Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-37-2015.pdf
PDF · 118.93 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/37/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Z., D. XX a D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 16. júna 2015, č. k. 11P/320/2014-94, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 OSP) rozsudkom zo dňa 16.06.2015, č. k. 11P/320/2014-94 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) návrh na zníženie výživného pre maloletú P. U. zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že otec podal dňa 14.11.2014 návrh na zníženie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že jeho finančná situácia sa zmenila, nakoľko pracuje vo firme VIPOZ, s.r.o., jeho čistá mesačná mzda je cca 350 eur a z toho mu je ešte vo výške 100 eur sťahovaná exekúcia, ktorú má z titulu platenia zameškaného výživného. V roku 2013 sa oženil a jeho manželka je ako nezamestnaná evidovaná na úrade práce, dávku v nezamestnanosti jej nepriznali, pretože predtým bola na materskej dovolenke, nemá na ňu nárok a dávku v hmotnej núdzi tiež nepoberá z dôvodu, že on zarobí 350 eur. Nakoľko sa stará ešte aj o jej 15 ročnú dcéru U., ktorej si otec vyživovaciu povinnosť neplní, manželkiným príjmom sú iba rodinné prídavky 23 eur mesačne a náhradné výživné vo výške 65 eur mesačne, čo jej nepostačuje ani na zabezpečenie všetkých potrieb dcéry, tak on je živiteľom rodiny. Je toho názoru, že doteraz určené výživné z jeho strany je momentálne príliš vysoké, a preto žiada, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na dcéru P. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2014. Otec na pojednávaní dňa 16.12.2014 trval na návrhu a uviedol, že má iba jednu vyživovaciu povinnosť k mal. P., aktuálne býva v rodinnom dome v A., ktorý vlastní s manželkou, a jej dcérou U. J., ktorá má 15 rokov a aj voči nej si plní vyživovaciu povinnosť, nakoľko M. J. si vyživovaciu povinnosť riadne neplní, pričom jeho manželka poberala kvôli tomu náhradné výživné 65 eur. Má exekúcie, ktoré sú voči nemu vedené zo strany oprávneného: elektrárne, Consumer Holding, lízing na auto, tiež za plyn, pričom úhrnne tieto dlžoby sú asi v sume 7.000 eur, kde mesačne je mu zrážané po 100 eur a exekúcie vykonáva 6 exekútorov. Tieto exekúcie mal aj v čase posledného rozhodovania o výživnom v roku 2012, ale nikto to nebral do úvahy. On ďalšie dlhy a pôžičky nemal, náklady na domácnosť má 60 eur mesačne za elektriku, 24 eur platí za internet a televíziu. V čase poslednej úpravy výživného pracoval v PD Pokrok Ostrov. Matka N. O. na pojednávaní dňa 16.12.2014 nesúhlasila s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti, pretože si myslí, že suma 100 eur je na maloletú, o ktorú sa ona stará, primeraná. Náhradné výživné
jej bolo zastavené, lebo sa zamestnala. Nie je pravdou, že by dostávala od exekútora sumu 100 eur, o čom predkladá súdu aj doklad, z ktorého vyplýva, že od augusta 2012 pohľadávka na bežné a zameškané výživné nebola vymožená ani čiastočným plnením, resp. že boli vykonané zrážky iba v 4 mesiacoch v roku 2012, ktoré jej boli poukázané na účet. Aktuálne pracuje u zamestnávateľa Slovenská pošta s priemerným mesačným zárobkom 350-380 eur. Poberá vdovský dôchodok vo výške 285,30 eura, pričom v čase posledného určenia výživného bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a nepoberala žiadny príspevok ani dávku. Maloletej platí poistku vo výške 12,25 eura, stravu vo výške 20-30 eur podľa počtu pracovných dní. Býva