Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/771/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou Korytár, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti odporcovi: M. X., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom I. XX, H., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníčkou S.. Z. G., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Nové Zámky, o zaplatenie 2.025,81 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 736,20 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh z am i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa 23.6.2014 domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 2.025,81 € s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe, že s odporcom uzavrel dňa 31.3.2005 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX a súčasne zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške úverového rámca 995,82 €. Keďže odporca neuhrádzal svoj záväzok riadne a včas, listom zo dňa 26.4.2012 ho vyzval k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.609,56 € v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Ku dňu podania návrhu dlh odporcu predstavuje sumu 2.025,81 €, ktorá predstavuje dlžnú istinu vo výške 941,29 €, úrok z istiny vo výške 896,55 €, zmluvnú pokutu vo výške 81,23 €, poplatok za výpis z účtu vo výške 31,29 €, úrok z omeškania vo výške 75,45 €.

Pre neznámy pobyt odporcu súd tomuto uznesením č.k. -60 zo dňa 10.9.2015 ustanovil na zabezpečenie ochrany práv odporcu v konaní opatrovníčku.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti opatrovníčky odporcu, ktorá sa na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise - splátkového kalendára, úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok, výzvy k splateniu, poštového podacieho hárku, výpisu z účtu, špecifikácie pohľadávky, brožúry, uznesenia č.k. -60 zo dňa 10.9.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Z úverovej zmluvy č. 3503148676 zo dňa 31.3.2005 vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 531,10 €, ktorý sa odporca zaviazal splatiť navrhovateľovi 18 mesačnými splátkami vo výške 41,33 €, celkove vo výške 743,88 €. RPMN bola ustálená vo výške 15,73 %. V úverovej zmluve bolo zároveň uvedené, že klient (odporca) a spoločnosť (navrhovateľ) obojstranným podpísaním tejto zmluvy (úverové zmluva) zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s vydaním platobnej úverovej karty v zmysle a za podmienok ustanovení hlavy 8, 9, 10 a 11 úverových zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy, a to s úverovým rámcom vo výške 995,82 € a s pravidelnými mesačnými splátkami vo výške najmenej 39,83 €. Spoločnosť (navrhovateľ) má pritom výhradné právo jednostranne meniť úverový rámec a podmienky vydania platobnej úverovej karty.

Z predloženého splátkového kalendára vyplynulo, že navrhovateľ na základe vyššieho uvedeného zmluvného dojednania poskytol odporcovi úver k uspokojovaniu jeho priebežných finančných potrieb - revolvingový úver s úverovým rámcom 995,82 €, ktorý bol odporca oprávnený čerpať prostredníctvom úverovej karty poskytnutej navrhovateľom. Žalovaná čiastka 2.025, 81 € pozostáva z dlžnej istiny vo výške 941,29 €, úroku z istiny vo výške 896,55 €, zmluvnej pokuty vo výške 81,23 €, poplatku za výpis z účtu vo výške 31,29 € a úroku z omeškania vo výške 75,45 €. Nakoľko odporca nesplácal tento úver riadne a včas, navrhovateľ listom zo dňa 26.4.2012 odporcovi oznámil, že v nadväznosti na obsah úverových podmienok využil svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru. Navrhovateľ zároveň vyzval odporcu na zaplatenie zostávajúcej časti úveru spolu príslušenstvom do 15 dní odo dňa spísania tohto listu, teda do 17.5.2012 (keďže výzva bola odoslaná dňa 2.5.2012). Ako vyplynulo zo splátkového kalendára odporca titulom úveru čerpal celkove sumu 1.039,11 €, z ktorej sumy uhradil navrhovateľovi sumu 302,91 €.

