Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10P-218-2022.pdf
PDF · 114.18 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/218/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné, sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou, v právnej veci navrhovateľky B. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, I. O. G. Č.. XXX, zast. JUDr. Valériou Brečkovou, advokátkou, Ďaľkovská 470/14, Snina, proti manželovi B. F., nar. XX.XX.XXXX, I. O. G. Č.. XXX, zast. JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom, Kpt. Nálepku 440, Medzilaborce, za účasti mal. Š. F., nar. XX.XX.XXXX U. P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo B. F. a B. F., uzavreté dňa XX.X.XXXX v V., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu V., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza.
II. Na čas po rozvode súd maloleté deti Š. F., nar. X.X.XXXX a P. F., nar. X.X.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Š. F. sumou vo výške 80 eur mesačne a na výživu maloletej P. F. sumou vo výške 70 eur mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým Š. F. a maloletou P. F. každý párny víkend v sobotu od 10.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec si maloleté deti vyzdvihne a po skončení styku ich odovzdá matke pred Obecným úradom v G.. Matka je povinná maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť a v stanovenom čase ich odovzdať otcovi.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
VI. Náhradu súdneho poplatku súd Slovenskej republike nepriznáva.
odôvodnenie:
1. B. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „navrhovateľka“ alebo „matka“) sa návrhom podaným dňa 30.08.2022 domáhala, aby súd jej manželstvo rozviedol, mal. Š. F., nar. XX.XX.XXXX U. Q.. P. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej aj „maloleté deti“) zveril do jej osobnej starostlivosti a zaviazal B. F., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „odporca“ alebo „otec“) otca maloletých detí prispievať na ich výživu: sumou 100 Eur mesačne na mal. Štefana a sumou 80 Eur mesačne na mal. P.. Návrh odôvodnila tým, že uzavreli manželstvo po krátkej známosti, pričom po 5 mesiacoch s manželom otehotnela. Na oboch stranách šlo o ich prvé dieťa. Spočiatku bol ich vzťah harmonický aj napriek tomu, že uzavrela manželstvo s manželom najmä na odporúčanie jej rodičov, s ktorými po sobáši aj žili v spoločnej domácnosti v ich rodinnom dome. Prvá kríza v manželstve nastala približne pred 3-4 rokmi z dôvodu žiarlivosti zo strany manžela. Manželia spolu prestali komunikovať už počas prvého tehotenstva
a zo strany manžela začali výčitky rôzneho typu. Od tejto doby sa začal meniť jej vzťah k manželovi, avšak manželia sa snažili tento problém ustáliť, a to predovšetkým kvôli dieťaťu. Ich vzťah sa nezlepšil ani v priebehu druhého tehotenstva, naopak, jeden druhému sa ešte viac vzdialili. V dôsledku tejto skutočnosti došlo k ochladnutiu citov na jej strane a narušeniu vzájomných vzťahov. Mal. Š. F. je vo veku X rokov a navštevuje 2. ročník ZŠ a mal. P. F. je vo veku X rokov a navštevuje predškolské zariadenie. O maloleté deti sa osobne stará, zabezpečuje všetky ich potreby súvisiace s výživou, trávením voľného času, zabezpečením stravy, oblečenia a obuvi a so vzdelávaním. Manželia mali rozličné názory na zásadné veci, nezhodli sa skoro ani v jednej oblasti. Pri spoločných rozhovoroch zistila, že sa chce rozviesť. V mesiaci apríl 2022 sa manžel rozhodol odísť zo spoločnej domácnosti. Aj napriek tomu, že manželia spolu nezdieľali jednu domácnosť, hádky medzi nimi naďalej pretrvávali. Spolu nehospodária, navzájom si nepomáhajú, nevytvárajú zdravé rodinné prostredie, nezabezpečujú spoločnú výchovu maloletých detí, čo sú základne práva a povinnosti manželov. Vzťahy sú tak vážne rozvrátené, že manželstvo neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel a niet ani žiadnej nádeje na obnovenie riadneho manželského spolužitia. Za danej situácie nemožno očakávať, že obnovia manželské spolužitie, keďže ona túto možnosť odmieta a nechce zotrvať v manželskom zväzku. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu ich maloletých detí, ktoré sú vystavované neustálym stresovým situáciám. Preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých detí, práve naopak bude aj v ich najlepšom záujme, aby súd toto manželstvo rozviedol. Oni už nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o nich zabezpečuje výlučne ona ako matka. Je zamestnaná vo firme Z. W..Y..R.. W., kde jej mesačný príjem predstavuje zhruba 500-600 ,- Eur netto. Manžel pracuje na družstve a jeho čistý mesačný príjem je zhruba 700 ,- Eur. Podľa jej názoru je v možnostiach a schopnostiach manžela prispievať na výživu mal. Š. F. vo výške 100 ,- Eur mesačne a na mal. P. F. vo výške 80 ,- Eur mesačne. Pokiaľ ide o styk manžela s maloletými deťmi nie je potrebné ho nijako upravovať. Navrhovateľka plne rešpektuje právo otca stretávať sa s maloletými deťmi, pričom na styku sú spôsobilí sa dohodnúť podľa potrieb a záujmov maloletých detí.
