Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_51P-175-2014.pdf
PDF · 90.18 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/175/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou E.. C. F., v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: G. H., narodený XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, L., štátny občan SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/XX, L. a otec - E. H., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom J. 2, L., t.č. s prekážkou neznámeho pobytu, v zastúpení opatrovníka pre konanie : G. F., súdna tajomníčka Okresného súdu Bratislava I, Záhradnícka 10, Bratislava, o návrhu matky na úpravy výkonu rodičovských práva a povinností k maloletému dieťaťu so zákazom styku otca s mal. dieťaťom a priznaním výživného na mal. dieťa otcovi spätne od 1.4.2013, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté dieťa G. H., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa G. H., nar. XX.XX.XXXX v bežných veciach bude matka.
Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa G. H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 80,- eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu vopred s účinnosťou od 05.05.2014.
Súd zamieta návrh matky na priznanie výživného na mal. dieťa G. H., nar. XX.XX.XXXX voči otcovi spätne od 01.04.2013 do dňa začatia súdneho konania 05.05.2014.
Zročné výživné na mal. dieťa G. H., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 05.05.2014 do 30.11.2015 vo výške 1509,66 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- eur mesačne splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od vykonateľnosti rozsudku.
Súd návrh matky na zákaz styku otca s mal. dieťa G. H., nar. XX.XX.XXXX zamieta.
Otec má právo styku s mal. dieťaťom G. H., nar. 13.08.2006 každý nepárny týždeň v piatok od 15:00 hod do 17:00 hod.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania podľa § 79 ods. 1,2 OSP zo dňa 05.05.2014 doručený na Okresný súd Bratislava III ako výlučne miestne príslušný súd podľa § 88 ods. 1, písm. c) OSP matka žiadala, aby súd upravil výkon rodičovských práva povinností k maloletému dieťaťu podľa § 36 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine., zároveň s priznaním výživného otcovi spätne podľa § 77 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine
od 1.4.2013 , s úpravou styku otca s mal. dieťaťom podľa § 36 ods.1, posledná veta Zákona o rodine v spojení s § 25 ods. 3 Zákona o rodine tak, že pre nemožnosť dohody rodičov, sa rozhodnutím súdu: mal. dieťa zverí do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach, otec bude povinný platiť výživné na mal. dieťa vo výške 100,- eur mesačne s účinnosťou spätne od 4/2013 a zakáže sa styk otca s mal. dieťaťom. Skutkovo návrh vo veci samej matka odôvodnila tvrdením, že rodičia nie sú manželia , spolu nežijú od roku 2008, doposiaľ nemajú upravený výkon rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu . Matka uviedla, že do roku 2012 sa starala o maloletého syna sama, teraz jej s výchovou dieťaťa pomáha jej partner. Otec o maloletého neprejavuje žiaden záujem , neplní si dobrovoľne svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, aj keď o výživnom na dieťa uzavreli dohodu, za obdobie od 4/2013 otec na výživu mal. dieťaťa neprispel nijak. , otec nemá dobrý vplyv na maloletého psychiku, jeho verbálny prejav nie je vhodný pre komunikáciu s maloletým dieťaťom. Maloletý nemá s otcom vytvorený žiaden vzťah, nechce byť v otcovej blízkosti., preto je dôvodný zákaz styku otca s mal. dieťaťom. Zároveň uviedla, že bola nútená kvôli otcovým dlhom predať rodičovský byt. Kolízny opatrovník žiadal návrhu matky vyhovieť okrem zákazu styku, keďže takýto zásadný zásah do rodičovských práv otca voči dieťaťu nemá na strane dieťaťa žiaden skutkový dôvod. Pre prekážku neznámeho pobytu otca bol otcovi ustanovený opatrovník pre konanie uznesením č. k. 51P-175-2014-27 zo dňa 16/4/2015., s ktorým opatrovníkom súd ďalej pokračoval v konaní. Opatrovník pre konanie otca ponechal rozhodnutie vo veci samej na úvahe súdu. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie dňa 02.12.2015, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníka pre konanie otca, v súlade s § 101 ods. 2 OSP. Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP . Z výpovede matky mal súd preukázané, že s otcom maloletého matka nežije od roku 2007. Doposiaľ neboli súdom upravované rodičovské práva a povinnosti žiadnym meritórnym rozhodnutím súdu. Maloleté dieťa býva v spoločnej domácnosti s matkou. Otec sa s maloletým tri roky dobrovoľne nestretáva, výživné neplatí. Otec je rozvedený, má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi : E. H., nar.XX. XX. XXXX, ktorý je plnoletý, platil naňho 100,- eur mesačne. Matka je slobodná, žije s druhom v byte, ktorý spoločne s druhom kúpili na hypotéku, mesačné splátky sú 330eur. Matka je účtovníčka, jej čistý príjem je 741,82 eur mesačne. Maloletý G. má 9 rokov, nie je žiakom špeciálnej školy . Je zdravý, má však syndróm ADHD, výkon povinnej školskej dochádzky vykonáva v Základnej škole. Zároveň má diagnostikovanú dyslekciu, dysgrafiu, dysortografiu a dyskalkúliu ako dôsledok ADHD syndrómu. Maloleté dieťa má mimoškolské aktivity len bežné, jeho odôvodnené potreby sú cca 100,- eur mesačne okrem nákladov bývania a stravy. Otec dobrovoľne na jeho výživu od roku 2013 neprispieval , preto matka žiadala aj priznanie výživného spätne od 1.4.2013.
Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že maloletý G. H. sa narodil dňa XX.XX.XXXX rodičom: matke- J. Y. a otcovi- E. H..
Zo správy Okresného úradu Bratislava a z výpisu živnostenského registra súd zistil, že otec je podnikateľom pod obchodným menom : E. H. J.- P. od roku 2002 s miestom podnikania M. 3, L. -K., aktuálne bez pozastavenia živnosti, predmetom jeho podnikania je sprostredkovanie obchodu a služieb, reklamná a propagačná činnosť, prípravné práce pre stavbu, obkladanie stien a kladenie dlážkových krytín, upratovacie práce, montáž údržba a oprava telekomunikačných zariadení, maliarske, natieračské práce, usporiadanie kultúrnych a spoločenských podujatí. Z potvrdenia o návšteve školy súd zistil, že maloletý G. H. je žiakom 4 triedy na Spojenej škole de la Salle, O. XX, L.. Zo správy špeciálnopedagogického vyšetrenia maloletého súd zistil, že pravdepodobne vplyvom medikácie sa výrazne znížil motorický nepokoj a zvýšila sa schopnosť koncentrácie pozornosti, zvýšená unaviteľnosť však ostáva, prejavuje sa líhaním. Diagnostika poukázala na pretrvávanie neistoty v priestorovej orientácii, dynamickej praxie, vo vizuomotorickej koordinácii, auditívnej diferenciácií, auditívnej percepcii, zlepšenie zaznamenali v auditívnej analýze a v auditívnej pamäti. V reči pretrváva dyskália, úroveň čítania je stredne podpriemerná, číta už súvisle celé slová, veľmi často sa však zastavuje, úroveň chybovitosti v písaní diktátu je výrazne zvýšená, prepis je menej chybový, v oblasti matematiky sa taktiež prejavujú problémy. Všetky uvedené problémy sa u neho prejavujú vo všetkých predmetov následne aj v správaní sa, kedy dočasne dochádza k poklesu pozornosti, k únave. K potrebe motorického odreagovania, prípadne pútania pozornosti nevhodným správaním. Vzhľadom na uvedené sa javí ako najlepšie riešenie preradenie žiaka do špeciálnej triedy .
Z potvrdenia o výške príjmu zamestnanca súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda matky za obdobie 5/2013-12/2013 bola 741, 82 eur.,za obdobie 1/2014-12/2014 bola 641,16 eur a za obdobie1/2015-8/2015 bola 578,00 eur. Zo správy o šetrení pomerov na strane maloletého G., ktorú vykonal kolízny opatrovník mal súd preukázané, že matka s maloletým bývajú spolu s jej partnerom R. M., nar. XX.XX.XXXX v spoločnej domácnosti, byt spoločne odkúpili a je ich spoločným majetkom. Maloletý s otcom nie je v žiadnom kontakte. Maloletý navštevuje školský klub za poplatky 70 eur mesačne, stravuje sa v školskej jedálni, školské pomôcky stoja matku približne 20 eur mesačne. Maloletý má inak dobrý zdravotný stav, nebýva často chorý. Z dôvodu dyslexie, dysgrafie, a dysortografie je v ZŠ integrovaný., má prideleného asistenta, ktorý sa mu počas vyučovania venuje. Matka uviedla, že dodržuje odporúčania špeciálneho pedagóga. Maloletému sa spolu s partnerom matka venuje, preto sa zlepšil v čítaní, mesačné výdavky na maloletého sú približne 150 eur. Šetrením bolo zistené, že maloletý ma u matky utvorené vhodné bytové a sociálne podmienky. Kolízny opatrovník uskutočnil sa aj pohovor s maloletým, maloletý bol málo zhovorčivý, veľmi stručne odpovedal na otázky, samostatne sa bližšie zmieňovať nechcel, hlavne o svojom biologickom otcovi. Z rozhovoru vyplynulo, že sa s ním naposledy stretol pred 3 rokmi, nič o ňom nevie, nechýba mu. Uviedol, že mama má priateľa , s ktorým si dobre rozumie, sú kamaráti, nazýva ho Samko a spoločne sa svoju učia. Mamu má veľmi rád. V škole sa mu páči, baví ho čítanie, prírodoveda, náboženstvo a hudobná výchova. Na krúžky nechodí, lebo nie je istý či by sa stíhal venovať štúdiu. Súd pre dôkaznú nadbytočnosť upustil od výsluchu svedka - partnera matky, ktorý dôkazný prostriedok matka žiadala vykonať.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, §25a 26 sa použijú primerane. