Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/162/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5 proti žalovanému: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., O. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, o zaplatenie 2 630,61 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 24. 11. 2014, č. k. -48 takto jednohlasne

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil, cit.: „Na základe zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 20. 01. 2010 právny predchodca žalobu žalovanej poskytol úver na úhradu ďalších záväzkov vo výške 3 330,40 Eur, ktoré sa žalovaná zaviazala splácať formou 20-tich pravidelných mesačných splátok vo výške 166,52 Eur. Nakoľko si žalovaná svoje povinnosti neplnila, dňa 19. 12. 2010 právny predchodca žalobcu úverovú zmluvu vypovedal. V zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 457 Občianskeho zákonníka vznikol právnemu predchodcovi žalobcu nárok na úhradu rozdielu medzi poskytnutým plnením a uhradenými splátkami z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prihliadol na skutočnosť, že v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť nasledujúcim dňom po daní výpovede a uplynula 19. 12. 2012. Keďže návrh vo veci samej bol podaný na súde 19. 07. 2013, stalo sa tak po márnom uplynutí premlčacej doby. S ohľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh v celom rozsahu zamietol“.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca odôvodňujúc nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu. Nesúhlasí s tým, aby v danom prípade súd posúdil nárok žalobcu ako premlčaný, keďže k predčasnému ukončeniu zmluvu došlo podaním výpovede zo dňa 19. 12. 2010. Na základe uvedeného došlo k začatiu plynutia premlčacej doby dňa 20. 12. 2010, ktorá v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka uplynula 20. 12. 2013. Keďže žalobný návrh bol podaný dňa 19. 07. 2013, je zrejmé, že k uplynutiu premlčacej doby nedošlo a žalobný návrh bol podaný včas. Žalobca nesúhlasí s posúdením výpovede ako odstúpenia od zmluvy a následného posúdenia premlčania v zmysle ust.§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac v danom prípade ide o zmluvu označenú ako zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec, tzn. nejde o zmluvu o pôžičke uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, ale o úverovú zmluvu

uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , , na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. . Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel, resp. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 O. s. p. a dospel k záveru, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 630,61 Eur s prísl.. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom závere, že bola uzavretá zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky medzi predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 20. 01. 2010 a že došlo k vypovedaniu zmluvy. Nárok žalobcu súd prvého stupňa právne posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a z dôvodu premlčania uplatnený nárok zamietol.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľa, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil právny úkon žalobcu - výpoveď zo zmluvy (č. l. 5 spisu) ako odstúpenie od zmluvy s následným posúdením premlčania v zmysle ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Výpoveď zmluvy má síce podobné črty ako odstúpenie od zmluvy, výpoveď má s odstúpením od zmluvy spoločné to, že v oboch prípadoch ide o jednostranné ukončenie záväzkového vzťahu. Podstatný rozdiel medzi nimi je v tom, že kým odstúpenie od zmluvy má právne účinky od začiatku (ex tunc), výpoveď má právne následky od momentu právnych účinkov výpovede (ex nunc). To znamená, že právny vzťah, ktorý tu bol pred právnymi účinkami výpovede sa považuje za platný so všetkými dôsledkami, ktoré pre zmluvné strany z neho vyplývajú.

V prípade odstúpenia od zmluvy dochádza k zániku zmluvy od jej začiatku a na zmluvu sa potom hľadí ako by neexistovala. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy (§ 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) je preto povinnosť zmluvných strán vrátiť si všetko, čo si vzájomne plnili podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

Výpoveď zo zmluvy je prejav vôle jednej zo zmluvných strán ukončiť zmluvný vzťah. Zmluva sa ruší od okamihu uplynutia výpovednej lehoty a nie od začiatku, ako v prípade odstúpenia od zmluvy. Výpoveď sa teda nedotkne práv a povinností, ktoré predchádzali účinnosti výpovede a zmluvné strany na rozdiel od odstúpenia od zmluvy si nemusia vrátiť to, čo si predtým vzájomne poskytli. Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, a preto je nevyhnutné, pokiaľ majú nastať predpokladané účinky výpovede, aby tento úkon bol doručený druhej zmluvnej strane. Doručením oznámenia výpovede začína plynúť výpovedná lehota a posudzuje sa, kedy výpoveď nadobudne účinnosť. Účinnosť výpovede nastáva až uplynutím výpovednej lehoty, pokiaľ zo zákona alebo z obsahu zmluvy nevyplýva, že účinnosť výpovede nastáva doručením oznámenia o výpovedi. Keďže výpoveď zo zmluvy bola doručená žalovanej po 12. 09. 2010 a žaloba bola podaná na súde dňa 19. 07. 2013, stalo sa tak pred uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty v zmysle ust.§ 101 Občianskeho zákonníka, a preto uplatnený nárok nie je premlčaný.