2. K návrhu bol pripojený sobášny list manželov, rodné list maloletých detí, potvrdenie obce G. o trvalom pobyte manželov.
3. V správe Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, (ďalej len „úrad“ alebo „kolízny opatrovník“) zo dňa 06.10.2022, doručenej súdu toho istého dňa je uvedené, že návrh na rozvod manželstva podala matka po dlhotrvajúcich problémoch v ich manželstve, ktoré trvajú približne 4 roky. Od apríla tohto roku nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa odsťahoval k svojej mame do Y. K. J.. Matka zostala bývať v dome so svojimi rodičmi, so sestrou a s maloletými deťmi. S manželom spolu nekomunikujú vôbec, ani ohľadom detí. Raz za mesiac jej otec napíše správu, nech ich matka odfotí a nech mu pošle fotku. Výživné doteraz neplatil. V apríli tohto roku sa matka liečila 4 týždne na Psychiatrickom oddelení v Q.. Necítila sa dobre po neustálych hádkach a psychickom vypätí v manželstve. Už sa cíti lepšie. Do toho času pracovala vo firme Z. W..Y..R. B. W., no prepustili ju. Jej príjem bol 500-600 Eur, v súčasnosti si hľadá prácu. Rodinné prídavky poberá vo výške 60 Eur. Jej výdavky sú 360 Eur (pôžička zobrali ju spoločne s manželom), 80 Eur paušál, 50 Eur elektrina dom, 50 Eur školské obedy pre deti, 100 Eur hygienické potreby, ošatenie, 50 Eur prispieva matke na domácnosť. Stretávanie otca s deťmi si predstavuje formou návštev v ich domácnosti každú druhú sobotu alebo nedeľu, keďže v domácnosti jeho rodičov nemajú zabezpečené základné podmienky pre deti. Výživné pre maloletého Š.I. si žiada 100 Eur a pre maloletú P. 80 Eur. Po neúspešnom predvolávaní otca na oddelenie sociálnoprávnej ochrany deti a sociálnej kurately sa podarilo skontaktovať sa s otcom prostredníctvom Obecného úradu Y. K. J.. Dohodli si s ním termín rozhovoru na oddelení SPODaSK. Prišiel v sprievode svojej matky a terénnej sociálnej pracovníčky z obce. Oboznámil ich s jeho pohľadom na situáciu. Tvrdí, že manželka ho vyhnala zo spoločnej domácnosti, kvôli tomu, že počas hospitalizácie na psychiatrickom oddelení si našla priateľa, s ktorým je aj toho času vo vzťahu. Vyhnala ho bez peňazí aj bez osobných vecí. Tvrdí, že manželka so svojimi rodičmi mu zakázali kontaktovať sa s deťmi. Otec pracuje na družstve v R. Y. K. J., jeho mesačný príjem je 500 Eur. Jeho výdavky sú :150 Eur prispieva na domácnosť mame, 20 Eur lieky (je po operácii nohy), 30 Eur mobilný telefón, 360 Eur pôžička (zobrali ju spoločne s manželkou na kúpu domu posledné 3 mesiace ju spláca už manželka), 80 Eur hygienické potreby a ošatenie. Stretávanie sa s maloletými deťmi by si predstavoval tak, aby ho deti navštevovali v domácnosti jeho rodičov každý víkend. Výživné by platil 30 Eur na maloletého Š. a 30 Eur na maloletú P.. Dňa 04.10.2022 sociálny pracovník prešetril bytové pomery na strane matky maloletých detí. Matka býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi, s maloletými deťmi a so svojou sestrou. Dom pozostáva zo 4 izieb. Matka má s deťmi vlastnú izbu, v ktorej
má mal. Š. písací stolík na prípravu do školy. V izbe je veľká skriňa, kde majú deti uložené svoje veci a hračky. Maloleté deti spia s matkou na veľkej manželskej posteli. Hygiena v domácnosti je na dobrej úrovni a dom je vybavený potrebnými elektrospotrebičmi. Domácnosť je vybavená vhodne pre potreby maloletých deti. S maloletým Š. sa rozprávali o škole, o jeho záľubách, v škole sa mu páči, má tam veľa kamarátov. Vo voľnom čase doma pozerajú so sestrou spolu rozprávky alebo sa hrajú na dvore. Na otázku, prečo ocko odišiel, povedal, lebo sa s mamkou veľmi hádali. Ku ockovi nechce ísť vôbec, ani na návštevu. S maloletou P. sa nestretli počas návštevy, pretože zaspala v škôlke. Termín stretnutia s mal. Dominikou si dohodneme s matkou. Stanovisko kolízneho opatrovníka: V prípade rozvodu manželstva navrhujú v záujme maloletých detí, zverenie do osobnej starostlivosti matky. Stretávanie sa maloletých detí s otcom navrhujeme súdom upraviť, keďže komunikácia medzi rodičmi nie je dobrá. Mohli by mať problém s dohodou. Otec nemá vytvorené podmienky nato, aby brával deti do svojej domácnosti, čo aj sám potvrdil a takisto jeho matka, je ochotný cestovať za deťmi, navrhujeme preto upraviť stretávanie každú párnu sobotu v čase od 13:00 hod. do 17:00 hod. bez prítomnosti matky. Výživné navrhujú určiť celkovo v sume 140 Eur.