Opatrovníčka odporcu sa v priebehu konania k podanému návrhu na začatie konania a jeho prílohám napriek výzve súdu nevyjadrila. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah titulom úverovej zmluvy č. 3503148676, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 597,49 €. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a odporca má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.025,81 € titulom revolvingového úveru, ktorý odporcovi poskytol na základe zmluvného dojedania obsiahnutého v závere textu zmluvy. Preto súd v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej platnosti. V prvom rade je nutné zdôrazniť, že koncepcia textu zmluvy s umiestnením jednotlivých jej častí, vrátane textu medzi bodmi 58 a 60

(bez bodu 59) úverovej zmluvy vedie k jednoznačnému záveru, že navrhovateľ vopred vnútil odporcovi uzavretie aj inej zmluvy (o revolvingovom úvere), než tej, ktorá bola v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (úver vo výške 18.000,- Sk). Ako totiž vyplýva z danej úverovej zmluvy, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba (odporca) súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka absolútne iného právneho vzťahu - zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Navyše súd poukazuje na to, že text v tejto časti zmluvy je písaný tak malým písmom, že je skoro voľným okom nečitateľný. Týka sa to nielen textu medzi kolónkami č. 58 a 60 úverovej zmluvy, ale aj úverových podmienok navrhovateľa. Zo štruktúry textu zmluvy medzi bodmi 58 a 60 úverovej zmluvy dospel súd tiež k nepochybnému záveru, že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne a nad všetku pochybnosť vypracované a koncipované navrhovateľom. Odporca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah týchto zmluvných podmienok meniť ani do nich žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť. Podpis obojstranne želaného právneho úkonu reprezentovaného úverovou zmluvou so sebou neoddeliteľne spájal aj uzavretie iného zmluvného vzťahu, ktorý nebol odporcom vymienený. Navrhovateľ týmto postupom z pohľadu súdu jednoznačne využil svoje postavenie ako dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, navyše bez bližšie dohodnutých podmienok (iba s odkazom na úverové podmienky). Ak odporca chcel získať od navrhovateľa úver, musel podpísať aj zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorú nemusel mať záujem. Takéto dojednanie zmluvy o revolvingovom úvere nemá charakter individuálneho dojednania, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu ako spotrebiteľa. Zmluvné dojednanie týkajúce sa revolvingového úveru napĺňa pojmové znaky neprijateľnej podmienky definovanej v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a toto dojednanie je tak v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľ na základe uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere poskytol odporcovi úverovú kartu, z ktorej odporca čerpal finančné prostriedky. Ako vyplýva z predloženého splátkového kalendára, odporca celkove čerpal finančné prostriedky vo výške 1.039,11 €, pričom z čerpaných peňažných prostriedkov odporca navrhovateľovi vrátil sumu 302,91 €. Pretože súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, odporca sa čerpaním peňažných prostriedkov z úverovej karty na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, nakoľko získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Preto v zmysle § 457 občianskeho zákonníka je odporca povinný navrhovateľovi vrátiť všetko, čo na základe tejto neplatnej zmluvy dostal, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 736,20 € (1.039,11 € - 302,91 € = 736,20 €) tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti, t.j. o zaplatenie istiny revolvingového úveru vo výške 205,09 €, úroku z istiny vo výške 896,55 €, zmluvnej pokuty vo výške 81,23 €, poplatku za výpis z účtu vo výške 31,29 €, úroku z omeškania vo výške 75,45 € a zmluvného úroku vo výške 21,48 % ročne zo sumy dlžnej istiny vo výške 941,29 € od 20.6.2014 do zaplatenia súd konštatuje, že tento uplatnený nárok sa viaže na existenciu zmluvy o revolvingovom úvere, keďže tieto nároky vyplývajú z tohto zmluvného vzťahu. Nakoľko súd dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere, táto neplatnosť sa odráža aj v nemožnosti vymáhať ďalšie nároky vyplývajúce z tejto neplatnej zmluvy. Preto súd v prevyšujúcej časti týkajúcej sa uvedených nárokov návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď obaja účastníci v konaní mali čiastočný úspech. Vychádzajúc z pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní súd konštatuje, že odporca bol v konaní úspešnejším účastníkom konania, ktorému patrí náhrada trov tohto konania. Nakoľko si však odporca (resp. jeho opatrovníčka) náhradu trov konania neuplatnil, súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.