Odvolací súd nie je zástancom kasačných rozhodnutí v prípadoch tzv. nevyhnutného dvojinštančného posúdenia nároku a nemyslí si ani, že princíp dvojinštančnosti je ústavným princípom, keďže v ústave o dvojinštančnosti niet zmienky (porov. nález Ústavního soudu ČR sp. zn. , ze dne 31. 07. 2008).

No zdá sa, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke tzv. zmeňujúcich rozsudkov je konštantná. Z odôvodnenia rozhodnutia NS SR sp. zn. z 30. júla 2009:

„Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť

prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

Vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu je výstižným „české“ rozhodnutie (C. H. Beck č. C 201/2001), citované takmer vo všetkých „slovenských“ komentároch k Občianskemu súdnemu poriadku:

„Je- li ke správnému rozhodnutí o věci samé zapotřebí podstatných (pro rozhodnutí zásadně významných) skutkových zjištení, která neučinil soud prvního stupně, popřípadě která tento soud učinil, ale vzhledem k nesprávnému právnímu názoru, který zaujal, na nich své rozhodnutí nezaložil, nejsou podmínky ani pro potvrzení, ani pro změnu rozhodnutí soudu prvního stupně; odvolací soud proto rozhodnutí zruší a věc vrátí soudu prvního stupně k dalšímu řízení.“

Zároveň takýto postup, podľa NS SR (napr. rozhodnutie sp. zn. z 5. novembra 2009), je zodpovedajúci princípu dvojinštančnosti:

„Pri viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu zostáva dvojinštančnosť zachovaná, nakoľko účastník má po opätovnom rozhodnutí súdu prvého stupňa (po zrušení a vrátení jeho predchádzajúceho rozhodnutia) možnosť znovu ho napadnúť riadnym opravným prostriedkom na inštančne vyššom súde. Skutočnosť, že súd prvého stupňa je po zrušení a vrátení svojho predchádzajúceho rozhodnutia viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, je daná priamo zákonom (§ 226 O.s.p.), preto nemôže zakladať vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (R. Urban; www.otvorenepravo.sk).

V zmysle tejto judikatúry by mal prvostupňový súd najprv posúdiť právo žalobcu na zaplatenie sumy 2 630,61 Eur spolu s úrokom z omeškania a následne posúdiť námietku premlčania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 07. 07. 2005 a zo dňa 19. 02. 2009).

Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.) a vec vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

K odvolacej námietke žalobcu, že v prejednávanej veci nejde o zmluvu o pôžičke uzavretú podľa Občianskeho zákonníka, ale o úverovú zmluvu uzavretú podľa ustanovení Obchodného zákonníka odvolací súd zdôrazňuje, že právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, a teda aj na právny úkon - výpoveď zo zmluvy.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ohrane spotrebiteľa v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, t. j. ku 20.01.2010).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku 20.01.2010).

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, (§ 4 ods. 2 písm. g/, l/ zákona č. 258/2001 v znení platnom ku 20.01.2010).

Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka).

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka platného ku 20.01.2010).

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného ku 20. 01. 2010).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platného ku 20. 01. 2010).

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v predmetnom konaní uplatnil právo zo zmluvy, ktorú vypovedal, úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude pristúpiť k súdnej kontrole zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri štandardných typových zmluvách (porov. Kristian Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk).

Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardnú typovú zmluvu) a dobrovoľne sa rozhodol ukončiť záväzkový právny vzťah výpoveďou, podľa § 582 Občianskeho zákonníka.

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ďalej len „Smernica“). Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je pomerne náročné na dodávateľov a významné chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy. Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v ust. § 54 Občianskeho zákonníka. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácií je zjavná a viaceré rozhodnutia Súdneho dvora na to poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27).

Keďže v prejednávanej veci vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkom konania odňala možnosť riadne brániť svoje záujmy aj v odvolacom konaní, odvolací súd postupom podľa ust.§ 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O. s. p. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť nárok žalobcu, pristúpiť k súdnej kontrole zmluvných podmienok v zmluve, dôsledne zistiť skutkový stav veci, ktorý následne právne posúdi. Vlastnými slovami súd vyhodnotí, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a pri zistení skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa nové rozhodnutie odôvodní tak, aby jeho štruktúra zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust.§ 157 ods. 2 O. s. p.. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvého stupňa bude dbať na to, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé a zrozumiteľné, lebo len odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania, aby posúdili ako súd ich vec vyložil, aké právne predpisy aplikoval a akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní vo veci samej.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.