Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky: D. A., F.. N., D.. XX.XX.XXXX, N. W. X/g, N., zastúpenej Lukačka, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Tehelná č. 25, Bratislava, proti odporcovi: O. A., D.. XX.XX.XXXX, N. Z.H. XX, N., zastúpeného JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, so sídlom Drieňová 1/D, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletým deťom A.O. O., D.. XX.XX.XXXX, V., D.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava na čas po rozvode, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11.11.2014, č.k. -269, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, maloleté deti A. O., D.. XX.XX.XXXX V. V., D.. XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení rodičia. Odporcovi uložil počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva prispievať na výživu maloletého O. sumou XXX euro mesačne a maloletej V. sumou XXX eur mesačne vždy k 15-emu dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a styk odporcu s maloletými deťmi upravil každú stredu v kalendárnom roku od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý prvý víkend v mesiaci v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hodiny do 18.00 hod. po dobu 3 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku odporcu s maloletými deťmi, každý prvý víkend v mesiaci v sobotu od 09.00 hodiny do nedele do 18.00 hod. nepretržite po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti výroku rozsudku o úprave styku odporcu s maloletými deťmi, počas Vianočných sviatkov v roku 2014 dňa 24.12.2014, 25.12.2014 a 26.12.2014 každý deň od 09.00 hod. do 12.00 hod. a od roku 2015 každý nepárny rok od 24.12. od 09.00 hod. do 15.00 hod. a 30.12 od 18.00 hod. do 06.01. nasledujúceho roku do 18.00 hod., každý párny rok od 24.12. od 15.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod., počas letných prázdnin každoročne od 01.07. od 09.00 hod. do 08.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 09.00 hod. do 08.08. do 18.00 hod., za miesto preberania a odovzdania maloletých detí určil miesto bydliska navrhovateľky, vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 23 ods. 1, 2 § 24 ods. 1, 2, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods1, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, manželstvo účastníkov si neplní svoje funkcie, čím mal za

preukázané splnenie zákonných predpokladov k rozvodu manželstva. V otázke úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, rešpektujúc nespornosť tejto otázky medzi rodičmi, zveril deti do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí zveril obom rodičom. Pri úprave styku odporcu s deťmi zohľadnil záujem maloletých detí na tom, aby ich styk s ním prebiehal v čo najširšom rozsahu, a to tak počas pracovného týždňa, ako i počas voľných dní a sviatkov.

V rozhodnutí napokon zaviazal odporcu k plneniu vyživovacej povinnosti k maloletému O. vo výške XXX euro mesačne, k maloletej V. XXX eur mesačne kedy pri rozhodovaní zohľadnil skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním. Zohľadnil vek a potreby maloletých detí, spojené so zabezpečením ich základných životných potrieb, návštevou predškolských zariadení, príjmy a majetkové pomery oboch rodičov, ich možnosti a schopnosti. Konštatoval, že odporca v roku 2013 rozviazal pracovný pomer dohodou, z dôvodu ako sám potvrdil, nesplnenia si pracovných povinností v spoločnosti, v ktorej dosahoval neporovnateľne vyšší príjem, ako aktuálne ním prezentovaný X.XXX eur pri výkone živnostenského oprávnenia. Neprihliadol len na jeho príjem uvádzaný v jeho daňových priznaniach, ale aj na jeho príjmy v súvislosti s realizáciou ním vykonávaných subdodávateľských prác, ktoré nie všetky príjmy mal preukázateľne započítané do jeho účtovnej evidencie. Na strane odporcu zohľadnil i vzdanie sa majetku v priebehu konania prevodom nehnuteľností na svojich príbuzných, predaj motorového vozidla, pričom finančné prostriedky z predaja použil na účely svojich podnikateľských aktivít. Prihliadol i na investíciu odporcu výške XX.XXX eur do portálu, ktorý zatiaľ podľa jeho vyjadrenia je bezodplatný, s možným prínosom zisku v budúcnosti. Pokiaľ ide o pohyby odporcu na účtoch vo vzťahu k finančným prostriedkom uviedol, že odporca realizoval viacero úkonov súvisiacich s nakladaním s prostriedkami na účte napr. sumou XX.XXX eur, ktorú vybral a vložil z dôvodu ním uvedenou obavou zo straty financií pod hrozbou manželky. Na účtoch sú evidované platby titulom výplat subdodávateľom. Za nesporné považoval preukázanie nakladania s finančnými prostriedkami výhradne podľa jeho uváženia za účelom realizácie výkonu svojej práce. Za preukázané mal úspory odporcu vo výške cca X.XXX eur a zohľadnil aj skutočnosť, že odporca prispieva svojmu synovcovi na jeho potreby XXX Eur mesačne, ako aj rok vopred realizovanú platbu titulom nájomného za byt, ktorý obýva. Neuznal vysoké náklady na prenájom bytu, s ohľadom na fakt, že maloleté deti sú vlastníkmi bytu, v ktorom bývajú rodičia matky, rovnako neprihliadol na náklady odporcu na prenájom bytu, ktorý svoj vlastný byt prenajíma neúčelne.