4. Právny zástupca otca na pojednávaní uviedol, že manžel s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, ale nie z dôvodov, ktoré uvádza matka vo svojom návrhu. Dôvodom je opakovaný mimomanželský vzťah navrhovateľky. Na čas po rozvode súhlasili s tým, aby boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky. Nesúhlasili s výškou výživného. Navrhli určiť výživné vo výške po 30 eur mesačne na jedno dieťa. Taktiež nesúhlasili s tým, aby sa styk neupravoval, ale navrhli, aby bol styk upravený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každý druhý víkend od soboty do nedele. K okolnostiam, kedy matka tvrdila, že otec maloleté deti nekontaktoval, tak možno spočiatku po rozchode to tak bolo, ale potom následne nie (doložená komunikácia medzi manželmi ohľadom maloletých detí), zároveň právny zástupca otca uviedol, že otec má pritom obavy z toho ako sa k nemu budú správať príbuzní matky, pretože z otca matky má dokonca strach. Na pojednávaní dňa matka uviedla, že manželstvo uzatvorili dňa XX.XX.XXXX. Z jej strany išlo o prvé manželstvo, národnosť má slovenskú, štátnu príslušnosť Slovenská republika, najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredné bez maturity. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti, a to Š. F., nar. XX.XX.XXXX U. P. F., nar. XX.XX.XXXX. Čo sa týka dôvodov na rozvod manželstva na týchto trvá a nie je pravdou, že by mala mimomanželský vzťah. Od 01.10.2022 je nezamestnaná, momentálne na PN-ke. Naposledy pracovala v spoločnosti Z., kde pracovný pomer ukončila preto, že jej už končila zmluva, ale zároveň aj táto spoločnosť má problémy. Jej príjem bol vo výške 750 Eur mesačne v čistom. Toho času býva s rodičmi v spoločnej domácnosti. Prispieva sumou 180 eur mesačne, kde sú zahrnuté náklady za elektriku, plyn a stravu. Spolu s nimi býva aj jej 14-ročná sestra. Momentálne spláca aj úver vo výške po 300 Eur mesačne. Úver bol vo výške 18.000 Eur a brali ho na kúpu domu. Za túto sumu zakúpili rodinný dom v G., ale v tomto rodinnom dome nikto nebýva. Maloletý Š. navštevuje 2. ročník základnej školy, chodí do družiny a na obedy, čo mesačne stojí cca 35 Eur. Venuje sa futbalu, kde sa mesačne platí 50 Eur. Maloletá P. navštevuje predškolské zariadenie, chodí v škôlke na obedy, kde mesačné náklady predstavujú sumu cca 37 Eur. Čo sa týka úpravy styku, tak maloleté deti k otcovi nechcú ísť. Na pojednávaní otec uviedol, že z jeho strany išlo o prvé manželstvo, národnosť má slovenskú, štátnu príslušnosť Slovenská republika, najvyššie dosiahnuté vzdelanie základné. Toho času býva v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým na stravu a energie prispieva sumou 150 Eur mesačne. Je zamestnaný na družstve v Y. s príjmom 500 Eur mesačne v čistom. Po odsťahovaní sa od manželky sa s maloletými deťmi nestretával, pretože manželka nechcela, aby tam k nim chodil. Prispel raz sumou 100 Eur aj kupoval deťom veci. Čo sa týka dôvodov na rozvod manželstva, tak manželka išla do nemocnice, kde asi po 2 týždňoch mu začala volať, že si tam našla frajera, že sa chce rozviesť a že keď sa vráti tak túto situáciu nejakým spôsobom vyriešia. Keď prišla domov, tak si s týmto priateľom iba písala, ani sa nestarala o domácnosť a o deti. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že súhlasia s potrebou upraviť styk a čo sa týka výšky výživného, vo svojom vyjadrení navrhovali výšku výživného 140 Eur mesačne spolu na obe maloleté deti.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 38 ods. 1 CMP ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
7. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
8. Podľa § 23 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa § 24 ods. 1, 3, 4, 5 ZoR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
10. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
11. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 62 ods. 1,2, 3, 4, 5, 6 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
13. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa čl. 5 ZoR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa ,b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny.
15. Súd dospel k tomu, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a nie je možné obnoviť manželské spolužitie. Súd mal za preukázanú existenciu objektívneho a kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorý je takej intenzity, že ich manželstvo neplní teraz a ani do budúcna nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií, a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci, hospodárskej. Manželia od apríla 2022 (5 mesiacov) nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny a domácnosti, spoločne nezabezpečujú výchovu a výživu maloletých detí. Manželstvo účastníkov konania sa stalo len formálnym zväzkom a za daného stavu nie je možné od manželov očakávať obnovenie riadneho manželského spolužitia. Navyše manžel s návrhom na rozvod súhlasí. Súd má za to, že rozvod manželstva nie je ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Súd mal tak splnené podmienky podľa § 23 Zákona o rodine, a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.
16. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o maloleté deti zabezpečuje v prevažnej miere matka. Otec sa o maloleté deti dostatočne nezaujíma, jeho záujem spočíva v písomnom kontaktovaní matky kedy sa domáha informácií ohľadom maloletých detí a ich novšie fotografie. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby po rozvode svojich rodičov mali zachovanú kontinuálnosť výchovného prostredia, a preto zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky s čím otec taktiež vyslovil súhlas.
17. Čo sa týka úpravy styku, súd má za to, že tento je potrebné upraviť, nakoľko tvrdenie matky zachytené v návrhu na rozvod manželstva, v ktorom uviedla, že rešpektuje právo otca stretávať sa s maloletými deťmi, pričom na styku sa s otcom vedia dohodnúť podľa potrieb a záujmov maloletých detí je v hrubom nepomere s písomnými správami, ktoré súdu predložil otec a v ktorých sa opakovane dotazuje na deti a chce s nimi mať aspoň telefonický kontakt, pričom matka na tieto správy reaguje slovami „nedám“, „daj im pokoj“, „ony na tebe zabudli“, „nechcú stobu volac“. Súd na základe týchto správ a rovnako aj správy kolízneho opatrovníka, v ktorej je uvedené, že rodičia spolu nekomunikujú dospel k záveru, že je potrebné upraviť aj styk otca s maloletými deťmi. Každý rodič má právo budovať si vzťah so svojimi deťmi a podieľať sa na ich výchove bez ohľadu na to, či rodičia spolu žijú alebo nie, budovať vzťah je však možné docieliť len pri realizovaní styku. Obaja rodičia majú tak svoje práva, ako i svoje povinnosti, pričom medzi základné práva a povinnosti rodiča patrí právo a zároveň aj povinnosť vykonávať starostlivosť o svoje deti, ktorá v sebe zahŕňa právo rodiča stráviť so svojimi deťmi čas, ak má o to záujem. Ťažkosti pri realizácii styku jedného rodiča s maloletými deťmi nemôžu spôsobovať obmedzenie tohto styku. Za predpokladu, že medzi rodičmi je dohoda vylúčená, resp. nedá sa z rôznych dôvodov realizovať je potrebné, aby súd stanovil pravidlá a takto stabilizoval situáciu. Nie je možné opomenúť práva rodiča, ktorý nemá deti vo svojej osobnej starostlivosti, na vzájomný styk, ktoré právo tak rodičovi, ale predovšetkým maloletým deťom, vyplýva zo zákona a ktoré právo je potrebné a nevyhnutné v záujme detí rešpektovať a byť pri realizácii tohto práva nápomocný. Súd preto určil styk tak ako je uvedený v IV. výroku tohto rozhodnutia.
18. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených v ustanovení § 75 ods. 1, prvá veta ZoR, t.j. veku, odôvodnených potrieb maloletých detí a možností, schopností majetkových pomerov otca. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patria nielen potreby základné (stravovanie, ošatenie, hygiena a pod.), ale aj potreby prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, to všetko primerané veku. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloletý Š. má X rokov, v súčasnosti navštevuje 2. ročník ZŠ, je zdravý, venuje sa futbalu. Maloletá P. má X rokov, v súčasnosti navštevuje predškolské zariadenie, je zdravá. S maloletým sú spojené výdavky vyčíslené matkou na pojednávaní - družina a školské obedy
35 Eur, futbal 50 Eur, s maloletou sú spojené výdavky - školné a obedy v škôlke 37 Eur, pričom tieto výdavky neboli otcom vôbec spochybnené. Na stravu a bývanie matka prispieva svojej matke 180 Eur mesačne, z toho 60 Eur pripadá na maloletého, 60 Eur na maloletú a 60 Eur na matku. Matka je toho času nezamestnaná (od 01.10.2022) a práceneschopná, poberá prídavok na maloleté deti vo výške 2x25,50 Eur. Žije v domácnosti svojej matky spolu so svojou maloletou sestrou. Matka medzi svoje ďalšie výdavky uviedla: splátka úveru 300 Eur (úver vo výške 18 000 Eur - zakúpený dom v ktorom v súčasnosti nik nebýva), výdavok na telefón a paušál 80 Eur. Otec je zamestnaný, pracuje na družstve, jeho príjem je 500 Eur v čistom. Od kedy nežije v spoločnej domácnosti s manželkou, žije so svojou matkou. Jeho výdavky predstavujú: 150 Eur príspevok na bývanie matke, 20 Eur lieky (je po operácii), 30 Eur mobil, 80 Eur hygiena, drogéria, ošatenie a obuv. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový stav, z ktorého vyplynuli odôvodnené potreby maloletých detí a s prihliadnutím na usmernenie doporučených rozmedzí pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia rozhodovacej praxe súdov v otázkach výživného na nezaopatrené deti, ktorú vypracovalo Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky v roku 2010 (a ktorej využívanie podporuje aj Krajský súd v Prešove), vyplýva, že na dieťa vo veku od 0 do 5 rokov je percentuálne rozmedzie na určenie výživného z mesačného čistého príjmu od 11 % do 15 % a na dieťa vo veku od 6 do 9 rokov je percentuálne rozmedzie na určenie výživného z mesačného čistého príjmu od 13 % do 17 %, teda v tomto prípade na maloletého Š. sa rozmedzie pohybuje od 65 Eur až 85 Eur, a na maloletú P. v rozmedzí od 55 Eur do 75 Eur, súd určil výživné na maloletého Š. vo výške 80 Eur a na maloletú P. 70 Eur, pričom prihliadol na skutočnosť že vyživovaciu povinnosť na maloleté deti majú obaja rodičia, aj na nevyhnutné výdavky otca, ktoré uviedol; taktiež prihliadol na osobnú starostlivosť matku o maloleté deti, ktorá je vzhľadom na vek maloletých detí ešte potrebná vo vyššej miere (netreba opomínať, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom plní aj výkonom osobnej starostlivosti a zabezpečovaním ich bytovej potreby - § 62 ods. 4 Zákona o rodine). Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Každý rodič si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život, a teda vynaložiť zvýšené úsilie na dosiahnutie primeraného príjmu na zabezpečenie odôvodnených potrieb všetkých vyživovaných osôb.
19. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle § 55 CMP.
20. Podaním návrhu na rozvod manželstva vznikla navrhovateľke poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 Eur, avšak navrhovateľke bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci z Centra právnej pomoci a teda bola oslobodená (zo zákona) od platenia súdneho poplatku. V zmysle § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch odporca nemá v konaní o rozvod manželstva povinnosť zaplatiť súdny poplatok, preto súd o náhrade súdneho poplatku štátu, rozhodol tak, že štátu náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.
Upozornenie: Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.