v rodinnom dome vo J. Z., ktorý je vo vlastníctve jej matky, ktorej prispieva na domácnosť vo výške 40 eur na elektriku a mesačne vo výške 20 eur na odvoz smetí. Jej matka je aktuálne starobná dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok vo výške 300-340 eur, pričom domácnosť majú každá sama. Zároveň platí Slovenskej sporiteľni úver na opravu domu, ktorý bol poskytnutý vo výške 2.000 eur a mesačne ho spláca vo výške 90 eur, platí pôžičku vo výške 90 eur E. banke, ktorá je v celkovej výške 3.000 eur, pričom ide o bezúčelovú pôžičku, ktorú si zobrala takisto na opravu domu. Spolu s matkou majú náklady na kúrenie a to vo výške 220 eur a 418 eur, pričom ide o výdavok, ktorý hradí výlučne ona. Maloletá aktuálne navštevuje 3. r. ZŠ s MŠ vo J. Z.. Mala jednorazové výdavky na maloletú v mesiaci september a to 25 eur, 10 eur ZRPŠ a každý mesiac 5 eur školskú družinu a 9 eur na špeciálne zošity na anglický jazyk, ďalej má vyživovaciu povinnosť k synovi D. O., ktorý je prvák na drevárskej škole v Topoľčanoch, stúpli jej na neho náklady, kde mu cestovné platí 20-25 eur mesačne, plus ďalšie výdavky v škole, vdovský dôchodok poberá už po dobu asi 10 rokov, nakoľko tento nárok jej vznikol po nebohom manželovi D. O. a tento poberala aj v čase posledného rozhodovania o výživnom. Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť, lebo to nie je na prospech a v záujme maloletého dieťaťa. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch sp. zn. 9P/42/2012 zo dňa 22.03.2012 bola zvýšená vyživovacia povinnosť otca na mal. P. zo sumy 49,79 eura na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2012. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľ pracoval u zamestnávateľa Pokrok Ostrov, kde pracoval na dobu určitú a kde dosiahol priemerný mesačný príjem 520,35 eura vrátane nemocenských dávok, ktoré mu boli vyplatené sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom, pričom pracovný pomer bol ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru a odstupné mu vyplatené nebolo. Býval na adrese E., A. H. č. XX v dvojizbovom byte, kde býval aj s priateľkou H. J., ktorej skončila materská dovolenka a bola nezamestnanou, za prenájom bytu platili mesačne 300 eur a splácal pôžičku 40 eur, vyživovaciu povinnosť mal len k mal. P.. V čase podania návrhu pracoval u zamestnávateľa VIPOZ s.r.o. Horné Obdokovce, kde pracoval na dobu určitú, s priemerným mesačným zárobkom 443,93 eura, pričom pracovný pomer mu skončil dňa 31.12.2014 v dôsledku ukončenia dohodnutých prác na dobu určitú. Voči otcovi sa vedie exekučné konanie JUDr. Pavlom Holíkom súdnym exekútorom, pričom v roku 2012 otcovi boli vykonané zrážky na bežné a zameškané výživné, avšak od augusta roku 2012 do 08.12.2014 táto pohľadávka nebola vymožená ani čiastočným plnením. Dňa 23.11.2013 uzatvoril manželstvo s O. J.. Vedú sa voči nemu exekučné konania, kde je oprávneným EOS KSI je výška pohľadávky 2.103,71 eura, pri VŠZP je výška pohľadávky 683,26 eura. Od 13.01.2015 do 07.04.2015 bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom ku dňu 23.02.2015 kontakt na úrade práce za účelom sprostredkovania zamestnania zatiaľ nemal, nepoberal žiadne sociálne dávky vyplácané ÚPSVaR. Dňa 07.04.2015 uzatvoril dohodu o vykonaní práce s PD Horné Obdokovce do 30.04.2015 a od 30.04.2015 do 31.05.2015, pričom za mesiac apríl dosiahol čistú mzdu 487,57 eura a za mesiac máj 317 eur. Otec uzatvoril dňa 01.06.2015 pracovnú zmluvu s PD Horné Obdokovce, kde je pracovný pomer dohodnutý na dobu