Proti výroku rozsudku, v ktorom bola odporcovi uložená vyživovacia povinnosť na maloleté deti a proti výroku o úprave styku odporcu s maloletými deťmi podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhujúc výšku výživného upraviť v sume na maloletého O. XXX Eur, na maloletú V. XXX Eur mesačne, jeho styk s maloletými deťmi upraviť počas každého nepárneho víkendu v mesiaci od soboty od 9.00 hod do nedele do 18.00 hod. nepretržite, každý nepárny rok počas jarných prázdnin od soboty predchádzajúcej prvému dňu prázdnin do posledného dňa jarných prázdnin do 18.00 hod. s tým, že ostatný, rozsudkom upravený styk zostane zachovaný.

Mal za to, že určená výška výživného je v hrubom nesúlade s jeho možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi a prevyšuje odôvodnené potreby maloletých detí. Uviedol, že jeho jediný príjem predstavuje príjem zo živnosti vo výške XXXX Eur mesačne. Pokiaľ súd vychádzal zo životnej úrovne rodičov, ktorú mali pred niekoľkými rokmi, keď nepracovali a žili iba z jeho veľkých úspor, získaných z predaja jeho rodinného domu, o takúto životnú úroveň prišli ešte pred rozpadom ich spoločného vzťahu. Uviedol, že v konaní preukázal, že si od júna 2013 zabezpečuje príjem iba zo živnosti, ktorý bol za rok 2014 XX.XXX Eur, bez zohľadnenia akýchkoľvek nákladov a odvodových povinností XXXX,XX Eur mesačne. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, z ktorej pri rozhodnutí vychádzal, že sa počas konania zbavil svojho majetku predajom nehnuteľností, motorového vozidla, , čím je možné predpokladať jeho vyššiu životnú úroveň ako uvádza. Poukázal na už ním tvrdenú a preukazovanú skutočnosť, že vlastníkom domu v O. D. S., ako i bytu v A. bol len formálne, keď rodinný dom obývala vždy jeho matka a uvedený byt v A. jeho brat. Zdôraznil, že je a bol skutočných vlastníkom len dvoch nehnuteľností bytu na Z. X.. S. N. a bytu na Z. B. S. N., ktorý obývajú a to proti jeho vôli rodičia navrhovateľky, navyše bezodplatne. Potvrdil, že z účtu vedeného na jeho meno vybral sumu XX XXX Eur, ktoré na účet aj vrátil, a z ktorých uhrádzal navrhovateľke výživné na maloleté deti. Argumentácie, že tieto prostriedky používal výhradne podľa svojho uváženia za účelom realizácie výkonu jeho práce, je v konaní o výživnom irelevantná. Namietal, že súd pri rozhodnutí vychádzal iba z úvah o jeho možnom vyššom príjme, avšak nevyjasnil si, aký jeho skutočný príjem je a preto nie je možné, aby výšku výživného určil správne. Rovnako skutočnosť, že predplatením platby XXXX Eur za prenájom bytu má byť deklarovaný jeho vyšší príjem, toto nepreukazuje, keďže disponoval sumou úspor z predaja