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností súd rozhodol rozsudkom tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu, že prvoradým záujmom maloletého dieťaťa v prejednávanej veci je , aby nezáujem otca o riadny výkon jeho rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu ., ktorý ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nemá výkon rodičovských práv a povinnosti pozastavený, obmedzený resp. zrušený žiadnym právoplatným rozhodnutím súdu, rovnako nie je na otca možné aktuálne právne účinne pozerať ako na fyzickú osobu, ktorá je „právne neznáma“, bol zastabilizovaný rozhodnutím súdu vo veci samej výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, ktorých nositeľmi sú obaja rodičia naďalej a ktorých právna úprava rozhodnutím súdu vyplýva zo znenia vymedzenom v § 36 ods. 1 zákona o rodine . Vo svojom rozhodnutí súd prihliadal na stabilitu výchovného prostredia na strane mal dieťaťa, zároveň zohľadňoval prioritne záujem mal. dieťaťa, aby bez existencie preukázania závažnejšej prekážky na strane otca zastupovanie a správu majetku mal. dieťaťa vykonávala inak ako v bežných veciach len matka., výživné na mal. dieťa súd otcovi určil s prihliadnutím k samotnému žalobnému návrhu matky len odo dňa doručenia návrhu matky na súd dňa 5.5.2014., návrh na priznanie výživného otcovi spätne od 1.4.2013 súd v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný pre absenciu okolností hodných osobitného zreteľa, podporne aj s prihliadnutím na uznesenie Okresného súdu Bratislava III čk: 37P/45/2008-9 zo dňa 12.2.2008, ktorým súd konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu / vrátane výživného otca na mal. dieťa/ zastavil pre späťvzatie návrhu matky podľa § 96 ods. 1 Zákona o rodine, nie však na tom skutkovom základe, že by došlo k obnoveniu spolužitia rodičov mal. dieťaťa. Výšku výživného na mal. dieťa proti navrhovanej sume 100,- eur mesačne súd určil otcovi vo výške 80,- eur mesačne , prihliadal na možné zárobkové možnosti a schopnosti na strane otca za skutkového stavu, že matka vo svojej výpovedi uviedla, že otec má ukončené len stredné odborné učilište, je vyučený elektrikár a zároveň má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému dieťaťu. Vychádzajúc z týchto právne významných skutočností a zároveň z dôkazu, že otec je naďalej zapísaný v prísl. registri ako SZČO
- živnostník., pričom hlavným účelom podnikania je tvorba zisku / § 2 živnostenského zákona/ má súd za to, že podporne aj s prihliadnutím na výšku minimálne mzdy 380,- eur mesačne zamestnanca v riadnom pracovnom pomere pre rok 2015 možno spravodlivo predpokladať pravidelný mesačný príjem otca vo výške min. 400,- eur za celé rozhodné obdobie., ktorého sa otec dobrovoľne vzdal aj za cenu vlastného ochudobnenia. Takto určená výška výživného zo strany otca na mal. dieťa prihliada aj na rozsah nákladov mal. dieťaťa vyčísleného matkou., preto určené výživné od otca spolu s prídavkami zabezpečí mal. dieťaťu príjem nad sumu životného minima, určenú podľa osobitného zákona, nevyvolá stav jeho hmotnej núdze k úhrade základných životných potrieb mal. dieťaťa., pričom ostatné potreby mal. dieťaťu zabezpečí matka zo svojho príjmu ako rovnako povinný rodič výživou nezaopatreného mal. dieťaťa primerane svojim schopnostiam a možnostiam. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebol preukázaný taký zásadný a potrebný záujem na strane maloletého dieťaťa, ktorý by si vyžadoval zákaz styku otca s maloletým., preto súd v tejto časti návrh matky ako nedôvodný zamietol, zároveň s prihliadnutím k názoru mal. dieťaťa v jeho vyjadrení súd upravil právo styku otca s dieťaťom v minimálne potrebnej miere pre zachovanie ich vzájomných vzťahov do budúcna. Tým, že otec dobrovoľne neprispieval na výživu mal. dieťaťa žiadnym plnením / peňažným, nepeňažným/ vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za celkom plných 7 mesiacov v roku 2014 a plných 11 mesiacov v roku 2015 vo výške 1440,- eur / 18X80/ a v mesiaci 5/2014 za 27 dní vo výške 69,66 eur., spolu 1 509,66 eur. O dlhu otca na zročnom výživnom preto súd rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené., pričom v súlade s § 160 ods. 1 veta prvá za bodkočiarkou povolil jeho zaplatenie otcovi v splátkach vo výške a za podmienok citovaných vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 odseku 1 písmena a) OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu. O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 2 OSP.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil vskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Predbežne vykonateľný je rozsudok odsudzujúci na plnenie výživného./§ 162 ods.2 OSP/
Bez právnych účinkov podajú odvolanie matka a kolízny opatrovník, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP).