín pojednávania dňa 30.9.2015 s tým, že právny zástupca odporkýň podaním zo dňa 29.9.2015 doplnil svoje podanie, kde zaujal stanovisko k rozhodnutiu odvolacieho súdu a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR , ktoré je podľa neho v úplnom protiklade proti rozhodnutiu, na ktoré prihliadol odvolací súd a to rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Cdo 96/2000. Opakovane zdôraznil, že právo na výplatu navrhovatelia nepreukázali zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. osvedčením súdu o odovzdaní vlastníckeho práva k pohľadávke, analogicky poukázal na ustanovenie § 37 ods.3 Exekučného poriadku, podľa ktorého v prospech iného než je označený v rozhodnutí možno priznať právo len ak sa preukázalo, že na neho prešla povinnosť, alebo právo z titulu (v danom prípade z rozhodnutia), tento prechod musí byť doložený listinou, preukazujúcou prevod alebo prechod práv. navrhovatelia nedoložili dedičské rozhodnutia, z ktorých by jednoznačne vyplynulo právo, ktoré je uvedené v rozhodnutí sp.zn.D 335/1977 (výplata podielu ostatným spoludedičkám, ktorými sú Y. F.Á., K. N., U. T., X. V.) prešla na nich, teda, že predmetom dedičského konania, v ktorom sa stali niekoľkonásobní právni nástupcovia po pôvodných spoludedičkách bola aj pohľadávka splatná v budúcnosti.

Následne odporkyne predložili výdavky, ktoré podľa ich vyjadrenia súviseli so zhotovením podkladov pre kúpno-predajnú zmluvu so spoločnosťou Y. L..C..I.. Martin (tejto spoločnosti predali nehnuteľnosti). K uvedenému súd konštatuje, že predložené listinné doklady žiadnym spôsobom nepreukázali tvrdené skutočnosti, výdavky nesúviseli s tým, čo odporkyne uvádzali, neboli ku konkrétnemu geometrickému plánu, ani neboli predložené iné náklady, ktoré by nesporne súviseli s prevodom nehnuteľností. Na uvedené súd prihliadnuť z tohto dôvodu vôbec nemohol.

Podaním zo dňa 22.10.2015 právny zástupca odporkýň zaslal súdu stanovisko v predmetnej veci a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.3.2011, ktoré podľa neho je možné analyticky aplikovať na danú vec, resp. osvojiť si argumentáciu zo odôvodnenia rozsudku s tým, že dedičstvo sa podľa § 460 Občianskeho zákonníka nadobúda smrťou poručiteľov, predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič. Z ustanovenia § 91 ods.1 O.s.p. vyplýva, že ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každá z nich sama za seba. Ak však ide o také spoločné práva a povinnosti, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich aj pre ostatných. Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné. Súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri prejednaní a rozhodovaní iných vecí. Najvyšší súd poukázal na to, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec hnuteľná, či nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len toho, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom v prípadne jeho nástupcom. Nadobudnutie dedičstva však nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobudnutí dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Právny zástupca odporkýň bol toho názoru, že účastníkmi konania na strane navrhovateľov ani neboli všetci dedičia po poručiteľkách a teda v tomto konaní neboli ani úplne zachytené podiely jednotlivých spoluvlastníkov, predovšetkým to bolo u dedičky K. N. - F., kde 7/120-ín nebolo krytých žalobou. Túto skutočnosť upresnil právny zástupca odporkýň na pojednávaní, konanom dňa 2.12.2015 s tým, že správne malo byť uvedené, že uplatnený je podiel 16/120-ín a 8/120-ín uplatnených nie je. Vyjadrenia, ktoré boli predložené odporkyňami prostredníctvom ich právneho zástupcu do spisu po rozhodnutí odvolacieho súdu boli doručené právnemu zástupcovi navrhovateľov, ktorý na uvedené písomne nereagoval.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 28.11.2013, na ktoré poukazovali odporcovia bolo nesporne zistené, že jednalo o obdobnú právnu vec, ako je v predmetnej veci, avšak podkladom bolo rozhodnutie Štátneho notárstva v Prievidzi, ktoré schválilo dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ktorá bola v časti povinnosti vyplatenia ustupujúcich dedičov nejasná a nezrozumiteľná. V tomto rozhodnutí sa odvolací súd zaoberal aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. , kde bola riešená situácia, vyplývajúca z rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Žiline zo dňa 3.6.1963, nadobúdateľom majetku po poručiteľovi sa stal jeho syn bez povinnosti vyplatiť ustupujúcich dedičov. V dôsledku odvolania ostatných dedičov Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením napadnuté uznesenie potvrdil, avšak s tým, že uviedol, že v prípade scudzenia pozemku za náhradu sa táto náhrada rozdelí v rovnakom pomere medzi všetkých dedičov. Takéto špecifikovanie nároku potom bolo Najvyšším súdom pokladané za úplné a zrozumiteľné. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je konštatované, že nemožno v ňom aplikovať závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. vzhľadom na odlišné rozhodnutie štátneho notára.

Pri posúdení nároku navrhovateľov súd vychádzal predovšetkým zo záveru rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.3.2011. Teda vychádzajúc zo záverov tohto rozhodnutia ako aj z právnej úpravy nadobúdania dedičstva podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič. K nadobudnutiu dedičstva však nedochádza len na základe smrti. Právna úprava dedičského práva vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté. Konanie o dedičstve sa začína aj bez návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom prejednaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva vo vyporiadaní dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu tu teda nemôže byť istota s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí a to najmä, kto bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov. Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov celého majetku, patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov, týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv, patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle ustanovenia § 91 ods.2 O.s.p.. To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne vecí, o ktoré ide v občianskom súdom konaní, vedenou s inou osobou, ako dedičom (ktorá nie je poručiteľovým dedičom) vyporiadaná. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok známy, nebol predmetom dedičstva, a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníka tejto veci.

Súd bol toho názoru, že pokiaľ navrhovatelia si chceli uplatniť pohľadávku voči odporcom, ktorá mala vyplynúť zo spôsobu vyporiadania dedičstva medzi dedičmi po poručiteľke X. U., tak táto pohľadávka mala byť najskôr vyporiadaná v dedičskom konaní po dedičoch menovanej a to X. J., Y. F., K. N., U. T., X. V.. Dedičky po menovaných v čase podania návrhu už nežili a nárok si uplatnili právni nástupcovia, dedičia bez toho, aby pohľadávka bola predmetom dedičstva po poručiteľoch a prejednaná v dedičskom konaní. Odporkyne zdedené vlastníctvo k poľnohospodárskej pôde, ktorá bola v užívaní socialistickej organizácie a ktoré nadobudla ich matka po svojej matke v čase pred prevodom na základe kúpno- predajnej zmluvy so spoločnosťou Y. L..C..I.. si tento nárok prejednali v dodatočnom dedičskom konaní. Súd bol toho názoru, že aj navrhovatelia mali postupovať rovnakým spôsobom a pohľadávku, ktorú uplatňovali voči odporcom si mali najskôr vyporiadať v dedičskom konaní po ich predchodcoch tak, aby bolo zrejmé, akým spôsobom došlo medzi jednotlivými dedičmi k vyporiadaniu. V situácií, keď navrhovatelia takýmto spôsobom nepostupovali, si v konaní uplatňovali nárok, ktorého oprávnenosť nevedeli preukázať. Z uvedeného dôvodu súd ich návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v súlade s ustanovením § 151 ods.3 O.s.p. vzhľadom na náročnosť právneho posúdenia a rozsahu trov konania v predmetnej veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.