Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/808/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Táni Veščičikovej v právnej veci žalobcu V. P., bývajúceho v F., A. X proti žalovanému Stavebnému bytovému družstvu II Košice, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 3, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 252,54 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 6.5.2014 č.k. -412 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia 7 607,95 Sk s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania až do zaplatenia jednotlivých istín, následne poplatok od 15.6.2011 z istiny 2 162,00 Sk, od 31.5.2004 z istiny 9 140,00 Sk, od 28.5.2003 z istiny 215,90 Sk, od 31.5.2004 z istiny 671,45 Sk a trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku, ako aj ostatné príslušenstvo. Ďalej sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť upraviť si svoje účtovníctvo tak, aby voči žalobcovi nevykazoval k 31.12.2003 už žiadne svoje pohľadávky a zakázal žalovanému vo svojich vyúčtovaniach a informáciách o stave pohľadávok a záväzkov vzniknutých do 31.12.2003 vykazovať voči žalobcovi svoje pohľadávky. Súd prvého stupňa preskúmaným rozsudkom žalobu zamietol.

Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

Nárok žalobcu kvalifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže v súlade s jeho tvrdením žalobca ako vlastník bytov v bytovom dome zaplatil žalovanému ako správcovi na úhradách spojených s užívaním viac ako zaplatiť mal, a preto sa mal žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatiť.

Súd prvého stupňa považoval žalobný návrh za nedostatočne určitý a zrozumiteľný, keďže žalobca žiadal o zaplatenie celkovej sumy 7 607,95 Sk, ktorá pozostáva z 2 162,00 Sk, 9 140,00 Sk, 215,90 Sk a 671,45 Sk, čo je spolu 12 189,35 Sk, pričom žalobca k svojej výslednej sumy 7 607,95 Sk dospel po odpočítaní svojich záväzkov vo vzťahu k žalovanému v sume 4 581,40 Sk. Žalobca však neuviedol, z ktorých jednotlivých nárokov odpočítal svoj záväzok alebo či ho odpočítal pomerne z každého nároku a pokiaľ áno, v akej výške si uplatňuje jednotlivé nároky.

Pokiaľ ide o uplatnený nárok 2 162,00 Sk, ktorý zaplatila matka žalobcu za apríl a máj 2000, ktoré mali byť zaplatené 10.4. a 5.5.2000, napriek tomu, že matka žalobcu, ktorá sa stala vlastníčkou predmetného bytu už v apríli 2000 a uhradila zálohové platby za mesiac apríl a máj, žalovaný vo vyúčtovaní za rok 2000 zohľadnil platby až od júna do decembra 2000, teda platby za apríl a máj nezohľadnil vo vyúčtovaní

s odôvodnením, že zmluva o výkone správy medzi žalobcom a matkou ako vlastníčkou bytu a žalovaným ako správcom bola uzatvorená až od 1.6.2000. Proti tomuto nároku žalobcu vzniesol žalovaný námietku premlčania, ktorú súd posúdil ako dôvodnú. Vychádzal z toho, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že suma 1 081,00 Sk bola zaplatená matkou žalobcu dňa 10.4.2000 a suma 1 081,00 Sk bola zaplatená dňa 5.5.2000, spolu 2 062,00 Sk. Návrh na začatie konania bol doručený súdu dňa 29.12.2004, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Premlčacia doba uplynula pri prvej platbe najneskôr dňa 10.4.2003 a pri druhej platbe dňa 5.5.2003. Keďže súd vyhodnotil túto námietku vznesenú žalovaným ako dôvodnú, tento nárok žalobcu nemohol priznať z dôvodu, že došlo k jeho premlčaniu,

Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie 9 140,00 Sk, ktorý si žalobca uplatnil ako reklamáciu z vyúčtovaných služieb za rok 2003, keďže mal za to, že tým, že správca, t.j. žalovaný zmenil metodiku merania médií, došlo k zvýšeniu nákladov na kúrenie a ohrev teplej úžitkovej vody približne o 50%. Preto zistil, že oproti predchádzajúcim rokom bolo v jeho byte spotrebovaných na kúrení viac ako 12 GJ, na dodávku tepla a ohrevu TÚV viac o 8 GJ, pričom 12 GJ v peňažnom vyjadrení predstavuje sumu 5 730,00 Sk a 8 GJ 3 770,00 Sk, čo je spolu 9 140,00 Sk. Žalobca tieto skutočnosti reklamoval u žalovaného listom zo dňa 31.5.2004. Žalobca v tomto prípade tvrdil, že k zvýšeniu spotreby tepla na kúrenie a tepla na ohrev TÚV došlo len pre zmenu metodiky merania a nedošlo k zvýšeniu reálnej spotreby zo strany žalobcu a členov jeho domácnosti. Žalobca svoje tvrdenie ničím nepreukázal, teda nepreukázal, že nebolo spotrebované v roku 2003 väčšie množstvo tepla ako v predchádzajúcich rokov a ani to, že žalovaný neoprávnene účtoval také množstvo tepla ako je vo vyúčtovaní uviedol. Preto tieto tvrdenia súd považoval len za dohady zo strany žalobcu, pričom považoval tieto tvrdenia za vyvrátené znaleckým dokazovaním, keď znalci z odboru energetiky a ekonomiky zhodne potvrdili, že v danom prípade žalovaný použil správnu metodiku vyúčtovania nákladov za služby a tieto služby boli aj správne vyúčtované pokiaľ ide o dodané množstvo služieb. Súd preto v tejto časti nárok považoval za nepreukázaný, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a opak jeho tvrdení bol preukázaný znaleckým dokazovaním, preto v tejto časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie 215,90 Sk, ako preplatok vykázaný žalobcom po započítaní preplatku a nedoplatku za oba byty za rok 2002, ktoré žalobca započítal listom z 28.5.2003 a nárok na zaplatenie 671,45 Sk ako preplatok žalobcu po započítaní preplatku a nedoplatku za oba bytu pri vyúčtovaní za rok 2003, ktoré boli započítané listom do 31.5.2004, podľa výpočtu žalovaného pri vyúčtovaní služieb za rok 2002 pri byte č. 5 bol vykázaný preplatok 1 707,70 Sk a pri byte č. 16 nedoplatok 2 484,00 Sk. Pri vzájomnom započítaní preplatku a nedoplatku vychádza celkový nedoplatok 776,25 Sk a nie preplatok vo výške 215,90 Sk, ako tvrdí žalobca. Žalovaný preukázal, že preplatok vykázaný pri byte č. 5 v sume 1 706,70 Sk zaslal žalobcovi poštovou poukážkou a nedoplatok vo výške 2 484,00 Sk pri byte č. 16 bol vyrovnaný v apríli 2013 zápočtom. Podľa výpočtov žalovaného pri vyúčtovaniach za služby za rok 2003 pri byte č. 5 bol vykázaný nedoplatok vo výške 2 842,00 Sk, pri byte č. 16 preplatok vo výške 1 771,00 Sk aj po prípadnom započítaní preplatku a nedoplatku vyplýva celkový nedoplatok vo výške 1 071,00 Sk a nie preplatok 671,45 Sk, tak ako to tvrdí žalobca. Navyše z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že nedoplatok 2 842,00 Sk za byt č. 5 bol prenesený do roku 2004 a následne došlo k zápočtu v máji 2005 a preplatok pri byte č. 16 v sume 1 771,00 Sk bol zaplatený žalobcovi v apríli 2003. Pre úplnosť súd dodáva, že aj keby výpočty žalobcu boli presné, tento jeho nárok by nebol považovaný za dôvodný, nakoľko jednotlivé byty sú samostatným účtovnými jednotkami, správca je povinný samostatne účtovať každú bytovú jednotku v zmysle zákona č. 182/1993 Zb. o bytoch a to bez ohľadu na to, či byty majú alebo nemajú rovnakých vlastníkov a preto jednostranný zápočet medzi dvoma bytmi zo strany vlastníka bytu podľa názoru súdu nie je prípustný. K takémuto zápočtu by podľa súdu prvého stupňa by mohlo dôjsť v prípade dohody oboch zmluvných strán, teda v danom prípade žalobcu a žalovaného, k čomu v skutočnosti nedošlo.