neurčitú. V čase poslednej úpravy výživného matka bola vedená v evidencii na ÚPSVaR ako uchádzačka o zamestnanie od 01.03.2011, poberala vdovský dôchodok vo výške 450 eur mesačne, prídavky na dve mal. deti, s ktorými bývala v rodinnom dome svojej matky D. H., jednalo sa o X-izbový rodinný dom, kde mala k dispozícii samostatný priestor, pozostávajúci z chodby, kuchyne a izby. Mesačne platila elektriku vo výške 55 eur, mala pôžičku, ktorú splácala po 80 eur mesačne a mal. P. platila poistku v Kooperatíve v sume 12,25 eura. Mala vyživovaciu povinnosť aj k synovi D. O., nar. XX.XX.XXXX. Matka aktuálne pracuje u zamestnávateľa Slovenská pošta s priemerným mesačným zárobkom 384,38 eura, zamestnávateľom je veľmi kladne hodnotená a naďalej poberá vdovský dôchodok vo výške 285,30 eura, platí úver H. sporiteľni vo výške 75,20 eura a E. banke vo výške 94 eur. Naďalej býva v rodinnom dome s matkou D. H., ktorá je majiteľkou domu, pričom platí mesačne za elektriku 44 eur a mesačne prispieva na opravu domu 20 eur. Platí maloletej obedy mesačne v sume 20-30 eur podľa počtu pracovných dní, poistku v U. a.s. vo výške 12,25 eura mesačne. Naďalej má vyživovaciu povinnosť k D. O., ktorý je
žiakom 1. triedy na SOU drevárskej v X., pričom s ním mala zvýšené náklady, v mesiaci september mu celkovo zaplatila sumu 159 eur, mesačne mu platí cestovné 20-25 eur, na školské obedy 20-26 eur a poberá rodinné prídavky na mal. deti v sume 47,04 eura. Mala zvýšené náklady na maloletú z titulu 1. sv. prijímania, čo preukázala písomnými dokladmi na č.l. 59-61, z ktorých vyplýva, že mala celkové náklady spojené s prijímaním 456,81 eura. Mal. P. v čase poslednej úpravy výživného mala 6 rokov, bola predškoláčka, navštevovala MŠ vo J. Z., kde jej matka platila 22 eur stravné mesačne a aktuálne navštevuje 3. A. triedu na ZŠ vo J. Z.. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti nie je dôvodný. Otec podal návrh na zníženie vyživovacej povinnosti dňa 14.11.2014, t.j. v čase keď ešte trval jeho pracovný pomer u zamestnávateľa VIPOZ s.r.o. Horné Obdokovce, kde dosahoval pravidelný mesačný príjem a tento bol skončený dňa 31.12.2014, t.j. 1,5 mesiaca po podaní návrhu otca. Pokiaľ však otec na konci roka dosahoval nižší príjem ako u posledného zamestnávateľa, u ktorého pracoval v čase posledného rozhodovania o výživnom, súd poukázal na skutočnosť, ktorá vyplýva z písomného dokladu na č.l. 52, že pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa okamžitým skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t.j. že porušil závažne disciplínu a je teda zrejmé, že svojim zavinením sa pripravil o výhodnejšie zamestnanie z hľadiska dosahovania finančného príjmu, nakoľko u tohto zamestnávateľa dosahoval vyšší príjem ako u zamestnávateľa VIPOZ s.r.o. V ďalšom období v r. 2015 otec dosiahol príjem za mesiace apríl a máj, čo bolo v konaní preukázané listinnými dôkazmi, z ktorých je zrejmé, že si bol schopný aj v tomto období plniť svoju vyživovaciu povinnosť k mal. P.. Okrem toho otec predložil súdu pracovnú zmluvu s novým zamestnávateľom, ktorá je uzatvorená 29.05.2015 na dobu neurčitú s nástupom do práce dňa 01.06.2015 a táto skutočnosť takisto preukazuje, že otec do budúcnosti bude schopný si plniť vyživovaciu povinnosť voči mal. P. U. v nezmenenom rozsahu. Otec v písomne podanom návrhu ako aj na pojednávaní uviedol, že sa stará výživou aj o dcéru svojej manželky, ku ktorej nemá vyživovaciu povinnosť, pričom podľa názoru súdu takúto skutočnosť nemožno zohľadniť ako