motorového vozidla. Uviedol, že tvrdenie v odôvodnení rozhodnutia, že nie všetky príjmy v súvislosti s realizáciou jeho subdodávateľských prác sú započítané v účtovnej evidencii, nie je pravdivý, pretože realizácia subdodávateľských prác je jeho výdavkom a nie jeho príjmom. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že vynakladal výdavky na výkon svojho povolania a do investícií bez jej súhlasu, toto možno zohľadniť až v rámci konania o vyporiadanie BSM. Uviedol, že jeho súčasné zárobkové možnosti mu tvorbu úspor, akú mali v minulosti neumožňujú, umožňujú mu však slušný životný štandard, z ktorého môže financovať potreby svojich detí, ktoré sú však odôvodnené a nie imaginárne. Čo sa týka jeho účasti na prispievanie jeho synovcovi podotkol, že na sumu XXX Eur sa skladá celá jeho rodina, čo pre neho predstavuje čiastku len XX Eur mesačne. V odvolaní namietal navrhovateľkou vyčíslené náklady na odôvodnené potreby detí, ktoré považuje za nadhodnotené nezodpovedajúce ich reálnym výdavkom. Namietal postup prvostupňového súdu, ktorý sa dostatočným spôsobom nezaoberal príjmom navrhovateľky a vychádzal iba z materského príspevku XXX Eur. Čo sa týka jeho odvolania voči výroku o úprave jeho styku s maloletými deťmi uviedol, že v konaní pre súdom prvého stupňa s týmto súhlasil, pričom vychádzal z animóznej situácie medzi rodičmi, ktorá v tom čase medzi nimi panovala a prejavovala sa predovšetkým pri ich osobnom stretnutí. Uviedol, že má záujem byť s deťmi v častejšom kontakte. Poukázal na upokojenie situácie medzi rodičmi po vyhlásení rozsudku, na preberanie a odovzdávanie detí v pokojnejšej situácii, čo sa prejavilo aj na citovom prežívaní maloletých detí, keď maloletý O. začal prejavovať zvýšený záujem o kontakt s ním. Tieto skutočnosti ho utvrdili o vhodnosti ním navrhovaného rozsahu styku uvedeného v odvolaní.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu odporcu navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním ako vecne a právne správne potvrdiť. Mala za to, že všetky potreby maloletého dieťaťa, ktoré v priebehu konania uviedla boli odôvodnené a výška týchto nákladov nie je prehnaná, ale reálna. Určené výživné jednak zohľadňovalo majetkové a zárobkové pomery na strane povinného rodiča, ale i právo maloletého dieťaťa podieľať sa na výške životnej úrovne rodičov. K odvolacím námietkam odporcu k otázke úpravy jeho styku s maloletými deťmi poukázala na ich vzájomnú dohodu, z ktorej súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal. Poukázala na e-mailovú komunikáciu s odporcom po rozhodnutí súdu, z ktorej vyplýva, že sa s rozhodnutím súdu stotožnil a súhlasí s ním.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. ( keďže v preskúmanej veci nebolo potrebné dokazovanie zopakovať ani doplniť, súd prvého stupňa rozhodol po nariadení pojednávania a obsah spisu nesvedčí o tom, že by nariadenie odvolacieho pojednávania vyžadoval dôležitý verejný záujem ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v napadnutej časti nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.), výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj primerane odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

V danom prípade podal navrhovateľ odvolanie proti výroku rozsudku v časti, v ktorej mu súd prvého stupňa počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí a proti výroku o úprave styku odporcu s maloletými deťmi. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami

dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod..