Pokiaľ žalobca okrem zaplatenia žalovanej sumy žiadal uložiť žalovanému povinnosť upraviť účtovníctvo tak, aby nevykazoval pohľadávky a zakázal žalovanému vykazovať voči žalobcovi pohľadávky v tejto časti, súd považuje žalobu za nedôvodnú a preto v tejto časti žalobu zamietol. Vychádzal pritom z toho, že medzi účastníkmi existoval zmluvný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o výkone správy a pokiaľ žalobca dlhoval žalovanému, nemôže súd zakázať veriteľovi, aby vo svojom vlastnom účtovníctve vykázal pohľadávky svojich dlžníkov, práve naopak, povinnosťou vykázať pohľadávky a záväzky ukladá žalovanému zákon o účtovníctve.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a preto úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 16,50 eur, z preddavkov na trovy znaleckého dokazovania 2 x 66,39 eur, spolu 149,28 eur a o trovách štátu rozhodol s poukazom na ust. § 148 ods. 1 O.s.p., keďže z prostriedkov štátu bola zaplatená časť odmeny znalcov, a to pre znalkyňu Ing. Banduričovú v sume 92,94 eur a pre znalca Ing. Adamišina 152,76 eur, spolu 245,70 eur, preto na túto náhradu zaviazal súd prvého stupňa neúspešného žalobcu.

Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalobca. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a uložiť žalovanému zaplatiť žalobcovi 252,54 eur, spolu s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 ‰ za každý deň omeškania odo dňa 31.5.2004 do zaplatenia a zaplatiť aj novozistený nedoplatok 318,42 eur a všetky trovy konania.

K premlčaniu nároku ohľadom zaplatenia sumy 2 162,00 Sk uviedol, že o tejto sume sa dozvedel až 31.5.2004, kedy si toto právo mohol uplatniť po prvýkrát. Keďže žalobu podal na súde 29.12.2004 bol nárok uplatnený včas. Pokiaľ ide o sumu 9 140,00 Sk má za to, že žalovaný dal namontovať necertifikované pomerové merače a prietokomery na teplú a studenú vodu sám a bez súhlasu vlastníkov bytov si určil rozdelenie spotreby energie na ÚK podľa plochy a podľa pomerových meračov, takto zvýhodnil tých, ktorí ráno odišli, vypli kúrenie a keď prišli domova, tak ho zapli a mali hneď teplo, pretože okolití susedia ich vykurovali celý deň. Poukázal na to, že súd pri komentovaní tejto čiastky sa neodklonil od znenia prvého rozsudku, oprel sa o znalecký posudok, kde výpočet prebiehal tak, že na ceny s DPH dal znalec ešte raz DPH, aby sa asi trafil do čísiel žalovaného, a preto s takýmto záverom nesúhlasil.

Pokiaľ ide o sumu 215,90 eur má za to, že súd sa priklonil k verzii žalovaného a súdneho znalca, pričom celé je to len o tom, či mohol alebo nemohol byť urobený zápočet. Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že na každý byt musí byť vedený osobitne účet. O tomto v zákone č. 182/1993 Zb. nie je žiadna zmienka. Má za to, že správca je povinný viesť samostatné analytické účty osobne na každý dom, ktorý spravuje.

Nesúhlasil ani s výrokom o trovách konania vzhľadom na ostatné námietky, ktoré vzniesol.

Žalovaný vo vyjadrení navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Poukázal na správne dôvody rozsudku súdu prvého stupňa.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Odvolací súd po preskúmaní veci spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 212 ods. 1, 3 O.s.p. dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Odvolacie námietky považuje odvolací súd v celom rozsahu za neopodstatnené. Predovšetkým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 162,00 Sk je premlčaný z dôvodu, že bol uplatnený po zákonom stanovenej premlčacej lehote, keďže v danom prípade nie je podstatné, kedy si žalobca mohol uplatniť svoj nárok po prvýkrát, ale kedy si tento nárok mohla uplatniť jeho právna predchodkyňa, po ktorej tento nárok prešiel na neho. Pričom nie je podstatná ani tá skutočnosť, či jeho právna predchodkyňa v určitom období, kedy bežala premlčacia lehota bola nemocnične liečená.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu sumy 9 140,00 Sk odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca sa ohľadom preukázania tohto nároku dostal do dôkaznej núdze, pričom odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o tom, že pre posúdenie veci je podstatné ako vec posúdili znalci z odboru energetiky a ekonómie.

Rovnako sa odvolací súd stotožňuje aj so záverom súdu prvého stupňa ohľadom nároku na zaplatenie 215,90 Sk.

Pokiaľ ide o uplatnenie požiadavky žalobcu ohľadom určitého spôsobu vedenia, resp. vykazovania účtovných pohľadávok ku dňu 31.12.2003, v tomto smere je nárok zjavne nedôvodný, keďže nemá oporu v žiadnom zákonnom predpise.

Za správny považuje odvolací súd aj výrok o trovách konania, a preto celý rozsudok v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil ako vene správny.

Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, keďže žalobca v odvolacom konaní nemal úspech a žalovaný ako úspešný si žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.