odôvodnenú finančnú záťaž na jeho strane, pretože k nej nemá vyživovaciu povinnosť zo zákona, ale ju plní dobrovoľne. Pokiaľ otec uvádzal ako dôvod zníženia vyživovacej povinnosti prebiehajúce exekučné konanie, kde predmetom vymáhania je dlžné výživné, súd poukázal to, že tento stav, ktorý si otec sám zapríčinil, ide o pohľadávku výživného a táto skutočnosť sama osebe nemôže zakladať dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti. Okrem toho z potvrdenia na č.l. 39 vyplýva, že súdny exekútor oznámil, že pohľadávka zameškaného a bežného výživného bola uspokojená zrážkami zo mzdy otca v mesiacoch marec - júl 2012, pričom od augusta 2012 do 08.12.2014 táto pohľadávka nebola vymožená ani čiastočným plnením. Čo sa týka obdobia od 13.01.2015 do 08.04.2015, t.j. obdobia kedy bol otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Topoľčany, súd poukázal na vyjadrenia zo dňa 23.02.2015 na č.l. 58, kde sa konštatuje, že otec kontakt za účelom sprostredkovania zamestnania zatiaľ nemal, pričom z jeho vyjadrenia na pojednávaní zo dňa 21.04.2015 vyplýva, že on si v poslednom období nebol hľadať prácu u ďalšieho zamestnávateľa, nakoľko čakal čo urobí jeho aktuálny zamestnávateľ, a preto s poukazom na zásadu potencionality mal súd za to, keďže otec sa nepreukázal hľadaním si zamestnania u konkrétnych zamestnávateľských subjektov, že bolo v jeho silách dosahovať príjem, z ktorého mohol plniť riadne výživné. Súd tiež zistil, že došlo k závažným zmenám pomerov od posledného rozhodovania o výživnom na strane maloletej v tom, že začala navštevovať vyšší stupeň školskej dochádzky - aktuálne navštevuje 3. ročník ZŠ, pričom v čase posledného rozhodovania o výživnom navštevovala predškolské zariadenie, s čím matke prirodzene stúpli zvýšené výdavky na zakupovanie školských pomôcok ako aj pravidelné - nepravidelné platby, resp. stravovanie. Matka preukázala aj zvýšené náklady na maloletú spojené s 1. sv. prijímaním. Na strane matky od posledného určenia výživného čo sa týka finančného zaťaženia nedošlo k žiadnym podstatným zmenám pomerov, tieto má prakticky v nezmenenom rozsahu, pričom má naďalej aj dve vyživovacie povinnosti k mal. deťom a prihliadol k skutočnosti, že nastúpila nový pracovný pomer, nakoľko v čase posledného rozhodovania o výživnom bola nezamestnaná. Vzhľadom k tomu, že na strane mal. dieťaťa došlo k podstatným zmenám pomerov v tom, že prešla na vyšší stupeň školskej dochádzky a na strane otca - navrhovateľa boli zistené skutočnosti, že od podania návrhu do času rozhodovania vo veci samej mohol dosahovať a dosahoval finančný príjem, z ktorého si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť a súd nezistil ďalšie skutočnosti, ktoré by poukazovali na zmenu pomerov v tom, že by bol dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Proti tomuto rozsudku podal otec odvolanie, v ktorom upozornil na fakt, že o zníženie výživného na dcéru P. podal ešte v novembri 2014 a nechápe, prečo sudca Valkovič považoval za nutné rozhodovať 7 mesiacov, keď mal všetky podklady, ale manželkino pojednávanie ohľadne zvýšenia výživného viedol ten istý sudca, ktorý návrh tiež zamietol a rozhodoval o tom 5 mesiacov. Poukázal na to, že od 08.04.2015 pracuje na PD Horné Obdokovce a jeho príjem sa pohybuje okolo 300-400 eur v čistom, ale kvôli P. matke je mu z tejto čistej mzdy strhávaných na exekúcie 200-250 eur a už 7 rokov sa ich nevie zbaviť. Zostáva mu vlastne nejakých 150-200 eur, podľa výšky čistej mzdy a toho, koľko mu z nej strhnú a z toho, čo mu