V prejednávanom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu, výška výživného určená súdom prvého stupňa, ktorou je odporca povinný prispievať na výživu maloletých detí narodených z manželstva, zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na dieťa uvedené v ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj v konaní zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, pri zohľadnení práva detí odkázaných výživou podieľať sa na životnej úrovni rodičov. K odvolacím námietkam odporcu je treba uviesť, že v konaní súd prvého stupňa pri rozhodovaní o výške výživného správne zohľadnil výšku príjmov oboch rodičov, ich majetkovými pomermi, ako aj disponovaním s finančnými prostriedkami na strane odporcu mimo jeho deklarovaného mesačného zárobku, príjmom navrhovateľky vo výške vyplácaného rodičovského príspevku sa súd prvého stupňa zaoberal tak, ako boli jednoznačne preukázané vykonaným dokazovaním. Pokiaľ odporca namieta nesprávnosť úvahy súdu prvého stupňa v otázke určenia výšky odôvodnených potrieb maloletých detí, s týmito námietkami sa odvolací súd nestotožňuje. Má za nepochybné, že maloleté deti sú vo veku veľmi prudkého fyzického rastu a psychického vývoja, v ktorom sú náklady vynakladané na uspokojenie ich základných odôvodnených potrieb vyššie. Za základné odôvodnené potreby maloletých detí je pritom možné vzhľadom na výšku príjmu navrhovateľa považovať nielen potreby súvisiace so zabezpečením bývania, stravovania, ošatenia, školskej činnosti a zdravotnej starostlivosti, ale i na náklady vynakladané na rozvíjanie ich záujmov, t.j. i na hračky a ostatné voľnočasové aktivity.

Odvolací súd naviac poznamenáva, že maloleté deti sú v ešte útlom veku, v ktorom navrhovateľka vo veľkej miere vyvažuje svoju vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou o nich čo znamená, že podiel odporcu na finančnom zabezpečení odôvodnených potrieb detí nemôže predstavovať ideálnu polovicu takto zistených nákladov. K námietke odvolateľa, že rozsudok prvostupňového súdu v časti napadnutej odvolaním spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

Pokiaľ ide o úpravu styku odporcu s maloletými deťmi, aj v tejto časti výrok rozsudku súdu prvého stupňa je vecne správny, keďže aj podľa názoru odvolacieho súdu určený rozsah styku odporcu s maloletými deťmi zodpovedá zistenému skutkovému stavu a počas konania prednesenej dohode rodičov.

Pokiaľ ide o styk rodiča s dieťaťom všeobecne treba uviesť, že právo styku rodiča s maloletým dieťaťom je významnou zložkou rodičovských práv, keďže rodičovi, ktorý nežije s maloletým dieťaťom zabezpečuje účasť na jeho živote, vytvára priestor pre budovanie vzájomných citových väzieb a priestor na výkon osobnej starostlivosti, ktorá starostlivosť v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine patrí obom rodičom, rovnako je vyjadrením aj práva dieťaťa na oboch rodičov.

V zmysle uvedených základných zásad viažucich sa k výkonu rodičovských práv a povinností postupoval v danej veci aj súd prvého stupňa, pričom s jeho právnym záverom vysloveným v písomnom vyhotovení rozsudku sa v plnej miere stotožnil aj odvolací súd. Odvolací súd v prvom rade upriamuje pozornosť na tú skutočnosť, že v konaní starostlivosti o maloleté deti sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletého dieťaťa, ktoré má právo na nerušený zdravý fyzický a psychický vývoj. Z uvedeného v danej veci vychádzal aj súd prvého stupňa, ktorý pri rozhodovaní ako v časti zverenia maloletých detí, tak aj pri úprave styku nemohol opomenúť súhlasné stanovisko oboch rodičov k otázke úpravy styku odporcu s

maloletými deťmi a záujem odporcu iba na rozsahu styku v rozsudku upravenom. V tomto smere odvolací súd dodáva, že pokiaľ má odporca záujem o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom v inom rozsahu, má možnosť, podať na príslušnom súde, po preukázaní zmeny pomerov a záujmu maloletých detí nový návrh.

S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa ust. § 219 ods.1,2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 144 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.