Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/37/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v exekučnej veci v prospech oprávnenej: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO 35 776 005, so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, proti povinnému: A. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom C. D., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Jozef BURI, LLM, MBA, Exekútorský úrad so sídlom Ku Bratke 3, Levice, pod sp. zn. EX 226/2008, o vymoženie 33,19 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -23 z 27.11.2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Povinnému a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov konania exekúcie voči oprávnenej nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II. súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, zákona o priestupkoch v platnom znení, zákona o priestupkoch účinnom do 31.8.2008, , .

Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že správne rozhodnutie bolo vydané 20.1.2007, kedy bolo účinné ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, ktoré ustanovovalo trojročnú prekluzívnu lehotu na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty za priestupok. Predmetné rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť 5.2.2007 a v danom prípade prekluzívna lehota na vymáhanie práva uplynula 5.2.2010. Rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote vydané nebolo, preto uplynutím trojročnej lehoty sa stal exekučný titul neúčinným.

O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi žiadne nepriznal, nakoľko vo výzve z 8.2.2012 (doručená súdnemu exekútorovi do vlastných rúk 17.2.2012) súd prvej inštancie určil súdnemu exekútorovi lehotu 10 dní na predloženie vyúčtovania trov exekúcie, pričom súdny exekútor na predmetnú výzvu nereagoval, súd prvej inštancie mal teda za to, že si žiadne trovy exekúcie neuplatňuje.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie oprávnená z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. V odvolaní uviedla, že exekučný titul bol vydaný pred 1.9.2008, teda v čase platnosti a účinnosti zrušeného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, prekluzivita nároku oprávnenej z exekučného titulu sa teda má posudzovať podľa súčasnej právnej úpravy, v zmysle ktorej už nie je na vymoženie pokuty uloženej za priestupok ustanovená žiadna doba. Novelizáciou zákona o priestupkoch účinnou od 1.9.2008 došlo k vypusteniu ustanovenia o trojročnej prekluzívnej lehote na možnosť vymáhania uloženej pokuty za priestupok z ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Novelizácia predmetného ustanovenia je príkladom nepriamej retroaktivity. Čo sa týka trojročnej lehoty na vymoženie uloženej pokuty za priestupok, táto bola zachovaná, nakoľko na exekučné konanie sa subsidiárne aplikujú ustanovenia . Oprávnená navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil.

Povinný, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrili.

Dňa 15.4.2013 výkon funkcie pôvodného súdneho exekútora Bc. Imrich Majercsik podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov zanikol. Z dôvodu zániku výkonu funkcie pôvodného súdneho exekútora bol do výkonu funkcie súdneho exekútora vymenovaný JUDr. Ing. Jozef Buri, LLM, MBA.

Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučné konania začaté pred 1.11.2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.10.2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

Podľa ustanovenia , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ustanovenia , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie ( a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti ( ), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť ( ).

Z obsahu spisu bolo zistené, že exekučným titulom je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA 2628967, ktorým bola povinnému uložená pokuta 33,19 eur za skutok spáchaný 20.1.2007, porušením ustanovenia a ustanovenia o priestupkoch v platnom znení. Predmetný blok nadobudol právoplatnosť 20.1.2007 a vykonateľnosť 5.2.2007. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým zastavil exekúciu.

V zmysle ustanovenia o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

V záujme právnej stability zákonodarca v citovanom ustanovení zakotvil trojročnú lehotu, v ktorej sa rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok musí vykonať tak, aby pri uplatňovaní práva nevznikali nedôvodné prieťahy. Začiatok plynutia tejto lehoty je viazaný na uplynutie lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Daná lehota podľa znenia citovaného ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch nie je lehotou, v ktorej by mal oprávnená svoje právo uplatniť ale lehotou, v ktorej má príslušný orgán rozhodnutie vykonať. I z gramatického výkladu citovaného ustanovenia, z použitého slovného spojenia „rozhodnutie ... možno vykonať“, pričom sloveso „vykonať“ je slovesom dokonavého vidu, vyplýva, že výkon rozhodnutia v zákonnom stanovenej lehote musí byť nielen začatý, ale aj ukončený, urobený, uskutočnený. Táto lehota má teda prepadný charakter, jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniká. K preklúzii práva je pritom nevyhnutné prihliadnuť z úradnej povinnosti a v každom štádiu konania. Táto novelizácia pritom neobsahuje žiadne intertemporálne ustanovenia, novela nerieši stav stretu rozdielnych úprav.