zostane musí zaplatiť ešte výživné na dcéru. Zostane mu tak nejakých 50-100 eur a z toho musí živiť manželku, ktorá je nezamestnaná a nemá nárok na žiadnu sociálnu dávku, poberá iba 23 eur prídavky na dcéru a 65 eur náhradné výživné a manželkinu dcéru, o ktorú sa síce stará dobrovoľne, ale bohužiaľ nemá to srdce, aby jej nedal najesť alebo aby chodila ako žobráčka len kvôli tomu, že jej otec si neplní vyživovaciu povinnosť. Pani O. uvádza nejaké privysoké výdavky vzhľadom na jej príjem vo výške 680 eur, keď len na kúrenie má výdavky vo výške 638 eur, 50 eur mesačne na dcéru, matke platí 60 eur na elektriku a smeti. Čo sa týka pôžičiek, ktoré si vraj vzala na opravu domu, klame, pretože dom, v ktorom býva patrí jej matke a opravila ho z jeho peňazí, ktoré mu ukradla, keď mu vypratala dom, vzala dcéru a 3 mesiace pred odchodom nič neplatila a kvôli tomu má on aj tých 6 exekútorov. Pôžičky si vzala nie na opravu domu, ale na to, aby mohla ísť s bývalým partnerom (mimochodom bývalým manželom jeho manželky) na dovolenku do Chorvátska, pretože on nemal peniaze. Takže buď má ešte iný príjem, ktorý zatajila alebo nemá také výdavky a chce ho naďalej okrádať o peniaze. Na pojednávaní povedal, že by nemal problém poslať dcére aj 10 eur, keby mal taký príjem, že by mohli ako trojčlenná rodina vyžiť. Má výdavky 54 eur na elektriku a 25 eur na internet. Bol by veľmi rád, keby mu niekto vysvetlil, ako je možné, že bývalý manžel jeho manželky má čistý príjem po vyplatení všetkých energií a stravy 550 eur a mal by platiť na dcéru 65 eur, pretože je to vraj primerané veku 16 ročnej stredoškoláčky a on má príjem 100-150 eur po odrátaní zrážok, bez energií a stravy a v jeho prípade je primerané platiť 8 ročnému dieťaťu 100 eur z jeho 200 eur? Svoju vyživovaciu povinnosť si začal plniť od kedy pracuje, avšak v minimálnej výške 28 eur a žiada o zníženie výšky výživného zo sumy 100 eur mesačne na 50 eur mesačne, čo si uvedomuje, že to nie je veľa, ale keď 16 ročnej stredoškoláčke musí stačiť 65 eur, prečo by nemalo 8 ročnej žiačke stačiť? Je to primeraná suma k tomu, že dcéru nevidel už 3 roky, nakoľko matka mu bráni v styku s ňou a hoci sa na to sťažuje, nikto to nerieši. Snažil sa dcére kupovať veci aj darčeky k narodeninám, k Vianociam a na Mikuláša, avšak jej matka jej vždy všetko vyhodila, takže s tým prestal. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa vyjadril k odvolaniu otca a súdu prvého stupňa oznámil, že s rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 11P/320/2014 zo dňa 16.06.2015 súhlasí a žiada o jeho potvrdenie Krajským súdom v Nitre, lebo bolo rozhodnuté v záujme maloletého dieťaťa. Matka maloletého dieťaťa sa taktiež vyjadrila k odvolaniu a k dĺžke trvania súdneho konania poznamenala, že JUDr. Vladimír Valkovič nemá ich jediných, ktorým sa venuje, ale bohužiaľ odporca (ďalej len „otec“ - pozn. odvolacieho súdu) nebol schopný zdokladovať všetky papiere, o ktoré ho sudca žiadal. Podľa jej názoru súd rozhodol správne, pretože suma 100 € na mal. P. U. je primeraná jej veku a výdavkom. To, že otec má dlhy a exekúcie, za to si môže sám a nemá ju obviňovať. Manželka je nezamestnaná, nemá deti, je to zdravá žena a keď niekto chce pracovať a žiť ako sa má, práca sa dá nájsť a nie byť doma 17 rokov a čakať so založenými rukami. Ak otcovej manželke jej exmanžel neplatí výživné, ju to nezaujíma, nech si to riešia medzi sebou, toto sa týka výlučne ich dcéry P.. Pôžička bola využitá na opravu domu a sociálnych zariadení. Pýtala sa, aké peniaze ukradla a dom vypratal. Nad tým sa môže akurát tak pousmiať. Časť detskej izby a komplet spálňu čo si doniesla si aj zobrala, nechala tam veľkú skriňu a krb, ktorý zaplatila zo synových peňazí. Je hanba, keď otec nevie koľko má jeho dcéra rokov, nie 8 ale 9 a pol roka. Poznamenala, že otec si naďalej neplní vyživovaciu povinnosť, namiesto 100 € poslal len 28 €. Naposledy kúpil svojej dcére darček pred 5 rokmi - vetrovku, súpravu a botasky a od vtedy ani ceruzku. