Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-537-2015.pdf
PDF · 73.23 KB
Case nature
Subarea
15Co/537/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 150 513, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi N. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, XXX XX J., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, občianske združenie, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO 42 326 923, zast. Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, Park Anbelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 722,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/329/2014-43, zo dňa 20. mája 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že vyššie uvedeného vedľajšieho účastníka na strane odporcu do konania pripúšťa. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie s poukazom na účel a zmysel ust. § 93 ods. 2 O. s. p., že v prípade vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p. je legitimácia na vstup do konania daná samotným zákonom, v prejednávanej veci zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zákon zakotvuje možnosť vstupu vedľajšieho účastníka (občianskeho združenia na ochranu spotrebiteľov) do konania bez ďalších osobitných podmienok, preto skutočnosť, že Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA vstupuje do konania bez súhlasu samotného spotrebiteľa, je v týchto súvislostiach irelevantná. Zákon nevyžaduje na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania súhlas žiadneho z účastníkov. Preto má súd za to, že v danej veci sú splnené podmienky na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania. Proti tomuto rozhodnutiu sa odvolal navrhovateľ. Žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že odvolací súd vstup vedľajšieho účastníka do konania nepripúšťa. Uplatnil náhradu trov konania. Namietal, že podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia § 93 ods. 1 a 2 O. s. p. je súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byt' v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 O. s. p. nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu "ním podporovaného" účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05.02.2013. Keďže bez súhlasu odporcu, ako hlavného účastníka konania, na ktorého strane má vedľajší účastník vystupovať, nie sú predpoklady účasti v danom prípade splnené, okresný súd vstup vedľajšieho účastníka do konania na stranu odporcu nemal pripustiť. Vedľajší účastník, ani odporca sa k odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa ust. § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (O. s. p.) a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku aj odôvodnení správne, a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd dopĺňa, že s argumentáciou navrhovateľa uvedenou v odvolaní sa nemôže stotožniť. Ustanovenie § 93 ods. 3 veta druhá O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 upravuje, že o prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. Dané ustanovenie znamená toľko, že ust. § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 upravuje základnú podmienku pre vstup vedľajšieho účastníka do konania, a to v prípade, ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA so sídlom v Košiciach je nepochybne takouto organizáciou a keďže do konania vstúpila z vlastného podnetu (§ 93 ods. 3 prvá veta), súd rozhoduje o jeho neprípustnosti iba v prípade námietky, teda o návrhu. Takýto návrh zo strany odporcu nebol podaný, bol však podaný zo strany navrhovateľa. Neobstojí námietka navrhovateľa, že účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi môže byť naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto vstupom vysloví súhlas. Ust. § 93 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 totiž vstup účastníka nepodmieňuje súhlasom vedľajšieho účastníka so vstupom, ale len súhlasom s úkonmi vedľajšieho účastníka, ako správne uviedol v rozhodnutí aj okresný súd. Je však pravdou, že účastník konania má právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby na jeho strane sa zúčastnil konania vedľajší účastník. V rozhodovanom prípade však odporkyňa nevyslovila nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Odvolacie námietky navrhovateľa nie sú dôvodné a navrhovateľ zároveň nesprávnym spôsobom interpretuje rozhodnutie NS SR 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013. Navrhovateľ nevenuje náležitú pozornosť rozdielnosti v právnej úprave a terminologickým pojmom, že treba rozlišovať „vstup do konania“ a „súhlas s úkonmi vedľajšieho účastníka“ (rozhodnutie NS SR 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013 - bližšie vykladá povinnosť súdu skúmať úkon vedľajšieho účastníka vo vzťahu k § 93 ods. 4 a neopiera vstup vedľajšieho účastníka do konania o vyslovenie súhlasu hlavného účastníka. Vedľajší účastník nemôže do konania vstúpiť proti vôli hlavného účastníka, pričom vedľajší účastník musí s úkonmi vedľajšieho účastníka vždy vysloviť súhlas.) Pokiaľ odvolateľ podmienky prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka odvodzoval z vládneho návrhu novely O. s. p. resp. z novely O. s. p. uskutočnenej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinnej od 01.01.2015, ktorá sa dotkla aj postavenia vedľajších účastníkov podľa § 93 v konaní, uvedená argumentácia je pre prejednávaný prípad irelevantná. Aj účastníkov predmetného konania zastihla zmena uvedeného právneho predpisu (procesnoprávneho predpisu). Úprava podrobností stretu časovo rozdielnych predpisov je spravidla vecou prechodných ustanovení následného predpisu. Vyššie citovaná novela O. s. p. však nestanovila žiadne prechodné ustanovenia účinné od 01.01.2015, ktoré by jednoznačne upravovali prípady, ak vedľajší účastník doručil svoje oznámenie o vstupe do konania súdu do 31.12.2014 (podľa dovtedy platnej právnej úpravy ako to bolo aj danom prípade) a zároveň je zrejmé, že účinky tohto vstupu nastali už uvedeným okamihom doručenia oznámenia o vstupe do konania súdu (bez ďalšieho). Spornou otázkou je preto aj v danom prípade posúdenie účinkov zmeny zákona na niektoré právne účinky súvisiace so vstupom vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby (občianskeho združenia) založeného na ochranu práv spotrebiteľa do konania. Podľa názoru odvolacieho súdu treba vychádzať z toho, že z povahy procesného práva plynie, že nové predpisy môžu pôsobiť výlučne iba odo dňa ich účinnosti, a to aj pre konania, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Procesné právo vychádza zo zásady, že na procesné úkony v konaní sa vzťahuje právo platné a účinné v čase ich vykonania. Ide o všeobecne platnú zásadu, že nie je možné vždy bezvýhradne uplatniť princíp, že nové predpisy sa uplatnia ihneď, a to i na konania začaté pred ich účinnosťou. Bezvýhradné uplatnenie takého princípu, že nové predpisy sa uplatnia ihneď, a to i na konania začaté pred ich účinnosťou, by totiž viedlo k zásahu do už vzniknutých procesných práv účastníkov. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti novely zákona musia byť zachované v záujme ochrany práv účastníkov, ale aj v záujme určitosti procesných vzťahov. Odvolateľom presadzovaný výklad stanovuje nové právne následky pre také skutkové podmienky, ktoré nastali ešte pred účinnosťou novej právnej úpravy. Bol by v podstate uplatnením neprípustnej pravej retroaktivity, v zmysle ktorej všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro nom agit) a
že právne vzťahy, nároky z nich vyplývajúce a pod. sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. Odvolací súd, za situácie, kedy vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, občianske zduženie, ako právnická osoba založená za účelom ochrany spotrebiteľov, zahlásilo svoj vstup do konania na strane odporcu dňa 16.12.2014 (teda pred 01.01.2015), ani pri neexistencii prechodných ustanovení k zmene právnej úpravy podmienok vstupu vedľajšieho účastníka zakotvenej v § 93 ods. 3 veta druhá O. s .p. účinnom od 01.01.2015 (podľa ktorej v prípade, ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu - zákona o ochrane spotrebiteľa, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada) nevidel žiaden zákonný priestor pre aplikáciu uvedeného ustanovenia a to z vyššie uvedených dôvodov. Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O. s p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd o trovách tohto odvolacieho konania, v tomto štádiu konania nerozhodoval. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.