Toto ustanovenie bolo novelizované ktorým sa mení a dopĺňa o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov a mení a dopĺňa o priestupkoch v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1.9.2008, kedy bolo vypustené. S účinnosťou od 1.9.2008 sa tak na výkon rozhodnutia - bloku s poukazom na ustanovenie zákona o priestupkoch vzťahuje ustanovenie Správneho poriadku, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej na splnenie uloženej povinnosti.

V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že 15-dňová lehota na zaplatenie pokuty uloženej v predmetnom bloku začala plynúť 20.1.2007 a uplynula 5.2.2007. Zákonná trojročná prekluzívna lehota, dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť, potom uplynula 5.2.2010 po účinnosti novelizácie ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, kedy sa už na vykonateľnosť bloku vzťahovalo citované ustanovenie § 71 ods. 3 Správneho poriadku.

V súlade so všeobecne uznávanou právnou zásadou zákazu retroaktivity právnej normy treba vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov ako aj právne účinky, ktoré z nich vyplývajú zásadne posudzovať podľa práva platného v čase, v ktorom k vzniku, k zmene alebo zániku právneho vzťahu došlo. Používanie tejto zásady platí tak pre oblasť práva verejného ako i pre právo súkromné, avšak s určitými odchýlkami. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne, pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť práva verejného. Novšia právna norma, ktorej účinky sú pre jej adresáta výhodnejšie tu platí spätne vtedy, ak by predchádzajúca právna úprava upravovala danú vec spôsobom pre adresáta nevýhodnejším. Za týchto okolností pritom nerozhoduje, že retroaktivita právnej normy nie je v nej výslovne uvedená. Právne pomery adresáta právnej normy sa teda budú spravovať novším právnym predpisom, ak je pre neho výhodnejší. Opačná je potom situácia vtedy, ak novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej by situácia bola pre jej adresáta nevýhodnejšia, v tomto prípade platí všeobecne platná zásada zákazu retroaktivity právnej normy (mutatis mutandis porovnaj stanovisko správneho kolégia NS SR č. Snj 84/02).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže novšia právna norma obsahuje právnu úpravu, podľa ktorej je situácia pre povinného ako jej adresáta nevýhodnejšia, je nevyhnutné uplatniť všeobecne platnú zásadu retroaktivity právnej normy a preto na preklúziu výkonu daného práva aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom v čase plynutia predmetnej prekluzívnej lehoty a naopak neuplatniť právnu normu, ktorej účinnosť nastúpila až v priebehu plynutia tejto prekluzívnej lehoty a to ustanovenie § 71 ods. 2 Správneho poriadku, ktorá je nesporne pre jej adresáta - povinného nevýhodnejšia, s poukazom na zákaz retroaktivity právnej normy.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného zákonná trojročná prekluzívna lehota dokedy bolo možné predmetné rozhodnutie vykonať a teda exekúciu uskutočniť uplynula dňom 5.2.2010. Vykonávané rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatenú na mieste sa tak týmto dňom stal zo zákona neúčinným, zaniklo tým právo oprávnenej ako i povinnosť povinného vyplývajúca z predmetného bloku. Predmetný blok na pokutu nezaplatenú na mieste tým prestal byť vykonateľným, čím stratil základný atribút exekučného titulu s poukazom na ustanovenie a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, čím sa stal neúčinným. V dôsledku toho bolo potom dôvodným, aby súd prvej inštancie preskúmavaným uznesením označeným v záhlaví predmetnú exekúciu v zmysle ustanovenia o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov zastavil.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne s použitím ustanovenia potvrdil.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení v spojení s contrario tak, že fakticky plne úspešnému povinnému a úspešnému súdnemu exekútorovi nepriznal voči oprávnenej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný ako aj súdny exekútor boli v odvolacom konaní pasívni, nevykonali žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu spisu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z Čl. 17 Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu, keďže rozhodovanie postupom podľa ustanovenia , v spojení s ustanovením najskôr o nároku na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, že účastníkom konania žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti exekučného konania.

Odvolací súd s poukazom na uvedenú argumentáciu potom rozhodol tak, že povinnému a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči oprávnenej nepriznal.

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).