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania včas (§ 201 a § 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/ a f/ OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 OSP) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako bol vyvesený na úradnej tabuli (§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z. z.) a po preskúmaní napadnutého rozsudku
dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné, preto podľa § 219 ods. 1 OSP rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd, preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania, dospel k tomu záveru, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal so vzniknutou skutkovou situáciou, keď zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného, svoje rozhodnutie aj v súlade so zákonom odôvodnil, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie jeho správnosti uvádza nasledovné: Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Podľa § 163 ods. 1 OSP rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 30 ods. 2 ZR na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom v spoločnej domácnosti. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov z 19. januára 2005 č. 36/2005 Z. z. (ďalej len ZR) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia (ods. 2). Občiansky súdny poriadok upravuje, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia. Súd teda nemôže prihliadať na skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia, ako sa často účastníci domnievajú. Zo znenia ustanovenia § 78 vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť zníženie alebo zvýšenie výživného. Predpokladom zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine je zmena pomerov podstatného rázu, v dôsledku ktorej treba zmeniť aj výšku výživného. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom (§ 78 ods. 1 ZR) musí byť v konaní o zmene výživného preukázané, že nastala podstatná zmena pomerov, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačuje však v žiadnom prípade len úvaha o tom, že doterajšie výživné (výživné, ktorého zmena sa navrhuje) je primerané, pretože by totiž išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pre určenie, odkedy sa mení skoršie súdne rozhodnutie o výživnom pre maloleté dieťa (zvýšenie, zníženie, zrušenie), nie je rozhodujúce, kedy bol podaný návrh na začatie konania o novú úpravu výživného alebo kedy bolo vydané uznesenie o začatí takého konania, prípadne, ku ktorému dňu navrhli zmenu skoršieho súdneho rozhodnutia účastníci konania, ale len to, kedy došlo ku zmene pomerov (R 54/1969). Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo k zmene zamestnania niektorého z rodičov, znamenajúcej pokles jeho zárobku, je treba zistiť i dôvody takejto zmeny. Rovnako je treba náležite zistiť i okruh osôb, ku ktorým majú rodičia zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o manžela rodiča, je treba zistiť, či prestal pracovať z vážnych dôvodov a či je teda osobou, o výživu ktorej sa musí rodič starať (R 101/67).
Z ustanovení § 78 ods. 1 ZoR a § 163 ods. 2 OSP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však nedochádza pri zmene pomerov automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65). Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného. Vo výroku nového rozsudku však musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Touto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67). Z podstatných okolností, ktoré odôvodňujú zmenu výživného možno uviesť pribudnutie, alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný pokles alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov, vyššie odôvodnené potreby oprávnenej osoby, ku ktorým môže dôjsť buď okamžite, napríklad v dôsledku nástupu do školy, či nástupu na strednú školu, na ktorej sa pripravuje na štúdium na vysokú školu alebo na svoje budúce povolanie, potom je to tiež vyšší vek oprávneného, s čím súvisí aj nárast odôvod-nených potrieb v dôsledku uplynutia dlhšej doby. Účelom výživného je uhrádzanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale všetkých potrieb prospešných jeho všestrannému vývoju. V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa správne zaoberal tým, či oproti stavu existujúcemu v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku o výživnom došlo k zmene pomerov a či v dôsledku nej je treba zmeniť výšku výživného pre maloleté deti. Z obsahu spisu a z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že otec žiadal v podstate prehodnotiť výšku výživného na maloletú P. U., ktorá bola stanovená rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22. marca 2012, č. k. 9P/42/2012-35, ktorým bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 9P/276/2008 zo dňa 13.06.2008 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú P. zo sumy 49,79 eura na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2012. Tento rozsudok sa stal právoplatný dňa 18.04.2012. V odôvodnení rozsudku sa síce neuvádzajú príjmy rodičov a ich majetkové pomery, ale súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vykonal dokazovanie na tieto otázky a zistil, že otec v čase predchádzajúceho rozhodovania o zvýšení výživného v roku 2012 u zamestnávateľa Poľnohospodárske družstvo Pokrok so sídlom v Ostrove zarábal v priemere mesačne 520 eur netto a tento pracovný pomer s otcom maloletého dieťaťa bol ukončený pre porušenie pracovnej disciplíny zo strany otca ako zamestnanca podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce ku dňu 05.06.2012, a preto ak aj po ukončení tohto pracovného pomeru otca potom otec u ďalšieho zamestnávateľa dosahoval nižší príjem, pri posudzovaní zmeny tohto príjmu, a teda aj posudzovaní zmeny pomerov bolo treba v zmysle § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine vychádzať z toho, že otec sa vzdal vlastnou vinou výhodnejšieho zamestnania a zárobku, a preto súd prvého stupňa správne zohľadnil uvedenú skutočnosť a vysporiadal sa s ňou. Nebolo preto možné vziať do úvahy terajší, len o niečo nižší príjem otca (u terajšieho zamestnávateľa v apríli 2015 zarobil 487,57 eura netto a v máji 2015 zarobil 557 eur netto a nie 317 eur netto, ako to nesprávne uvádza prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože sumu 317 eur dostal otec na výplatu, avšak po zrážkach zo mzdy v sume 240,45 eura. Hrubú mzdu mal totiž otec v máji 2015 v sume 689,62 eura. Ani prechodné a krátkodobé zníženie príjmu otca nebolo možno zohľadniť vzhľadom k tomu, že otec sa sám porušením pracovnej disciplíny zbavil vyššieho príjmu u predchádzajúceho zamestnávateľa v roku 2012. K maloletému dieťaťu jeho manželky otec nemá vyživovaciu povinnosť a v zmysle § 30 ods. 2 ZR má sa iba podieľať na výchove tohto dieťaťa. Prvostupňový súd správne posudzoval aj zmeny pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, na strane ktorej sa pomery zlepšili oproti stavu v čase predchádzajúceho rozhodovania o zvýšení výživného v roku 2012, a preto matka by sa popri svojej osobnej starostlivosti, ktorou asi z polovice vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca mala zo svojho terajšieho príjmu podieľať na výživne maloletej P. sumou cca 60 eur mesačne, keďže má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu D. O., nar. XX.XX.XXXX. Prvostupňový súd sa správne zaoberal aj zmenou pomerov na strane maloletej P., ktorá je oproti predchádzajúcemu rozhodovaniu o zvýšení výživného staršia, momentálne je už v 4. ročníku základnej školy a tiež u nej došlo k zvýšeniu nákladov na výchovu a výživu, čo bolo potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie
výživného. V žiadnom prípade nemožno iba mechanicky a teoreticky porovnávať výživné na maloleté deti v rôznych prípadoch a vychádzať len z údajov o ich veku a príjme jedného z rodičov, pretože každý prípad je treba starostlivo a individuálne posudzovať, pričom aj odôvodnené potreby detí sú rôzne aj v prípade, že ide o deti približne rovnakého veku a na druhej strane je treba vychádzať aj zo schopností, možností a majetkových pomerov rodičov v tom-ktorom konkrétnom prípade. Prvostupňový súd na posúdenie dôvodnosti návrhu a posúdenie zmeny pomerov riadne zistil skutkový stav, ktorý posúdil úplne správne po právnej stránke, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože išlo o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu a v takom prípade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.